25. - 26. kapitola
25. kapitola – Druhá strana mince
„Niečo odtiaľto vezmem a pôjdeme, vysvetlím ti o čo ide Severus“ ozve sa Dumbledore keď vstúpi do Snapeovej starej pracovne v Rokfortskom hrade plnom pavučín a vezme z jednej z políc malú ampulku so žiariacim svetlom. Snape na to iba skúmavo hľadí. „Pôjdeme do môjho domu“ vyhlasí Dumbledore. „Chyťte sa prenášadla“ dodá a natiahne k nim ruku so sochou fénixa ktorú vezme z druhej police. Obaja sa jej chytia a rázom sa objavia v Dumbledoreovom dome. „Kde si ju ukrýval Albus?“spýta sa trochu podráždene Snape keďže Alicu nikde nenašiel aj keď sa o to snažil so všetkých síl. „To nie je podstatné „odpovie Dumbledore. „Vrátiš mi ju...“prikráča k nemu Snape s tónom ako keby opäť rozprával iba o nejakej svojej veci. „Až keď je vrátime myšlienky“ odpovie Dumbledore. „Albus ty to nechápeš....ja ju potrebujem!!!“ Snape nazúrene vybuchne a skriví tvár do desivého výrazu. „Kontroluj sa Severus“ Dumbledore na neho pohoršene pozrie a chvíľu má pocit že ho nepozná. „Maj rozum“ dodá a pokrúti hlavou. „ Nie !!!Ja už nemám žiaden rozum odkedy si ju vzal preč!! Vrátiš mi ju, je moja!!“ reve Snape a Alica iba vystrašene stojí v kúte žmoliac si kúsok svojho hábitu. „Alica odíď prosím ťa do inej izby, my sa so Severusom porozprávame“povie Dumbledore a prísne pozrie na Alicu ktorá prikývne a odíde. „Severus čo sa to s tebou stalo? „Dumbledore zvraští obočie. „Pozri sa na seba, si ňou úplne posadnutý, kde sa do čerta stratilo tvoje rozumné a vždy triezve a inteligentné zmýšľanie?!“Dumbledore prekvapivo skríkne. „Kde je tvoja hrdosť??Ako je možné že sa necháš takto ovládnuť ženou?!! Že sa pred ňou plazíš, že ju prosíš, ja ťa nepoznávam!! Spamätaj sa Snape!!“ pokračuje v kriku Dumbledore. „Ty to absolútne nechápeš...ja sa pred nikým neplazím“ odpovie mu Snape s prísnym výrazom. „Ty nechápeš prečo robím to, čo robím...“ zašepká zlovestne.„ Nemám ju...nemám nič, preto ju potrebujem Albus...potrebujem ju do čerta čo na tom nechápeš?!“ vyprskne. „Nechápem len to ako si mohol upustiť od svojích pravidiel, od svojho správania, od svojích cieľov, od svojích hodnôt!“ Dumbledore na neho pohoršene hľadí. „Neupustil som od nich!!“ zavrčí Snape. „Jedna vec je aký som, aké hodnoty uznávam, ako sa správam k svojím študentom, k svojím kolegom, ako sa správam k tebe, na tom sa absolútne nič nezmenilo, ale druhá úplne rozdielna vec je môj osobný život a tomu Albus ty nerozumieš“ vysvetlí. „Ale ju bezpodmienečne potrebujem, bezpodmienečne, potom sa budem správať ako chceš, ako predtým!“ dodá rozzúrene. Dumbledore pokrúti hlavou a vidí, že Snape za tých niekoľko mesiacov dosť podstatne zmenil. No nemohol to tušiť ako to na neho bude vplývať ,keď sa jej pokúsil pomôcť a ochrániť ju pred nimi keď jej Voldemort vymazal myšlienky, keď ju vzal preč aby bola chránená. „Albus potrebujem ju“ Snape k nemu prikráča s neoblomným výrazom. „Nerob si zo mňa nepriateľa do čerta, veľmi dobre vieš čo som schopný urobiť, keď mi niekto odopiera to čo chcem...“ pokračuje mierne výhražne Snape a čiernymi očami Dumbledorea prebodne. Dumbledore trochu bojazlivo cúvne a stiahne sa. „Si naďalej môj priateľ Albus, no len do chvíle kým sa rozhodneš že sa budeš stavať medzi mňa a ju a to ti teda naozaj neradím skúšať...“ precedí cez zuby Snape. „Upokoj sa Severus....“ Dumbledore zmierlivo dvihne ruky. „Veľmi dobre vieš, že ako tvoj priateľ ti chcem len pomôcť“ povie trochu prestrašene.„ Nechaj mi ju aspoň túto noc, nechaj ma s ňou osamote“ pokračuje Snape a Dumbledore panicky ustúpi. „Čo jej chceš urobiť? Čo nechápeš že ona ťa nepozná?!! Nie je ako predtým“ okríkne ho. „Chápem“ odpovie ľadovo Snape. „ Berieš ju ako nejakú vec, stále sa k nej správaš ako smrťožrút k svojmu majetku“ odpovie smutne Dumbledore a pokrúti hlavou. „Nie Albus, ale to nemení nič na veci že ju potrebujem....“ odpovie vážne Snape. „Po tom čo si ju vzal som si prežil svoje...“ pokračuje tvrdo . „A nehodlám ti tu absolútne nič vysvetľovať, vrátiš mi ju a bodka...“ dokončí nebezpečne. Dumbledorea napadne že ho to asi až tak netrápilo keď si našiel Nitaru. „Severus počúvaj, našiel som spôsob ako sa jej vrátia všetky myšlienky“pokračuje Dumbledore. „Ako?“Snape zvraští obočie. „Ty si jej dal svoju najvyššiu ochranu, tvoj život závisí od toho jej, pevne je s ním spojený“pokračuje Dumbledore. „No a ?“Snape nechápe. „ Tvoja najvyššia ochrana zaručí, že ako na človeka ktorý jej ju ponúkol, si na teba Alica spomenie „vysvetlí Dumbledore. Snape šokovane pozrie. „Albus ty si génius..“ zašepká a podvihne kútiky pier. „Neexistuje iný spôsob ako by si jej vrátil myšlienky a Voldemort to vedel, nevedel však, že si jej ponúkol najvyššiu ochranu a že si s ňou pre to nerozlučne spojený“ pokračuje Dumbledore. „Ako to mám urobiť?“spýta sa Snape. „Musí sa dotknúť symbolu najvyššej ochrany ktorý nosíš. Ale až po tom čo vypije elixír na znovuzrodenie myšlienok“odpovie Dumbledore a ukáže ampulku ktorú vzal zo Snapeovej Rokfortskej pracovne.. „Ale ten už nie je viditeľný“odpovie Snape premýšľajúc o symbole najvyššej ochrany. „Kúzlom ho môžeš zviditeľniť, ona sa ho musí dotknúť aby sa jej myšlienky na teba vybavili“ pokračuje Dumbledore. „Áno, urobíme to“ Snape začne prikyvovať. „Urobí to dobrovoľne?“spýta sa a dvihne obočie. „To neviem Severus, ale bola ochotná vyhľadať ťa“odpovie Dumbledore. „Čím skôr to bude znovu ona, tým skôr vám môžem povedať o ďaľších veciach“odpovie záhadne Dumbledore. „Urobím to hneď teraz“ povie Snape vezme od Dumbledorea ampulku a výjde von. Chvíľu po dome Alicu hľadá keď ju nájde v Dumbledoreovej pracovni. S ampulkou v ruke vkročí do pracovne a zatvorí za sebou dvere. Alica na neho spýtavo pozerá. „Už vieme ako ti vrátime všetky myšlienky, Albus na to prišiel“ozve sa Snape a položí ruku Alici na plece. „Nebol to Dumbledore...ale niekto iný..“odpovie Alica a dá mu jeho ruku dole. „To je jedno kto to bol, hlavné je že to môžeme urobiť“ odpovie Snape. „Čo môžeme urobiť?“Alica spýtavo hľadí. „Dumbledore ti to nepovedal?“spýta sa Snape. „Nie, iba hovoril že vie ako to urobiť ale nič konkrétne“ odpovie Alica. „Hmm neboj sa, mne to vysvetlil“ odpovie Snape a natiahne k nej ruku s ampulkou. „Vypi to, to je elixír pre znovuzrodenie myšlienok“ odpovie Snape. Alica vezme ampulku a prezerá si ju. „Určite?“nedôverčivo dvihne obočie. „Určite áno, vypi to“ Snape prikývne. „Toto mi má vrátiť myšlienky?“spýta sa Alica. „To a ešte niečo, ale najprv to musíš vypiť“ pokračuje naliehavo Snape. „ Viete čo?“ Alica k nemu pristúpi. „Ja s vami spolupracujem iba preto, že Dumbledore sa zaručil že nie ste jeden z tých ktorý podliehajú Voldemortovi aj keď máte znamenie“ odpovie Alica. „Iba preto to robím“ dodá a vypije obsah ampulky. Len čo tak urobí, trochu sa jej zatočí hlava a tak sa oprie o stôl. „ Výborne“ Snape spokojne prikývne a vezme prázdnu ampulku. „Nič sa nedeje „odpovie Alica a trochu omámene hľadí. „ To ešte nie je všetko..“odpovie Snape a začne si rozopínať gombíky hábitu od krku. „Čo to robíte? Čo to má byť?“ Alica vystrašene cúvne. Snape si rozopne niekoľko vrchných gombíkov a odhalí hruď. Alica vystrašene hľadí a snaží sa nahmatať prútik vo vrecku. „Len pokojne ...nemám v úmysle urobiť, to čo si myslíš...“odpovie potichu Snape udržiavajúc s ňou zrakový kontakt. Alici sa zatočí hlava a všetko, čo jej odrazu utkvie v pamäti sú Snapeove chladne čierne oči. Snape si prútikom namieri na stred hrude, zašepká latinské slová a na jeho hrudi sa objaví symbol najvyššej ochrany. Alica trochu spozornie. „To je najvyššia ochrana“ prekvapene hľadí na symbol. „ Komu ste dali najvyššiu ochranu?Vašej manželke?“spýta sa Alica mysliac na Nitaru. Snape odignoruje poznámku o manželke a pristúpi k nej. „Dal som ju tebe a keď sa dotkneš znamenia myšlienky o mne by sa ti mali vrátiť“vysvetlí. „Nebudem sa vás dotýkať“ odpovie štítivo Alica. „Iba raz...“ zašepká Snape, pomaly ju chytí za ruku, vezme ju a priloží si ju na hruď priamo na symbol najvyššej ochrany. Alica si na ruku zvedavo pozrie. Znamenie pod rukou zasvieti prenikavým modrým svetlom ktoré Alicu úplne pohltí. Jej sa okamžite zatočí hlava a upadne do bezvedomia. Snape ju v poslednej chvíli zachytí aby sa neudrela a s obavami o tom, či sa to podarilo ju prenesie na gauč. Zapne si gombíky a snaží sa ju prebrať. Keď sa mu to nepodarí, okamžite ide po Dumbledorea. O dve minúty sa obaja vrátia nazad a Alicu sa pokúsi prebrať aj Dumbledore. Asi po desiatich minútach Alica otvorí zmätené oči , niekoľkokrát zažmurká a porozhliadne sa. „Au...čo ste mi urobili?“spýta sa a chytí sa za hlavu. Snape aj Dumbledore na ňu hľadia so zatajeným dychom dúfajúc že sa to podarilo. „Nehodlate mi odpovedať?? „Alica sa naďalej drží za hlavu. „Severus čo to tu so mnou robíš? To je nejaký tvoj elixírový experiment?“spýta sa a pozrie na Snapea. Tomu sa v tej chvíli rozbúcha srdce keď mu dôjde že Alica ho už konečne pozná. Mierne podivihne kútiky pier. „Poznáš ma však áno?“spýta sa a čupne si k nej. „Samozrejme , prečo by som nemala ?“spýta sa prekvapene Alica. Snape spokojne pozrie na vysmiatého Dumbledorea. „Severus je ti dobre? Udrel si sa do hlavy?“spýta sa s obavami Alica keď hľadí na Snapea ktorý sa takmer až usmeje. „ Asi som sa udrel...je to možné...“ odpovie spokojne a so štipkou irónie Snape a pohladí ju po líci. „Vyzeráš veľmi podozrivo. Ty sa usmievaš ??“ ozve sa Alica a postaví sa. Premeria si ho pohľadom keď jej dôjde, že ešte nevidela aby sa Snape takto tváril a bol úplne pri zmysloch. „Neusmievam“ odpovie Snape a prestane sa tváriť šťastne. „Kde to sme ? Pán riaditeľ?“Alica spýtavo hľadí na Dumbledorea. „Ste v mojom dome, poďme do obývačky, všetko vysvetlím“ ozve sa pobavene Dumbledore keď vidí že Alica nič nechápe. Presunú sa do obývačky a Dumbledore za výdatnej pomoci Snapea Alici celú situáciu vysvetlí. Alica si pošúcha tvár a snaží sa všetky informácie prijať. Len čo jej vysvetlia najzákladnejšie veci, ozve sa klopanie na vchodové dvere. „To je človek , ktorého som čakal“povie Dumbledore a ide otvoriť. Len čo dvere otvorí, zjaví sa v nich Flavius Fretch. „No to snáď nie, je vôbec miesto kde sa vy nenachádzate?“ Snape sa okamžite zamračí. „Upokoj sa Severus, Flavius je môj priateľ“ odpovie Dumbledore. Snape pozrie na Alicu ako sa tvári ona. Tá na to hľadí rovnako prekvapene. „Odkiaľ sa poznáš s týmto človekom Albus?“zavrčí. „Je to už veľmi dlho odkedy sa s Flaviusom poznáme, ale vtedy sa ešte nevolal Fretch“odpovie Dumbledore. Snape ani Alica nechápu o čom hovorí. „Vysvetli nám to Albus“ ozve sa Snape a nedôverčivo hľadí. „Tento muž je nadmieru podivný človek, je až zarážajúce koľko sa motá okolo mňa a Alice, koľko toho o všetkom vie, a koľko toho vie aj o Voldemortovi“ pokračuje vyčítavo. „ Nuž, Riddlovskú krv v sebe nezaprie „odpovie pobavene Dumbledore. Pri tejto vete Snape okamžite spozornie. „ Akú krv?“spýta sa šokovane mysliac že snáď zle počul. „ Toto je Voldemortov brat Severus...“odpovie Dumbledore hľadiac na Fretcha ktorý si z hlavy zložil bielovlasú parochňu a odhalil tak bledú bezvlasú hlavu s niekoľkými žilami. Snape ustúpi stiahne Alicu za seba a okamžite na neho namieri prútik. Alica sa za ním šokovane skrýva a nemôže uveriť vlastným ušiam a očiam. „ Žiaden strach pán profesor, som síce Riddle ale nie som ako môj brat“ odpovie Flavius ktorý bez vlasov vyzerá skoro rovnako hrozivo ako Voldemort. „Kto tu hovorí o strachu ? „spýta sa nebezpečne Snape mieriac na neho prútikom. „Č-čo to je ?“Alica koktá. Snape nedôverčivo pozrie na Dumbledorea, mysliac si že sa pridal na zlú stranu. „Chápem že ste z toho trochu nesvoji, ale nemusíte sa báť Flavius nie je ako jeho brat, poznám ho už roky, ešte od čias, keď bol chlapec“ vysvetlí Dumbledore. „ Ste jeho brat? To preto sa o nás toľko zaujímate?Preto sa zaujímate o Alicu? To preto vždy všetko viete, najmä o tom čo robí Voldemort, o Slizolinovom medailóne?!!“zvrieskne Snape a svoj prútik neskloní. „Špinavec jeden!!! Nezaprieš v sebe hnilobu ktorá sa nesie menom Riddle!“ vyprskne spoza Snapea aj Alica. „Nikdy som nemal v úmysle ublížiť vám alebo Alici“odpovie Flavius. „To že nám v žilách koluje rovnaká krv neznamená že máme aj rovnaké záujimy“dodá. „Prečo ste nám pomáhali? To vy ste ma poslali na pozemky aby som sa tam stretol s Dumbledoreom, vy ste ma varovali pred tým že sa Alyn pokúsi zabiť Alicu, dokonca ste prišli ku mne domov aby ste nás dostali späť do školy...“pokračuje nedôverčivo Snape. Fretch sa posadí na gauč a založí si ruky na svojom chudom páse. „ Naša rodina sa vždy tešila veľkej popularite medzi čarodejníkmi. Boli sme mocní, obávaní ale takisto aj uznavaný šľachtický rod plný veľkých čarodejníkov s veľkými činmi“ Fretch začne rozprávať. „ Keď som sa narodil, môj otec ma učil sile, cti a rešpektu ktoré boli pre nás najvyšším zákonom. Urobil zo mňa človeka spravodlivého, mocného, no nevyužívajúceho svoju moc proti ľuďom. Som rovnaký ako Alica“ pokračuje a Alica na neho bojazlivo hľadí. „ Potom sa narodil Tom, už ako dieťa chcel byť ten najsilnejší, najmocnejší, pokúšal sa riadiť životy nám, rozkazoval slúžkam, urážal ich hanlivými slovami iba pre to že neboli čistej krvi“ pokračuje Fretch. „Vyrastol z neho človek bez zábran, zaslepený svojou obrovskou mocou. Stal sa najmocnejším a onedlho ho množstvo ľudí nasledovalo. Zabíjali nevinných ľudí pre ich pôvod, pre zábavu. Tom páchal zlo o ktorom sa vám nemôže ani snívať“ pokračuje Fretch. „ Niekedy som stál po jeho boku, ale po tom, čo Tom zabil aj nášho otca, z obyčajného rozmaru, ako prejav svojej nadradenosti, usmrtil starého muža ktorý mu dal život, vzdelanie a moc...“ pokračuje trpko a Alica spoza Snapea odstúpi. „Moje celé meno je Flavius Anthony Riddle, zmenil som si priezvisko pretože som nechcel viac nosiť priezvisko z rodu ktorý každý čarodejník nenávidí. Tom bol čiernou ovcou našej rodiny, zneuctil naše meno a pochoval našu slávnu minulosť. Teraz sa každému pri mene Riddle vybaví iba Tom a jeho ohavné činy, pri rode Slizolinov každý myslí iba na samoľúbych čarodejníkov ktorí s obľubou zabíjali ľudí z nečarodejníckych rodín, alebo ľudí s nečistou krvou“ pokračuje trpko Fretch. „Nebolo iného východiska ako zmeniť si meno. Keď som sa dozvedel o tom že existuje aj Alica, snažil som sa dostať do Kranwallského hradu ako učiteľ“ pokračuje. „Snažil som sa jej pomôcť a chrániť ju tak ako som mohol, pomôcť vám“pokračuje. „Prečo?“spýta sa nedôverčivo Snape. „Tom zneuctil meno našej rodiny, pochoval náš rod, zmenil nás na neľútostných vrahov muklov. Čierna ovca našej rodiny si nezaslúži žiaden život ani žiadne zľutovanie, preto som bol odhodlaný pridať sa na vašu stranu proti nemu. A stále som“vysvetlí Fretch a vráti si na hlavu bielovlasú parochňu. „Alica je človek ktorého sa môj šialený brat najviac bojí“ pokračuje. „A ja urobím všetko pre to aby som ho zničil“ dodá tvrdo. „To ho až tak nenávidíte?“spýta sa Alica. „Vy veľmi dobre viete, slečna Tomarová čo to znamená keď je niekto čiernou ovcou v rodine čistokrvných čarodejníkov. Neakceptujeme takéto správanie“ Fretch pokrúti hlavou. „Tom využil Slizolinov medailón a priviedol späť do sveta Luciusa Malfoya a podľa posledných správ neostal iba pri ňom, obávam sa že oživil množstvo dávno mŕtvych smrťožrútov ktorým predtým sám vzal život „pokračuje. „ Alica je moc ktorá je rovnaká ako tá jeho, rovnako silná, preto to robí, Tom sa bojí...“ dokončí. „ Voldemort že sa bojí?? Tak o tom pochybujem“ Alica pokrúti hlavou. „ Potrebuje využiť všetky možnosti aby vám čelil. Iba čarodejník s čistou krvou, aristokrat ho môže poraziť „ pokračuje Fretch. „ Ako to vy môžete vedieť ?“spýta sa nedôverčivo Snape. „Tak to bolo napísané...“ odpovie Fretch. „No iste, znovu tie povery a veštby“ odpovie znechutene Snape. „Keď som spoznal ju, bolo napísané že Voldemorta zničí panna zo vznešeného rodu, že to bude ona“ povie a ukáže na Alicu. „A nestalo sa tak, Voldemort ju takmer zabil..“ pokračuje, trochu zvýší hlas a pristúpi k Fretchovi. „O tomto nemám žiadnu vedomosť...“ odpovie mu na to Fretch a pokrúti hlavou. „Riadim sa len podľa toho čo sám viem“ dodá. Snape sa pozrie na presklené hodiny v stene a nazad na Fretcha premýšľajúc o tom že ako každý čistokrvný čarodejník, aj pre neho je veľkým zločinom ak niekto zhanobí meno jeho rodu. „Čo ak vás Voldemort zabije ?“spýta sa Alica. „Nezabije....mňa nemôže nikto zabiť“ odpovie s mŕtvolným hlasom Fretch a Snapeovi sa doširoka otvoria oči. „ Som nekromancer, smrť je mojou prirodzenou súčasťou. Už veľmi dávno som dosiahol stav nesmrteľnosti veľmi zložitým procesom, videl svet ktorý nastáva po smrti. Cenou za túto vlastnosť mi je život v mŕtvom tele, v samote a tme“ dopovie potichu Fretch. „To je mi ľúto“povie ľútostivo Alica. „Nesmrteľnosť je často preceňovaná slečna Tomarová, môj brat to však nikdy nepochopil a ak by vedel aký elixír ste si priniesli zo zahraničia, spôsobilo by to ďaľšie zabíjanie. Som na tomto svete už dlho no nesmrteľnosť mi priniesla iba sklamanie zo života, obavy, temnotu a strach“ dodá. „Len nám tu nechcite hovoriť že nekromancer ako vy sa snáď niečoho bojí“ odpovie arogantne Snape. „Môžeme cítiť strach aj keď sa vám to zdá neuveriteľné, profesor Snape a čo sa týka mňa, asi by som vám nemal prezrádzať svoje slabé miesta“ dokončí Fretch a hľadí na Snapea s prázdnym výrazom so slabo žltými očami. „Ďakujem, budem rád ak nás od svojích poviedok o vaších slabostiach ušetríte“odpovie ironicky Snape. „Poď so mnou...“zašepká, vezme Alicu za zápästie a vyvedie ju na chodbu. „Čo sa tak tváriš?“spýta sa Alica. „Musím sa vrátiť“odpovie Snape. „Vrátiť kam?“spýta sa Alica. „Do domu, je tam Nitara“odpovie Snape a Alica sa trochu zamračí. „Ach no iste...“ povie znechutene a odvráti sa. „Zbavím sa jej...“zašepká Snape a podíde k Alici zozadu. Chytí ju za plecia. „ Rob čo uznáš za vhodné Severus, ty si si vždy robil iba to čo si chcel“odpovie trochu smutne Alica. Snape ju otočí k sebe. „Nevedel som, či ťa ešte niekedy uvidím, Nitara bola pomoc ktorá ma držala aby som sa z toho čakania nezbláznil“vysvetlí Snape. „Tak sa svojej pomoci teraz zbavíš? „ spýta sa Alica a arogantne dvihne obočie. „Nesmie vedieť že som ťa našiel, lebo ti ublíži“ zašepká Snape. „Ja sa jej nebojím, ani tvojej prvej milenky som sa nebála“ zavrčí Alica a otočí sa mu chrbtom. Snape ju znovu otočí k sebe. „Radšej by som bol tu s tebou, ale nechal som ju na plese a teraz je už asi v mojom dome. Nechcem vyvolávať pochybnosti“odpovie skleslo Snape. „Rob ako chceš Severus..“ odpovie Alica a je z nej jasne cítiť, že takéto veci s ním už nechce rozoberať. Snape sa na ňu zahľadí a prezrie si ju. „ Si rovnako príťažlivá ako keď sme sa videli naposledy...“prikráča k nej. „Nahnevalo ma iba to čo ten muž povedal...“ pokračuje. „Aký muž ? O čom hovoríš?“spýta sa nechápavo Alica. „V hostinci, sedela si tam s nejakými ľuďmi a jeden z nich povedal, že...“ Snape nedokončí a zvraští obočie. „Nepamätám sa...“ odpovie prekvapene Alica. „ Žiaden strach, ja si to zistím, a ak sa ťa niektorý z tých chlapov skúsil dotknúť tak za to veľmi draho zaplatia..“ zavrčí Snape. „No iste ty môžeš mať iné ženy ale ja nie „zavrčí Alica. „Pochop to, že Nitara ma nezaujíma “odpovie Snape. „ No a čo, keď budem chcieť tak si aj ja nájdem“ odpovie urazeným tónom Alica. „Tak to nie!“ zavrčí Snape a prudko ju chytí za lakeť. „To absolútne neprichádza do úvahy“ zlostí sa. „ Neexistuje počuješ?! Nech sa ťa len niekto skúsi dotknúť prstom a zabijem ho! Prisahám že s ním skoncujem!“ zvrieskne výhražne a prstom jej niekoľkokrát pichne do ramena. „Dobre tak sa nerozčuluj“ odpovie podráždene Alica. „Si ako malé dieťa Severus. A ja tvoja hračka s ktorou sa odmietaš deliť s ostatnými deťmi. Tak to vyzerá“ pokračuje urazene Alica. „Takto o tom nehovor“ Snape sa zamračí. „Si moja..ale nie si hračka...povedzme že..“ chvíľu váha.“ Skôr majetok...“ dodá a Alica sa zamračí. „Ale sama vieš čím je to podmienené“ pokračuje a nežne na ňu pozrie. Alica si unavene vzdychne a radšej už nič nehovorí. Snape k nej prikráča, obíjme ju silnými pažami a zovrie v náručí. „Neexistuje chvíľa ktorú v mojom živote neriadiš, nevyčítaj mi že som skazený človek, to ja veľmi dobre viem a nenávidím sa za to......“ zašepká jej a jemne hlavou narazí o tú jej. „No hlavne že si si našiel milenku..“odpovie mračivo Alica a trochu sa odtiahne. „ Nemusel som ju mať.... nehľadal som milenku ale niekoho kto by mi v tej chvíli pomohol stráviť fakt, že som ťa vtedy neuchránil, že to čo sa stalo bola moja chyba....“ vysvetlí Snape. „Vieš aký je to pocit keď znovu a znovu prichádzaš o to na čom ti najviac záleží vlastným pričinením a nevieš ako tomu zabrániť aby sa to nedialo? “ dodá.„Hneď keď som ťa našiel v tom hostinci, začal som mať výčitky...ale ty sama dobre vieš, že nie som dobrý človek a že ak by som mal byť bez teba, vždy budem žiť takýto....hmmm..prízemný život...“ dokončí. „Severus urob si poriadky so svojou milenkou, ja ostanem tu s Dumbledoreom“ ozve sa Alica a úplne sa odtiahne. „Dobre..“ Snape ju pustí. „Prídem zajtra..“ zašepká pohladí ju po lící, ešte raz na ňu pozrie a odíde z domu preč s pocitom že to s Nitarou nebol dobrý nápad.
Nitara stojí v Snapeovej spálni a nazlostene fajčí cigaretu. Len čo začuje nohy ktoré sa miernym dupotom približujú na poschodie k izbe zbystrí pozornosť a sleduje dvere. Tie sa otvoria a vstúpi Snape. „ Prestaň tu fajčiť“ zavrčí keď vidí že jeho spálňa je celá zafajčená. „Kde si bol? Nechal si ma trčať na plese Severus!“ zavrčí podráždene Nitara a zahasí cigaretu do popolníka ktorý drží v druhej ruke. „Mal som jednu neodkladnú schôdzku“ odpovie Snape a posadí sa na posteľ. „Akú?“Nitara začne vyzvedať. „ S ľuďmi ktorým predávam elixíry“odpovie lživo Snape a hľadí na posteľ v ktorej ešte pred časom videl ležať Alicu. Pozrie na Nitaru a znechutí sa keď mu dôjde že dovolil aby jeho posteľ zmenila majiteľku. „Aha a s kým konkrétne?“spýta sa Nitara. „Ty ma tu snáď chceš vypočúvať?!“ skríkne Snape. „To kam chodím je moja vec, ak sa ti to nepáči môžes pokojne vypadnúť!“ pokračuje. Nitara sa bojazlivo stiahne. „Prepáč Severus, ale nebolo to od teba veľmi príjemné, to že si ma tam nechal“odpovie Nitara. „Veľmi dobre vieš, že som tam ani nechcel ísť“odpovie odmerane Snape. „Dobre...“ odpovie Nitara, sadne si na posteľ, priblíži sa k nemu zo zadu, chytí ho za plecia a začne bozkávať na krk. „Poďme teraz miesto hádky, robiť niečo príjemnejšie...“ zašepká koketne Nitara. „Nie..“odpovie odmerane Snape a odsotí ju od seba na posteľ. „Nie ?“Nitara dvihne obočie. „Severus kedy si ty povedal nie ? Na to sa ani nepamätám aby si mi v súvislosti so sexom niečo také povedal“ pokračuje. „Hovorím ti to teraz, tak sa nevnucuj“povie odmerane Snape a začne si rozopínať hábit. „Ale no tak prečo si taký? Si nejaký zmenený...“ozve sa Nitara, obkrúži ho a pozerá mu do očí. „Čo sa stalo?“nedôverčivo si ho začne prezerať. „Čo by sa malo stať Nitara? Som unavený a nemám náladu na tvoje poznámky“ odpovie Snape a vyzlečie si čierny hábit. „Aha tak odrazu nemáš. Naozaj mi nechceš povedať čo stojí za tvojím podivným správaním?“ zašepká Nitara.“Ľahni si spať a na nič sa ma nepýtaj alebo mi zmizni z očí!“ okríkne ju Snape. Nitara si ľahne a prikryje sa. Snape si ľahne sa druhú časť postele v košeli a hľadí do stropu. „To budeš spať tak?“spýta sa Nitara. „Hovorím aby si sa na nič nepýtala“ zavrčí Snape a Nitara stíchne. O pol hodinu Nitara zaspí. Snape sa otočí na bok a hľadí do prázdna. „Už sa to zmení, čoskoro tu znovu bude... „ pomyslí si a podvihne kútiky pier. Nadvihne hlavu a vezme spod nej vankúš na ktorom vždy spávala Alica. Pritlačí si ho k sebe.. „ Všetko mi ťa pripomína...“ zašepká a rukou prejde po bielom a hladkom povrchu vankúša.“Všetko..všetky veci v tejto izbe ktorých si sa dotkla, na ktorých ostali tvoje otlačky...“ pomyslí si a očami si prezrie svoj stôl aj police. To ale netuší že Nitara nespí a že za ním veľmi pozorne sleduje čo robí. Len čo sa Snape otočí smerom k nej, vráti si vankúš pod hlavu a spozoruje že Nitara sa na neho prižmúrenými očami díva. „Prečo nespíš?“spýta sa jej odmerane. „Nemôžem keď viem čo sa stalo..“ precedí cez zuby Nitara. „Čo by sa malo stať?“Snape dvihne obočie. „Mysliš na ňu však ?“spýta sa trpko Nitara a v očiach sa jej už už mihajú blesky. „Premýšľaš o tej prekliatej žene!“ poračuje a zvýši hlas. „Aspoň nehovor hlúposti“zavrčí Snape. „Nie ? A čo si to tomu vankúšu pred chvíľou hovoril? Koho ti pripomína?!“ vyprskne Nitara a prudko sa posadí. „Prestaň s tým...“ precedí cez zuby Snape a tiež sa posadí. „ To snáď nie je možné!!! Ona sa našla ? Našiel si ju?“ spýta sa šokovane Nitara a so zúrivosťou v tvári sa postaví. „Nie nenašiel „odpovie kyslo Snape.“Vždy keď sa tá prekliatá žena objaví, si ako zmyslov zbavený, úplne vymenený! Nič nevnímaš, nič nechceš počuť, nechceš odomňa vôbec nič!“ reve Nitara a postaví sa. „ Ocením keď zavrieš ústa, rád by som sa vyspal“ odpovie odmerane Snape a nazad si ľahne. „Bol si s ňou...“ odpovie Nitara a vražedne na neho zazerá. „Nie“odpovie odmerane Snape. „Ale áno! Vidím ako sa tváriš! Spokojne, nič ti netreba, si iný ako doteraz keď tu nebola!!Ty si ju vyhľadal!“ reve Nitara. Snape sa znovu posadí. „Poď sem..“ozve sa k nej a vyzve ju aby prišla k nemu. Nitara si sadne na posteľ a spýtavo hľadí. Snape sa na ňu okamžite vrhne, schmatne ju za bradu a svojou váhu prinúti ľahnúť si na posteľ. Zúrivo sa jej díva do očí. „Zopakujem ti to už len raz Nitara a potom ti veľmi škaredo ublížim. Nechaj ma spať.Tie tvoje hlúpe poznámky ma absolútne nezaujímajú. Tak buď s tým prestaneš alebo odtiaľto vypadneš“ zašepká zlovestne nasilu ju držiac na posteli a dvere do jeho spálne sa otvoria. „Pusti ma!“ zašepká Nitara a z očí sa jej pustí niekoľko sĺz. „Myslím že zabúdaš na to kto si a čo tu robíš, tak ako som ťa sem priviedol tak isto sa ťa môžem zbaviť, tak ma láskavo pre svoje vlastné bezpečie neprovokuj...“ dodá so zlovestným výrazom Snape a pustí ju. Nitara nazúrene zatne päste postaví sa, udrie si slzy a ako víchor odíde. Zatresne za sebou dvere a s plačom beží dole schodami. „Hlupaňa“zašomre Snape a ľahne si na jeho pôvodné miesto kde doteraz ležala Nitara. „Musím sa jej nejako zbaviť, tá ešte bude robiť problémy“pokračuje v šomraní. „Situácia sa zmenila, Nitara mi je na príťaž..“ nahlas premýšľa. Otočí sa na chrbát a spokojne hľadí do stropu. V tej chvíli vstúpi do izby Jane. „Kam tak nahnevane odišla ?“spýta sa keď videla nazúrenú Nitaru. „To neviem ale odchádzam aj ja...“odpovie Snape a začne si brať niekoľko vecí z police. Je mu úplne jasné, že Nitara sa mu v návale zlosti bude chcieť pomstiť a niekoho pošle aby Alicu našiel a ublížil jej. „Kam?“spýta sa Jane. „Bude lepšie keď ti to nepoviem“odpovie odmerane Snape prehodí si cez seba kabát a vykročí z izby von. „A povieš aspoň kedy sa vrátiš?“ zakričí Jane no to už Snape tresne dverami a kráča smerom od domu.
„Oddýchni si Alica“ ozve sa Dumbledore a pošúcha ju po chrbte. „Asi to bude lepšie“ odpovie Alica a prezerá si izbu ktorú jej Dumbledore vo svojom dome ponúkol, kde by sa ubytovala. „Je mi od toho odporného elixíru trochu zle „odpovie bledá Alica a drží sa za žalúdok. „To sa dalo čakať, niektoré tak pôsobia“odpovie Dumbledore. „Zajtra ti bude lepšie, buď pokojná tu ti nič nehrozí“dodá .“Dobrú noc“ usmeje sa a odíde si ľahnúť do svojej izby. O pol hodinu na to, sa pred Dumbledoreovým domom zhmotní Snape. Prikráča k vchodovým dverám, chytí kľučku a pokúsi sa dvere otvoriť. Bezvýznamne. Namieri na dvere prútik a vyšle kúzlo aby ich otvoril. Zámok okamžite zaiskrí a nepekne popáli Snapeovi ruku v ktorej drží prútik. Bolestivo sa zatvári a ustúpi. „Chrániš ju naozaj dobre Albus..“ uznanlivo prikývne a začne kráčať okolo domu a hľadať vhodný vchod ako by sa dostal dnu. Prezrie si všetky okná ktoré sú zatvorené a ako už Dumbledorea pozná, ak by sa pokúsil otvoriť ich reagovali by rovnako ako dvere. „Do čerta...“ zašomre a s prútikom v ruke chvílu stojí na mieste. Pozrie na odkvapovú rúru na stene domu. Prikráča k nej, skloní sa a pozrie na to aká je rúra široká. „Hmmm to by šlo....“ zašepká keď vidí že spoza plota susedného domu na neho svieti žena s prútikom. „Kto vy ste ? Čo tu pohľadávate?“ žena sa mračí. Snape pod náporom svetla prižmúri oči a prikráča k žene. „Ocením keď svoj prútik skloníte, inak budem nútený vziať vám ho...“ zašepká Snape a na tvári sa mu zjaví jeho typický smrťožrútsky výraz. „Niečo som sa pýtala“ pokračuje trochu neisto žena. „ To ale neznamená že vám odpoviem. Skúste sa teraz vrátiť do svojho domu a nestarať sa do vecí ktoré sa vás netýkajú. Tak opatrne....aby ste si nevyrobili problémy“ dokončí Snape s výhražným tónom. Žena skloní prútik a radšej sa náhli do svojho domu, vkročí dnu a zamkne dvere . Snape sa ešte chvíľu kyslo tvári a vráti sa k odkvapovej rúre. Namieri na seba prútik a vyriekne tiché kúzlo ktorým zo seba urobí zeleného odporne chlpatého pavúka. Pomaly sa nasúka do odkvapovej rúry a presúva sa po boku rúry až k streche. Po minútach usilovného kmitania tenkými chlpatými nôžkami navzdory gravitácii vypadne von z otvoru odkvapu ktorý končí na povale domu. Spadne na zem, rovno na chrbát a chvíľu sa nevie otočiť a iba bezradne kope tenkými pavúčimi nohami. Len čo sa mu podarí prevrátiť nazad okamžite sa zhmotní do svojej pôvodnej podoby. Chytí sa za hlavu i chrbát ktoré ho po páde bolia a opráši si prachom špinavý hábit. „To nebol dobrý nápad..“pomyslí si vzdorujúc bolesti v chrbtici. Pomaly vykročí von z povaly a zíde schodami na chodbu Dumbledoreovho domu. Otvorí jednu z izieb ktorú uvidí ako prvú a zbadá v nej Dumbledorea spiaceho na posteli s bielou spiacou čiapkou s bombuľou na hlave. Stiahne sa a nazad dvere zatvorí. Kráča potichu chodbou a pristúpi k ďaľším dverám. Otvorí ich a vidí že izba je prázdna. „Hmm kde je ?“ zvraští obočie, pozrie si na popálenú ruku. Podíde k dverám oproti a otvorí ich. Zbadá na posteli ležať Alicu. Pomaly do izby vstúpi a zatvorí za sebou dvere. Vidí, že Alica spí veľmi nepokojne a prehadzuje sa na posteli. Natiahne k nej ruku a pohladí ju po líci. Alica otvorí oči a okamžite sa zľakne. Vydá zo seba slabý výkrik keď jej Snape prekryje rukou ústa. „Pssst“ zašepká a priloží si ukazovak k perám aby bola ticho. Zloží jej ruku z úst. „Severus čo tu robíš?“ Alica zapne jednu lampu na stole. „ Ty ma raz vydesíš na smrť“dodá a drží sa za hruď rýchlo dýchajúc. „To som nechcel“odpovie Snape. „Čo tu robíš? „spýta sa Alica. „Chcel som ťa vidieť“odpovie stroho Snape. „Kde si nechal Nitaru?“spýta sa uštipačne Alica. „Odišla, bohužial na mne videla že som s tebou hovoril“skloní hlavu. „Videla?Ako? Čítala ti myšlienky?“spýta sa Alica. „Nie, videla to na mne, na tom ako som sa správal a na všeličom inom, myslím že je dosť viditeľné že ma teší že som ťa konečne našiel..“ pokračuje uhladene. „No to je pravda..“odpovie Alica. „Ale čo teraz?“spýta sa. „Neobávaj sa ja sa o ňu postarám, nebude robiť problémy“odpovie Snape a posadí sa na jej posteľ. Alica sa posadí. „Severus po tom elixíre mi je zle..“ pokrúti hlavou. Snape jej chytí plecia a zatlačí ju nazad na posteľ. Priblíži k nej svoju tvár. „Lež, ja ti pripravím niečo, po čom to určite prejde..“ zašepká a pohladí ju po ruke. „Hmm no dobre..“odpovie Alica a ostane ležať. „Ako si sa sem dostal?“spýta sa ešte keď sa Snape presúva k dverám. „Veľmi ťažko a bolestivo, Dumbledore tento dom dobre zabezpečil. Hneď sa vrátim“odpovie Snape a odíde z izby. Alica niekoľko minút leží a premýšla prečo Snape prišiel aj keď ju to nijak zvlášť neprekvapilo. O niekoľko minút sa Snape vráti a v ruke drží hrnček s akousi horúcou tekutinou z ktorej sa parí. „Čo to je ?“spýta sa Alica keď sa k nej posadí. „Odvar z mäty, to ti zaručene pomôže“odpovie Snape a podá jej hrnček. „Hmm ďakujem ako vidím ty máš liek na všetko“odpovie Alica a trochu sa usmeje. „ Zdá sa že mám“ Snape prikývne. „Vie Dumbledore že si tu?“spýta sa Alica a odpije si. „Nie „odpovie Snape a hľadí na ňu neprestajne privretými čiernymi očami. „A nechceš mu to ísť povedať?“ spýta sa Alica. „Poviem mu to zajtra ráno“odpovie Snape tónom ako keby sa ho to vôbec netýkalo. „Tak aby potom nebol prekvapený“odpovie Alica. „Alica neprišiel som sem aby som sa tu rozprával s Dumbledoreom“odpovie Snape trochu podráždene a mierne zvraští obočie. „A na čo?“spýta sa Alica a znovu si odpije. „Aby som bol tu, s tebou...“ povie a prisunie sa k nej bližšie. „Aha no to je milé, ale mne je dnes naozaj veľmi zle a...“ Alica nedokončí keď jej Snape skočí do reči. „ Nemusíš sa vyhovárať, ja si od tejto noci nič nesľubujem..“odpovie Snape s prekvapivo ľadovým výrazom a porozhliadne sa po izbe. „N-nie?“spýta sa koktavo Alica a nemôže uveriť, že po tom čo ju tak dlho nevidel ani sa jej nedotýkal ostáva stále pokojný keď ju vidí samú v jej posteli. „Nie“odpovie stroho Snape, postaví sa a upraví si hábit. „Predsa by som to nechcel tu...v cudzom dome..“povie a znovu sa poobzerá po izbe. „No ako myslíš“ mykne plecom Alica. „V mojom dome to bude oveľa lepšie“pokračuje Snape. „Do tej postele kde si mal tú ženu si neľahnem“odpovie urazene Alica. „ Posteľ vymením, odstránim ju, nechám ju spáliť ak chceš...“ odpovie Snape šepkavým hlasom. „Aj všetky veci ktorých sa dotkla ak ti to vadí“pokračuje a nazad sa posadí. „Áno urob to, nechcem aby tam po nej ostala nejaká zmienka“odpovie namyslene Alica. „Neobávaj sa všetko zariadim“ odpovie Snape s nemenným chladným výrazom. „Je to lepšie ?“spýta sa a pozrie na hrnček. „No trochu, ale iba naozaj veľmi slabo“ povie. „Odvar z mäty je vynikajúci na žalúdočné problémy ktoré môžeš mať vzhľadom na to že si užila elixír“ pokračuje učene Snape. „Ale na tú druhú bolesť ti teraz nemôžem nič dať, zvlášť keď krvácaš..“ pokračuje tváriac sa stále ako kus kameňa. „Krvácam?“Alica dvihne obočie. „A nie snáď?“ Snape dvihne obočie a zamieri jej pohľadom na miesto medzi nohy. Alica na seba pozrie no nikde žiadnu krv nevidí. Zháči sa keď zistí, že Snape odniekiaľ vie že má práve svoje dni. „Aha takže preto je taky pokojný...“napadne ju ako prvé. „ Ako to ty vieš?“ nedôverčivo na neho pozrie. „Proste to viem...a to myslím úplne stačí..“zašepká Snape a priblíži k nej svoju tvár. „Ak chceš môžem ti na to niečo dať zajtra“ dodá a postaví sa. V tvári má úplne pokojný a mierne sebavedomý výraz. „Odkiaľ to vie do čerta...“ Alica sa zamračí a premýšla o tom, že Snape je oveľa vnímavejší ako si myslela. Že je pre ňu oveľa väčšou hádankou ako sa nazdávala aj keď jeho čudné správanie niekedy vôbec nechápala. „Teraz si oddýchni“povie Snape a preruší tak jej premýšľanie. „Ostaneš tu ?“spýta sa Alica a položí hrnček na nočný stolík. „Prejdem sa po okolí, zdá sa že sa tu v okolí domu nachádza dosť veľa podozrivých osôb...“ odpovie Snape a na jeho tvári sa nepohne ani sval. „Kto?“spýta sa trochu vystrašene Alica. Snape prikráča k oknu a pozrie cez neho von. Zbadá na ulici pred domom troch mužov ktorí sa dívaju priamo na neho do okna. „Neboj sa, to bude zrejme iba Nitarina práca...“povie a zatiahne závesy. Presunie sa k dverám. „Kam chceš ísť?“spýta sa Alica. „ Hneď sa vrátim. Pôjdem pozdraviť zopár známych......“ odpovie jej prekvapivo tvrdo a odíde z jej izby. „Čo s ním je ? Najprv mi rozpráva všetko tak aby som sa nehnevala pre Nitaru, povie ako som mu chýbala a potom sa tvári takto odmerane, hmm skoro až kruto“ zašepká Alica, postaví sa a nenápadne odhrnie záves aby videla z okna. Jedným okon nahliadne cez okno a vidí Snapea ktorý je od troch mužov vzdialený asi
26. kapitola - Zrada
Nastane ráno a Snape sa vráti nazad na Kranwallský hrad aby pokračoval vo výučbe študentov. Po niekoľkých absolvovaných hodinách sa odoberie do svojej pracovne na prestávku. Sadne si do svojho kresla a začne sa pohupovať. Začne premýšľať ako by mal Nitare povedať aby ho nechala napokoji. „Končí to práve teraz...“ zašepká a brko vo svojej ruke zviera pevnejšie ako kedykoľvek predtým. V tom momente sa dvere otvoria a vstúpi Nitara so zamračeným výrazom v tvári. „Kde si bol v noci?“spýta sa opatrne. „Nemal by som sa ja spýtať to isté?“spýta sa podozrievavo Snape a dvihne obočie.“Bola som v Narcissinom dome“odpovie tvrdo Nitara. „A kde si bol ty ?Viem o tom že si nebol doma“dodá. „Drahá Nitara, ja nemám absolútne žiaden dôvod oboznamovať ťa s tým, kam v noci chodím.. „odpovie odmerane Snape so štipkou irónie. „Bol si s ňou Severus?“spýta sa Nitara. „Myslím Nitara, že veľmi dobre vieš, že na toto ti nebudem odpovedať“odpovie samoľúbo Snape. Nitara sa zamračí. „ Iste, keď sa tá prekliatá ženská objaví, vždy za ňou pobežíš ale to že ťa potom vždy odkopne ťa nezaujíma. Kto by to bol povedal že niekto takto môže zametať s mužom ako ty. S tvrdým a mocným...teda aspoň som si myslela že taký si“ Nitara k nemu prikráča a rukami mu prejde po pleciach. „Severus, ty si predsa ten kto je najmocnejší, prečo dovolíš aby s tebou zametala?“zašepká mu a trochu sa k nemu pritúli. „ Možno máš pravdu a to prečo to dovolím je iba moja vec“odpovie odmerane Snape s Nitarou zavesenou okolo krku. „Strácaš autoritu keď ukazuješ takúto slabosť..“zašepká Nitara. „Nestrácam nič“odbije ju chladne Snape. „Ak si myslíš že strácam autoritu, veľmi ľahko ti môžem dokázať že som autoritou pred ktorou sa skloníš ty ako prvá..“ zašepká Snape a otočí hlavu smerom k jej tvári. Nitara sa zamračí a odtiahne sa. „Nechápem ťa Severus!“ vyprskne. „Čo ťa stále priťahuje na tej odpornej ženskej?! Poznám ťa! Najradšej by si za ňou utekal a pretiahol ju pri prvej možnej príležitosti!!“ pokračuje a kričí. „Hmmmm to je pravda, možno mám rád nevinné a nežné ženy, vieš Nitara, také...ktoré sa mi nenúkajú, ktoré si vezmem sám..ktoré majú uroveň a charakter... „odpovie s ironickým úškrnom Snape a vmietne jej to do tváre. „ Somár!!“ vykríkne Nitara s nazúreným výrazom vediac, že jej dáva najavo že ona také vlastnosti a konanie nemá. „Ešte niečo ?„ spýta sa odmerane Snape a ďalej sa arogantne pohupuje. „Severus, prečo mi to robíš?“ Nitara k nemu zúfalo prikráča a obíjme ho zozadu okolo pliec. „Veď ja ťa milujem..“ pokračuje. „Ale no tak..“ Snape prevráti očami. „Všetko čo miluješ Nitara, sú moje peniaze a postavenie....“ odpovie jej odmerane. Nitara sa od neho nahnevane odtiahne. „Myslela som že ma miluješ..“ povie. Snape sa arogantne zaškerí. „Nelietaj v oblakoch, sama predsa vieš že také pocity nepestujem..“ povie pobavene. „A navyše...ty nemáš charakter..áno si možno krásna, máš krásne telo, ale to je tak všetko čo na tebe môžem oceniť“ pokračuje Snape a vmietne jej to do tváre. Nitara sa nazlostí, odíde a zatresne za sebou dvere. Snape odmerane pozrie na dvere a začne sa venovať svojej práci s opravovaním písomiek ktorým sa za uplynulé dni nemal šancu venovať. Opraví niekoľko z nich keď na jeho dverách začuje klopanie a zbádá vojsť Melanie Wilsonovú ktorá sa už medzitým vrátila kvôli výučbe nazad na hrad aj napriek nešťastným udalostiam ktoré sa tam odohrali, aj napriek tomu že ju Snape varoval aby hrad natrvalo opustila.
„Wilsonová!“ zhučí. „Koľkokrát vám mám opakovať že do mojej pracovne smiete vstúpiť až po tom čo vás vyzvem?! Ak máte problémy s pamäťou ráčte si to zapísať!“ zavrčí. „Čo chcete?“ tvári sa nakvasene. „Toto je pre vás...“odpovie Melanie a podá mu pergamen zaviazaný stuhou s logom ministerstva mágie. „Prišlo to k riaditeľovi, mala som vám to doručiť“ dodá a Snape na pergamen prekvapene hľadí. „Prečo si z vás riaditeľ robí moju sovu ?“ zamračene dvihne obočie a Melanie iba pokrúti hlavou že to sama nevie.Položí pergamen na stôl a hľadí na Melanie ktorá ma obviazanú ruku. „Stalo sa vám niečo?“spýta sa jej. Melanie smutne pozrie. „Uhryzol ma motýľ...“ odpovie. „Wilsonová!Ak si to zo mňa chcete robiť srandu, tak radšej vypadnite von z mojej pracovne!“ vyprskne Snape. „Ale ja hovorím pravdu pán profesor, naozaj ma pohrýzol. Pamätáte sa na toho môjho motýľa ktorý sa stal obrovským po tom mojom nevydarenom kúzle ?“spýta sa Melanie. Snape si spomenie na komickú príhodu o gigantickomn motýľovi ktorý ťažkopádne poletoval po jeho pracovni s povrazom okolo krku a pozhadzoval mu niekoľko políc. „Pamätám“ prikývne. „Tak on ma pohrýzol...“ povie „Odkedy majú motýle zuby Wilsonová?“spýta sa mračivo Snape a má pocit že si z neho Melanie robí srandu. „Obvykle nemajú pán profesor, ale ten môj sa akosi podivne mení, je chlpatý a má aj zuby“ odpovie trochu previnilo Melanie. „Boli ste s tým na ošetrovni?“spýta sa Snape. „Nie, nechcem tam ísť, tie ženy čo sa tam o to starajú sú odporné“ odpovie Melanie a zamračí sa. „Ukážte mi tu ruku...“ odpovie Snape. Melanie na neho chvíľu hladí a potom si z ruky odviaže obväz a odhalí dve začervenalé kusance. „Máte to očividne zapálené to vám nevadí?“ Snape na ňu vyčítavo hľadí. Melanie skloní hlavu a nič nepovie. „Ja som nevedela či s tým mám niekam ísť, predsalen je to motýľ a...“ Melanie nedokončí. „ Ak vás nabudúce pohryzie vlkodlak Wilsonová, ani vtedy s tým nemusíte chodiť na ošetrovňu a vystavovať sa tam prítomnosti dotyčných osôb ktoré vám nie sú po vôli. Pevne verím že sa o to postaráte vy sama a nebudete tu potom pobehovať po štyroch a zavýjať na mesiac, aj keď Lupin bude v tomto vaším verným fanúšikom“ odpovie jej ironicky Snape a Melanie sa zamračí že by si tie svoje poznámky mohol nechať. „ Sadnite si, dám vám na to niečo...“ odpovie odmerane Snape a prikráča k preskleným policiam. Melanie sa posadí a zloží si ruky na kolená. Snape k nej po niekoľkých minútach prikráča a posadí sa pred ňu, vezme jej ruku a prisunie bližšie k sebe. Otvorí elixír ktorý vzal z police, ponorí do neho kvapkadlo a niekoľko kvapiek kvapne na Melaninu ranu. Melanie rukou trhne lebo ju to začne príšerne štípať. „Seďte Wilsonová lebo vás zviažem...“ zašomre Snape. „Keď to strašne štípe...“ zašepká Melanie a do očí sa jej nahrnú slzy. „Tak to budete musieť vydržať“ odpovie jej odmerane. „Taktiež vás môžeme poslať na ošetrovňu alebo rovno do nemocnice, čo hovoríte?“spýta sa a pozrie na ňu. Melanie na neho zíza bez žmurknutia. „Slečna Wilsonová ?“ozve sa Snape so spýtavým výrazom v tvári keď vidí že Melanie sa na neho zahľadela. Melanie sa k nemu nakloní ako keby ho išla pobozkať. „To ani neskúšajte!“ vyprskne Snape a odtiahne sa od nej. „Ehm , prepáčte..nie , nie ja som nechcela...“ vyprskne Melanie keď ju zo snenia pri pohľade na jeho tvár preberie Snapeov hlas, nedokončí keď vidí jeho prísnu a neoblomnú tvár. Pozrie si na ruku na takmer úplne zacelené kusance. „To je skvelé..“usmeje sa pri tom. Snape vezme obväz a ruku jej obviaže. „Dávajte pozor Wilsonová...“ napomenie ju keď vidí, že mu nevenuje pozornosť a sleduje svoju ruku. Melanie dvihne hlavu a hľadí na neho. Snape pred ňu položí tri rozdielne elixíry. „ Tento elixír užijete dnes večer pred spaním, podotýkam ústami..“začne vysvetľovať. „Tento druhý v ktorom je elixíru málo aplikujete na svoju ruku rovnako tak večer...“ pokračuje. „A tento posledný, budete užívať následne na to každý jeden večer bo jednom prehltnutí. Iba jedno prehltnutie, hovorím jasne Wilsonová? Nie viac ani menej“ dokončí Snape. Melanie sa zamračí že jej to vysvetľuje ako keby bola nejaká hlúpa hus. „Rozumiem pán profesor a ďakujem“povie a znovu si pozrie na ruku. „ A samozrejme absolútny zákaz kontaktu s motýľom po dobu kým sa vám to úplne nevylieči“ dodá Snape. „A kde ho mám dať?“spýta sa Melanie. „To neviem ale keď je tak nebezpečný ako hovoríte mali by ste sa ho zbaviť kúzlom alebo ho pustiť“ odpovie Snape s kamenným výrazom. „To ja nedokážem...možno vy by ste mohli....dať ho preč..“ odpovie smutne Melanie a skloní hlavu. „V poriadku Wilsonová priveďte ho sem. Aj keď musím povedať že som urobil chybu keď som vám ho nezabavil už v ten prvý raz“ dodá Snape. „Hmm áno privediem ho tu, hneď sa vrátim“ odpovie skleslo Melanie a odíde. Snape sa posadí a zahľadí sa na pergamen na stole ktorý mu doniesla. Pergamen rozvinie a začne ho čítať.
Je neskoro vážený profesor Snape, tvoja pochabá slabosť ťa pripravila o veľa vecí, teraz ťa pripraví aj o tvoju slobodu. Skôr či neskôr si uvedomíš, že Temnému pánovi nemôžeš vzdorovať.
S pozdravom, tvoj verný priateľ L. Malfoy
Snape pergamen položí, zamračí sa a nechápe to čo je v ňom napísané. Na to že mu tento list poslal Malfoy zareaguje s udivením. „To bude nejaký ďalší trik od Voldemorta a jeho poskokov..“ odsekne, pokrčí pergamen a vhodí ho do ohňa tlejúceho v kozube. „ Že slabosť...“ zašepká s kyslým výrazom. Postaví sa a odkráča do svojej izby. Len čo dvere otvorí, zbadá v izbe Alicu ako stojí pri jeho policiach a niečo ukrýva za chrbtom. „Čo tu robíš?“ spýta sa Snape a prekvapene hľadí. „Ja...“ Alica trochu znervoznie. „Čakám na teba...“povie. Snape stále prekvapene hľadí. „Niečo si hľadala v mojich policiach?“spýta sa keď vidí že ma niečo za chrbtom. „Nie len tu stojím“ odpovie Alica a ukáže prázdne ruky. „Naozaj?“ Snape dvihne obočie a zadíva sa na police. „Áno“ Alica prikývne. Na chvíľu nastane hrobové ticho ktorého čaro ruší iba Snapeov nepríjemne pichľavý pohľad ktorým sa díva na Alicu študujúc či mu náhodou neklame. „ Hmm, tak dobre, chýbajú tam dve ampulky s mliekom jednorožca, krabica so sušeným hrabovcom vyzerá tiež čudne a to som ešte nevidel ostatné police“ vysype na ňu Snape a Alici je úplne jasné že sa rozpráva s majstrom elixírov a že práve on má svoje police dokonale zmapované. Nervózne stojí. „ Nechala si ich zmiznúť?“spýta sa ďalej Snape. „No dobre, sú tu, prepáč...“odpovie Alica a vyberie si spod hábitu dve malé ampulky a jedno malé vrecúško. „Na čo si to chcela ?“spýta sa Snape.“Len tak z toho odporného elixíru je mi stále zle“ odpovie Alica a otočí sa mu chrbtom. „Hmmm, oprav ma ak sa mýlim ale neviem o tom aby sa mlieko jednorožca používalo pri nevoľnosti“ Snape k nej prikráča zo zadu. „Asi to bude niečo dôležité keď si si dala námahu prísť až sem“pokračuje. „Nie Severus, je to iba to čo som povedala“ odpovie mu zamračene Alica. „Dobre to by stačilo..“ ozve sa pokojne Snape a otočí ju k sebe. „Hodláš pripraviť elixír vymazania myšlienok a ja chcem vedieť prečo...“ dodá a prísne hľadí. Alica znervoznie ešte viac, keď zistí že ju úplne prekukol. „ Dobre, nebudem klamať, cítim v mysli prítomnosť Voldemorta a veľmi mi to vadí“ odpovie mu zahanbene Alica a sklopí zrak. „Prečo si mi to nepovedala. Je pre teba lepšie zakrádať sa po mojej izbe a zháňať suroviny?“ spýta sa jej Snape. „Ja som ťa tým nechcela otravovať aj tak je tu už dosť problémov“ odpovie Alica a hľadí si na topánky. „Máš nejaké nepríjemné myšlienky?“spýta sa Snape. „Skôr sny z tých myšlienok, sníva sa mi že ťa chcela zabiť Nitara a on jej to rozkázal“ zamumle Alica. „Hmm, neboj sa Nitara mi neublíži“ odpovie jej Snape, prikráča k jednej z políc a vezme ampulku. „Toto ti pomôže zbaviť sa toho“ povie a podá jej ju. „A teraz by si mala ísť, nie je to tu pre teba bezpečné, každú chvíľu sem môže prísť Nitara alebo niekto iný“ dokončí. Alica prikývne. „Dobre uvidíme sa u Dumbledorea“ povie a odhmotní sa preč. Snape sa chvíľu díva na okno odkiaľ odišla, otočí sa a vráti sa späť do pracovne. Zatvorí za sebou dvere a posadí sa do kresla. Začne sa prehrabovať v Binnsových magických spisoch, keď sa dvere do jeho pracovne otvoria no nevidí aby niekto vstúpil. „To som ja pán profesor...“ ozve sa zafučaná Melanie a vstúpi do pracovne ťahajúc za sebou po zemi niečo ťažké. Snape zvraští obočie a prikráča k nej keď na konci povrazu vidí ohromne veľkého a tučného motýľa ktorého ťahá po zemi. „Čo mu je ?“spýta sa Snape. „Ehm, je najedený, viete jesť mu veľmi chutí a...neviem..ťažko sa mu lieta..“ odpovie Melanie a pozerá na prerasteného motýľa na zemi, ktorý máva jedným krídlom. „Čo mu do čerta dávate že je taký tučný?Veď sa ani nevie hýbať“ Snape na ňu vyčítavo pozrie. „To nie ja, to on sám“ povie na svoju obranu Melanie. Motýľ sa pomaly dvihne zo zeme a snaží sa lietať. „Vy ste ho úplne zničili Wilsonová, pozrite sa na to!“ povie prísne Snape a hľadí na motýľa. „Vymklo sa mi to spod kontroly“ odpovie Melanie. „Vám sa to vymklo spod kontroly už vtedy keď ste z obyčajného motýľa urobili túto prerastenú vec“ odpovie Snape. „Prepáčte...“ Melanie sklopí zrak. „Toto by som mohol pokojne využívať ako výučbovú bábku, to najhoršie si už vytrpel s vami „ pokračuje trochu nahnevane a Melanie ma slzy na krajíčku. „Choďte už... a ani len nepremýšľajte o tom že by ste si zaobstarali nového. Od dnes máte absolútny zákaz chovať zvieratá“ dodá. „Áno pán profesor..“ odpovie Melanie, skloní hlavu, podá mu povraz na ktorom ho drží a so sklonenou hlavou premýšľajúc o svojom motýľovi Snapeovu pracovňu opustí. „Do čerta, prekliate decká, nevedia sa o to ani postarať..“ šomre Snape, čupne si k motýľovi a prezrie si ho. Potom sa nazad postaví a namieri na neho prútik. „Deleo“ vysloví a gigantický motýľ okamžite zmizne. S kyslým výrazom si vezme niekoľko papierov a odkráča na ďaľšie svoje hodiny. Len čo vstúpi, celá učebňa okamžite stíchne. Nahnevane prikráča ku katedre a plesne svojími papiermi o stôl. Niekoľko študentov na seba zhrozene pozrie. „Tom nezdá sa ti dnes nejaký nazúrený?“ ozve sa šepkavý chlapčenský hlas. „Ti-cho...“precedí cez zuby Snape a nebezpečne pozrie na študentov. „Dnes, tak ako minulý mesiac, nastáva hodina kedy si preverím vaše neobyčajné vedomosti z elixírov..“ začne ironicky a hľadí ako niektorým študentom na tvárach zmrzli úsmevy. „Pripravíte elixír, jeden z tých ktoré ste sa zatiaľ naučili počas svojho štúdia na tejto škole...“ pokračuje Snape a prechádza medzi lavicami. Pozrie že ruka Melisy Dwaysovej sa dvihla a hlási sa o slovo. Snape sa pri nej zastaví a hľadiac na ňu jej dá zvolenie aby hovorila. „Ehm pán profesor, prečo ste nám to nepovedali skôr? Ja som si nič nepozrela a....“ Melisa nedokončí. „ S vaším bifľovaním kníh a obkukávaním postupu od ostatných to iste zvládnete slečna Dwaysová a ak nie tak si ročník v mojej prítomnosti zopakujete a ak je vám aj to málo, môžete si zopakovať aj nižšie ročníky ak si nepamätáte prípravu elixírov ktoré ste sa v nich učili „odbije ju Snape arogantným hlasom. Melisa ostane stáť ako zaťatá a do oči sa jej pomaličky nahrnú slzy. Veľmi dobre Snapea pozná ale ani len netušila ako ju to zabolí keď ju zotrie ako nejakú úplnu outsiderku, zosmiešni pred kamarátkami a pohrozí opakovaním ročníka v jednej jedinej vete. „Ešte máte otázky slečna Dwaysová ?“spýta sa Snape a dvihne obočie. „Nie pane..“odpovie Melisa a sadne si. „Ale ju zotrel čo...“ zašepká Tom Higgins prisediacemu dievčaťu. „Čo máte také naliehavé že to musíte slečne Seenverovej vysvetľovať teraz?“ okamžite sa k nemu ozve Snape. „Nič pane..“ odpovie Tom. „Do čerta ten má ale dobré uši...“ pomyslí si keď ho napadne že rozprával úplne potichu.V podvečer sa Snape vráti do svojej izby. Pomaly si začne vyzliekať hábit premýšľajúc o tom, že pôjde navštíviť Alicu keď na jeho dvere niekto zaklope a bez dovolenia mu do izby vojde riaditeľ školy, štyria muži z ministerstva, jeden škriatok a nakoniec aj Lucius Malfoy. Povýšenesky a znechutene si prezrie okolie Snapeovej izby a potom zameria svoj zrak aj na neho. „ Čo chcete?!“ vyprskne Snape a vražedne na nich zazerá. „ Prečítaj to!“ rozkáže Lucius Malfoy a pozrie na škriatka oblečeného v malom obleku s motýlikom. Škriatok si odkašle, rozvinie pergamen a začne čítať. „Severus Snape, boli ste uznaný vinným z účasti na nepovolených smrťožrútskych aktivitách ktoré sa udiali práve na tejto škole keď prišiel o život vtedajší riaditeľ Kaspar McSorrely. Honorný konzul rady čarodejníkov ministerstva našiel dostatok dôkazov svedčiacich o tom, že ste sa podieľali na vôli Temného pána pri zavraždení Kaspara McSorrelyho, niekoľkých študentov tejto školy a aj vtedajšiho ministra mágie“ pokračuje škriatok. Muži na neho okamžite začnú mieriť prútikmi. „ Veď ja som v tom čase ani nebol v Anglicku vy hlupáci!!!“ Snape začne rozčúlene kričať. „Podľa našich informácii ste boli, máme tu čestné prehlásenie od slečny Tomarovej o tom, že ste sa nielenže zdržiavali v Anglicku, ale že ste sa jej priznali k spolupráci pri páchaní k týmto hrozným činom“ pokračuje škriatok a podá mu pergamen. Snape na neho šokovane hľadí, vytrhne mu pergamen z ruky, rozvinie ho a číta vlastnoručne napísané Alicino čestné prehlásanie o tom, že spolupracoval so smrťožrútmi a Voldemortom zakončené niekoľkými citáciami ktoré mal práve jej povedať. „ To je lož!! Je to podvod!“ zreve Snape a odhodí pergamen. „ Pani Nitara Bailey, vdova po zosnulom čarodejníkovi a profesorovi tejto školy vás viní zo smrti jej manžela. Dostatočné množstvo dôkazov a výpovedí hovorí za všetko profesor Snape“ ozve sa uštipačne Malfoy.
„ Podliak...“ zašepká Snape a nebezpečne pozrie na Malfoya ktorý sa mu s úškrnom v tvári vysmieva. „ Alica by niečo také neurobila...prečo by ma chcela dostať do väzenia ? Chcela sa ma zbaviť? pomyslí si Snape a jeho myšlienky si chaoticky oponujú. „Zradila ma...“ pomyslí sa a skloní hlavu. „ Nie ona by ma nezradila..“ oponuje si v mysli. „Vrchný konzul ministerstva mágie v neprítomnosti, vás týmto odsudzuje na 14 rokov väznenia v Azkabane“ dokončí škriatok, zvinie pergamen a vloží si ho do vrecka. „Nie!!Mám právo na súd!! Musia ma súdiť!!“ vyprskne Snape. „Berte ho!“ zreve Malfoy so zlovestným úškrnom v tvári. Niekoľko mužov Snapea chytí a mieri na neho prútikmi. Snape sa im začne trhať no po chvíli sa upokojí a so zúrivosťou v očiach hľadí na Malfoya. „Toto ti vrátim Malfoy.....počuješ?? Aj s úrokami...“ precedí cez zuby a nechá sa odviesť. O dve hodiny sa dostane do Azkabanu. Jeho cestu do väzenia sprevádzajú novinári ktorí si ho fotia a na všeličo sa pýtajú jeho aj ľudí z ministerstva. Hovorca ministerstva mágie okamžite podáva interview o tom, že chytili smrťožrúta Snapea, jedného z najoddanejších Voldemortovi. Po sebavedomom vyhlásení o tom, že ministerstvo sa nebude skláňať pred smrťožrútmi ani Voldemortom sa Snapeovi okamžite zvýši tlak keď si spomenie na to, že celé ministerstvo je plné smrťožrútov a on tak ako ostatní ktorí Voldemorta zradili sa tak pre nich stali neprispôsobivými. Bol problémom ktorého sa treba zbaviť, zavrieť ho za múry desivého väzenia. Bez riadného súdu, bez pravdivých dôkazov. Na žiadosť niekoho, komu prekážal keď bol slobodný. Len čo Snapea dovedú spútaného do Azkabanu, okamžite sa na neho vrhne jedna z novinárok. Žena s natočenými hnedými vlasmi a narúžovanými perami. Snape na ňu nebezpečne zazrie a zvraští obočie, sám má pocit že mu je žena akási povedomá. „Ach Severus...“žena k nemu prikráča s úsmevom. „Kolega...“pokračuje a v ruke drží čarodejnícke brko. „ To som ja Patressa...Hastingsová“ predstaví sa žena. Snape okamžite pochopí odkiaľ ju pozná. Ešte si ju pomätá ako Kranwallskú učiteľku jasnovidectva ktorá mu na začiatku roka pristala v izbe a videla ho polonahého. „Čo vy tu chcete ?“zavrčí Snape zatiaľ čo mu dozorcovia zložia putá a vezmú osobné veci. „ Na škole už neučím, tak som skúsila novinárčinu“ zasmeje sa Patressa. „Ani som si nevšimol že ste odišli, a už vôbec nie že pcháte ten svoj zvedavý nos aj do iných vecí ako jasnovidectvo“ odpovie jej odmerane. „ Chápem..ste podráždený, kto by nebol, tam kam idete no..ale aj tak, prezraďte mi, aké to je vedieť že dlhé roky svojho života strávite vo väzení? Cítite vinu?“ spýta sa ho pripravená zapísať si všetko čo jej Snape povie. „Zmiznite lebo na svoj zoznam obetí za ktoré ma tu chcú zavrieť pridám aj vás“ zavrčí Snape, keď dostane na ruky druhé, väzenské okovy a jeden z dozorcov mu mieri na hlavu prútikom len čo to začul. „ Naši čitatelia by radi vedeli ako sa cíti Voldemortov stúpenec po odhalení, neľutujete svoje činy? „ pokračuje neodbytne Patressa. „ Mali ste nejakých komplicov? Poviete nám o nich?“chrlí zo seba jednu otázku za druhou a Snapeovi nezabudne priblížiť k ústam malý mikrofónik s očami ktoré na neho hľadia. Snape na to pozrie a zvraští obočie. Snaží sa krotit svoj hnev a tak sa jej len otočí chrbtom pripravený odísť do cely ktorú mu pridelia.“Ideme“ drgne do neho dozorca a dovedie ho do ľavého krídla väzenia, kde mu okamžite pridelia celu v najstráženejšej časti. V časti ktorej cely pozostávajú z kamenných murov i podlahy, z tej časti o ktorej v Azkabane chyrujú rôzne tajomné a zvláštne povery o smrti väzňov, o zbláznení, o vyhladovaní. Dvaja silní muži ho oblečeného v sivastých handrách drgnú do cely ktorú po ňom okamžite zamknú. „Teš sa Snape, o chvíľu budeme grilovať“ zlovestne sa jeden z dozorcov zasmeje a obaja odídu. O slove grilovať už Snape počul a veľmi dobre sám vedel čo to pre neho bude znamenať. Zmietol však so svojej mysle všetky myšlienky o tom a sústredil sa na premýšľanie o tom prečo je vo väzení. „Nitara ma zradila...tá prekliata...“ svoju vetu nedokončí a silno si zahryzne do pery. Začne zúrivo prechádzať pozdĺž svojej malej cely keď sa ozve žalostné stonanie z vedľajšej cely. Snape nazúrene pribehne k stene susediacej s druhou celou a začne búchať päsťami do kamennej steny. „Buď tam ticho do čerta!!!“ vyprskne. Potom sa posadí ďalej počúvajúc žalostný nárek väzňa v susednej cele. „ Alica..prečo to urobila? Prečo to napísala ? A kedy ? Čo plánovala ?Chcela sa ma zbaviť? „ pomyslí sa a pošúcha si tvár. „Nie..to by mi nespravila....to by nespravila..“začne sa zúfalo kývať a jeho tvár sa naplní trpkosťou zo zrady. Jeho myšlienky preruší vŕzganie dverí jeho cely a dvaja muži, jeden držiac v ruke železnú tyč so žeravým hrotom ktorý sa sformuje do čísla 1120. „ K stene!“ zvrieskne jeden z dozorcov. Snape iba mlčky stojí a nepočúvne. „ Pozor Helidus, Snape je jeden z tých, čo vedia ovplyvňovať myseľ, asi ho to naučil Voldemort..“ zašepká muž so žeravou tyčou v ruke druhému mužovi. Ten okamžite spozornie a namieri na Snapea prútik. „K stene !Hneď!“ zreve. Snape bez slova urobí niekoľko krokov k stene. „Toľko opatrení pre jedného väzňa? Žeby sa ma niekto bál?“ neodpustí si ironickú poznámku na ich adresu a oprie sa o stenu. Okovy ktoré z nej visia sa mu obkrútia okolo členkov a zápästí, jeden veľký oceľový pás mu obkrúži brucho a núti ho tak stáť pri stene, spútaný ako divé zviera. „ Ideme grilovať! Žiadne hlúposti Snape, ak sa o niečo pokúsiš sľubujem ti že po tebe ostane krásna mŕtvola... „uškrnie sa dozorca. Jeden z nich mu vyhrnie rukáv na ľavej ruke a odhalí znamenie zla. „A čo keby sme ti označili to tvoje preceňované znamenie ?“ zasmeje sa ironicky. „Počul som že je to pekná bolesť hm ? Čo ty na to Snape?“pokračuje provokačne dozorca. Snape iba znechutene otočí hlavu na bok. „Ja na to .....“začne rozprávať tichým dokonale pokojným hlasom. „...že ak by ste boli na mojom mieste vy dvaja, už teraz by ste nepochybne boli mŕtvi na dne mora hraničiaceho s týmto väzením...“dokončí odmerane a hľadí do steny. „Nie je s tebou žiadna sranda, nuž bol si zlý Sevy a k nám chodia presne takí „pokračuje uštipačne dozorca a radšej mu vyhrnie rukáv na pravej ruke. „Tak ideme na to!“ zasmeje sa druhý a priloží Snapeovi na pravé predlaktie rozžeravený koniec tyče sformovaný do tvaru čísel 1120. Snape zavrie oči a s hlavou otočenou na bok aby sa na to nedíval, ani necítil zápach svojej spálenej kože, medzi zubami drví bolestivé vzdychy ktoré mu vychádzajú z úst od chvíle čo sa žeravá tyč dotkla jeho pokožky. Muži mu na predlaktie vypália číslo 1120. Potom odstúpia. Okovy so steny povolia a Snape sa ako slabá handrová bábika spotáca na zem kde sa bolestivo schúli držiac si ruku a prudko dýchajúc. Pootvorí oči a s neuveriteľne bolestivým výrazom hľadí na vypálené písmena do svojej ruky cítiac zápach svojej spálenej kože. Vypálené do živého mäsa, krvácajúce. Bolestivo zaskúčí a aj keď vie, že sa pred dozorcami poníži, stiahne si ruku k sebe a schúlený do klbka si ju drží pri hrudi ako utrýznené zviera. „Dobrá zábava „zasmejú sa dozorcovia. „ Vždy som bol za to aby sme naše bábky označovali vypaľovaním, toto zlomí aj samotného Voldemorta “pokračuje pobavene jeden z nich a obaja zo Snapeovej cely odídu. „Tak sa bav“ ozve sa pobavene ešte jeden z dozorcov. Snape ostane ležať schúlený na zemi s rukou pri hrudi a hľadí pred seba so zmoreným, utrýzneným a bolestivým výrazom. Prejdú dva dni a Snape sedí vo svojej cele na kamennej zemi. Sedí a kúskom čierného kameňa vyrýva do steny niekoľko slov o tom, ako nenávidí sám seba aj väzenie v ktorom žije. Ako nenávidí to, že nevie prečo je tu, ako je možné že ho Alica zradila. Že práve ona je zodpovedná za to kde práve je. Pozrie na svoju pravú ruku na ranu po vypálení čísla 1120, poradového čísla pod ktorým je vedený ako väzeň v Azkabane. Hľadí na ranu ktorá sa trochu zacelila, stále sa však zdá byť červená a bolestivá. Napadne ho že Alica nebola jediná kto ho zradil, že to bola aj Nitara ktorá ho poslala do basy len preto že ňou pohrdol. Že to boli smrťožrúti ktorí sa ani len nepokúsili pomôcť mu, dostať ho z väzenia. „Prekliatí zradcovia“ zanadáva a postaví sa. Pozrie cez mrežovanú časť cely von na chodbu na celu oproti, v ktorej sedí otrhaný a vychudnutý muž. „Koľko si dostal rokov ?“spýta sa ho muž. Snape zvraští obočie, odmietne mu odpovedať a vráti sa na svoje miesto v cele kde sa posadí na zem.
Alica vkročí do Azkabanského väzenia a po chrbte jej okamžite prejdú zimomriavky. „ Nebojte sa..poďte“odpovie správca väznice a vedie ju chodbou pozdĺž oceľových dvier za ktorými väznia ľudí. Pri jedných sa zastavia. Alica dvihne hlavu a pozrie na názov. „ Snape – 1120“ nohy sa jej okamžite roztrasú keď správca celu otvorí a ona v nej nevidí nič iba hustú tmu. „Máva tu tmu, má ju rád...alebo mu už načisto preskočilo, neviem“odpovie uštipačne správca a kúzlami zapáli svetlo. Alica prižmúri oči a niekoľko metrov pred sebou zbadá k stene prikovaného Snapea. Okamžite sa jej zmocní obrovský súcit a ľutosť. Hľadí na Snapea s okovami na nohách aj na rukách ktoré sú pevne vklinené do kamennej steny asi meter a pol dlhými reťazami, hľadí na jeho oblečenie, na staré handry ktoré vymenil za svoj slušivý hábit len čo do väzenia vkročil. Urobí k nemu tri kroky a Snape iba mlčky stojí a hľadí na ňu. „Nechoďte k nemu bližsie, nechoďte za tú čiaru, mohol by vám ublížiť“ odpovie správca a ukáže na bielu čiaru na kamennej zemi. „ Nechajte nás prosím“odpovie Alica a má čo robiť aby zadržala slzy pri pohľade na Snapea. „ Viete iste že to chcete ?“spýta sa správca. „Dáma vám to snáď povedala jasne, máte vypadnúť“ozve sa chrapčavým hlasom Snape a pozrie na správcu ktorý s nedôverčivým pohľadom odíde. „Severus“ Alica sa k nemu ozve keď vidí že sa začal dívať opäť na ňu. „Nemyslel by som si, že by si ma po tom všetkom navštívila“ ozve sa uštipačne. „Ja som za to nemohla..“odpovie Alica a bráni sa slzám. „Isteže nie“odpovie Snape a Alica chvíľu nevie či hovorí ironicky alebo vážne. „Ja som nechcela aby ťa sem uvrhli, veď sa k tebe správajú ako k nejakému zvieraťu“Alica si prekryje ústa. „ Sme pre nich obyčajné zvery, nič iné, takých ľudí tu obvykle držia, tak sa tomu nediv“odpovie prísne Snape. „Pokúsim sa zariadiť aby ťa pustili“odpovie Alica so štipkou nádeje v hlase. „A prečo by si to robila ?“Snape dvihne obočie a trochu odstúpi od steny ku ktorej je prikovaný dlhými ťažkými okovami o nohy aj o ruky. „ Veď som to bol predsa ja kto ti ublížil nie ?Kto zabil iných ľudí? Smrťožrút...sem patrím? Tu je moje miesto, ďaleko od slušných ľudí, ďaleko od teba že?„spýta sa ironicky Snape. „ J-ja...“Alica chce niečo povedať. „ Severus ja som ten pergamen musela napísať vtedy keď som na teba nemala absolútne žiadne spomienky, ja neviem ako sa to stalo, Voldemort ma musel prinútiť neviem..“ vyhŕkne Alica a rukami si prekryje tvár.“ Iste, urobila si len to čo bolo nutné urobiť, možno to čo si si celý ten čas myslela ale nikdy to nedala najavo...“ odpovie Snape. „Ja by som niečo také nikdy neurobila, ani teraz ani nikdy nie ver mi“odpovie mu. „ Veríš mne?“spýta sa Snape. „Áno“Alica začne prikyvovať. „A prečo neprídeš bližšie keď mi veríš?“spýta sa znovu. „Stojíš poctivo za bielou čiarou, presne tak ako ti to prikázal ten muž“pokračuje a pri tele drží ruky na ktorých ma železné okovy. „Prečo mám chodiť bližšie?“spýta sa Alica trochu bojazlivo pretože sama vie, že Snape samotný takto vo väzení, v okovách, historky ktoré o ňom kolujú, to všetko v nej vyvoláva strach. Dokonca má pocit že Snape si stále myslí že to urobila naschvál aby sa ho zbavila a preto sa bojí niektorých jeho reakcií. „Vieš čo by som chcel?“ spýta sa Snape a začne k nej pomaly od steny pristupovať. „ Chcel by som sa s tebou raz porozprávať inač.....“pokračuje a stojí od nej asi už iba meter. „ Nespútaný.....“ pokračuje s chladným výrazom a zastaví sa asi pol metra pred ňou pretože reťaze ho už ďalej nepustia. „ Pristúpila by si na to?“dvihne obočie. „ Bola by si tu a stála kde práve stojíš aj vtedy, keby som nebol spútaný týmito okovami?“spýta sa. „Alebo sa snáď bojíš?“spýta sa. „Bojíš sa že ak by ma nedržali okovy tak by som ti ublížil? Znásilnil ťa? Zabil ťa?“ spýta sa s chladom a dvihne obočie. „Stojíš za hranicou ktorú ti určil správca, počúvaš čo ti povedal, správne , mohol by som ti ublížiť....“pokračuje ironicky. „Prestaň..“odpovie Alica a skloní hlavu. „Ako málo ma poznáš...“ zašepká Snape. „Každopádne, keď príde môj posledný deň v tomto väzení budem mať právo na jedno želanie, teš sa lebo potom si ťa vyžiadam na jednu noc, aby som sa šťastne rozlúčil a spokojne zomrel „ povie jej a uhrančivo na ňu hľadí. „Teraz ma ospravedlň za moju indiskrétnosť...“ pokračuje a na tvári sa mu zjaví sebavedomý úškrn. „Ale pomilujem ťa tu na tejto chladnej a tvrdej zemi, rovnako chladným a tvrdým spôsobom aby si si ma pamätala a nikdy nezabudla...“ pokračuje , jeho úškrn zmizne a vystrieda ho tvár ktorá hovorí o bolesti zo zrady, ktorá sa mieša s nebezpečným výrazom smrťožrúta. „Prečo tak hovoríš?“ spýta sa Alica a do očí sa jej nahrnú slzy. O pár sekúnd jej oči zalejú slzy. Snape pri pohľade na ňu pocíti neuveriteľný súcit ale nedá na sebe absolútne nič vedieť a naďalej sa tvári tvrdo a neústupne. Alica bielu hranicu prekročí rýchlo k nemu pristúpi , vrhne sa mu na hruď a obíjme ho. „Poznám ťa veľmi dobre a viem že by si mi neublížil..“ zašepká a začne mu plakať na pleci. Snape iba stojí pretože nič iné mu vzhľadom na ťažké okovy na rukách nie je dovolené. „Čas kŕmenia“zhmotní sa vedľa nich správca. „Akého kŕmenia?“spýta sa Alica s uplakanými očami. „Pôjdeme „povie správca a spolu s ňou sa zhmotní nazad do hlavnej miestnosti v Azkabane. Veľkej s kamennými múrmi v ktorej sa nachádza množstvo aurorov a čarodejníkov hľadiacich do obrovských bublín ktoré im sprostredkujú pohľad na každého väzňa. „Aké kŕmenie ?“spýta sa znovu Alica.
Snape pri tejto vete okamžite zbystril pozornosť. Prikráčal k nemu pár mužov a pustili ho z okov. Ani sa nenazdá keď začuje po železobetónovej podlahe väzenia neuveriteľný dupot, krik a vrčanie akýchsi neľudských bytostí a v diaľke aj žalostné nariekanie a krik. Veľmi dobre vie čo to znamená. Jeho cela sa rázom otvorí dokorán. Ani ho len nenapadne aby utiekol. „Do čerta...“ zanadáva , stúpi si na kamenný kus ktorý predstavuje jeho posteľ a vyškrabe sa až do neveľkej asi meter širokej a dva meste dlhej jamy v stene jeho cely. Začuje ako sa z vedľajšej cely ozvýva vrčanie a žalostný ľudský nárek. Zatavorí oči. „Odporné žrádlo?! To nie sme nič viac?!!!“ zareve smerom k dveram von z cely aby ho niekto počul. Len čo tak urobí do cely mu vojdu dve tvory podobné vlkodlakom. Stíchne a na moment prestane aj dýchať. Dve asi dva meste vysoké tvory stúpajúce na štyry chlpaté laby s pazúrmi si z vrčaním oňuchajú jeho celu. „Upírodlak...“ pomyslí si a snaží sa byť čo najtichšie. Vie, že ak by ho zbadali a dostali sa k nemu nemal by absolútne žiadne šance brániť sa.
„Preboha!“ Alica šokovane hľadí na vzduchové bubliny na ktorých sa mihajú obrazy upírodlakov vrhajúcich sa na jedneho z väzňov. „Čo to s nimi robíte?!!“ okríkne správcu ktorý sa zaškerí. „V Azkabane máme málo miesta....takto sa väzňov zbavujeme...a kŕmime zvieratá“odpovie úplne pokojne ako keby hovoril o normálnej veci. „Preboha, to nemôžete! Sú to ľudia....Severus!“ zháči sa a pristúpi k bubline s pohľadom na Snapeovu celu. „Severus!“ žalostne zvolá ked vidí Snapea ako sa skrýva pred dvoma šelmami vo svojej cele. „Pomôžte mu!“ Alica sa vrhne na správcu a začne mu agresívne trhať hábit. „Prestaňte! „zavrčí správca“ On to tu už pozná..vie čo má robiť“ dodá s ľahostajným úškrnom. Len čo ju vyvedú pred väzenie, zatvári sa podivne smutne pretože vie že nemôže nič robiť aby mu pomohla. „Musím niečo urobiť“ zatne zuby. „ Niečo mu dlžím..dlžím Severusovi veľmi veľa...“zašepká.