3.- 4.kapitola - klikni tu
3. kapitola - Príchod
Nastalo ráno a Snape sa blížil do Kranwallskej školy čar a kúziel kde mal začať učiť. Bol to prvý deň, nový školský rok. Len čo vošiel do hradu okamžite zaujal ostatných učiteľov ktorí už boli rozostúpení v Kranwallskej sále. Študenti na škole ešte zatiaľ neboli, očakávali ich až večer. „ Vitajte Severus“ blížil sa k nemu malý riaditeľ McSorrely. Snape nič nepovedal iba na všetkých hľadel s mimoriadne kyslým výrazom v tvári ktorým dával každému jasne najavo aby sa k nemu nepribližovali a neskúšali ho osloviť. Sám nemal náladu zoznamovať sa so svojími budúcimi kolegami a ani to že bol medzi nimi nový mu nebránilo hľadieť na nich nadradene a so svojou typickou aroganciou. „ Toto je profesor Snape, nový učiteľ elixírov“ usmieval sa McSorrely a predstavil ho učiteľskému zboru v ktorom Snape okamžite spoznal niekoľko známych tvári. Mimo iné aj tvár Olympie Greedovej ktorá učila na Rokforte Astrológiu. Všetci učitelia si Snapea s úžasom prezerali aj keď videli jeho nie príliš prívetivú tvár. S úžasom ktorý však on sám nechápal. „ Nie sú tu všetci chýba ešte učiteľka Mágie symbolov a učiteľka Jasnovidectva" ozval sa riaditeľ. Snape si v duchu pomyslel že ho nejaké hlúpe učiteľky hlúpych predmetov ani nezaujímajú. „Poďte ukážem Vám vašu izbu aj vašu pracovňu a vyriešime všetky náležitosti ohľadom vášho nástupu“ dodal McSorrely. „ Viete, máme tu veľa nových učiteľov pretože väčšina tých starých hrad opustila zo strachu pred Vy-viete-kým“ dodal McSorrely. Otvoril dvere a vstúpili do honosne zariadenej izby. „ Nech sa páči“ usmial sa malý riaditeľ. Snape do nej vstúpil s kyslým výrazom. Nepáčila sa mu. Bola skoro rovnaká ako tá, ktorú dostal keď tu bol pred časom pomôcť pripraviť elixír prezrenia budúcnosti. Naštastie si na to presladené prostredie už zvykol keď tu bol naposledy a tak to jeho žalúdok znášal celkom priateľne. „ To sa tu úplne celé zmení“ pomyslel si keď sa obzeral po izbe a v hlave si vypĺňal podrobný zoznam vecí ktoré okamžite vyhodí ako napríklad tie ozdobné vankúšiky s indiánskymi strapcami na posteli alebo tie príšerne svieže a zelené rastliny v rohoch izby. „Á sú tu vaše veci“ dodal McSorrely len čo do izby vkročil zadychčaný chlpatý škriatok nasledovaný zvieraťom s orliou hlavou, krídlami a telom a chvostom leva. „ Vy máte Gryfa?“ spýtal sa riaditeľ. „ Áno, je to problém?“ spýtal sa zachmúrene Snape. „ Iste že nie, no musíte si na neho dať pozor, tu by vám ho mohli ukradnúť“ zasmial sa riaditeľ.
„ Vybalíte sa neskôr, teraz vám ukážem vašu pracovňu a vašu učebňu“ dodal McSorrely. Snape ho bez slova nasledoval. Po pár minútach mechanickej chôdze po rozľahlých chodbách s gýčovitými obrazmi a urozprávanými ľuďmi v nich, otvorili dvere a vošli do rozľahlej miestnosti plnej elixírov a kníh. Bola podobná ako Snapeova stará pracovňa čo ho veľmi potešilo. Spomenul si však že táto pracovňa kedysi patrila Jackovi Henleymu, mladému učiteľovi elixírov ktorého z duše neznášal. Po chvíli ho riaditeľ zaviedol aj do učebne elixírov. „ Dúfam že u nás budete spokojný“ usmieval sa. „ Ďakujem“ odpovedal ľadovo Snape a ostražito skúmal učebňu. „ Dnes večer je uvítací večierok“ uškrnul sa riaditeľ.
„ Dúfam že sa pridáte. Je to dobrá možnosť ako sa zoznámiť s ostatnými učiteľmi ale aj študentmi“ usmial sa riaditeľ. „ Ďakujem“ odpovedal opäť mechanicky Snape. „ Tak sa teda uvidíme na večierku“ usmial sa riaditeľ a odišiel. Snape nič neodpovedal a porozhliadol sa po učebni. Bola veľká, s množstvom kníh, skriniek, a rozličných čarodejníckych predmetov. Vrátil sa do pracovne a prezrel si aj ju. Bola plná elixírov, kníh, ďalších čarodejníckych predmetov a honosne zariadená pričom sa mu zo stien prihovárali obrazy ktoré ale úspešne ignoroval. Zahŕňala veľký stôl, dve kresla, krb, niekoľko obrazov mimo iné jeden s erbom Kranwallu, niekoľko sôch. Pristúpil ku knižnici a prečítal si názvy niektorých kníh. Bolo mu jasné že bude ťažké zvyknúť si na toto prostredie. Väčšina jeho temných kníh ostala v Rokforte. Po tom čo ho zavreli si stihol zobrať len to najnutnejšie preto uvažoval že sa pre ostatné svoje veci do Rokfortu vráti teraz keďže cez voľné mesiace sa musel naplno venovať aktivitám smrťožrútov ale zároveň aj hľadaniu Alice. Jeho premýšľanie prerušil akýsi tlak na jeho stehne. Sklonil hlavu a hľadel na položivočíšnu mucholapku ktorá sa mu zahryzla do stehna svojími mäkkými listovými zúbkami.Chvíľu hľadel na rastlinu likvidačným pohľadom ako keby si myslel že to stačí na to, aby ho pustila. „ Prekliata burina!“ chytil ju za stopku a odrhol. Rastlina ho okamžite pustila a zahynula. „ Kto sem dáva tieto nezmysly !“ kúsky rastliny hodí o zem a sám sebe sľubuje že len čo sa dostane k zariaďovaniu pracovne všetky tie zelené nechutnosti okamžite odstráni.Vrátil sa do svojej izby. Otvoril dvere a na svojej posteli videl ležať Gryfa v podobe hromady chlpov a peria. „ Vypadni potvora!“ okríkol ho a tvor z postele okamžite zliezol a s nepriateľským výrazom v tvári si ľahol ku krbu. Snape mu venoval rovnako nepriateľský pohľad keď videl to množstvo chlpov a pustených pier ktoré na posteli ostali. Okrem nich tam však zbadal aj jeden veľký balík. Vyzeralo to ako obrovská škatuľa, ako darček. Otvoril ju a pozrel sa čo tam je. Ako prvé vybral dopis.
„ Vážený profesor Snape. Toto sú predmety na ktoré ako učiteľ máte právo. Dúfam že sa Vám budu páčiť.
Kaspar McSorrely.
Položil list a vzal akúsi mapu. „ Plán Kranwallských pozemkov“ prečítal nápis. V tej chvíli sa na obrovskom kuse pergamenu pohybovalo množstvo farebne vyznačených bodov pričom na kraji pergamenu bolo ku každému bodu napísané meno. Snapeovi okamžite došlo že je to niečo ako Pobertov plán ktorý používal ešte na Rokforte. Tu však tento čarodejnícky predmet používal každý učiteľ. Nazrel do krabice a vybral z nej knihu. „ Pravidlá a predpisy Kranwallu“ prečítal. Otvoril ju. „ Školský poriadok. Bod prvý: všetci učitelia sú povinní udržovať študentov počas vyučovania v stave bdelosti výstižným a zaujímavým prednesom“ len čo to prečítal okamžite knihu so znechutením zatvoril premýšľajúc o tom či to nie je trochu drzé aby mu niekto prikazoval ako má študentom rozprávať učivo. „ Opäť trochu nudného čítania na večer“ prehodil a znechutene knihu odhodil. Nahol sa a vybral z krabice ďaľšiu knihu. „ Poznámky a tresty „ prečítal. Otvoril knihu a v nej našiel podrobný zoznam všetkých študentov aj tých čo prišli do prvého ročníka. Pri každom mene bola kolónka so znakom plus a kolónka zo znakom mínus. Snapeovi bolo jasné že tam si má zapisovať všetky napomenutia, tresty či prípadné pochvaly. Zlovestne sa uškrnul a bolo jasné že kolonka so znamienkom plus bude v jeho knihe zrejme vždy prázdna. Z krabice vybral ďaľšiu tentokrát veľmi tenkú knihu. „ Prístup ku Kranwallským pozemkom“ prečítal jej názov. Otvoril ju a našiel tam množstvo názvov kúziel a hesiel do zamknutých Kranwallských miestností, a tajných chodieb. Taktiež tam našiel aj niekoľko portrétových hesiel ktoré mohol používať pre lepšiu a rýchlejšiu prepravu z jedného miesta na druhé. Následne na to zobral malú plyšovú krabičku a otvoril ju. Vybral z neho malý predmet a skúmavo sa na neho díval. „ Časovrat? Hmm, to sa mi možno zíde“ pomyslel si a krabičku zatvoril. Vybral z krabice maličkú fľaštičku. „ Elixír učiteľskej prívetivosti“ prečítal. Bolo mu jasné že tento elixír mal zaobstarať aby bol Snape pri akýchkoľvek problémoch aj pri príšerne zlej nálade schopný učiť s úsmevom na tvári. „ To nebudem potrebovať“ pomyslel si a položil fľaštičku na policu. Posledný krát sa nahol a vybral z veľkej krabice darčekový košík plný čokoládových bonbónov najrôznejšej chuti a účinkov. Na jeho tvári sa objavil znechutený výraz a odhodil košík na posteľ. Chvíľu sedel a opäť sa rozhliadol po svojej izbe. Uvedomil si ako veľmi sa jeho život zmenil, že sa nachádza v úplne cudzom prostredí. Po chvíli k nemu podišiel Gryf a díval sa na neho smutnými očami. „ Iba ty si mi po nej ostal“ pomyslel si a pohladil ho po hlave. Vzal knihu obsahujúcu heslá a kúzla do miestností Kranwallu a začal ich študovať. Gryf sa medzitým pustil do Snapeových čokoládových bonbónov na uvítanie. „ Pán profesor!“ od jeho otvorených dverí sa ozval akýsi hlas. Otočil hlavu a jeho tvár nadobudla nechápavý až zdesený výraz. „ Slečna....Wilsonová.....“ povedal potichu hľadiac na študentku s batožinou. „ Čo vy tu....vlastne robíte?“ spýtal sa. „ Budem tu chodiť do školy. Po tom čo Rokfort zavreli som sa rozhodla prísť sem mám to najbližšie“ usmiala sa Melanie. „ Som naozaj nesmierne šťastná že tu budete učiť pane“ rozplývala sa. „ Vidím že ste dobre informovaná“ ozval sa ľadovo Snape. „ Budem rád ak vás budem môcť znovu učiť“odpovie Snape s nacvičenou zdvorilosťou. „Ach pane!“ Melanie sa k nemu rozbehne a prudko ho obíjme až to Snape takmer neustojí. „ Aj ja som veľmi rada“ odpovie Melanie a nalepí sa na neho ako keby ani nerobila nič zlé či neslušné. „ Čo to robíte do čerta!“ Snape sa od nej nasilu odtiahne. „ Vidím že tie vaše nálady vás stále neprešli, ste rovnako drzá a šialená ako aj predtým“ odpovie znechutene a viac sa s ňou nemieni baviť. Melanie skloní hlavu a začne hľadieť na podlahu.Sadol si na svoju posteľ a opäť otvoril knihu s heslami. Zahľadel sa do nej no po chvíli sa opäť zahľadel na študentku. „ Tak čo ešte chcete?!“ vyprskol. „ Wilsonová dajte si odchod ak nechcete dostať trest hneď v prvý deň!!“ postavil sa. „ No ja by som aj chcela....“ začala . „ VON!“ okríkol ju, nasilu ju vysúkal von a prudko jej pred nosom zatvoril dvere. „ Tá mi tu ešte chýbala“ pomyslel si a začal zlostne pochodovať po miestnosti. Nielen že v Kranwalle učila aj Olympia Greedová ktorá mu aj na Rokforte išla poriadne na nervy, navyše tu bola ešte aj študentka Melanie Wilsonová ktorá za nim sliedila už dobré dva roky. Na jeho posteli sa objavil ďalší dopis v obálke. Vzal ho a otvoril.
„Kranwallská škola čar a kúziel si Vás dovoľuje pozvať na uvítací večierok ktorý sa uskutoční dnes o osemnástej hodine“ prečítal pozvanie. V krbe vyčaroval oheň a vhodil do neho list. Premýšľal že sa večierku nezúčastní. Po všetkom čo prežil a čo ho ťažilo nemal chuť ani náladu na niečo podobné. O šiestej hodine večer sa večierok začal. Snape sa zatvoril vo svojej izbe a naďalej sa venoval pedantnému vybaľovaniu svojich vecí. Všetky jeho veci museli mať presne stanovené miesto v izbe. Rušil ho však prílišný hluk ktorý sa z večierka ozýval až do jeho izby. Po niekoľkých minútach sa hluk zosílil natoľko že mu na policiach podskakovali jeho veci a celá jeho práca s vyberaním vhodného miesta pre každý predmet prišla nazmar. Väčšina z nich aj tak zmenila miesto a niekoľko z nich dokonca z políc popadalo na huňatý koberec belavej farby. Chvíľu premýšľal a napokon sa rozhodol že by možno bolo dobré keby sa tam išiel pozrieť a trochu vydesiť Olympiu Greedovú. Pre istotu ešte vypil jeden elixír proti žalúdočným kŕčom a závratom. Bol si vedomý toho že tam na neho budú čakať nechutnosti v podobe výzdoby, dekorácie či vysmiatých a zabávajúcich sa študentov. Mieril priamo do Kranwallskej sály. Len čo vstúpil videl hordu zabávajúcich sa ľudí a študentov. Medzi inými aj Olympiu Greedovú. „ Ale ale, slečna Greedová, takže ďalší rok spolu?“ opýtal sa jej nadradene. „ Bohužial“ odpovedala mu. „ Dúfam že tento
krát nebudete mať pracovňu vedľa tej mojej“ pokračoval vo svojich uštipačných poznámkach. „ V to dúfam, ešte by som Vás možno rušila pri debate s vašimi ehm..priateľmi“ dodala ironicky narážajúc na smrťožrútov. „ Závidíte? Nemôžem za to že vy priateľov nemáte. Keď zvážim vašu nesmiernu inteligenciu a váš úplne očarujúci vzhľad divil by som sa keby ste nejakých mali“ dodal ironicky s jasným zámerom uraziť ju.“Čo si to dovoľujete vy...“Olympia nedokončila. Snape jej rázne skočil do reči. „ Ale no tak slečna Greedová, mali by ste si začať kontrolovať tie svoje drzé ústa“ díval sa na ňu vražedne. „ Na svete je príliš veľa hluku a ja si zaslúžim pokoj“ zašepká a pristúpi k nej s likvidačným pohľadom. „ Všetci ktorým som kedy ublížil príliš veľa rozprávali, tak pevne dúfam že sa rozhodnete nebyť medzi nimi“ dodal ľadovo.Hodila po ňom nahnevaný pohľad a radšej odišla. V sále sa ozval prekvapený hlas učiteľov a študentov. Snape sa otočil a videl že množstvo učiteľov včetne riaditeľa McSorrelyho sa zbehli do jednej skupinky. Netrvalo dlho, skupinka sa roztrhla a vystúpila spomedzi nich tmavovlasá žena s úsmevom na tvári. Snape ostal stáť ako socha. „ To snáď nie je možné...“ pomyslel si. Pred jeho očami sa objavila Alica. Chvíľu premýšľal či po tom elixíre ktorý vypil nemá vidiny, no po presnom zvážení všetkých ingrediencií ktoré daný elixír obsahoval zvážil že vidiny určite nemá mať z čoho a asi po piatich minútach mlčanlivého hľadenia s výrazne otvorenými ústami mu došlo že je to naozaj ona. Stála medzi skupinou učiteľov ktorí sa s ňou veselo rozprávali. Snape vedel že Alica je žiadaná kamkoľvek príde. Kamkoľvek prišla, okamžite sa stala stredobodom pozornosti. Vyšla zo skupinky a s úsmevom mierila k stolu s občerstvením. Len čo zbadala Snapea jej úsmev sa zmenil do šokovaného a zdeseného výrazu. Na chvíľu sa štipla aby zistila či sa jej to len nesníva. Aj ona však zistila že sa díva naozaj na Severusa Snapea, vysokého čiernovlasého muža s obľubou v prevažne čiernej farbe ktorou dával jasne najavo svoj postoj ku temnote. V tej chvíli ju pochytila nervozita a zmenila smer rovno k stolu s alkoholickými nápojmi ktoré boli určené výhradne pre členov učiteľského zboru. Obvykle sa na večierkoch Kranwallu alkohol nepodával. No školský rok a výučba sa začínali až na druhý deň preto to bolo výnimočne dovolené aj keď mal riaditeľ po iné roky opletačky s ministerstvom keď sa zistilo že niekoľko fliaš ukradli aj študenti. Od čašníka v nažehlenom čiernom hábite si vypýtala pohár tvrdého alkoholu ktorý okamžite vypila do dna. Len čo to urobila pozrela opäť na Snapea. Stále tam bol. Nestratil sa ako nepríjemná vidina. Stál a díval sa na ňu s nie príliš nadšeným výrazom. V tej chvíli k nej pristúpil riaditeľ McSorrely a chvíľu sa s ňou rozprával. Po chvíli ju zatiahol pred Snapea aby ich zoznámil. Stáli oproti sebe a premeriavali si jeden druhého nedôverčivými pohľadmi. On o celú hlavu vyšší ako ona. „ Slečna Tomarová. To je profesor Snape. Bude tu učiť elixíry“ usmial sa McSorrely. „ Severus, toto je nová učiteľka Mágie symbolov. Iste ste už o nej počuli“ usmieval sa riaditeľ. „ Iste“ odpovedal arogantne Snape. „ O niekom takom výnimočnom ako je slečna Tomarová sa jednoducho nedá nepočuť. Všade kam príde je stredobodom pozornosti“ dodal odmerane. Alica podráždene prižmúrila oči. „ No aspoň som obľúbená. A čo vy pán profesor?“ spýtala sa ho posmešne narážajúc na to že Snapea takmer nikto nemá rád. „ Nepoznáte sa vy dvaja náhodou?“ spýtal sa McSorrely keď videl ich debatu. „ Nie“ odpovedala Alica. „ Nie“ rovnako tak odpovedal aj Snape a snažil sa dívať niekam inam. „ Severus potom sa musíte zoznámiť aj s ostatnými“ usmial sa riaditeľ a odišiel. „ Je nepochybne zaujímavé že tam kde som ja sa čírou náhodou vždy objavíš aj ty“ začal ironicky. „ Nemysli si, ani mňa tento fakt neteší“ vyprskla. „ A odkedy je z teba učiteľka?“ spýtal sa posmešne. „ To nie je tvoja vec“ odbila ho. „ Tvoji smrťožrútski priatelia neprídu?“ spýtala sa arogantne. „ Možno by si im mal povedať kde sa práve nachádzam“ dodala a urazene sa mu otočila chrbtom. „ Možno by si sa mala naučiť zatvárať si tie svoje drzé ústa“ pristúpil k nej odzadu a trochu sa sklonil aby jej to mohol zašepkať. „ To je vyhrážka?“ nahnevane sa otočila. „ To je dobrá rada, ty veľmi dobre vieš že sa vyhrážam iba ľuďom ktorých nemám rád“ poopravil ju. Alica na neho vražedne zazrela a odišla. Chvíľu sa bavila v spoločnosti no zo Snapeovej prítomnosti bola celá nesvoja. Podišla k stolu s alkoholom a vypila ďalší pohár 61% čarodejníckeho absintu. Snape sa zdržoval v slabo osvetlených kútoch a sem tam sa tváril že sa rozpráva či zoznamuje s tam prítomnými učiteľmi, no z nej svoje čierne oči ani na okamih nespustil. Večierok pokračoval no o polnoci sa väčšina študentov pobrala do svojich izieb pretože ich ráno čakala škola. Alica sedela za stolom a dívala sa do prázdna so zúfalým výrazom. Svoju nervozitu zahnala hneď niekoľkými pohárikmi. „ Keď budeš takto piť tak tu dlho nevydržíš“ ozval sa Snape ktorý sa posadil vedľa nej. „ Čo je ti do toho..staraj sa o seba ty sviniar...“ odpovedala podráždene a odvrátila sa od neho. Snape videl že pije pretože je nervózna z neho. Z jeho prítomnosti. „ Mne nič, ale tí čo tu ostali na teba akosi čudne pozerajú a bol by som veľmi nerád keby si si urobila hanbu“ dodal. „ Nechaj si to prosím ťa, tým tvojím klamstvám neverím a či si urobím hanbu je výlučne moja vec takže ak už nemáš nič čo by si mi povedal môžeš vypadnúť“ odbila ho. „ Je mnoho vecí ktoré ti chcem povedať...no ty ich nechceš počúvať“ začal. „ Ušetri ma prázdnych rečí Severus...“ dodala a hlavu si zložila na stôl. „ Pozri musíš...“ nedokončil. Len čo svoju vetu začal Alica okamžite zaspala. „ Vstávaj!“ zatriasol ňou. Poobzeral sa po miestnosti. Našťastie v nej ostali už iba oni dvaja a škriatkovia ktorí miestnosť upratovali. Alica otvorila oči. „ Už je koniec? Konečne“ vstala zo stoličky a miestnosť sa s ňou okamžite zakrútila. Nevedela udržať rovnováhu preto sa radšej posadila na stoličku. „ Oh bože...“ zamumlala keď sa prehla lebo jej prišlo zle. „ Možno by si mala...“ Snape nedokončil a pod jeho nohami sa objavila nepríjemná hmota z Alicinho žalúdka. „ ....isť na toaletu....“ dokončil nahnevane. Postavila sa a ľahla si na stôl. Snape iba stál a udivene hľadel na to, ako sa uložila na obruse medzi taniermi. „ Som unavená“ zamumlala a zatvorila oči. „ To ma vôbec neprekvapuje. Ty si toho dnes vypila viac ako ja za celý môj život“ odbil ju. „ Tak začni piť aj ty....“ zasmiala sa. „ Vtipné“ ozval sa naježený Snape. „ Všetci smrťožrúti pijú, sú to len takí odporní....“ začala mumlať a nakoniec to ani nedopovedala„ Ale čo...“ ozval sa Snape a spýtavo dvihol obočie. „ A myslím že Severus je z nich najhorší, samozrejme až po tom plešatom čo nemá nos...“ začala sa smiať a imitovať Voldemorta.„ Fajn môžeš mu to povedať zajtra ráno“ odpovedal Snape, vzal ju zo stola do náruče a odniesol ju preč z Veľkej Siene. „ Kam ma berieš? Nie si nejaký drzý?“ pýtala sa s hlavou zaborenou do Snapeovej hrude. Očividne chcela dať najavo že nesúhlasí s tým aby ju niesol a aby sa jej vôbec dotýkal, no sama príliš na výber nemala. „ Kde máš izbu?“ spýtal sa. „ No to keby som vedela....“ dodala pobavene no mimoriadne ospalo. „ Vieš že tvoje vlasy sú veľmi husté?“ pýtala sa a rukou mu šmatrala do vlasov. „ Naozaj veľmi prekvapujúce“ dodal nevrlo Snape. Alica úplne otvorila oči. „ Prečo ma nesieš, pusti ma“reagovala podráždene. „ Pretože sama neurobíš ani krok“ odpovedal nevrlo. „ A to povedal múdry profesor Snape...ten ma pozná lepšie ako sa poznám ja sama“ reagovala ironicky a začala mu ťahať gombík hábitu na hrudi, div mu ho nevytrhla. „ Fajn!“ zastavil sa a položil ju na zem. Pozrel si na gombík ktorý držal už len na niekoľkých nitkách. Alica sa oprela o stenu. Snape stál a čakal či prejde aspoň pár krokov. „ Akosi sa so mnou všetko točí....“ začala držiac sa pri stene a zmätene zažmurkala očami. „ No keby si toľko nepila možno by to bolo v poriadku“ napomenul ju. Urobila dve kroky a už už sa valila na zem. Snape ju stačil v poslednej chvíli zachytiť aby nespadla a neudrela sa. „ Kde máš izbu?“ spýtal sa jej znovu. Tá ho už ale nepočúvala lebo okamžite zaspala. „ Výborne“ pomyslel si a nahnevane kráčal do svojej izby. Položil ju do postele a chvíľu nevedel čo ďalej. O pár sekúnd bol svedkom kontaktu Aliciných šiat a jej natrávenej večere. Pristúpil k nej a opatrne jej šaty vyzliekol. Nechal ju ležať v spodnom prádle. Pri pohľade na jej telo ho však zaujali jazvy na jej drieku, bruchu i stehnách. Vyzerali že nie sú príliš staré. Vyzerali ako keby boli spôsobené porezaním či popálením. „ Kde k tomu prišla?“ pomyslel si a zachmúrene na to hľadel. Prikryl ju a nechal spať.
4. kapitola – Quid
pro quo
Nastalo ráno a Snape ktorý bol hore celú noc vošiel do izby. Alica ešte stále spala. Otvoril dvere, chvíľu sa na ňu díval no hneď aj odišiel. O niekoľko minút sa vrátil, no ju už v posteli nevidel. Nedôverčivo zvraštil obočie a porozhliadol sa po izbe. Hneď na to však zistil že už sa v jeho izbe nenachádza. Neboli tam ani jej veci, nebol tam dokonca ani Gryf. Pochopil to správne že odišla kým bol preč. Za tých pár minút. Pozrel na svoju posteľ a našiel na nej červenú ružu zlomenú na polovicu. Bolo mu jasné čo má symbolizovať, vedel že ona mu tým chce povedať že ho už viac nemá rada a ani mu neverí tak ako kedysi.Vzal si svoje veci a smeroval na prvú hodinu elixírov s novými študentmi. S likvidačným výrazom v tvári a za príšerneho buchotu keď otvoril dvere vstúpil do triedy, mavol prutikom a dvere sa za ním agresívne zabuchli. Hneď toto prvé gesto v študentoch vyvolalo dojem že so Snapeom nie sú žarty. Kranwallskí študenti očividne neboli zvyknutí na profesorove prudké a hlasité príchody na hodinu. Každý z nich si ho detailne prezeral. Každého trochu udivil jeho chlad a akýsi večne istý pokoj doprevádzaný občasným prudkým pohybom aby dal celému okoliu jasne najavo že on je pánom a on je ten ktorého budu musieť počúvať. Taktiež niektorých študentov odrádzala jeho do temna oblečená vysoká postava a klebety ktoré sa už na škole stihli o ňom do značnej miery rozširovať. Počas vyučovania sa dôverne zoznámil so zoznamom trestov ktoré mohol študentom udeliť. Takisto ako na Rokforte, aj tu im mohol strhávať body za čokoľvek chcel. S nekonečnou obľubou trápil študentov hneď na prvej hodine. Minimálne polovici triedy piatakov udelil mesiac trvajúce školské tresty za to, že mu nevedeli vysvetliť účinky elixírov ktoré preberali ešte minuly rok s profesorom Henleym. Sám Snape si všetko detailne preštudoval aby ich mal v hrsti a mohol ich hneď na začiatok trochu potrápiť.Veľmi dobre vedel že úvodná hodina rozhodne o tom, či pred ním budú mať rešpekt a strach alebo či si k nemu budú dovoľovať. Následne na to ich obral o body za ich drzé poznámky a neúctu voči jeho osobe, keď sa ozvalo niekoľko tichých hláskov o „zákernom a škodoradostnom upírovi“. Otvoril jednu zo svojich kníh a do kolonky mínus napísal niekoľko neprívetivých viet na adresu vybraných študentov ktorí sa mu znepáčili. Po prvej hodine študenti zistili že byť na hodine profesora Snapea je nadmieru ťažká ak nie priam až nadľudská úloha. Väčšina študentov na seba zúfalo pokukovala tak aby to nevidel a pokúšala sa stráviť nového učiteľa, nadmieru pedantného, prísneho no hlavne desivého a opradeného historkami o smrťožrútoch, Azkabane či ministerstve, profesora Snapea ktorý pred nimi stál. Aj keď bol Snape na škole novým učiteľom, dokonca ani pre študentov nebol neznámou osobou. Učili sa o smrtiacich účinkoch Bashevovho elixíru, ktorého vynálezcom je práve zmieňovaný profesor. Mnoho z nich počulo o jeho bystrej mysli a výnimočných znalostiach v obore elixírov no rovnako tak aj v čiernej mágii. Aj keď sa na jeho hlavu v oblasti vedomostí a výučby znášala chvála z každej strany, mnoho študentov počulo aj to že niektore tresty profesora Snapea nie sú pre slabé povahy, rovnako tak ani jeho učebné metódy a prístup k študentom. Študenti počuli dokonca aj o desivých cvičeniach z obrany proti čiernej mágii ktoré uskutočňoval na Rokforte a boli iba radi že ich Snape učí iba elixíry a nebudú tak nútení bojovať proti čarovným tvorom v nebezpečnom a strašidelnom prostredí plnom prepadlísk a nepríjemných prekvapení. Niektorí všímavejší a rozhľadenejší študenti vedeli aj to, že Snape bol smrťožrútom. Počuli o jeho temnej minulosti, o procesoch na ministerstve, no nikto nevedel čo je na tom pravdivé, či je Snape stále smrťožrút a preto sa ho báli ako niečoho nebezpečného a zaškatuľkovaného čo im vstúpilo do života. Už na prvej hodine im dal pocítiť svoju obrovskú autoritu. Pomaličky a nadmieru rafinovane ich presviedčal o tom, že sa ho budú báť a že ho budú na slovo počúvať. Čo ho však veľmi prekvapilo, študenti Kranwallu boli oveľa disciplinovanejší ako tí Rokfortskí. Počúvali ho na prvé slovo. Väčšina z nich robila čo prikázal. Výnimkou bolo iba niekoľko drzých jedincov ktorých mená si okamžite poznačil pripravený urobiť im z hodín elixírov peklo ktoré im napovie čosi o disciplíne, správaní a vedomostiach ktoré tak pedantne vyžaduje. Veľmi sa tešil na to ako si ich podá na nasledujúcej hodine a ako im dokáže že sú hlúpi, neschopní a nevychovaní. Pripravoval si plány ktoré mali zabezpečiť, že sa po jeho hodine odplazia ako biedne červy. Sám mal svojích problémov dosť a vždy bol zvyknutý vybíjať si svoju zlosť na študentoch ktorých nemal rád. Bral to ako istú formu upokojenia či rozptýlenia na hodinách a nikdy sa za to ani nemienil hanbiť. Podvečer trávil vo svojej pracovni ktorú si už medzitým zariadil podľa svojho vkusu, keď sa v jeho krbe objavila plavovlasá žena. „ Čo tu robíš Narcissa?“ spýtal sa odmerane. „ Severus musím s tebou hovoriť. Musíš mi povedať čo zamýšľaš ďalej. Smrťožrúti čakajú na tvoje vyjadrenie“ začala Narcissa. „ Ja nemusím vôbec nič“ odbil ju chladnokrvne. „ Navyše. To čo viem ja, Vás naučiť nemôžem a ani nechcem, takže urobíte najlepšie keď sa budete starať sami o seba“ pokračoval. „ Severus prosím..“ Narcissa sa postavila a chytila ho za plecia. „ Udržuj si odstup“ precedil cez zuby a odtlačil jej ruky. Narcissa s rešpektom cúvla a pochopila že si dovolila príliš. Vedela že málokto je pre neho natoľko vzácny aby sa ho mohol takto dotýkať.„ Severus ja ti verím to vieš. Som na tvojej strane. No nie všetci smrťožrúti to urobia rovnako. Mnohí o tebe pochybujú...“ začala rozprávať. „ To ma neprekvapuje. No ja s tým nič neurobím“ dodal chladne. „Ale ja o tebe nepochybujem...“odpovie Narcissa a posadí sa do jeho kresla. Odrazu sa dvere jeho pracovne rozrazili a stála v nich Alica. „ Ale, ale“ zasmiala sa arogantne. „ Smrťožrútska schôdzka? Dúfam že som prišla nevhod“ dodala pobavene, s iróniou v hlase a hľadela na Snapea a Narcissu. „ Čo chceš?“ spýtal sa. „ Nič, ale mám ti odovzdať upravený rozvrh tvojích hodín“ odpovedala odmerane a zatresla za sebou dvere bez jedinej poznámky ohľadom noci ktorú strávila v jeho posteli. Narcissa na neho podozrievavo hľadela. „ Čo robí na škole?“ spýtala sa. „ Čo keby si sa jej to išla spýtať?!“ vyprskol a rozčúlene plesol rozvrhom po stole. Narcissa sebou preľaknutím trochu mikla. „Vypadni! Nemám na teba náladu, keď s tebou budem chcieť hovoriť tak ťa vyhľadám!“ zvýšil hlas. Narcissa sa urazene postavila a krbom odišla preč.Vyšiel von z pracovne, nemal náladu rozprávať sa s Narcissou a už vôbec nie keď ich Alica videla. Veľmi podrobne si vedel prestaviť jej terajšie myšlienky ktoré o ňom má. Iste si o ňom myslela to najhoršie keď ho videla so smrťožrútkou dokonca ešte aj v škole. „ To nemala vidieť...“pomyslel si. Vyšiel na chodbu a videl ako sa Alica rozprávala s Jamesom Alenom, príťažlivým profesorom transfigurácie ktorý sa o ňu uchádzal už pred časom. Už na Rokforte pri súťaži v príprave elixírov si všimol ako sa jej Alen vnucuje. Tenké pery sa okamžite skrivili do nahnevaného výrazu a čierne oči sa výhražne prižmúrili. „ Ten slizký...“ zamrmal a bol pripravený okamžite na neho vyslať kliadbu. Svoj prútik zvieral v ruke príšerne kŕčovito, div ho nezlomil na polovicu. „Nie...“pomyslel si a odložil prútik. Prikráčal k nim a ramenom naschal agresívne vrazil do Alena keď okolo nich prešiel. „Čo s ním je ?“spýtal sa Alen keď toto Snapeove gesto videl držiac sa za plece kde do neho vrazil. „Ignoruj ho“ odpovie ľahostajným tónom Alica a mávne pri tom rukou.
„Hmmmm dnes predomnou ponižujúco pokľakneš Severus“ Alica sa zlovestne usmiala a aplikovala na seba elixír sympatií. Po chvíli začala vydávať príjemnú vôňu. Vzala pergamen a napísala na neho niekoľko slov. Otvorila dvere a odišla. O hodinu sedela vo svojej izbe keď na dvere jej izby niekto zaklopal. Otvorila dvere. „ Čo to má byť?“ stál v nich Snape a držal v rukách pergamen ktorý mu napísala. „ Prečo som tu mal prísť?“ spýtal sa. „ Poď ďalej a zatvor za sebou dvere“ odpovedala mu. Ostal stáť vo dverach a nepáčilo sa mu už ani to že ho pozvala do svojej izby.Zatvoril dvere a podišiel k nej. Okamžite zacítil príjemnú vôňu ktorá v ňom vyvolávala jeho potlačované myšlienky a pocity. Vôňu ktorú veľmi dobre poznal. Okamžite vedel že Alica má na sebe elixír sympatií preto od nej trochu cúvol aby nepodliehal pokušeniu ktoré elixír vyvoláva.„ Severus..“ otočila sa k nemu. „ Ja viem...že ty ma berieš...ako súčasť svojho života...o ktorú nemôžeš a nechceš prísť“ začala a šepkavým hlasom k nemu pristupovala. Celý čas s ním udržiavala zrakový kontakt. Snape okamžite znervóznel a bolo mu jasné že keď sa k nemu odrazu správa takto normálne a dokonca mu poslala list, nebude to len tak. „ Taktiež viem... že si v mojej spoločnosti veľmi rád aj keď sa to snažíš zakrývať...“ pokračovala a pomalými krokmi ho obkrúžila. Snape sa k nej sklonil a privoňal si k jej myseľ otupujúcej vôni aj keď mu jeho rozumná myseľ hovorila aby sa k nej ani nepribližoval lebo to veľmi oľutuje. Musel to urobiť, no nie preto aby podliehal kúzlu elixíru príťažlivosti. Podliehal kúzlu jej osoby, jej krásnych očí, jej zvodných slov. „ .....a taktiež viem...“ zastavila a šepkala mu to do ucha. „ .... že ma túžiš mať aspoň na jedinú noc....“ Jej slová nechápal no pôsobili na neho mimoriadne vzrušivo. „ Však áno?“ podišla k nemu a priblížila k nemu svoje pery. Nepovedal nič iba na ňu hľadel. Chvíľu sa na neho dívala a začala ho vášnivo bozkávať. V ňom sa okamžite prebudili všetky ľudské pudy a dlho potlačovaná túžba a láska k nej. Okamžite sa na ňu vrhol,zatlačil ju k stene. Nechala ho aby bozkával jej krk no v jej očiach sa rázom objavil démonický a zlovestný výraz. „ Zažiješ rovnaké poníženie aké si mi spôsobil ty sviniar...“ pomyslela si zatiaľ čo ho nechávala aby jej rozopol hábit a zašiel rukami k jej nahému telu. Tisol sa k nej tak pevne ako len mohol, zúfalo, naliehavo a nespútane, keď prežíval krásu situácie ktorú mu dopriala. Začala ho bozkávať a nechala ho aby jej v stoji bozkával jej telo . Či už to bolo jeho vlastným egoizmom alebo tým čo k nej cítil, jeho ruky sa pohybovali cielene a rýchlo aby čo najskôr odkryli všetko z jej tela, čo pre neho celý ten čas ostávalo skryté a neprístupné. Zišiel ešte nižšie, kľakol si a pomaly stiahol sukňu jej hábitu. Alica sa na neho dívala z výšky ako ho jej telo provokuje a privádza šialenstva. Díval sa na ňu a akokoľvek ju miloval, predstava že sa mu takto provokujúco ponúka okamžite pochovala všetky jeho rozumné myšlienky o súdnom a mravnom správaní, dokonca aj všetky myšlienky o tom že by jej zvádzaniu nemal podľahnúť lebo to oľutuje. Prstom sa dotkla jeho brady a prinútila ho aby sa na ňu pozrel. Kľačal pred ňou a zmietaný obrovskou túžbou dychtivo objmal jej telo. „ Povedala som ti že raz si predomnou kľakneš...“ zašepkala zlovestne. V tej chvíli mu došlo čo tým celé sledovala. „ No tak povedz aké to je ponížene kľačať pred niekým komu si sám ublížil?“ zasyčala. Okamžite pochopil že ho zvádzala len preto, aby ho mohla ponížiť a škodoradostne sa mu vysmiať. Okamžite sa postavil a šokovane na ňu hľadel. Keď do izby vkročil, v kútiku duše cítil že Alica má nečisté úmysly no aj tak, napriek všetkým rozumným myšlienkam o tom aby si udržal odstup to nedokázal a tak sa aj on stal poníženým a potupeným. „ Ešte nikdy....ma nikto nedostal na kolená...“ zašpekal hľadiac na ňu prenikavým pohľadom.Nikdy by nebol veril že by bola niečoho takého schopná. „ Tak čo? Odrazu ma už nechceš?“ škodoradostne sa zasmiala pri jeho poníženom a smutnom výraze ktorý videla. „ Povedala som ti že ráz príde deň keď sa predomnou skloníš......aby si vedel aké to je! Zažiť poníženie...“ podišla k nemu s vražedným pohľadom v tvári. „Takže Alen ti už nestačí?“ spýtal sa arogantne Snape aby si chránil svoju česť. „ To ti treba dvoch ktorí aby ťa upokojili?“pokračoval arogantne mysliac na veľmi zrejmú vec povedanú slovníkom jemu vlastným. Ani vulgárnym ani neslušným, iba takým aby dal najavo čo má na mysli. Alica zvraštila obočie a okamžite mu strelila takú facku až mu otočilo hlavu do boku. „Hlupák!“ vyprskla pripravená vyťať mu aj z druhej strany ak ju bude urážať. Okamžite ho pochytila zlosť, nie však pre to že ho udrela, ale preto že z neho urobila hlupáka ktorý jej naletel. Sám by žiadnej žene nebol dovolil aby sa k nemu takto správala, aby mu vyťala facku za to čo jej povedal. Veľmi dobre si vedel predstaviť že inej žene by to nedaroval a určite by jej tú facku vrátil v oveľa horšej podobe.Nie však jej. Neurobil nič, aj keď cítil potrebu povedať jej čo si myslí, aj keď cítil že v tej chvíli by najradšej mučil Alena hneď niekoľkými Cruciatmi za to, že si dovolil uchádzať sa o ňu. Jeho zlosť patrila viacmenej Alenovi ako Alici. Sám vedel že na ňu sa nikdy hnevať nemôže aj keď pripúšťal že je hlúpa keď Alenovi naletí. „ Sám vidíš aký si naivný keď ťa takto dostanem“vysmiala sa mu. Snape k nej prikročil s vražedným pohľadom a v Alici ostala rázom iba veľmi malá dušička. „ Takže toto si chcela? Týmto si ma chcela potupiť?“dvihne obočie. „Mám pocit že sa dívam na smrťožrútku“ odpovie prekvapivo pokojným hlasom. „Iste ty sa s tými ženskými stretávaš kdekoľvek!“ vyprskne Alica mysliac na Narcissu v jeho pracovni. „A vôbec ma neprekvapí keď ti tie chudery vzhľadom na tvoje postavenie povolia vstup medzi ich stehná....ste odporní...počuješ? Odporní ľudia!“ kričí na neho. Snape chvíľu premýšľa nad tým kde sa naučíla takému sprostému slovníku. „ To sme“ odpovie rezervovane. „ Ale môžem ťa ubezpečiť že v najbližšej dobe mam v plane vstupovať iba medzi tvoje stehná..“odpovie rovnako sprostým spôsobom. Chvíľu sa zdá ako keby sa jej vyhrážal znásilnením a Alica to aj tak pochopí.Srdce sa jej rozbúcha strachom. „ Len cez moju mŕtvou! A vôbec na čo sa tu hráš? Veď ty sa na nič také nezmôžeš aj keď sa tu predomnou hráš na tvrdého a neľútostného“ Alica sa mu vysmeje. Agresívne ju hodí na posteľ aby si nemyslela že ho to ponížilo. Trochu znechutene na ňu hľadí no po chvíli si bez rečí vezme svoje veci a odíde.
Prešlo niekoľko dní a Kranwallský hrad aj so svojimi učiteľmi pokračoval vo výučbe študentov. James Alen sa krvopotne uchádzal o Alicinu priazeň aj keď tá nevyzerala aby jeho obdiv vítala. Snapea zaujímal dôvod prečo sa o ňu Alen tak veľmi zaujíma. Jeho intuícia mu hovorila že jeho záujem o ňu nie je iba osobného či citového charakteru. Profesor Bailey, učiteľ obrany proti čiernej mágii, vyhlásil celoškolskú súťaž o najlepšieho mága medzi študentmi. Tí ktorí sa prihlásili dostali zoznam úloh a mimoriadne zložitých kúziel a elixírov ktoré budú musieť zvládnuť, zistiť a splniť. Na škole sa okamžite rozpútala vojna medzi študentmi o to kto prvý splní zoznam, ktorý od profesora Baileyho dostali. Obsahoval množstvo náročných kúziel a elixírov, úloh z transfigurácie o ktorých väčšina študentov nevedela takmer nič. Väčšina študentov bola nervózna pretože úlohy na zozname boli tak ťažké a mýliace, že iba nadmieru výnimočný študent ich mohol splniť. Množstvo študentov preto malo na profesora Baileyho ťažké srdce. Na druhej strane, každý chcel získať ocenenie Najlepšieho mága školy spolu s ampulkou elixíru učenia ktorý by danému študentovi vyriešil všetky problémy s učením na skúšky. Ocenenie taktiež zahrňovalo zisk Očarovanej sovy ktorá bola nesmrteľná a mala množstvo vlastností ktoré na jej majiteľa vplývali veľmi pozitívne. Mnohí zo študentov sa preto účastnili doučovaní pri učiteľoch s ktorými sa na tom dohodli. Profesor Snape si celoškolský ošiaľ všimol a on sám bol niekoľkokrát požiadaný aby študentov doučoval. Jeho hodiny sa stali tiché a študenti si odrazu zapisovali každé jeho slovo. Viackrát si všimol Melanie Wilsonovú ktorá sa venovala výlučne transfigurácii u profesora Alena. Znovu sa mu do mysle vtisla myšlienka o Alenovi a o jeho prílišnom záujime o Alicu. Snape bol odhodlaný zistiť o čo mu vlastne ide. Bol podvečer keď sa zodvihol zo svojho kresla a smeroval k dievčenským izbám. Zaklopal na dvere s číslom 508 a menami Melanie Wilsonová, Leana O´neilová. „ Pane...čo...čo vy tu robíte?“ spýtala sa Melanie Wilsonová ktorá sa na neho dívala ako na zjavenie. Splnil sa jej však jeden z jej tajných snov. Snape za ňou prišiel do jej izby. „ Môžem s vami hovoriť slečna Wilsonová?“ spýtal sa. „ No iste „ usmiala sa a pootvorila dvere aby vstúpil. „ Nie“ odpovedal. „ Prídete do mojej pracovne, o dve hodiny“ dodal. „ Iste pane, navyše aj ja s Vami potrebujem hovoriť“ usmiala sa. Snape odišiel a vrátil sa nazad do pracovne v domnení že mu Wilsonová povie čosi o profesorovi Alenovi. Musela ho predsa už trochu spoznať keď s ním trávila takmer všetok svoj voľný čas pri výučbe transfigurácie. O dve hodiny sa ozvalo klopanie na dvere do jeho pracovne. Mávol prútikom a dvere sa otvorili. „ Poďte slečna Wilsonová“ ozval sa Snape a študentka vkročila a posadila sa na stoličku pred ním. „ Potrebujem aby ste mi poskytli isté informácie..“ začal a položil si ruky na pás. „ Aké pane?“ spýtala sa. „ Čo mi viete povedať o profesorovi Alenovi?“ spýtal sa. „ No doučuje ma transfiguráciu“ odpovedala. „ Na to som sa nepýtal Wilsonová. Čo viete o ňom...o jeho osobe..“ vysvetlil. „ Ja ho nepoznám“ koktala. „ Trávite s ním každú voľnú chvíľu musíte ho trochu poznať“ ozval sa a aplikoval na ňu svoj prísny pohľad. „ Ale ja o tom nesmiem hovoriť....prepáčte“ ospravedlnila sa. „ Rozumiem“ odpovedal. „ Vy ste mi hovorili že odomňa niečo potrebujete áno? Čo to je?“ spýtal sa. „ No ja som chcela ..chcela som sa spýtať či by ste mi nemohli poradiť v niektorých veciach ohľadom súťaže pre profesora Baileyho“ začala vysvetľovať. „ Pokiaľ viem tak vám nesmiem pomáhať“ odpovedal. „ No ja som si myslela že...“ nedokončila. „ Vy snáď chcete podvádzať slečna Wilsonová?“ spýtal sa a dvihol pritom obočie. „ No myslela som že vy to tak neberiete....“ sklonila hlavu. „ Urobíme to nasledovne“ začal Snape a oprel sa vo svojom koženom, dokonale pohodlnom kresle. „ Ste oboznámená s princípim Quid pro Quo?“ spýtal sa. „ Nie, čo to je?“ spýtala sa študentka. Snape sa k nej naklonil cez celý stôl. „ Quid pro quo......niečo za niečo...“ vysvetlil potichu. „ Ja vám niečo poviem...vy mi niečo poviete....“ pokračoval. „ Tak dobre ale potrebujem zistiť niečo aj pre Leanu“ odpovedala Melanie. Snape sa zlovestne uškrnul pripravený využiť samaritánstvo slečny Wilsonovej. „ Myslíte si že je vhodné aby ste pomáhali slečne O´neilovej?“ spýtal sa posmešne. „ Nemali by ste sa zamerať na svoje úlohy? Slečna O´neilová sa rada honosí dokonalými vedomostami a znalostami. Predpokladám preto že pomoc nepotrebuje“ dodal pobavene. „ No ja neviem...“ váhala. Očividne v nej vyvolal pochybnosti. „ Budete sa pýtať prvá. Potom sa budem pýtať ja. Súhlasíte?“ spýtal sa a hypnoticky na ňu hľadel. „ Áno „ prikývla a pod náporom jeho pohľadu sklonila hlavu. „ Môžem sa opýtať čokoľvek?“ spýtala sa. Snape chvíľu váhal no nakoniec jej to odsúhlasil. „ Pýtajte sa, počúvam“odpovedal. „ Akým kúzlom dokážem zneškodniť draka?“ spýtala sa prvú otázku. „ Dracus Imperio“ odpovedal. Študentka si to okamžite zapísala. „ Kde nájdem a ako môžem chytiť vílu?“ spýtala sa druhú otázku. „ Pretože v knihe je napísané že žijú v lesoch ale ja som žiadnu nenašla „ pokrútila hlavou. „ Knihy sú často nepresné slečna Wilsonová“ reagoval Snape. „ Vílu môžete vidieť v lese výlučne pri lesných jazerách ale iba v noci a iba pri splne mesiaca. Chytiť ich môžete pomocou lsti. Víly sú veľmi naivné tvory. Sľúbte im to po čom túžia a samé sa Vám odovzdajú“ vysvetlil. Študentka si všetko zapísala. „ A po čom vlastne túžia?“ spýtala sa. „ Túžia byť ľudmi. Ženami. Zbožnujú ženské oblečenie, šperky. Krášlia sa a vábia mužov aby si dokázali svoju plnohodnotnosť a ženskú zmyselnosť“ odpovedal. „No..nie len oni „ zamrmle Melanie a je trochu nahnevaná že aj keď sa namaľovala, pekne obliekla a učesala so Snapeom to nič neurobilo. Zapisovala každé jeho slovo. „ Čo je to Dionea Muscipula?“ pýtala sa ďalej. Snape sa trochu zarazil. „ Ale to by ste z hodín herbológie mali vedieť. Prekvapuje ma že študentka ako vy to nevie“ napomenul ju. „ Je to špecifický a veľmi vzácny druh mucholapky ktorej koreňe sú hlavnou zložkou všetkých elixírov proti bolesti“ vysvetlil a študentka si to všetko zapísala. Zatvorila svoj zošit. „ Je to všetko?“ spýtal sa nedočkavo. „ Nie“ odpovedala. „ Vysypte to Wilsonová nemám na Vás celý deň. Tak rychle!“ zvýšil hlas. Nedočkavo čakal kým skončí aby sa mohol pýtať on. Myslel na to celý čas odkedy jej oznámil že príde do jeho pracovne. Odkedy zvieral brko s atramentom pevnejšie a nedočkavejšie ako kedykoľvek predtým a nervózne si ho prekladal z jednej ruky do druhej. „ Máte rád kotlíkové koláčiky?“ spýtala sa ho trochu bojazlivo pretože nevedela ako bude reagovať. „ Pokiaľ viem mali ste sa pýtať na vaše úlohy“ ozval sa odmerane. „ Ale zaujíma ma aj toto. Máte ich rád?“ spýtala sa. Snape sa postavil a bol pripravený potrestať ju za jej drzosť. Melanie sa spolu so stoličkou odsunula a rukami si prekryla tvár a hlavu v domnení že ju snáď udrie. „ Nemám ich rád“ odpovedal vojenským tónom. Melanie zložila ruky. „A máte rád čokoládové žabky?“ spýtala sa s tým najnevinnejším výrazom keď videla že Snape na také hlúposti nemá náladu. Z hlboka si vydýchol. „Ano..slečna Wilsonová, mám..“ odpovie nedočkavo. „ Môžem vám nejakú priniesť?“ spýtala sa s prosíkom v očiach. „ Prečo sa ma pýtate také hlúposti? Prejdite k veci lebo vás odtiaľto vyrazím!“ zavrčí Snape „ Môžem sa spýtať ešte poslednú?“ spýtala sa takmer nepočuteľne. „ Posledná Wilsonová! Potom sa budem pýtať ja!“ okríkol ju. V tej chvíli na jeho dvere zaklopal študent Tom Heyle. „ Pane ja....“ začal. „ Teraz na vás nemám čas“ Snape ho okamžite odbil. „ Ale ...“ ozval sa študent. „ VON!“ Snape mávol prútikom a kúzlo študenta okamžite vyhodilo z miestnosti a prudko po ňom zabuchlo dvere. „ Aká je vaša posledná otázka slečna Wilsonová?“ spýtal sa. „ Myslíte si že Vy-viete-kto je mŕtvy?“ spýtala sa. Snape na ňu trochu udivene hľadel. „ Nemyslím si že je mŕtvy. No taktiež si nemyslím že je na tomto svete“ odpovedal odmerane. „ Ale...“ ozvala sa Melanie. „ Už si konečne zavrite ústa Wilsonová! Teraz sa budem pýtať ja“ okríkol ju a opäť si sadol do kresla. „ Videli ste v kabinete profesora Alena niečo podozrivé?“ spýtal sa narovinu. „ Podozrivé?“ nechápavo pokrútila hlavou. „ Podozrivé, zvláštne, nezvyčajné...“objasnil jej to hneď niekoľkými podobnými slovami. „ Videla som tam niekoľko čudných predmetov. Navyše aj nejakú masku a čierny plášť ale na ňom som ho nikdy nevidela. A taktiež tam má aj nejaké elixíry“ odpovedala. „ Plášť, maska, elixíry..“ Snape premýšľal a zapol svoj prenikavý mozog aby tieto pojmy skĺbil do akejsi rozumnej teórie ktorej by sa mohol chytiť. „ Nikdy ste tam s ním nevideli iných ľudí? spýtal sa. „ Videla. Niekoľkokrát tam bola profesorka Tomarová. A raz sa rozprával s nejakou ženou. Bola oblečená celá v čiernom“ odpovedala Melanie. „ Neviete ako vyzerala?“ pýtal sa. „ Nie, nevidela som jej do tváre pretože mala plášť a kapucu. Rovnaký aký tam mal aj profesor Alen“ odpovedala trochu tajomne. Snape sa zamyslel a zachmúril. Videl že Melanie má isté podozrenie že Alen je možno smrťožrút. V tej chvíli však svojím obavám nevenoval pozornosť. „On sa s ňou rozprával pred vami?“spýtal sa a nechcelo sa mu veriť aby sa Alen rozprával so smrťožrútkou priamo pred študentkou. „ Nie pane, ja som...“ nedokončí a skloní hlavu. „ Vy ste ho špehovali?“ spýta sa Snape a Melanie iba nepatrne prikývne. „ Hmmm nevedel som že ste taká zvedavá, čo tam robila profesorka Tomarová?“ pýtal sa ďalej. „ Rozprávala sa s profesorom Alenom. Raz jej dal akýsi prívesok“ odpovedala Melanie. Snape sa opäť zachmúril. To čo mu Melanie hovorila sa mu vôbec nepáčilo. „ Rozprávali sa.Čo ešte?“ pýtal sa nedočkavo. „ Ja som videla iba ako sa rozprávajú a ako jej dáva tú vec“ odpovedala. „ Slečna Wilsonová musím Vás požiadať aby ste teraz ostali sedieť na mieste a zatvorili oči“ ozval sa a vybral svoj prútik. „ Prečo? nechápala. „ Niečo mi tajíte a ja chcem vedieť čo to je“ odpovedal. „ Takže sa láskavo upokojte aby som mohol preniknúť do vašej mysle“ odpovedal jej. „ Ale ja naozaj už nič neviem“ pokrútila hlavou. „Pokiaľ viem vy ma už iste pomerne dlhý čas poznáte a veľmi dobre viete čo chcem vo vašej mysli vidieť“ odpovedal jej odmerane. Ach áno, bolo očividné čo chce Snape vidieť, čo chce nájsť, prečo potrebuje vstúpiť do mysle študentky a riskovať tak vyhodenie ak by sa na tento jeho čin prišlo. Čokoľvek čo by mu pomohlo pochopiť Alenovo správanie voči Alici. Čokoľvek čím by ho mohol zničiť, odstrániť, potopiť....“Takže ma nenúťte aby som do nej musel nazrieť nasilu pretože Vás to bude veľmi bolieť...“ nebezpečne k nej priblížil svoju tvár. „ Mám v úmysle využiť vaše myšlienky a spomienky a nahliadnúť do vašej mysle veľmi jemne, tak ma nenúťte k tomu aby som si to musel rozmyslieť...“ pokračoval nebezpečne. „ Dobre“ odpovedala odovzdane Melanie a prestala sa hrať že nevie o Snapeovom zámere neustále kontrolovať Alicu. Veľmi dobre si to všimla ešte minulý rok na Rokforte. Každé slovo, každý detail. Potreboval vedieť čokoľvek čo by mu pomohlo zistiť dôvody Alenovej prílišnej pozornosti voči nej. Melanie veľmi dobre vedela že Snape má chorobnú potrebu neustále ju majetnícky kontrolovať. Vedela však aj to že to robí aby ju chránil pred smrťožrútmi.Aj keď to na sebe nedala najavo aj ona vedela že Alen je nadmieru podivný človek s podivnými zámermi a záľubami. „ Lectomens“ Snape na ňu namieril prútik. V tej chvíli sa okamžite dostal do jej mysle a videl všetky jej myšlienky, aj myšlienky a spomienky z doučovaní s profesorom Alenom. Trvalo to niekoľko minút, počas ktorých sa túlal v jej mysli a študoval, zisťoval všetko čo by mu mohlo pomôcť. Následne na to sa vrátil opäť do miestnosti. Zložil prútik a trochu šokovane na ňu hľadel. Melanie sa bála že videl jej myšlienky a túžby ktoré si s ním predstavovala. „ Slečna Wilsonová....“ začal tichým hlasom. Dvihla hlavu a čakala že ju za to potrestá. „ Viete vôbec o tom že vám chýbajú niektoré myšlienky?“ spýtal sa jej potichu. „ Čože? Ako to?“ pokrútila hlavou. Nevedela o čom hovorí. „ Niekto Vám vymazal pamäť. Videli ste...alebo ste počuli niečo...čo zdá sa nebolo pre vaše uši či oči. Som nútený Vás o tom informovať a vy teraz môžete veľmi dlho premýšľať nad tým kto by mal dôvod urobiť niečo také“ dokončil odmerane. „ Ale...“ začala Melanie. „ Môžete ísť....“ odpovedal potichu a sadol si za svoj stôl. „Nevideli ste už nič iné?“spýtala sa nervózna Melanie. „Videl, ale nehodlám to komentovať“ odpovie mysliac na jej myšlienky ktoré v jej mysli videl, ktoré si s ním predstavovala. „ Aj keď musím pripustiť že tie myšlienky o spoločnej domácnosti, no neviem, ja by som nebol dobrý manžel tak ako si to tam predstavujete, verte mi“ odpovie úplne kamenne. Melanie ponížene a hanblivo skloní hlavu a radšej odíde než by sa mala hanbiť za to všetko čo v jej mysli videl.Snape sedel a hĺbavo premýšľal o tom čo v jej mysli videl. Stále viac sa utvrdzoval v tom že Alen je nadmieru podivný ak nie aj nebezpečný človek. Nevedel či toto jeho tušenie pramenilo z paranoidného strachu o Alicu alebo bolo správne a Alen mal naozaj nebezpečné úmysly. Prispieval k tomu aj fakt že to bol zrejme Alen kto Melanie Wilsonovej vymazal pamäť.
Vo veľkom dome bez svetiel so zariadením spočívajúcom v starom nábytku sedel Snape a vedľa neho stál Červochvost ako verný pes ktorý čaká na pokyny od svojho pána. „Čo si zistil Igor?“spýtal sa Snape keď videl prichádzať Karkarova s Narcissou Malfoyovou. „ Niečo chystajú, tí ostatní smrťožrúti, určite vedia čo je s Temným pánom, ale nám neveria“odpovie Igor. „ Neveria alebo mi iba klameš?“spýta sa Snape. „ Severus, Igor má pravdu, niekoľkí už prešli na stranu Voldemorta a netaja sa tým, my sme samozrejme na tvojej strane, ale musíš nám veriť“odpovie Narcissa. „ A čo Alyn?“spýta sa Snape. „ Nevieme...Alyn je asi s Voldemortom“odpovie Narcissa. „Už dlho sme ju nevideli“pokračuje. „Zavolaj ich“ Snape pozrie na Karkarova. Ten si na znamenie namieri prútikom, zašepká pár slov a do rozľahlej miestnosti sa pod nánosom čierneho dymu zhmotní asi 50 smrťožrútov, mužov i žien. „To sú všetci?“spýta sa Snape a prezerá si smrťožrútov ktorí sa zoradili do radu pred neho. „Nie iba jedna skupina“odpovie Narcissa. Snape sa pomalým krokom prechádza okolo smrťožrútov, prebodáva ich svojími čiernymi očami a sám cíti aký z neho majú rešpekt. Nikto sa neodváži dvihnúť hlavu, nikto sa neodváži pozrieť sa mu do očí. Zastaví sa pri mladej čiernovlasej a výrazne nalíčenej žene. „Pane..“ žena ako jediná dvihne hlavu a zvodne sa usmeje. Snape si ju premeriava skúmavým pohľadom, potom však zrak odvráti a prezrie si aj ďaľších. Potom sa opäť vráti k Narcisse. „Hovoríš že títo sú s nami? Sú to dôveryhodní ľudia?“nedôverčivo dvihne obočie. „Sú dôveryhodní, zriekli sa Temného pána ešte pred jeho pádom, nechceli mu už viac podliehať“odpovie Narcissa. „A kde berieš istotu že budú chcieť podliehať mne?“ spýta sa a otočí sa opäť na smrťožrútov. „ Vy všetci ste tu zradcovia, rovnako tak ako ja“ začne znechutene svoj predhovor k smrťožrútom. Je jeden z nich, no nikdy sa s nimi nestretával viac ako musel. „ Ste tu preto že máte rovnaký cieľ. Aj keď ani jednému z vás neverím, ak prídem na to že je medzi vami človek ktorý mu stále podlieha, a donáša informácie, môže sa pripraviť na zdĺhavú a krutú smrť..preto vás všetkých dôsledne varujem....nesľubujte mi svoju oddanosť ak si ňou nie ste istí, pretože potom už nebudete mať cestu späť“pokračuje vražedne. „Môžete ísť“dokončí. Smrťožrúti sa mlčky a s rešpektom pomaly začnú odhmotňovať. Čiernovlasá žena na ktorú sa pred chvíľou zadíval ostane a trochu nervózne na neho z diaľky hladí. Nevie či sa mu môže prihovoriť. Nevie či si to môže dovoliť. Sama z neho cítila obrovskú moc a autoritu ktorej sa bála. „Nepočula si?! Máš vypadnúť!“ zreve na ňu Igor. „Počkaj...“Snape mu šepkavým hlasom skočí do reči. Prikráča k žene. „Nechajte nás“pokračuje a pozrie na Narcissu a Karkarova aby odišli. „ Pane...“ žena sa pred ním mierne ukloní. Snape kamenne hľadí. „ Som medzi smrťožrútmi nová“odpovie. „Ako sa voláš?“spýta sa a je od nej asi o hlavu vyšší. „ Alesia...“ odpovie žena zvodne sa usmeje a koketne sa k nemu pritúli. „K vaším službám...“ zašepká a okamžite ho začne bozkávať. Snape jej prudko odtiahne tvár od tej svojej a kamenne hľadí. „Pozor na to čo robíš...“vražedne precedí cez zuby a prebodne ju čiernymi očami plnými chladu. „Vy ma nechcete?“žena iba prekvapene hľadí dobre ovládajúc praktiky mocných smrťožrútov nad ženami. Snape k nej pristúpi do veľmi tesnej blízkosti a hľadí na ňu ako na bábiku slúžiacu na uspokojenie jeho ľudských slabostí. Bez štipky citu, s vyslovenou krutosťou a opovrhnutím. Žena mu rukami prejde po hrudi až k jeho rázporku na nohaviciach, vábivým pohľadom na neho pozerá. Sám je prekvapený ako málo musí odrazu urobiť aby si ju mohol vziať. Takéto ženské konanie mu nikdy nebolo po vôli. Prudko ju schmatne pod krk. „Ak ťa budem chcieť tak si ťa dám zavolať, a teraz mi zmizni z očí... kým ešte môžeš....“odpovie a nebezpečne na ňu hľadí. Alesia pokorne skloní hlavu a radšej odíde s myšlienkou že si dovolila príliš veľa. Že Severus Snape nie je ako ostatní, že nie je ten ktorého si môže nakloniť na svoju stranu ponukaním svojho tela.