Snapeova pracovňa
Pozor na Snapeovu pracovňu. Je to miesto kde majú študenti zakázaný vstup. Nehovoriac o tom že sa tam nachádza množstvo elixírov a ďaľších čarodejníckych predmetov. Tak opatrne, aby sa niečo nerozbilo alebo nestratilo. A, pozor na Snapea, každý nevítaný návštevník okúsi vplyv profesorovho hnevu.
Vkročíš do pracovne, nenápadne, tak aby Ťa nikto nevidel, Snape môže byť na blízku. " Ten bude zúrivý ak ma tu nájde" pomyslíš si našľapujúc na tvrdú kamennú podlahu pracovne. Ale vkročiť do Snapeovej pracovne?...hmm to sa nepodarí každému. Čo by človek dal za to aby mohol získať vzácne elixíry ktoré by mu uľahčili život? To všetko čo sa na tomto mieste nachádza. Máš veľké šťastie. Snape odišiel a svoju pracovňu nechal otvorenú. Zrejme v tom zhone zabudol na to že ju musí zatvoriť a chrániť si tak svoje poklady ktoré tu pred svetom ukrýva. Kráčaš potichu aby si nezobudil obrazy na stenách ktoré sladko spia. Poobzeráš sa, čo vidíš?
- Dve tmavozelené kreslá, jeden tmavozelený gauč s dierou na operadle. Žeby tam snáď niečo schovával?
- "Krb, hmm to áno, Snape tu musí mať príjemne teplúčko" pomyslíš si a poriadne sa zababušíš po tom čo ťa strasie zima.
- Drevené police plné sklenených baniek a ampuliek na elixíry. "Fuj sú celé zaprášené" štítivo odtiahneš ruku. "Kotlíky , ha! Kotlíky, možno by som si jeden mala vziať zo sebou, Snape si to ani nevšimne" premýšľaš a siahneš po jednom z kotlíkov veľkosti Medium.
- Kamenné police a podstavce s elixírmi. "Tých ale je"pomyslíš si hľadiac na presne označené fľaštičky rôzneho tvaru a rozmerov " Indisolubilné telo, elixíry spania....hmm niekoľko druhov, elixíry života, elixír príťažlivosti..no teda načo je mu taký elixír?"začuduješ sa. " Lietajuce elixiry, vznášajúce sa, elixíry učenia, elixíry lásky, preboha...elixír pre oživenie nemŕtvych" vyjojkneš a nechýba veľa aby si si fľaštičku strčila do vrecka. " Utišujúce elixíry, zahrievacie elixíry...hmmm to sa môže hodiť keď bude zima" siahneš po jednej z veľkého množstva fľaštičiek s orandžovou tekutinou. "Všehodžús...dokonca niekoľko druhov" hľadíš nadšene. " Felix felicis..to je elixír šťastia...ach..elixíry učenia"pribehneš k jednej z políc.
- Obrovské police s akýmisi veľkými nádobami. " Čo to je ? Fuj to sú oči" zľakneš sa keď vidíš že na teba z nádoby s akýmsi gélom hľadí pár ľudských očí. " Ruky....prsty.."pokračuješ hľadiac na susedné nádoby. "Ouch..a čo je toto?" hľadíš na skupinu fliaš s podivnými živými predmetmi vo vnútri. Prehneš sa keď ti príde nevoľno. Radšej sa presunieš inde.
- "Hmm Snapeov stôl" pomyslíš si. " Nebolo by zlé pozrieť si moje hodnotenie, moje písomky" chceš otvoriť zásuvku keď zistíš že je zamknutá. " No tak nič" schytíš pergameny poukladané na stole a rozvinieš ich. " Parta gracie aperturae..." čo to je ? "prečítaš prvé slová keď zistíš že je všetko v latinčine a nerozumieš tomu.
- Snapeova knižnica. "Toľko kníh"začneš si čítať ich názvy. " Zakázané elixíry a jedy" prečítaš názov knihy, vyberieš ju a listuješ ňou. No nebolo by to skvelé naučiť sa prípravu nejakého jedu? Hmmm, ach áno samozrejme že by si ho nepoužila na spolužiakov ale..kto vie čo všetko by sa mohlo stať.
- Čierna polica na zámok," Čo tam môže mať?" spýtaš sa aj keď veľmi dobre vieš čo sa tam nachádza. Áno presne tak, jedy, otravy, omamné a nebezpečné elixíry. "Alohomora" pokúsiš sa otvoriť zámok. Nič sa nestalo. "A-LO-HO-MO-RA" zopakuješ dôraznejšie. Znovu nič. "Snape predsa nie je hlupák aby svoje jedy zamykal kúzlom Alohomora ktoré poznajú už prváci" pomyslíš si.
- Snapeov plášť prehodený cez kreslo. Vezmeš ho " Hmm príjemný materiál...a vonia" zháčiš sa. " Keby to videl Snape tak som po škole najmenej dovtedy kým tu nevyštudujem"pomyslíš si a bojazlivo položíš plášť na svoje miesto.
- Snapeova mysľomisa, no toto"pomyslíš si a nahliadneš do nej. Vidíš v nej myšlienku s cintorínom plným postáv v čiernych hábitoch a nič viac, len sivú hmlu ktorá ich dopĺňa. Jedna z postáv dvihne hlavu a díva sa na teba.
Díva sa prenikavými čiernymi očami, aj keď má na hlave kapucu, čierne vlasy ktoré lemujú tvár, čierne kruté oči a uhrančivý výraz by si spoznala kedykoľvek, denne sa na neho dívaš..." To je Snape!" vystrašene odstúpiš od mysľomisy. " Je to...smrťožrút...." na chvíľu sa zasekneš a hľadíš na dvere ktorými by si najradšej utiekla preč.
Okamžite pribehneš k dverám a snažíš sa ich otvoriť. "Preboha...do čerta do čerta!" nervózne lomcuješ kľučkou keď ti dôjde že Snapeove dômyselné kúzla začali účinkovať. Prečo až teraz? Snape je lstivý a prefíkaný, určite si svoje kúzla na ochranu pracovne nastavil tak aby začali účinkovať až po nejakej chvíli, aby vedel aký votrelec mu vnikol do pracovne, aby ho v nej mohol uväzniť a potom ho strestať tak ako si zaslúži. Chytiť votrelca do dômyselnej pasce. "Do čerta prekliaty Snape, a tie jeho kúzla uaaaa!!" kopneš do dverí a vieš že tvoje dni sú zrátané. Musel by sa stať zázrak aby si sa z pracovne dostala ešte predtým ako sa Snape vráti. Do očí sa ti nahrnú slzy keď si predstavíš jeho výraz keď ťa uvidí. Porozliadneš sa a hľadáš nejaké miesto, úkryt kde by si sa mohla skryť. Možno by ťa nenašiel a potom keď by sa dvere otvorili mohla by si nepozorovane ujsť. "Nie, je to hlúposť, Snape ma tu nájde"pomyslíš si a zvažuješ druhú alternatívu. Pohodlne sa usadiť na gauč a čakať kým sa nevráti, vymyslieť si niečo, pre čo si za ním prišla a ostala si tu trčať.
Posadíš sa na gauč a začneš premýšľať o tom ako bude reagovať keď ťa tu nájde. Zrak ti zablúdi k jeho stolu. Je zaprataný množstvom papierov, pergamenov a rôznych iných predmetov. Premýšľaš o tom že by to bolo fajn keby si tu našla kotlíkové koláčiky ktoré ti zabavil ešte na minulej hodine. Vystrašene a veľmi prudko sa otočíš keď sa k tebe ozve socha hada v rohu pracovne ktorý na teba čosi zasyčí. Pristúpiš k nemu a had stíchne, pozrieš nad jeho hlavu na akýsi nápis v latinčine. Prečítaš ho nahlas a v tej chvíli sa časť steny odsunie nabok a odhalí akýsi prechod či pokračovanie jeho už tak dosť rozľahlej pracovne, vstúpiš do malého priestoru plného políc s elixírmi ktoré si nikdy nevidela ani o nich nepočula. "Asi budú dôležité keď ich tu ukrýva"pomyslíš si. V tej chvíli ťa prekvapí kŕdeľ netopierov ktorí ťa prinútia s krikom vybehnúť nazad k Snapeovmu stolu. Ostaneš tam stáť a zmätene hľadíš do malého priestoru s elixírmi či sa tam nenachádza nič horšie. Tvoj pohľad a premýšľanie o skrytej miestnosti preruší akési zašušťanie. Kamenná stena sa pohne, a vráti sa do pôvodného stavu, uzavrie miestnosť s elixírmi. Trhneš sebou a otočíš sa. Vidíš pred sebou stáť čiernu Snapeovu postavu s nie príliš príjemným výrazom v tvári. " Pane...." zmôžeš sa na jedno tiché slovo keď sa ti hlas zlomí. Snape neodpovie nič, otočí sa na dvere vstupu do pracovne a tie sa s obrovským buchnutím zatvoria. Toto Snapeovo agresívne gesto ti nahovára čosi o tom že tvoja prítomnosť v pracovni nie je vítaná. "Pane ja som len..." začneš. " Akú máte výhovorku na ospravedlnenie toho že ste si celkom samovoľne a bez môjho súhlasu dovolili vstúpiť do mojej pracovne?"opýta sa arogantne. "Ja len som....chcela som s vami hovoriť a tie dvere sa zavreli.."vykoktáš. " Tak hovorte ak ste chceli hovoriť" odpovie Snape a rozhliada sa po policiach či je všetko na svojom mieste. Chvíľu nevieš čo hovoriť a ostaneš mlčky stáť cítiac ako veľmi sa ti trasú kolená, zvlášť po tom čo si videla v mysľomise. Snažíš sa na to nemyslieť. Pozrieš na Snapea a vidíš ho ako sa díva na svoju mysľomisu. V tej chvíli je ti úplne jasné, že už vie čo si tam videla. Otočí sa na teba a očami sa ti zavŕta do mysle. "Pane nerobte to.."zašepkáš keď pocítiš silnú bolesť v hlave. Dostal sa do tvojej mysle, zaútočil, aby videl na čo myslíš aby zistil čo si videla, čo vieš. Po chvíli bolesť prestane a ty zbadáš Snapea na opačnej strane pracovne ako pôvodne stál. "Viete o tom že vaša zvedavosť vám môže spôsobiť problémy?"ozve sa k tebe. "Prepáčte"odpovieš roztrasene. " Tu nemáte čo vidieť. Zabudnite na to čo ste videli alebo čo si myslíte že ste videli. Ak nezabudnete, tak vám pomôžem zabudnúť" Snape odpovie a je ti úplne jasné že sa ti vyhráža vymazaním pamäte ak povieš niečo o tom že je smrťožrút. " Zabudnem" snažíš sa ho ujstiť len aby ti dal pokoj. " A vráťte mi moje veci"natiahne k tebe ruku. Kolená sa ti roztrasú ešte viac keď vieš že už prišiel na to že si mu ukradla kotlík a elixír zahriatia. Mlčky mu obe veci podáš. " Ak sa to zopakuje budem nútený rázne proti vám zakročiť"odpovie konverzačným tónom a vráti predmety na miesto odkiaľ si ich vzala. " Nezopakuje sa to "odpovieš vyplašene. " To uvidíme, sledujem Vás, majte to na pamäti..sledujem Vás tak ako nikto iný..."odpovie Snape, mávne prútikom a otvorí dvere von z pracovne. Stojí s prísnym výrazom v tvári a je ti jasné že ťa vyhadzuje zo svojej pracovne a že ti neostáva nič iné ako sa ponížene odplaziť preč ako prachmizerný červ. Len jeho posledná veta ťa vydesila viac ako Snape samotný.
Ani ťa len nenapadlo že toto všetko sa stalo pretože to tak chcel. Myšlienka že ho zaujímaš rovnako tak ako teba zaujíma jeho temnota bola vždy absurdná. Ale dokedy? Kým nepremýšľal o tom že si pre neho prospešná, kým nezvieral atramentové brko tak silno ako nikdy predtým, kým sa na teba nedíval tak prenikavo že si sa na neho nedokázala pozrieť aby si jeho očiam vzdorovala. Kým nenahliadol do tvojej mysle aby tam videl myšlienky ktoré sa snažíš ukrývať. Kým nepremýšľal o pláne dostať ťa do pracovne, dotknúť sa jeho vecí, dať voľný priebeh myšlienkam o jeho temnote. Kým nevedel že urobiť to, bude ťažšie ako si sám myslel. Kým mu nebolo prikázané aby ti ublížil rovnako tak ako ublížil aj iným a očiernil tak svoju povesť ďaľším krutým činom. Dovtedy si pre neho bola bezpredmetná.
Ale ako je môžné ublížiť človeku ktorého myšlienky ho nútia pochybovať o čine ktorý mu bol zverený? O čine ktorý oľutuje hneď ako tvoje telo naposledy vydýchne. O čine ktorého následky ho budu desiť viac ako čokoľvek iné. Čo môže robiť? Odmietnúť poslušnosť a dať tak do stávky svoj vlastný život? Usmrtiť človeka ktorého duša mu príde čistejšia a nevinnejšia ako hocičo iné? Ani jeho vlasný nesúhlas mu však nesmie brániť urobiť to. Splniť rozkaz, mechanicky a nasilu. Vyberie zo zamknutej police jednu dlhú ampulku a ťažko si vydýchne. Premýšľajúc o tom, čo onedlho urobí zatracuje svoju existenciu aj existenciu tých ktorí ho nútia žiť život ktorý si nikdy nevybral, byť väzňom vo svete ktorý mu bol udelený ako trest, za to že chcel byť šťastný.
Kráčaš po jednej z Rokfortských chodieb a premýšľaš o tom čo si prežila. "Snape je smrťožrút" strasie ťa neuveriteľný chlad. "Ako môže smrťožrút učiť na škole? "premýšľaš hľadiac na vchod do Veľkej siene kde si sa s ním ešte pred niekoľkými dňami zhovárala o svojej práci o mrznúcom elixíre. Ani by ťa nenapadlo že je smrťožrút. Nikdy si si nevšimla aby sa tak správal. Iste bol vždy akýsi nahnevaný a arogantný ale vždy si toto jeho správanie pripisovala stresu pod ktorým bol vždy keď musel učiť drzých študentov. Rovnako tak si videla že bol vždy veľmi pedantný a prísny. Aj keď si ho za tieto jeho vlastnosti nemala v láske ako mnoho iných študentov, bola si mu vďačná že ťa nútil učiť sa všetko potrebné, všetko čo by si raz mohla potrebovať, čo by si raz mohla použiť. Ale použiť to aj proti nemu? "To by som nebola schopná..."premýšľaš nad myšlienkou v ktorej sa vidíš ako by si sa bránila pred Snapeom ak by ti chcel náhodou ublížiť. Od smrťožrúta nikdy nič dobré čakať nemôžeš. Aj keď sa snažíš tváriť hrdinsky, ako prvé ťa napadne že by si si nedovolila namieriť na neho svojím prútikom. Rovnako tak máš pocit, že ak by si to urobila on by ťa vedel veľmi ľahko zneškodniť. Aj keď si to nikde nerozširovala, Snapea si uznávala pre jeho nesmierne rozsiahlé vedomosti v príprave elixírov a v oblasti čiernej mágie. Niekoľkorkát ťa napadla tá istá myšlienka. Myšlienka s Dumbledoreom , premýšľajúc o ňom ako o najväčšom čarodejníkovi na svete ktorému by snáď mohol konkurovať iba Voldemort, ..áno..ale čo ak nie len on, čo ak je to Snape ktorý sa rovnako tak vyrovná genialite mágie ktorou disponuje Dumbledore?" Samozrejme..."premýšľaš a táto tvoja teória sa ti zdá byť čím ďalej tým pravdepodobnejšia keď si uvedomíš že Dumbledore ti pripadá ako keby sa Snapea bál. Prečo si videla ako mu Dumbledore všetko odsúhlasil bez najmenších pripomienok a vždy sa ho krvopotne zastával? Prečo si mala pocit že Dumbledore urobí všetko len pre to aby si Snapea nepohneval? S týmito myšlienkami vstúpiš do Veľkej Siene na večeru. Za učiteľským stolom mimo iných vidíš sedieť aj Dumbledorea v strede a Snapea vedľa neho. Obaja hľadia do svojích tanierov. Posadíš sa za svoje miesto a začneš večerať. Nemôžeš si pomôct, niekoľkokrát dvihneš zrak a hypnoticky hľadíš na Snapea a premýšľaš o tom čo si sa o ňom dozvedela. " Vyhrážal sa mi.." napadne ťa ako prvé keď sa na neho dívaš. O chvílu sa však pristihneš že na neho civíš takmer až s otvorenými ústami. Obzrieš sa a hľadíš na Freda a Georgea ako na teba s úsmevom hľadia a ukážu na teba prstom s poznámkou: "Niekto sa nám zamiloval" okamžite prepuknú v húrónsky smiech a začnú ťa napodobňovať. "Nič o tom neviete tak sa nestarajte!" zasyčíš na nich a štve ťa že si dovolili niečo také povedať. Tento malý incident si všimne aj Snape. Dvihne hlavu a čiernymi očami na teba hľadí. Pohľadom ktorý ťa skúma, ktorý do teba vidí, ktorý vie že je to práve on o kom dnes celý deň premýšľaš.