Silentium est aurum

5. Kapitola – Prízrak

Na druhý deň ráno nastal v škole podivný chaos. Študenti si celý čas niečo šepkali a to aj počas Snapeovych hodín čo ho nadmieru rozčuľovalo. Po dvadsiatich minútach výučby rozdal školské tresty piatim študentom ktorí sa podľa jeho názoru správali absolútne nevhodne a nedisciplinovane. Snažil sa zisťovať čo sa deje, a čo stojí za roztržitosťou študentov. Niekoľkokrát začul čosi o duchoch a prízrakoch no nikto mu viac nechcel nič povedať a to ani po vyhrážke v podobe trestu. Po vyučovaní sedel vo svojej pracovni a opravoval študentské práce na tému „ Elixíry pre oživenie nemŕtvých“ ktoré študentom zadal už na prvej hodine elixírov. Na chvíľu sa v opravovaní zastavil a prázdnym pohľadom hľadel pred seba. Premýšľal o súťaži ktorú na škole rozbehol profesor Bailey a vedel že Melanie Wilsonová nemá šancu vyhrať, pretože keď to v zborovni dobre začul, výhra už bola prisúdená synovcovi ministra mágie.Drzému a nevychovanému spratkovi ktorého musel trpieť na každej hodine elixírov so štvrtákmi. Vždy si hovoril že keď mu s ním dôjde aj posledný zbytok trpezlivosti, dá mu pocítiť kam patrí a nebude ho zaujímať čo na to povie minister. Severus Snape bol vždy človek ktorý sa nemienil skloniť pred všadeprítomnými príkazmi ministerstva keď sa nezhodovali s jeho vlastnými hodnotami. Rovnako tak sa nemienil správať milo k tomu drzému chuligánovi iba preto že jeho otec je ministrom mágie. Veľmi dobre totiž vedel že minister sa mu neodváži povedať vôbec nič pretože sa ho bojí. Uvedomoval si však že učí v podlom svete kde znalosti a zručnosti už takmer nič neznamenajú a bolo mu Melanie trochu ľúto . Chvíľu premýšľal či by jej predsalen nemal aspoň trochu pomôcť.Brko vložil do kalamára s atramentom. Len čo to urobil kalamár sa prevrhol a atrament sa rozlial na študentské práce na jeho stole. Rýchlo odstúpil aby si od atramentu nezašpinil aj svoj hábit. Nechápavo hľadel na nádobu s atramentom ktorá sa sama od seba prevrátila a začal paranoidne premýšľať nad vinníkom tohto javu. Po chvíli ucítil podivný chlad. Z jeho políc povyletovalo niekoľko kníh a niekoľko ďalších elixírov sa vznieslo do vzduchu a následne na to prudko rozbilo o zem.  Snape sa rozčúlil a okamžite začal zisťovať koho je to práca. Kto mu takto ničí jeho perfektnú pracovňu. „Pán profesor!!!“ v dverách sa objavila Melanie Wilsonová a Leana O´Neilová. „ Vy ste sa ešte stále nenaučili klopať Wilsonová?!“ okríkol ju v dverách ešte ani nestačila povedať čo chce. „ Prepáčte“ sklonila hlavu. „ Čo chcete?!“ vyprskol. „ Pán profesor v škole sa dejú divné veci“ začala prestrašene a Leana iba nemo prikyvovala. „ V našej izbe sa hýbu veci a navyše...“ nedokončila. Snape jej skočil do reči. „ Tak sa prestaňte hrať s kúzlami a vaše predmety sa prestanú hýbať Wilsonová.. niečo také by ste vo svojom veku už mohli vedieť“ odpovedal nevrlo. „ Ale...my sme niečo videli...“ ozvala sa Leana. Len čo to dopovedala podivne desivý chlad sa do Snapeovej pracovňe vrátil. Prievan prudko otvoril okná a niekoľko ľahkých predmetov na jeho stole popadalo na zem. „ Už je to tu zasa...“ dodala roztrasene Melanie. „ To je prievan ak ste si nevšimli....“ odbil ju ľadovo Snape a odišiel okna zatvoriť. Sám však cítil chlad. Ako keby sa okolo nich niečo pohybovalo. Neviditeľná bytosť ktorá ich skúmala, študovala, snažila sa ich vydesiť. Chlad v miestnosti sa prejavil natoľko že ich dych sa po chvíli stal viditeľným a z ich úst sa pri každom výdychu valila biela para. Nastalo podivné ticho. Po minúte sa opäť pohlo niekoľko predmetov na stole i v policiach, ktoré sa začali krútiť a levitovať. Zatvorené drevené dvere do miestnosti pod náporom vzduchu ktorý prúdil cez ich medzery vydávali príšerný kvílivý zvuk. „ P-pán profesor...“ koktala Melanie a pristúpila k Snapeovi,takmer až začala premýšľať či by sa mu nemala ukryť pod plášť. Všetci traja hľadeli na dvere. Študentky preľaknuto a Snape prekvapene so záujimom. Dívali sa na nich ako keby čakali že v nich uvidia pôvodcu chladu a desu ktorý ich obklopil. Dvere sa pomaly otvorili a Melanie Wilsonovej aj Leane O´Neilovej sa strachom zatajil dych. „ Dúfam že neruším“ v dverách stála Alica. Len čo to študentky videli, zo srdca im padol obrovský kameň. Snape sa na ňu díval prekvapene a okamžite si začal myslieť, že za tieto podivné veci je zodpovedná ona. „ Čo chceš?“ spýtal sa. „ Prečo sa na mňa tak dívate?“ spýtala sa Alica keď videla ich prestrašené a prekvapené pohľady. „ Dejú sa tu podivné veci a vôbec by som sa nečudoval tomu keby si v tom mala prsty práve ty “ odpovedal Snape a podišiel k nej. „ Niečo tu bolo“ ozvala sa Melanie. „ Wilsonová! Nikto vám nedal dovolenie rozprávať!“ okríkol ju Snape. „ O čom to tu hovoríte?“ spýtala sa nechápavo Alica. „ Ty vieš veľmi dobre o čom hovorím takže s tým láskavo prestaň“ precedil cez zuby. Alica na neho hľadela a vôbec nechápala o čom hovorí, zatiaľ čo Snape si bol absolútne istý že za tým všetkým stojí ona aby ho provokovala alebo vystrašila. „Ale ja naozaj...“začala rozprávať Alica. „ Je nepochybne zvláštne že čokoľvek nezvyčajné čo sa stane, má súvislosť práve s tebou však áno..“pokračuje arogatne Snape.V tej chvíli sa v miestnosti zdvihol obrovský vietor a Leana O´Neilová sa vzniesla nad ich hlavy. Neviditeľná moc jej telom niekoľko krát zaškubala ako keby bola len obyčajnou bábkou. „ Leana!“ vykríkla Melanie a chcela jej ísť pomôcť. Snape ju však rázne zachytil a skryl za svoj chrbát aby sa k tomu nepribližovala. Leana mala v očiach neprítomný výraz. Neviditeľná ruka ňou prudko škubala a následne na to ju odhodila do Snapeovej knižnice z ktorej okamžite popadali knihy. Po tomto náraze Leana stratila vedomie. Niečo ju opäť vynieslo do vzduchu, jej ruky sa rozpažili a hlava násilne ohla nabok. Vznášala sa vo vzduchu s rozpaženými rukami ako keby ju tam chcel niekto ukrižovať. V tejto polohe sa vo vzduchu otočila hore nohami a chvíľu jej telo vyzeralo ako obrátený kríž. V bezvedomí, odovzdaná, zmietaná neviditeľnými silami ktoré sa jej dotýkali so zrejmým úmyslom ublížiť jej. Snape sa na celé toto desivé divadlo díval a držal pritom Melanie aby sa k tomu nepribližovala aj ona. Miestnosťou sa ozval prenikavý  zlovestný dievčenský smiech doprevádzaný  tichým šepotom. Leana otvorila oči a šepot ktorý sa niesol miestnosťou odrazu pochádzal z jej úst. Rozprávala po latinsky, očividne očarovaná akousi temnou silou ktorá narábala s jej telom ako s handrovou bábikou a ovládala jej myseľ aj jej ústa. Potom ju temná sila pustila a jej telo sa znieslo opäť na zem kde ostalo ležať. Snape inštinktívne vycítil že sa to zrejme bude blížiť k nim a okamžite schmatol Alicu a skryl ju za svoj chrbát vedľa študentky. Nemýlil sa, temná sila sa prehnala jeho pracovňou takou silou že nábytok v nej rozmetala na všetky strany. Po chvíli však všetko prestalo doprevádzané temnou hmlou ktorá sa vytvorila zhruba v strede miestnosti. Po chvíli sa hmla sformovala do tvaru postavy človeka. Vzniesla sa a priviala ku Snapeovi. Iba stál a díval sa na prízrak ktorý sa pred ním zhmotnil a ktorý sa na neho díval beztvarými očami. Nevedel čo to je, takisto nevedel prečo si ho to prezerá, prečo ho to študuje. V tej chvíli však chcel ochrániť Alicu a Melanie. Temná postava odetá v tmavých kúdeloch hmly pred ním stála a vznášala sa niekoľko centimetrov nad zemou. „ Severus“ zašepkala Alica a snažila sa dostať pred neho. Nechcela byť za ním ukrytá. Snape ju však znovu schmatol keď videl že sa pred neho derie a opäť sa pred ňu postavil aby ju svojím telom chránil a nemala tak prístup k temnej postave ktorá sa pred nimi vznášala. Alica sa však znovu predrala pred Snapea a namierila prútik na postavu. „ Clangere sepultos ex oblivioni tradideramus“ vyriekla. Postava sa k nej priblížila. „ Audire tuo detestadio iam comitans eas vestra via“ zašepkal  mocný tentokrát hrubý a chrabľavý hlas vychádzajúci z postavy. Následne na to sa rozrazili dvere a temná bytosť sa v nich stratila. Snape aj študentka Wilsonová na Alicu prekvapene hľadeli. Melanie s úžasom a obdivom že to dokázala zahnať. No v Snapeovi sa objavil aj náznak akejsi nedôvery. Na rozdiel od študentky sám dobre vedel čo znamenajú latinské slová ktoré postava predniesla. „ Slečna Wilsonová...“ ozval sa k Melanie no svoj zrak nespúšťal z Alice. „ Choďte za pánom riaditeľom a povedzte mu čo ste videli“ odpovedal potichu. Študentka prikývla a odišla. Alica stála bez slova a aj ona sa chystala  odísť. Snape mávol prútikom a dvere sa okamžite zamkli. Alica sa otočila a nahnevane na neho hľadela. Opäť to urobil. Opäť ju nemienil pustiť von, musela sa podriadiť jeho vôli. „ Kam si myslíš že ideš?“ spýtal sa a pokojne k nej pristupoval. „ Možno by bolo dobré....“ začal a zastavil sa asi meter od nej. „ ....keby si na chvíľu odložila svoju nenávisť ku mne a detailne mi vysvetlila na čo som sa tu díval...“ dokončil. „ Ja ti nemusím nič vysvetľovať. Pusti ma von“ odpovedala ľadovo. „ Nie“ pristúpil k nej ešte bližšie. „ Chcem odísť“ odpovedala trochu nervózne. „ Si veľmi hlúpa ak si myslíš že ťa len tak nechám odísť“ zašepkal takmer až nepočuteľne.“ Severus , bojím sa ťa....naháňaš mi strach..“ odpovie Alica so slzami v očiach keď vidí Snapeovu nekompromisnú tvár a počúva jeho tichý, zlovestný hlas ktorý jej doslova vytvára zimomriavky po celom tele.Obáva sa toho čo v nasledujúcich minútach príde. Stál v jej tesnej blízkosti. Trochu ho aj udivilo že sa od neho neodtiahla. „ Nikdy ťa nenechám ísť....“ pokračoval. „ Severus...“ ozvala sa bojazlivo keď vedela do akej témy zasahuje . Chcela čosi namietať. „ Mlč“zašepkal vražedne. „ Nikdy ťa nenechám odísť... patríš mne...krvou si so mnou spojená..už navždy...nikdy sa ťa nevzdám, počuješ? Nikdy a za nič na svete! Patríš mne a tak to aj ostane či chceš alebo nie “ pokračoval nebezpečne nedávajúc jej žiadne právo názoru či námietky. Alica si spomenula na deň keď svoju krv spojila s tou jeho aby zistila či je stále verný Pánovi zla.  „ Nepatrím nikomu...nie som žiaden tvoj majetok!“ zašepkala nahnevane.“ To nie...si človek, žena...“ pokračoval a užíval si jej blízkosť. „ Patríš ale mne...či už sa ti to páči alebo nie....pretože ja o tvoju prítomnosť rozhodne nemienim prísť...“pokračoval nebezpečne. Odrazu ju silno schmatol a zovrel v náručí. „ Auuu..“ Alicu jeho silné zovretie zabolelo. On si však jej výkrik ani nevšimol, alebo si ho nechcel všimnúť. „ Za to čo si mi urobila by som ti mohol veľmi ublížiť...za to ako si ma ponížila...“ pokračoval potichu no nahnevane. „ Len jedna vec mi bráni v tom aby som to neurobil....jediná....a ty veľmi dobre vieš čo to je...inač by som s tebou nemal ani najmenšie zľutovanie...“ pokračoval šepotom a naďalej ju silno držal. Tak silno aby nemohla nič namietať. „ Neznášam ťa...“ zešepkala. „ Ja viem...“ zašepkal jej nazad. Dvihol hlavu a čiernymi očami sa jej zavŕtal do mysle. „ Ja viem...“ zopakoval a prekvapivo nežne ju pohladil  po vlasoch. Odstúpil a mlčky na ňu hľadel obrovskými čiernymi očami. Pohľadom plným lásky, túžby a bolesti.  Alica sa od neho štítivo odtiahla keď cítila že svoje zovretie povolil.“Prečo sa na mňa tak pozeráš?“spýtala sa len čo jeho oči videla. „ A teraz mi láskavo vysvetli čo som to videl. Ubezpečujem ťa že odtiaľto neodídeš kým nezačneš hovoriť. Takže si môžeš vybrať ...“ odpovedal a sadol si za svoj stôl ignorujúc to čo sa ho pýtala. Jeho tvár a pohľad sa z túžobných zmenili na nezvyčajne chladné. „ ...buď začneš rozprávať alebo tu  so mnou ostaneš celú noc..a možno aj tú zajtrajšiu...cez ktorú sa môže stať množstvo nevyspitateľných udalostí,,,však áno...“ pokračoval odmeraným tónom no jasne výhražne. Alici bolo úplne jasné že ju vydiera. „ Neviem čo to bolo...“ ozvala sa. „ Ale, ale slečna Tomarová, toto je myslím prvýkrát čo sa pokúšate takto bezočivo mi klamať“ reagoval uštipačne Snape. „Sviniar“ zamrmlala Alica. Snape sa na ňu zamračil. „ Takže  čo keby ste ma ušetrili vašich scestných a poburujúcich poznámok a prešli radšej rovno k veci?“ pokračoval. „ To bolo...“ začala Alica. Snape na ňu spýtavo hľadel. „ ...neviem čo to bolo, ale už som to kedysi videla.“ vysvetlila. „ Je to niečo...ako démon a...“ chcela pokračovať. „ Ale prosím ťa...“Snape ju prerušil pobaveným tónom. Alica k nemu nahnevane pristúpila a sklonila sa k nemu. „ Severus tu sa dejú veľmi čudné veci aj keď tomu odmietaš veriť. Tá vec čo sa tu pohybuje po hrade je niečo čo sa nám evidentne snaží ublížiť ale prečo to robí a čo to je to naozaj neviem“ pokrútila hlavou. „ Tá vec....“ začal Snape. „ Tá vec niečo povedala....“ pokračoval  a myslel na latinské slová ktoré prízrak predniesol. „ Áno..“ Alica sklonila hlavu. „Audire tuo detestadio iam comitans eas vestra via“ zopakovala. „ Počúvajte svoje prekliatie ktoré vás sprevádza vašími životmi“ preložila latinskú vetu. „ Čo to má znamenať?“ spýtal sa Snape. „ To naozaj neviem. Mojím prekliatím je že som Tomarová..to je isté...a čo sa týka teba...“ pristúpila k nemu. „ Tvojím prekliatím je tvoja nekonečná oddanosť silám zla..aj keď to možno tak nevnímaš...“ dodala trochu nenávistne. „ Tak to nie je“ bránil sa Snape. „ Určite by to mal vedieť riaditeľ. Tá vec môže niekomu ublížiť a....ááááááááá“ Alica nedokončila. Len čo vetu začala čosi ju chytilo a prudko odhodilo do kamennej steny pracovne. Udrela sa o stenu a zosunula sa na podlahu. Ostala v polosede na zemi opierajúc sa o stenu a sťažka dýchala. „ Si v poriadku?“ Snape k nej pribehol s veľkými obavami. Sám videl ako ju čosi schmatlo a odhodilo do steny tak, že si musela poriadne udrieť chrbát aj hlavu. Sklonil sa k nej a pohladil jej chrbát kde sa udrela. „ Áno...“ odpovedala bolestivo. To je to o čom hovorím....“ pokračovala a snažila sa zodvihnúť zo zeme. Po chvíli opäť cítili ako sa celá pracovňa zatriasla. Rázom to všetko prestalo keď vstúpil do dverí James Alen. Snape po ňom okamžite hodil smrtiaci pohľad aby mu dal najavo že v jeho pracovni nie je vítaný. „ Čo sa ti stalo?“ šokovane sa spýtal Alen keď hľadel na Alicu dvíhajúcu sa zo zeme. „ To ti urobil on?“ spýtal sa a pozrel na Snapea. Ten bol v tej chvíli stelesnená nenávisť a bez akéhokoľvek náznaku pohybu vražedne sledoval Alena s prútikom v ruke a tými najhoršími úmyslami. Alica neodpovedala a iba sa sťažka dvíhala zo zeme. „ Čo ste jej to urobili!“ skríkol Alen smerom k Snapeovi. „ Ako môžete udrieť ženu!“ Alen k nemu nahnevane prikráčal. Snape na neho okamžite namieril prútik.. „ No.... tak sa ukážte čo vo vás je...“ dodal uštipačným tónom. Rozhodne mu Alenov výpad nenahnal strach. Naopak bol rád, konečne mal zámienku aby mu mohol ublížiť. Vymazať ho zo sveta aby mu viac nestál v ceste. Snape na neho mieril prútikom a Alen bol chvíľu takmer bezmocný. „ To neurobil on..“ ozvala sa Alica len čo sa postavila zo zeme. „ No len aby“ ozval sa Alen smerom k Alici. „ A vy si na mňa radšej dávajte pozor...“ dodal nenávistne a pozrel opäť na Snapea ktorý svoj prútik sklonil. Snape k nemu prikročil s nadradeným a povýšeneckým úškrnom. „ A čo ak to neurobím?“ spýtal sa pobavene. „ Radšej si dobre premyslite...čo urobíte...a čo mi nabudúce poviete“ pokračoval. „ Pretože by sa vám veľmi ľahko mohlo stať že sa so mnou ešte stretnete....a potom budete chcieť opustiť túto školu....alebo mesto...možno aj štát...“  Snape dokončil a pozeral na neho s absolútne zlovestným a temným výrazom. Výrazom typického smrťožrúta vyhrážajúceho sa smrťou. „ Poď preč“ Alica chytila Jamesa Alena  za rukáv hábitu a viedla ho preč skôr než by mu Snape ublížil.

6.kapitola – Nevhodný návrh

Bolo pol desiatej večer keď Alica doopravovala písomné práce ktoré jej odovzdali študenti. Zatvorila nádobu s červeným atramentom a ospalo si pošúchala oči. Bola príšerne unavená a jediné čo chcela bolo čo najrýchlejšie sa dostať do svojej izby a ľahnúť si spať. Znenazdajky sa z priestoru okien ozvalo mierne zaťukanie. Dvihla hlavu premýšľajúc či sa jej to len nezdalo, iba mierne zaťukanie, možno konármi stromov rastúcich pred hradom, možno iba vietor, veľmi slabo počuteľné, iba raz. S bledosťou v tvári prikročila k oknu premýšľajúc nad možným nepriateľom za ním. Nad tými ktorí jej život robili neznesiteľným, nad spomienkami z minulosti, márne hľadajúc pokoj a útechu v práci na škole. Smutne vlajúce záclony pred oknom zakrývali všetko čo by sa za ním mohlo nachádzať. S hrôzou ktorú poznala už niekoľkokrát predtým, sama sa presviedčala že je to iba prelud, možno iba neskorý hosť, možno niekto kto sa na ňu chcel nepozorovane dívať. Cítiac ako sa jej zrýchlil tep pristúpila k ťažkým záclonám sivastej farby ,pomaly ich odhrnula a pozrela sa za ne na okno. „Haló?“ zašepkala tichým hlasom sledujúc okolie za oknom. Otvorila ho a hľadela na tmavé okolie Kranwallských pozemkov. Nič nezvyčajné, žiaden nevítaný hosť . Hľadiac dlho do tmy a prachu, so strachom a obavami okno zatvorila. Priblížila sa k dverám keď od okien začula podivne tichý šramot. Taký ako predtým, jedno tiché zaťukanie, iba raz a viac už nie. Otvárajúc okno znovu premýšľala že sa jej to určite len nezdalo. Po chvíli mlčanlivého hľadenia do chladu , s miernym vetrom ohýbajúcim sivasté záclony pri oknách, vstúpil do miestnosti čierny krkavec a posadil sa na okraj okna v póze veľmi výhražnej. Alica trochu zacúvala a s nezvyčajným strachom dvere otvorila a rýchlo z miestnosti odišla. S ospalým výrazom v tvári a upadajúcim strachom z neznámeho nepriateľského návštevníka ktorý ju tak vydesil, kráčala po pustých chodbách a smerovala do svojej izby paranoidne sa obzerajúc či nie je niekým sledovaná. Cítila, ako sa jej oči samé od seba zatvárajú, príšernú ťažobu na viečkach ktorej nemohla vzdorovať. V bočnej chodbe sa objavila do čierna odetá Snapeova postava. Očividne aj on smeroval do svojej izby na druhom poschodí kde boli všetky izby učiteľov a zamestnancov školy. Díval sa na ňu z úctivej vzdialenosti. O chvíľu videl ako sa oprela o stenu a zmätene si pošúchala oči. Vyzerala že je akási dezorientovaná a nevie kde sa nachádza. Pristúpil k nej a chvíľu na ňu nemo hľadel so zamysleným výrazom. Alica stála pri stene a oči sa jej čím ďalej tým častejšie zatvárali. Len čo ich pootvorila svoje okolie videla rozmazane. Znovu si oči pošúchala a zmätene zažmurkala. „ Je ti niečo?“ spýtal sa konverzačným tónom Snape a postavil sa k nej zboku ak by ju napadlo vracať. „ Čo je ti do toho..daj mi pokoj“ odbila ho. Cítila sa však nadmieru podivne. Prílišne ospalo, unavene, zmätene. Snape sa na ňu zamračil, otočil sa a chystal sa odísť. Prešiel niekoľko krokov no po chvíli sa opäť otočil na ňu. Alica bola stále opretá o stenu a mala zatvorené oči. Pootvorené mäsité pery vytvárali cestu pre prudký no unavený dych. Odrazu sa cítila ako keby nič nevedela, nemohla nič počuť ani nič cítiť. Akoby sa z jej hlavy odrazu stratili všetky myšlienky a nahradila ich biela hmla. Pokojná, ktorá  ju vysiľovala a vystavovala tak príšernej únave. Snape jasne videl že nie je v poriadku. „ Spýtam sa ťa znovu...a tentokrát si ušetri tie svoje uštipačné poznámky..“ ozval sa a pristúpil k nej. „ Si v poriadku?“ spýtal sa znovu. „ Som len.... unavená...strašne by som chcela.....ísť spať...“ dokončila a pomaly sa zošmykla na zem na studenú podlahu na ktorej nakoniec ostala ležať. Cítila že nemá silu aby sa dostala do svojej izby, že nemá silu dokonca ani na to aby zodvihla hlavu či otvorila unavené oči. Snape sa k nej sklonil. „ Môžeme to urobiť nasledovne...“ zašepkal svojím tradične ľadovým tónom a odhrnul jej z tváre vlasy aby na ňu videl. Z tváre mu pritom nezmizol odmeraný a chladný výraz. „ Môžem ťa odniesť do tvojej postele....alebo.... ak ma začneš znovu urážať a to je ten horší prípad...nechám ťa spať tu na tejto chladnej chodbe“ dopovedal prísne. „ Chodbu, nič od teba nechcem, ešte by si zneužil situáciu a niečo mi urobil..nedivila by som sa keby si mal toto na svedomí práve ty..“ odbila ho s obavami že za tento jej podivný stav môže práve Snape. Veľmi dobre si vedela predstaviť že človek tak mimoriadne znalý elixírov ako on by ju dokázal otráviť či omámiť nepozorovane. Nechcela od neho nič. Jediné čo chcela bol spánok a bolo jej jedno kde bude ležať. „Nehovor hlúposti!“ okríkol ju s poriadne nakysnutým výrazom. „Ty sama nevieš čo sa ti robí, nezvaľuj tvoje problémy na mňa! Stýkaš sa s pochybnými ľuďmi tak sa potom nediv!“ zasyčí urazene Snape. Chvíľu stojí a nevie čo robiť. Nechcel ju nechať ležať na chodbe aj keď si už dopredu predstavoval ako sa jej na druhý deň ráno môže posmievať. Preklínal sa a nadával si ho hlupákov a slabochov keď si uvedomil že sám vie že by ju tam nenechal aj keď by to veľmi rád  urobil za to, z čoho ho obvinila. Sklonil sa chytil ju a prehodil si ju cez plece ako mech zemiakov. „ Chcela som chodbu....“ zamrmlala keď ju niesol. „ Zavri si ústa lebo ti ich zavriem sám!“ odbil ju ľadovo a mierne výhražne. S tónom ktorý jej mal nahovoriť že nemá náladu na jej vrtochy. „ Buď rada že mám dnes nezvykle veľkorysú náladu, inač by som ťa tam nechal. Zaslúžila by si si to, zaslúžila by si si aby som ťa tam nechal. Malo by mi byť jedno čo sa ti stane....!“ dodal podráždene a opäť si pomyslel že je neskutočný hlupák keď jej pomáha. Že je mäkký a slabý keď ním môže manipulovať nejaká žena. Okamžite začal premýšľať že sa to zmení, že nebude slabý a ani mäkký, že nebude milý ani ochotný. Odniesol ju do izby a nechal spať.  Vyšiel von a kráčal po chodbe keď sa takmer zrazil so starou škaredou čarodejnicou s pokožkou do zelena a množstvom nechutne vyzerajúcich bradavíc na tvári. “Ste slepá ??!!!“ zreval na ňu tak hlasno až sa na chodbe zobudili všetky obrazy.  Panicky od nej ustúpil pretože sa mu na ňu nepozeralo ľahko. „ Profesor Snape..“ žena sa usmiala hnilobne štrbavým úsmevom a ignorovala jeho zlú náladu. „Čakala som na to, kedy vás stretnem osamote..“pokračovala. „Kto ste?! Nemám náladu rozprávať sa s nikým“ zavrčal unavený Snape a hodlal kráčať ďalej k svojej izbe. Žena ho však zachytila za rukáv hábitu „Volam sa Meleena“ odpovie stará žena a rozkašle sa. Snape sa pri tom mierne znechutí a agresívne jej svoju ruku vytrhne aby ho nedržala. „Meleena Von Raismore, učím na škole okumeláciu a legilimenciu“odpovie žena a trochu od neho odstúpi keď vidí to jeho nepriateľské gesto. „ Okumeláciu? „Snape podozrievavo hľadí. „Pokiaľ viem okumelacia a legilimencia sa na školách nesmú učiť“odpovie nacvičeným konverzačným tónom. „ Máte pravdu, zákony ovládate dobre, my sme však jediná škola s výnimkou od ministerstva, preto to študentov učíme, aby sa vedeli brániť pred vniknutím do mysle od Vy-viete-koho“ odpovie Meleena. „Prečo ste čakali na to kedy ma stretnete?“spýta sa nedôverčivo Snape. „ Viete čo sa práve teraz nachádza na našej škole pán profesor?“ spýta sa tajomne Meleena. „ Prízrak. Videl som ho, ublížil študentke a vy to iste veľmi dobre viete, tak tu na mňa neskúšajte tie vaše triky“ zavrčí na ňu. „ Viem o tom čo sa stalo, ale nie je to prízrak“ odpovie Meleena a opäť zakašle. „A čo to teda je?“spýta sa odmerane Snape. „ Boli ste už niekedy  pri Skalnatom brale za hradom? „spýta sa tajomne Meleena. „Myslím že by ste sa tam mali ísť pozrieť....“prikročí k nemu a zašepká. Snape ticho hľadí a premýšľa že k Skalnatému bralu určite pôjde, už len pre to aby zistil čo je tá vec ktorá desí ľudí. „Vy mi nepoviete čo to je ?“dvihne obočie. „Nie“odpovie rázne Meleena. „ Ale musím vás varovať, riaditeľ rovnako ako ostatní učitelia vedia čo to je, a vás sa boja, nedôverujú vám“ pokračuje Meleena a nespúšťa z neho oči. Snapea to ani príliš neprekvapilo pretože bol zvyknutý na to že mu ľudia nikdy neverili. „A neveria ani tým dvom čo prišli z Rokfortu s vami“ pokračuje mysliac na Alicu a Olympiu Greedovú. „Prečo mi to hovoríte?“ spýta sa nedôverčivo Snape. „Aby ste si dali pozor, na škole sa deju veľmi čudné veci, tak pozor aby ste na to vzhľadom na to kto ste...nedoplatili..“ odpovie Meleena  pozrie na jeho ľavú  ruku. Snape sa okamžite zamračí keď pochopí že Meleena odniekiaľ vie že je smrťožrút. „ A ešte niečo...pozor na to komu veríte...vaša kolegyňa, slečna Tomarová, veľmi dobre vie čo sa tu deje, ak ste si mysleli že je to naivná, dobrá a hlúpučká čarodejnica tak sa veľmi mýlite...“ Meleena dopovie a odíde preč. Snape za ňou mlčky hľadí a premýšľa o tom či to je pravda a či v ňom iba nechcela vyvolať pochybnosti. Chystal sa odísť do svojej izby aby sa aj on vyspal. Na jeden deň  to bolo aj na neho príliš veľa informácií. Kráčal chodbou do svojej izby keď začul akési tiché hlasy. Najprv nevedel odkiaľ idú. Intuitívne podišiel k dverám do izby Jamesa Alena. „ Ešte nie Bella.... neviem či mi verí...“ počul hlas Jamesa Alena. „ A čo Snape?“ spýtal sa Alen. „ Hovorí že je jeho milenka no ja mu príliš neverím“ ozval sa hlas Bellatrix Lestrangeovej. „ Podľa mňa klame, Snape nerobí nič iba tak dokonca ani keď ide o jeho vlastné potešenie“ pokračovala Bellatrix. Snapeovi z tohto rozhovoru okamžite došlo že v Alenovej izbe sa nachádza Bellatrix Lestrangeová. „ Prečo myslíš že sa Snape zdržiava v jej blízkosti?“ spýtal sa Alen. „ Chce ju zabiť, mučiť, pretiahnúť čo teda?“ pokračoval a hlúpo sa pri tom usmieval. „ Neviem asi všetko. Myslím že on s ňou má svoje vlastné úmysly a preto nechce aby zomrela, drží ju pri sebe ako milenku aby sa jej ostatní nemohli dotknúť, ale pokiaľ sú moje informácie správne ona ho nenávidí. Možno sa s ňou chce iba pobaviť“ odpovedala Bellatrix. „ Hmm to áno“ zasmial sa Alen. „ Najprv sa tvári ako múdry priateľ, no potom ju aj tak zabije. Myslím že ho na nej priťahuje jej nešťastie. Aby ho priťahovala, musí mať problémy. Aby sme ho k nej prilákali tak jej nejaké vyrobíme“  zlovestne sa zasmiala Bellatrix. „ S tým som už začal Bella. Toto je jeho jediná slabina,  cesta ako sa ho raz a navždy zbavíme. Temný pán nám za to bude vďačný“ odpovedal Alen. „Ak skončí ona, skončí aj on....“ odpovie Bella s vražedným úškrnom.Nikomu z nich nezišiel na um pravý dôvod Snapeoveho správania. To čo počul mu stačilo na to, aby si uvedomil že aj James Alen je smrťožrút a že on aj Bellatrix Lestrangeová vedia kde je Voldemort alebo sa mu dokonca pokúšajú pomôcť aby sa vrátil. Bolo mu jasné že toto sú ďalší, z dlhého zoznamu jeho nepriateľov ktorí by ho najradšej videli mŕtveho. Aj jeho tušenie že Alen chce ublížiť Alici sa mu potvrdilo. Odišiel do svojej izby a posadil sa na posteľ. Premýšľal ako s touto informáciou pokračovať ďalej. Má to povedať Alici? Nie, aj tak by mu to neuverila. Vedel však že v noci už nič nevymyslí a tak si radšej ľahol spať. Celú noc sa prevaľoval v posteli z jedného boku na druhý a nevedel zaspať. Musel premýšľať o všetkom čo sa dozvedel. Nakoniec sa však dvihol, obliekol sa do hábitu a odišiel z izby. Vyšiel z hradu a kráčal ku Skalnatému bralu svietiac  si pred sebou prútikom. Zastavil sa pri obrovskej sivastej skale s rôznymi nápismi vyrytými na svojom povrchu. Obkrúžil skalnaté bralo no nič podozrivé nevidel. Nič iné iba tmavé prostredie Kranwallských pozemkov plné stromov a neďaľekého jazera. Prútikom svietil na zle čitateľné písmená vyryté v skale keď sa nad jeho hlavou ozval prenikavý škrekot. Okamžite namieril prútik k oblohe a zbadal nad sebou krúžiť tvora s veľkými krídlami vo výške asi 30 metrov . Šokovane na neho hľadel pretože nič podobné predtým nikdy nevidel. Tvor nad ním krúžil ako sup nad rozkladajúcou sa zdochlinou a tak okamžite vedel že by sa mal čo najskôr stratiť z dohľadu. Aj keď mu podivná bytosť strach nenahnala, musel byť veľmi opatrný pretože nevedel ako sa pred ňou môže brániť. Pomaly cúval a kráčal smerom k hradu obzerajúc sa či ho to neprenasleduje. V tvári mal šokovaný výraz a okamžite ho napadlo že práve to čo videl môže byť pôvodcom strachu, hrôzy a nevysvetliteľných vecí na hrade.  Vstúpil do hradu a jeho hlavnú bránu zamkol kúzlom cítiac sa bezpečnejšie aj keď vedel že dvere tohto tvora asi ťažko zadržia. Chvíľu sa prechádzal po pustých chodbách keď došiel až k izbe riaditeľa McSorrelyho. „ Kaspar, takto to nemôže ísť ďalej. Učitelia ani študenti nevedia čo sa deje“ ozval sa ženský hlas v jeho izbe keď k nej potichu pristúpil počúvajúc za dverami. „ Musíme to držať v tajnosti“ odpovedal rázne riaditeľ. Odrazu za sebou Snape začul akési kroky. Otočil sa. „ Ešte stále ťa neprešla tá tvoja príšerná vlastnosť načúvať za dverami iných?“ spýtala sa Alica ktorá pred ním stála v župane. „ Nie“ odpovedal stroho a otočil sa nazad k dverám. „ Prečo počúvaš slová ktorým aj tak neveríš?“ spýtala sa ho. Snape sa na ňu opäť otočil. „Čo tým chceš povedať?!“ vyprskol schmatol ju a prešiel pár krokov preč od dverí. „ To čo sa tu deje nikdy nepochopíš...tvoja racionálna myseľ ti to nedovolí“ odpovedala Alica a pošúchala si ruku kde ju zovrel. Snape sa na ňu díval prísnym pohľadom a pomaly k nej kráčal. Každým jeho krokom k nej, Alica urobila jeden krok dozadu. „ Prestaň sa na mňa tak pozerať lebo...“ nedokončila trochu prestrašene. Vždy veľmi dobre vedela že Snape má nadmieru nepríjemný pohľad. „ Lebo čo? Predvedieš mi ďalší z tvojich záchvatov neprekonateľného spánku? Udrieš ma? Alebo máš snáď v úmysle urobiť ešte niečo iné?“ spýtal sa ironicky a potichu a naďalej k nej pristupoval udržiavajúc s ňou zrakový kontakt. „ Je nepochybne pozoruhodné že odrazu už nie si tak unavená ,však áno?“ pokračoval ironicky. „Neviem prečo sa mi to stalo...“odpovedala bezradne. „Asi som bola očarovaná...“pokračuje. „To iste...“odpovie  s ironickým tónom Snape a neverí jej ani slovo.„ Nemá zmysel rozprávať sa s tebou aj tak nič z toho nepochopíš“ odvrkla a vrátila sa do izby. Snape stál chvíľu na chodbe no po chvíli sa pohol a vošiel do jej izby. „ Tak čo sa to tu deje?“ spýtal sa pokojne. „ Pamätáš sa na ženu ktorá pred časom priletela do Rokfortu na metle? Mala hrozné kŕče, bola v príšernom stave a nakoniec zomrela. Vtedy som ti povedala že to bol Voldemort ktorý si vzal jej telo a spôsobil jej smrť“ začala. „ Pamätám sa“ odpovedal. „ Možno som sa mýlila“ pokračovala ďalej. „To čo v tej žene bolo, nebol on, bolo to čosi horšie“ pokračovala.“ Čo to bolo?“ spýtal sa Snape. „ Prízrak, ak chceš tak tieň či démon. Zlo ktoré má konkrétnu podobu. Ktoré do teba vstúpi, vezme si ťa ako svoju obeť. Ovláda ťa a postupne ťa zbavuje tvojho života, vysáva ho z teba až dovtedy kým nezomrieš“ vysvetlila. „ Myslela som že to bol Voldemort, no tu som to videla. Severus tá vec má konkrétnu podobu. Žije to a je to tu iba preto aby nám to ublížilo“ pokračovala. „ Čo to je ?“ spýtal sa so záujmom Snape. „ Napadlo ma že je to....“ nedokončila. „ Radšej na to zabudni“ pokračovala. „ Nie, tak dopovedz to!“ zvýšil hlas. „ Dobre, je to iba môj názor ale napadlo ma...že by to mohlo byť vytvorené z temnej hmoty“ vysvetlila. Snape sa na ňu chvíľu počudovane díval. Spomenul si ako mu Alica kedysi ukázala prípravu elixíru ktorý dokázal vytvoriť temnú hmotu, tvora s konkrétnou podobou ktorý odovzdane plní všetky príkazy svojho pána. „ Elixír temnej hmoty vieš ale pripraviť iba ty“ nesúhlasil Snape. „A samozrejme ja“ dodal. „ Ako sa zdá tak to nie je pravda. Ten kto to vytvoril, musel vidieť moju myseľ, len tam by našiel prípravu“ vysvetlila Alica. „Ja som to nebol!“ vyhlási Snape aby si nezačala myslieť že v tom má prsty. „ Ale ako sa niekto mohol dostať do mojej mysle to naozaj neviem“ pokrútila hlavou Alica a bola si takmer istá že Snape to nebol. Nepotreboval by vytvárať démona aby niekomu ublížil, veľmi dobre vedela že on má na to oveľa rafinovanejšie zbrane. „ Myslíš si že pre Voldemorta je to snáď nejaký problém? spýtal sa Snape. „ Sama si to videla. Videla si ako sa nepozorovane dostal do tvojej hlavy a menil a bral ti tvoje myšlienky a spomienky“. „ Nie je vylúčené že to urobil on“ dokončil Snape. „ Nie je mŕtvy však ?“ spýtala sa zachmúrene Alica. „ Nie“ odpovedal. „ V tú noc keď sa to stalo. Nezomrel...“ začala trochu prestrašene. „ Prežil smrteľnú kliadbu, rovnako ako ty“ odpovedal Snape. „ Vieš čo to znamená? Ak vytvoril temnú hmotu, znamená to že Voldemort je tu, medzi nami, neblúdi nikde medzi svetmi ako sa to hovorilo“ pokračovala nervózne. „ To už dávno viem“ odpovedal odmerane Snape. Spomenul si na rozhovor medzi Bellatrix a Alenom ako sa o temnom Pánovi zhovárali ako keby s ním boli v kontakte. „ Čo je ale čudné...toto nie je temná hmota akú dokážem vytvoriť ja“ pokračovala Alica. „ Toto je niečo mocnejšie, temnejšie, niečo čo sa dokáže zhmotniť a znovu odhmotniť ako duch. Temná hmota je telo, viditeľné, pocítiteľné a smrteľné“ pokračovala prestrašene. „ Toto je niečo ako zlo s konkrétnou podobou, desivé a má vlastnosti ktoré tvor vytvorený temnou hmotou nemá“ dokončila. „ To áno“ prikývol Snape a udržiaval si od nej primeraný odstup. Bol však rád že po veľmi dlhej dobe sa s ňou mohol opäť normálne a bez urážok rozprávať „ A navyše....ak si si všimla.. nevrhá  to tieň, napriek tomu to žije“ doplnil ju. „ Kto vie prečo je to tu“ ozvala sa Alica. „ To ty by si to mala vedieť najlepšie nie ?“ spýtal sa arogantne. „Všade kam sa pohneš, tam sa dejú takéto veci. Prízraky, démoni, otravy a myslím že ani tá tvoja náhla extrémna únava a zmätenosť neboli náhodné“ pokračoval s kamennou tvárou. „ Nemusíš mi pripomínať môj biedny život!“ vyprskla. „ Sama si si ho vybrala. Ja som sa ti snažil vysvetliť že sa to stane, aby si nežila život plný strachu a desu ktorý žijem ja. Nepočúvla si ma!“ vyprskol na ňu rovnako podráždene. „ Keby si nebola taká neuveriteľne tvrdohlavá a neústupčivá mohla si žiť úplne inač“ stíšil sa. „ Viac ti nemôžem pomôcť“ dokončil takmer nepočuteľne. „ Nežiadam ani nepotrebujem tvoju pomoc!“ okríkla ho. „ Ale áno potrebuješ“ odpovedal. „ Veľmi dobre vidím tvoj strach. Ako ťa tieto veci neustále desia aj keď sa hráš na silnú ženu“ pokračoval a mal čo robiť aby sa jej nevysmial.  „ Aj keď sa snažíš, nie si taká silná ako sa tváriš. Len tá tvoja hlúpa pýcha ti nedovoľuje aby si bola taká ako kedysi“ dokončil vyčítavo. „ Ja ťa poznám veľmi dobre a viem že si slabá a zraniteľná, bojíš sa aj keď si príliš hrdá aby si si to priznala“ tvrdo jej vmietne do tváre čo si o nej myslí. Alica na neho trochu smutne hľadí. Vedela že má pravdu. Vedela že Snape ju pozná natoľko že vie ako reaguje, aj to čo si myslí. Uvedomila si že je naozaj slabá, že nevie byť taká ako on, bezcitná, chladná a zlá akokoľvek sa tak snaží pôsobiť aby ju ľudia rešpektovali. Že by nedokázala len tak vziať ľudský život. Táto myšlienka že je slabá a zraniteľná jej vohnala slzy do očí. „ To...nie je pravda..“ popierala no slzy mala na krajíčku.  Snape sa pobavene uškrnul keď videl že ju pokoril a vyhral. „ Tvoj strach...je mojou výsadou...“ zašepkal jej. Videl že Alica si jeho slová uvedomuje a dáva mu za pravdu. Myslela si o ňom  že jej chce ublížiť rovnako tak ako ostatní smrťožrúti, preto by  nikdy nepovedala že sa bojí a tak to zapierala ako mohla. „ Takže ja som slabá čo? Čo keby sme si to vyskúšali Severus? Uvidíme kto vyhrá“ dodala odrazu  uštipačne keď pozbierala všetku odvahu. Vybrala prútik „ To si mám merať sily so ženou? Aspoň nebuď smiešna. Hádam si nemyslíš že by si nadomnou vyhrala...“ odvrkol odmerane. „ Zbablec“ pobavene sa zasmiala. „ Takto sa správa smrťožrút?“ vysmievala sa mu. V tej chvíli sa v izbe rozbili okná a z čierneho dymu sa v izbe objavil Klaudius Stoot. Smrťožrút ktorý stál vždy za Snapeom. Snape na neho trochu prekvapene hľadel. „ Čo tu chceš!“ vyprskol. „ Vieš dobre čo chceme!“ ozval sa Stoot a pohľadom plným pohŕdania pozrel na Alicu. Vzal prútik a namieril ho na ňu. „Expelliarmus!“ vykríkla Alica a okamžite ho od prútika odzbrojila. „ Zabi ju Snape!“ pozrel na Snapea keď videl že sám je bezmocný. Ten však stál s pokojnou tvárou. „ Nemyslím že by bolo vhodné urobiť to v škole plnej ľudí“ odvrkol ľadovo. Alica na nich na oboch mierila prútikom, zatiaľ čo Snape držal svoj prútik pokojne v ruke. „ Navyše by to nebolo príliš nenápadné keby tu niekto našiel jej mŕtvolu“ pokračoval a pristúpil s Stootovi. „ Máme elixíry, máme jedy! Nikto nepríde na to čo sa jej stalo, po jej tele tu neostane ani stopa. Máš Brandburský jed Snape?! „ ozval sa Stoot. „ Je mi ľúto všetko ostalo na Rokforte. Tu takéto druhy elixírov  zatiaľ nemám k dispozícii“ predniesol odmerane. Stoot chvíľu stál a nevedel čo povedať. „ Ako sa opovažuješ sem prísť a hovoriť o mojej smrti!“ Alica k Stootovi pribehla a mierila mu prútikom na hlavu. Mávla ním a kúzlo ho odhodilo do steny. Prudký náraz spôsobil že obrazy zo steny popadali na zem. „ Ty si myslíš že mi môžeš vzdorovať?!“ spýtala sa namyslene, podišla k Stootovi pripravená zabiť ho. „ To isté platí aj pre Vás slečna Tomarová. Hádam by ste nechceli ísť do Azkabanu za použitie neodpustiteľnej kliadby“ opäť sa ozval Snape. Alica to znovu zvážila a zistila že má pravdu. Keby ho zabila v škole plnej ľudí iste by ju poslali do Azkabanu. Stoota trochu udivilo že mu Snape nepomohol, že iba stál a díval sa na to. „ My dvaja sa ešte stretneme“ ozvala sa Alica smerom k Stootovi a popostrčila ho aby z jej izby vypadol. Ten jej venoval jeden vražedný pohľad a pod náporom čierneho dymu sa zniesol pred hrad na Kranwallské pozemky. Jeho postava zahalená v čiernom plášti sa chystala odísť. Alicine oči sa sfarbili do červena a Snape vedel že ňou opäť lomcuje nekontrolovateľný hnev. Démonicky červenými očami hľadela cez rozbité okno ako Stoot odchádzal. „ Atra Materia Lupus“ vyriekla a z okna namierila prútikom na miesto pri Stootovej postave. Okamžite sa tam objavili štyri tvory so svietivými očami. Snape pristúpil k oknu a díval sa na štyroch veľkých vlkov ako sa agresívne pustili do postavy Klaudiusa Stoota a bezmála za niekoľko sekúnd ho roztrhali na kusy. Zachmúrene pozrel na Alicu. Tá mala v očiach stále démonický výraz. „ Toto ho naučí vyhrážať sa mi“ povedala zlovestne a bezcitne hľadela cez okno na roztrhané Stootovo telo. Mávla prútikom a vlci sa rázom stratili. Pozrela na Snapea. „ Čo je ti ľúto že som ti zabila tvojho smrťožrútskeho priateľa?!“ vyprskla na neho. „ On ma vôbec nezaujíma“ odmerane odpovedal Snape. Alica mávla prútikom a roztrhané kúsky Stootovho tela ležiace a krvácajúce na trávou obrastenej zemi pred hradom sa okamžite stratili. Neostal tam jediný náznak toho aby sa tam niečo stalo. Snape k nej pomaly kráčal a trochu sa divil jej prílišnej krutosti. Nepáčila sa mu keď bola taká bezcitná. Uvedomil si že ju mal radšej keď bola slabá a zraniteľná, keď to bol on kto ju mohol chrániť. „ A ty sa ku mne nepribližuj!“ vyštekla na Snapea a jej oči boli neustále nebezpečne červené. Snape dobre vedel že sa v nej hromadí zlosť a že potom bude schopná naozaj všetkého. Nikdy nezabudol na svoju totálne zhorenú a zdevastovanú učebňu elixírov v Rokforte kde dala Alica prvýkrát voľný priebeh svojmu hnevu. Vedel že tentokrát musí zasiahnúť aby neurobila niečo čo by ublížilo jej, jemu samotnému alebo ostatným obyvateľom hladu. Odrazu na ňu namieril prútik. „Petrificus Totalus“ vyriekol a Alicu okamžite spútali neviditeľné sily tak že sa nemohla hýbať. „ Pusti ma!“ zrevala. Snape k nej pokojne pristúpil a pozrel sa do jej červených očí. „ Pustím, ale až keď sa upokojíš a tvoje oči budú opäť modré“ odpovedal ľadovo. Alica nemo stála opretá o stenu, zviazaná neviditeľnými povrazmi. Premýšľala prečo Snape klamal. Prečo klamal o tom, že nemá k dispozícii žiaden elixír ktorým by ju mohli otráviť či zabiť. Dobre Snapea poznala a vedela že mal takéto zbrane k dispozícii vždy, kdekoľvek sa nachádzal. Chvíľu premýšľala že klamal pretože je možno naozaj na jej strane. Po chvíli však túto možnosť rázne zamietla a spomenula si na jeho bezcitné slová o jej zabití ktoré hovoril Stootovi drzo a neúprosne rovno pred ňou ako keby tam ani nebola stála. „ Som pokojná pusti ma“ ozvala sa po chvíli. Snape k nej pristúpil a opäť pozrel do jej očí. Stále sa v nich mihali malé ohnivé plamienky. „ Povedal som až budú modré“ odpovedal ľadovo a posadil sa do jedného z kresiel pri jej krbe. Vedel že keby ju pustil teraz Alica by sa okamžite pokúsila ublížiť mu.

„ Odporný sviniar“ zamrmlala. „ Ale, ale, taká šarmantná dáma ako ty by sa nemala takto vulgárne vyjadrovať“ ozval sa uštipačne. Jemu samému sa to nepáčilo. „ Staraj sa o seba idiot!“ pokračovala Alica. „Akokoľvek mi tvoje odvážne správanie imponuje, tvoja hlúpa nevychovanosť sa mi nevýslovne hnusí...“ postavil sa a kráčal k nej. „ Ty to ale iste veľmi dobre vieš, preto ťa musím upozorniť že ak to urobíš znovu budem nútený zakročiť a zatvoriť ti tie tvoje drzé ústa“ stál pred ňou s rukami za chrbtom a ľadovým pokojom. Páčilo sa mu akú mal nad ňou moc a nadvládu.“ Ach naozaj? A čo urobíš udrieš ma ?“ spýta sa povýšenecky Alica aj keď sama vie že on by sa jej nikdy nedotkol. Veľmi dobre si uvedomovala že je jeho najväčšou slabosťou a preto si k nemu dovolila to čo by si inač nedovoľovala. „Nie, a ty to veľmi dobre vieš že by som ťa nikdy neudrel, ale hnevá ma že zneužívaš to že ťa mám rád ty pokrytecká bosorka“ Snape sa zamračí a povie rovno čo si myslí. „Prečo mám zraňovať tvoju krásnu tvár kúzlami keď existujú aj iné metódy ako ťa umlčať?“ Snape na ňu odrazu vražedne pozerá. „ Neviem o čom hovoríš“ Alica nevinne zažmurká očami. „Bola by to škoda znetvoriť tú tvoju peknú tvár, potom by si sa mi už tak nepáčila a sama určite uznáš že si nebudem ničiť to čo mám rád“ odpovie a prejde jej rukou po tvári. Opäť o nej rozpráva ako keby bola nejakou jeho hračkou. „Čo si to dovoľuješ nie som žiadna tvoja hračka!“ zreve Alica. „ Hračka nie...povedal by som že závislosť, ak by si bola iba moja hračka jednal by som s tebou inak“ odpovie a pohladí ju po pleci, v tvári má náruživý pohľad s akousi prímesou zloby a nadvlády. „ Takže inak? Priznaj sa sviniar! Znásilnil by si ma!“ Alica je zlosťou celá bez seba. „ Áno, asi áno.. a rozhodne nie raz...“odpovie úplne ľadovo Snape a pri tomto jeho kamennom výraze pri tom čo hovorí, Alici skoro až vypadli oči. Nikdy by nebola verila že je až taký zlý, odporný a bezcitný. Nepovedal už nič a iba sa posadil do kresla. Premýšľal či nezašiel ďaleko. Veľmi dobre vedel že by jej nijak neublížil ani vtedy keby ju nemal rád tak ako má, bohužiaľ však nemal inú možnosť ako ju umlčať, utíšiť a trochu vystrašiť aby pred ním mala rešpekt na ktorý predtým zabúdala. Jej oči sa o chvíli už kompletne sfarbili na modrú farbu. Snape k nej pristúpil a uvoľnil svoje kúzlo. Pustil ju. Alica chvíľu stála a vražedne na neho zazerala.

 „ Mám právo pomstiť sa! Vy ste mi zabili celú moju rodinu!“ vyprskla. „ Ja určite nie keďže v tej dobe som bol chlapec“ ľadovo ju odbil. „ Každopádne...s tvojou minulosťou som oboznámený“ pokračoval. „ Nenávidíš ich ale snažíš sa byť taká ako oni“ pokračoval a prísne na ňu hľadel ako keby robila niečo čo nesmie. „ Nie som iná“ prehodila. „ Ale áno si. Oni neuznávajú spravodlivosť, ty áno. Oni neuznávajú žiadne ľudské hodnoty, ty áno...“ vysvetlil. „ Sama sa im nikdy nemôžeš postaviť, hoci sa snažíš“ dodal takmer nepočuteľne.

„ Prečo by som ťa mala počúvať? Si jeden z nich!“ okríkla ho. „ Možno, ale tebe ublížiť nechcem“ odpovedal chladne. Alica na neho chvíľu hľadela a nevedela či mu má veriť. „ Musím..niečo vymyslieť...“ posadila sa do kresla a hľadela na rozbité okno. „ Možno...by tu bola možnosť .....aby som ti pomohol...“ ozval sa ľadovo Snape stojac pred ňou s rukami za chrbtom. „ Ty? A ako?“ nedôverčivo na neho pozrela. Snape k nej pristúpil a sklonil sa k nej. Chvíľu sa jej díval do očí. „ Ublížil by som im... tak ako oni ublížili tebe... „ zašepkal. „ Spôsobil by som im to čo oni spôsobili tvojej rodine...prinútil by som ich plaziť sa po kolenách....“ zlovestne šepkal. Z týchto jeho rečí Alici naskočila husia koža. Šokovane na neho hľadela. Snape sa opäť napriamil a čakal na jej reakciu. Alica sa nemo postavila a hľadela na neho. „ A prečo by si to pre mňa robil? Ty nikdy nerobíš nič zadarmo, bez toho aby si z toho mal úžitok, príliš dobre ťa poznám“ pokračovala nedôverčivo. „ Si vnímavá“ dodal sucho. „  Samozrejme že aj ja niečo chcem“ dodal kamenne. „ Čo?“ spýtala sa Alica pripravená na to, že od nej určite bude žiadať čosi nerealizovateľné. „ Ak to urobím, budem ťa istý čas vlastniť“ šplechol jej do tváre. „ Čože?!“ vyprskla urazene. „ Ty si sa zbláznil! Čo znamená vlastniť?!“ pokračovala nahnevane a rukami ho začala biť do hrude. Snape sa tomu však len pobavene zasmial. „Nesnaž sa mi vzdorovať, už niekoľkokrát som ti povedal že sa ti to nikdy nepodarí“ prehodil otrávene keď ju rukami silno zovrel aby sa upokojila. “To znamená že mi budeš na blízku a budem vedieť kam chodíš, čo robíš a s kým sa stretávaš. Bez poznámok urobíš to čo budem chcieť“ vysvetlil jej s absolútne kamennou tvárou. „ Čo?!!! No to snáď...“ začala kričať a pomyslela si na tie nechutnosti ktoré by od nej mohol chcieť. „ Viem čo si teraz myslíš, no môžem ťa ubezpečiť že od teba nebudem požadovať nič ponižujúce“ odpovedal ako keby hovoril o bežnej veci. „ Ty si sa snáď zbláznil! Nikoho nemôžeš vlastniť!“ vyprskla. „ Rozmysli si to...“ dodal potichu a odišiel z jej izby. Alica sa posadila a chvíľu premýšľala o tom čo povedal. Bolo jej jasné že on chce nad ňou mať absolútnu kontrolu aj to že keby to prijala riadil by jej život ako by sám chcel.  Ako od nej môže čosi také chcieť? Už len myšlienka že ho napadlo aby mohol vlastniť nejakého človeka jej prišla odporná. Vedela že je to typická vlastnosť smrťožrútov ktorí aj ľudí považujú iba za veci s ktorými môžu manipulovať. Nevedela čo Snape zamýšľa no tento jeho návrh sa jej nepáčil. Hneval ju fakt že sa vôbec opovážil čosi také jej navrhnúť.