Snapeov dom
"Iba na chvíľu tam nazriem" pomyslím si hľadiac na staro vyzerajúcu schránku s menom Severus Snape z ktorej trčí niekoľko dopisov. " Netušila som že Snapeovi chodia listy aj do schránky" vyhlásim pri myšlienke na to, že pokiaľ ma neklame pamäť používal vždy sovy alebo iné lietajúce zvieratá. Potichu sa začnem zakrádať a otvorím malú bránku z dreva siahajúcu mi sotva po pás a vôjdem do záhrady, na prvý pohľad neudržiavanej, vyzerá ako malá lúka, iba nepokosená tráva a medzi ňou lúčne kvety a rôzne druhy buriny ktoré k nej prislúchajú. K nemu toto prostredie úplne sedí, nikto by si nevedel predstaviť prísneho profesora Snapea pri prácach v záhrade. Okolie domu bolo zanedbané, očividne nemal čas a zrejme ani chuť starať sa o svoju trávou obrastenú časť pozemku. Pomaly otvorím ťažké dubové dvere tmavohnedej farby a vkročím do predsiene domu, navonok nenápadného, tehlového domu, s čiernymi škridlami na streche na niektorých miestach pokryté nánosom machu. Všimnem si tmavohnedé široké okna po oboch stranách dverí, nič cez ne nevidieť, sú zakryté závesmi. Stojac v predsieni domu si obzerám steny i vybavenie. Malý drevený botník, vysoký vešiak s niekoľkými háčikmi na odloženie kabátu, jeden z nich práve používaný. Visí na ňom čierny profesorov plášť. Na zemi hnedočervený koberec veľmi jednoduchého strihu. Po niekoľkých krokoch predsieňou v ktorej zaznamenám dva aktuálne spiace obrazy, jeden obraz muža v cylindri a jeden s obsahom skupiny ľudí čiernobiely, zdá sa že ide o rodinnú fotografiu obrovských rozmerov visiacu na stene. Po nasledujúcich troch krokoch vstupujem do obývačky. Je rozľahlá. Z vonku by sa nezdalo že vnútri je dom takto veľký. Zadívam sa na dve kreslá a gauč hnedozelenej pomerne dosť vyblednutej farby na ktorých sa nachádza niekoľko vankúšov rovnakej farby. Pred gaučom konferenčný stolík opäť z dreva končiaci na ďalšom hnedočervenom koberci pod ním. Pri pohľade v ľavo spoznávam vysoké drevené knižnice plné starodávne vyzerajúcich hrubých i tenkých kníh s nánosom prachu. Dvoma prstami po nich pomaly prechádzam stierajúc prach odhaľujem názvy kníh niektoré pre zanieteného čarodejníka iste zaujímavé. V kúte stojí drevený stôl so zásuvkami a malé pohodlné kresielko, zrejme určené na poskytovanie pohodlia pozadiu ktoré v ňom trávi denne mnoho hodín. Na stole pár zvitkov pergamenov, nádoba s atramentom je otvorená a v nej namočené brko. Ďalšie brko je odložené vedľa. Na stole sa nachádza aj niekoľko kníh, len tak ležérne pohodených, jedna otvorená . Po jej vzhliadnutí zisťujem že sa na otvorených stranách jedná o magické kamene používané do elixírov zabudnutia. Čiasi ruka si dovolila do textu škrtať a čosi tam prepísať. Písmo je tak nečitateľné že nedokážem rozlúštiť vpísané slová, vidím len niekoľko nákresov magických kameňov na ľavej strane kde je menej textu. Okná sú zatiahnuté ťažkými, tmavohnedými závesmi plnými prachu, akoby nimi už dlho nikto nehýbal. Pri stene niekoľko menších vitrín s kryštáľovými šálkami, vínovými pohármi a rozličnými sochami krytými sklom. Snapeova obývačka pôsobí smutne a hoci je na prvý pohľad uprataná a každý predmet je v nej na svojom už predom určenom mieste, zdá sa, že prítomnosť ženskej ruky v nej by spôsobila oživenie celého obývacieho priestoru, prebudila ho z ponulosti a temnoty s prímesou podivnej vône dubového dreva a škorice nesúcej sa vzduchom. Snapeova obývačka vyzerala iba na to že v nej prebýva on, človek ktorý je pedantný a má rad svoj poriadok no trocha prachu, ponulosti či pavučín mu v žiadnom prípade nevadí. Prejdem k vysokej polici pri stene. Sú v nej naukladané rôzne predmety zdá sa že čarodejníckeho charakteru, niekoľko listov v staromódne vyzerajúcich obálkach, hádam by som si ich nemala pozerať. Možno sú od niekoho známeho? Od milenky? Priateľky? Možno od jeho matky alebo...veď my jeho rodinu vlastne vôbec nepoznáme, nikto ju nepozná, ja už vôbec nie. Poobzerám sa v okolí či nie som sledovaná a natiahnem sa po obálkach. Očami si prezerám odosielateľa na každej z nich napísaného v ľavom hornom rohu. " Hmm akási Arlette no toto "uškrniem sa a letmo nazriem do obálky . Dalo sa čakať že Snape nie je mních žijúci v celibáte a dámsku spoločnosť iste vyhľadáva. Strhnem sa keď začujem akési vŕzganie, trasľavou rukou radšej vrátim listy do police bez toho aby som si pozrela ostatných odosielateľov. Tie ruky by mi mohol odčarovať alebo znetvoriť ak by zistil že sa mu hrabem v korešpodencii, zvlášť keď ma ani nepozná. Radšej sa pohnem a paranoidne sa obzerám za zdrojom vrzgotu. Smerom do kuchyne zbadám akýsi pohyb, pohnem sa a nahliadnem do kuchyne. Zbadám v nej dvoch domácich škriatov sivej farby, jeden stojí na drevom obkladanej linke vedľa umývadla a do police s otvorenými dvierkami ukladá taniere. "Ahá pán profesor je asi po obede"pomyslím si s úškrnom. Druhý škriatok drží v ruke metlu ktorou zametá podlahu na niektorých miestach orýpanú a poškriabanú a s vŕzgotom presúva stoličky aby pod nimi pozametal. Zdá sa že Snapeovi malí sluhovia mi nevenujú pozornosť, prehliadnem si teda zbytok kuchyne, áno stôl a dve stoličky , pre jedného profesora a potenciálnu spoločnosť ktorú si privedie do domu dostačujúce. Drevom obkladaná linka s kredencom, šuflíkmi a policami, jedna polica na koreničky, na kedysi bielej stene dnes šedo- žltej, oproti kredencu sa týčia staromódne stojany na sviečky a v nich dve hrubé sviece. Pod nimi hnedá drevená polica plná sklenených fliaš, každá je označená a v každej sa nachádza akýsi druh sušenej byliny. Vedľa police nečakane moderná chladnička. "Kuchyňa ujde" pomyslím si a radšej sa pomaly z kuchyne vytratím keď sa pomaly ale isto stávam objektom nepríjemných pohľadov zamračených škriatkov. Vrátim sa teda do obývačky a prejdem ňou do krátkej chodbičky s ležérnym kobercom na zemi hneď po ľavej strane vidím dvoje dvere na jedných je vyrazený medený znak sprchy a na druhých medený znak človeka sediaceho na toalete čítajúceho noviny. Len sa nad tým pousmejem a vstúpim do kúpeľne. Kúpeľna obkladaná čierno-bielymi kachličkami nevyzerá zle, nad umývadlom dvojkrídlová skrinka so zrkadlom, oproti nej na stene ďalšie zrkadlo, práčka vyzerajúca staromódne. "To by som chcela vidieť či to vie aspoň zapnúť*pomyslím si a opýtať sa na to, kto mu vlastne jeho odevy perie tiež nie je úplne zlé. Pod zrkadlovou skrinkou sa týči bledý stojan na zubné kefky v ktorom je zapichntá len jedna, vedľa stojanu ďalší stojan s magnetkou na holiacu štetku, aktuálne aj s prímesou zaschnutej holiacej peny, vedľa umývadla podlhovastá vaňa na boku s úchytkou a čímsi čo vyzerá ako vešiak na uterák a vedľa vane o niekoľko centimetrov ďalej žalostne zanedbaný sprchový kút. " Ak by tu žila žena toto by tu nebolo" prižmúrim oči na špinu zažranú v škárach kútu len čo mi do očí padne očividne nejaký kôš na použité prádlo. "Dalo sa to čakať, typický chlap* zaškerím sa pri pohľade na čierne ponožky hodené na zemi, akoby bolo tak ťažké hodiť ich do toho koša o pár centimetrov ďalej. To však ani nestihnem dokončiť svoju myšlienku a na zmieňovanom koši vidím pohodené čierne trenírky. Snapeove prekvapivo moderné spodné prádlo ma donúti sa uškrnúť, no nečakám a z kúpeľne výjdem, vrátim sa na chodbu a oproti dverám do kúpeľne a na toaletu, teda po pravej strane vidím ďalšie dvere. Na nich prilepený pergamen s nápisom pracovňa."No , to by bolo zaujímavé* pomyslím si, chytím kľučku a skúsim dvere otvoriť. Na moje nešťastie sa zdá, že ich zamkol. Samozrejme , náhodou by niekto videl jeho patlaniny, elixíry a ostatné veci s ktorými sa hrá. Vzdám svoju snahu, otočím sa a výjdem z krátkej chodby do obývačky a z nej späť do predsiene. Zbadám drevené schodisko a tak po ňom vykročím. V mysli tuším čo ma tam hore bude čakať. Vykročím hore a poobzerám sa, steny na prvom podlaží a zdá sa že aj jedinom sú drevené. "Celkom vkusné" pomyslím si. Opäť jedno zkradlo, niekoľko obrazov spiacich ľudí po stenách a ďalšie staromódne stojany so sviecami. Opäť dvere s označením kúpeľne aj záchodu. "To ak by sa mu náhodou nechcelo schádzať dole"pomyslím si a kráčam po drevenej podlahe, ktorá pod mojími krokmi nepríjemne vŕzga. Na konci krátkej drevenej chodbičky sú už len jedne dvere. Otvorím ich a pomaly vstúpim. " Áno je to Snapeova izba*uškrniem obzerajúc sa po izbe ktorá z celého jeho domu vyzerá asi najlepšie. "Ale nie..*trochu sa ľakom prikrčím k zemi, hoc nemám za čo by som sa tam skryla, keď vidím Snapea ležiaceho na veľkej manželskej posteli s dreveným obložením. Posteľ vyzerá dobre, nie veľmi používane alebo možno je o ňu dobre postarané. "No toto" pomyslím si hľadiac na spiaceho profesora s perinou a podľa môjho odhadu aj dekou pod ňou, vytiahnutou až po jeho hruď na ktorej si hovejú dve nehybné ruky odeté do čierneho pyžama s gombíkmi na rukávoch. Rovnako gombíky sa nachádzajú aj na jeho hrudi. Pyžamo má prísne zapnuté až po krk. Vlasy strapaté, rozložené spokojne na malom vankúši, oči zatvorené a pery pootvorené cez ktoré je možné počuť spokojné výdychy. Vedľa neho, na mieste pre potenciálnu partnerku je do šedo- modrej obliečky rovnako ako aj ostatný zbytok jeho posteľného vybavenia, oblečená druhá perina aj vankúš. Na vankúši je položený druhý vankúš podobne oblečený. Zrejme ten ktorý by mal mať správne pod hlavou on miesto toho maličkého na ktorom leží. Na perine sa nachádza aj kniha s plátenou záložkou, pootvorená. Zdá sa že ju čítal , kniha sa veľkou časťou dotýka jeho tela, zrejme jeho stehna tak tam radšej ani nepchám ruky aby som zistila čo číta a upriamím zrak na dve nočné stolíky po bokoch postele, na oboch dve lampy so zlatou nôžkou a nad posteľou visí obraz fénixa, ktorý sa ale na rozdiel od ostatných pohyblivých obrazov nehýbe. Otočím sa od postele a oproti nej vidím ďalšiu malú knižnicu s knihami, hneď vedľa nej police s elixírmi. Len s niekoľkými flakónmi asi s tými ktoré tu v izbe možno niekedy bude potrebovať, perfektne zoradenými urovnanými v zákryte. Vedľa políc stojí čierny profesorov stôl a jeho kožené vysoké kreslo. Na stole niekoľko pergamenov s rôznym obsahom, niekoľko kníh, petrolejová lampa ? "To je čudné veď tu má elektrinu na čo mu je toto"pomyslím si a prejdem ku kreslu." Za človeka vždy hovorili jeho zásuvky"pomyslím si, uškrniem sa a otvorím prvú jeho zásuvku. Nič zaujímavé sa v nej nenachádza samé papiere zoradené na kôpke, vedľa náplň s atramentom nejaké brko, parafín a vosk". To asi keď posiela listy"pomyslím si a zásuvku zatvorím. Otvorím tú, nachádzajúcu sa pod ňou. V nej vidím náramkové hodinky s čiernym koženým remeňom, dva prútiky a čosi čo vyzerá ako nejaký amulet podivných rozmerov, jedno kožené púzdro, ktoré pre vlastnú bezpečnosť radšej nejdem otvárať, čiernu knihu ktorú vezmem a otvorím."Zdá sa že sem si profesor zapisuje svoje myšlienky" pomyslím si a podľa toho koľko strán je už v knihe zapísaných sa zdá, že profesor sa knihe rád zdôveruje. Držiac knihu sa zahľadím na jeho vysokoškolský diplom z elixírov zavesený vedľa stola. "Fajn si chlapík, všetkým to daj vedieť a vyves si ten diplom kľudne aj na vchodové dvere*pomyslím si, akosi žiarlivo a závistlivo. Strhnem sa už druhýkrát keď sa profesor v posteli pohol, unaveným tónom si hlasno povzdychol a ako hroch sa prevalil na bok pričom jedna časť jeho havraních vlasov mu padla do tváre ktorú prekryla. Chvíľu nemo stojím."Len aby sa nezobudil, pomaly " vrátim knihu do zásuvky hoc som v nej ešte nič neprečítala a zásuvku zatvorím,ďalšie radšej neotváram aby sa nezobudil. Chvíľu opäť mlčky stojím, bez pohybu dúfajúc, že zasa tvrdo zaspí aby som sa mohla pohnúť. Potom sa však už pohnem, jedným pohľadom pozriem na okno ako možný únikový východ ak by sa náhodou prebral, druhým pohľadom mierim k posteli, priamo pred jeho tvár. "Keď sa zobudí tak sa zobudí" znie mi v hlave. Čupnem si k posteli a chvíľu na neho hľadím. Vyzerá neuveriteľne spokojne, s kútikmi pier pekne dohora akoby sa mu snívalo niečo príjemné s jednou rukou vopchanou pod vankúšom pod ktorým sa však nenachádza len jeho ruka ale tiež jeho čierný prútik" Skvelé miesto, má ho po ruke ak by ho tu niekto prekvapil, niekto ako ja " pomyslím si ironicky. Chytím sa zásuvky nočného stolíka a otvorím ju. Naskytne sa mi pohľad na skupinu hygienických kapesníčkov, krabičku prezervatívov. "Chránite si rozkoš ako mukel pane" pomyslím si pobavene lebo toto je očividne muklovský produkt. Okrem zmieňovanej inkriminujúcej krabičky kondómov vidím aj pár fotiek na niektorých je on, na niektorých sú ženy. Fotky sa miešajú s ústrižkami novín. Pomaly zásuvku zatvorím a pohľadom zamierim na skriňu oproti posteli a v nej povešané hábity pekne zoradené od odtieňov tmavomodrej až po čiernu, v policiach pár kusov ponožiek, spodného prádla. "Určite za tým bude mať nejaké krabice s úchylačinami alebo niečím čo skrýva*pomyslím si, mnoho ľudí si svoje tajomstvá ukrýva medzi svoje čisté oblečenie. Na spodku skrine vidím tri páry čiernych mokasín , zrejme minimálne veľkosti 45. Pohľadom zamierim aj na mysľomisu vedľa tej skrine no to už moju pozornosť upúta opäť sa už prevaľujúci profesor. Našťastie neotvoril oči pretože som sa nepohla, nevydala žiaden zvuk. Podvihol svoju ruku poškrabal sa na hrudi, spokojne si čosi zabručal podobne ako si bručí pes alebo iné zviera keď sa mu spokojne spí a vy ho hladíte a prevalil sa na druhý bok , chrbtom ku mne, perinu aj s dekou si vytiahol až ku brade a skrútil sa do čohosi čo vyzeralo ako nepodarené klbko."To je milé" pomyslím si lebo vyzerá ako nadmieru spokojné dieťa a aj keď sa mi zdá čudné že profesor spí v posteli v pyžame o druhej poobede zamierim von skôr ako by sa mohol zobudiť s myšlienkami na upírov. Samozrejme že samotný profesor musí byť upír alebo miminálne aspoň podivín, keď si takto spí, oblečený do pyžama, cez deň o druhej poobede v nádherný deň.