7. - 8. kapitola
7.kapitola – „ Corpus Daemonicus“
Snape sa vrátil do svojej izby a keďže bola hlboká noc a on sa ani vtedy necítil unavený rozhodol sa trochu svojmu spánku pomôcť. Stál pri svojom stole a pripravoval si svoje poznámky na hodinu so študentmi na druhý deň. Premýšľal, že ako už predpokladal školskú súťaž o najlepšieho študenta po pochybnom splnení úloh profesora Baileyho vyhral syn ministra a dokonca aj zabudol na to že chcel Melanie Wilsonovej k víťazstvu pomôcť. „Prečo by som jej mal pomáhať do čerta?!“ okríkol sa nakvasene. „Aj tak je už neskoro, vyhral to ten hlupák“odpovie a rozpráva na svoj vkus podivne nahlas. „Nie ja sa teraz musím sústrediť na svoje problémy, na to čo ma zaujíma....“odpovie si a snaží sa nerozptyľovať pri premýšľaní o probléme so smrťožtrútmi a s Alicou. „ Hmm iba takého idiota ako som ja mohlo napadnúť že by snáď bola rada že sa so mnou opäť stretla“ zavrčí a chvíľu vyzerá komicky keď sa rozpráva sám so sebou. S jeho hlasného premýšľania ho preberie klopanie na dvere. „Ďalej“zabučí smerom k dverám a o pár sekúnd sa v nich objaví plavovlasá žena v klobúku a s neprimerane hlbokým výstrihom na šatách ktorý mu okamžite udrie do očí. „Kto ste?!“zavrčí na ženu. „ Už sme sa videli profesor Snape“odpovie žena a zatvorí za sebou dvere. „Som Nitara...“predstaví sa. „ Manželka profesora Baileyho?“spýta sa nedôverčivo Snape. „Presne tak „prikývne žena. „Čo chcete v mojej izbe a ešte k tomu v tejto nočnej hodine ? Nemali by ste sa venovať manželovi?“začne byť uštipačný. „Na neho teraz zabudnite“odpovie Nitara a prikročí k nemu. „Viete že sa pán zla vrátil?“spýta sa Nitara. Snape sa okamžite zamračí. „Čo s tým máte vy?!“zavrčí. „Viac ako si myslíte, už onedlho budem jedna z vás“ukáže si na ľavé predlaktie. „A je dobré povedať vám že som na vašej strane“dopovie a prenikavo na neho pozerá. „Nič o tom neviete“ odpovie odmerane Snape. „Divili by ste sa koľko vedia ľudia s ktorými sa stýkate“odpovie tajomne Nitara a pristúpi do jeho tesnej blízkosti. „ Ani pre vás by nebolo zlé mať spoločníčku ako som ja...“pokračuje a začne mu to šepkať. „Môžem vám povedať veľa vecí ktoré sa pre vás môžu stať existenčnou záležitosťou..“pokračuje šepkajúc. „ Aj keď nehovorím že vám to verím, ale musím sa spýtať na to,čo za to chcete?“spýta sa Snape a trochu ju od seba odsunie. „ Vašu loajálnosť....vašu pomoc....a ja som ochotná dať vám čo si zažiadate pane..“ pokračuje Nitara a Snape sa začne cítiť čudne keď ho osloví pane. Začne z nej cítiť veľký rešpekt. Skúmavo si ju premeriava a v jej očiach vidí akúsi podobnú iskru, rovnakú akú už niekde predtým videl v iných očiach. Rovnako zlú, skazenú, šialenú... „ Mocní muži potrebujú mať pri sebe pekné ženy...“pokračuje a pozrie na neho mačacími zelenými očami. Pri tejto Nitarinej vete mu dôjde že je to ďalšia zo zoznamu bezcharakterných žien smrťožrútok alebo budúcich smrťožrútok. „A vy ste mocný....preto priťahujete mnohých...aj tých dobrých, aj tých zlých...budem vám nápomocná uvidíte“povie a pobozká ho na pery. Snape sa nechá pobozkať ale potom hlavu odkloní. „Rozmyslím si to..“zašepká. „A teraz už choďte, nebolo by dobré keby vás tu niekto našiel“odpovie odmerane. Nitara sa bez slova otočí a odíde preč. Snape si troma prstami pretrie pery a okamžite začne premýšľať nad tým že jej nesmie veriť. Nesmie veriť absolútne nikomu. A žene ako je ona už vôbec nie. Jeho intuícia mu hovorila že Nitara bude zrejme iná ako sa tvári a táto jej nočná návšteva a prílišná pozornosť budú znakom niečoho väčšieho ako len snahy získať si loajálnosť mocného čarodejníka. Pozrie na hodiny ktoré ukazujú hlbokú noc, zadíva sa do pergamenov ktoré si pripravil na hodinu elixírov a keďže unavený stále nie je, sledujúc vety v pergamenoch sa natiahne po elixíre v polici ktorý vypije.
Nebolo žiadnym prekvapením že tentokrát bol nočný stolík prázdny. A čo profesorov aktuálny výraz?? Nádherne kyslý. Jeho tvár nabrala neobvykle špecifický výraz keď sa zahľadel na knihu na posteli vedľa seba. „Umenie očarovania ženy“ kyslo prečítal názov knihy a nahnevane ju zhodil na zem. „Kto si tu čítal také nezmysly do čerta?!!“ začal vrieskať na celú izbu. Prehol sa cez posteľ a na zemi videl ležať muklovskú plyšovú hračku v podobe zeleného draka s úsmevom. Vzal ho do ruky a hľadel na to s bledým,plochým výrazom. „Som chorý....už som sa musel úplne zblázniť“beznádejne sa na to díval. „Nie ! To som nebol ja! Nie je to moje!! Neexistuje, v žiadnom prípade!“ vyhlási. „ Môžete sa stíšiť? Ostatní ešte spia“ odpovie žena z obrazu nad jeho posteľou a ukáže na iné spiace obrazy. „ Nestarajte sa do toho ženská! Budem si tu vykrikovať koľko chcem!“ okríkne ju no potom sa stíši. „ Nevideli ste čo sa tu včera stalo?“spýtal sa trochu pokojnejším tónom. „Nevideli sme to, viete veľmi dobre že slušne vychované obrazy spávajú už od deviatej hodiny večer, to iba vy čarodejníci nemáte žiadne spôsoby“ vyhlási žena a Snape sa na ňu zamračí. Prikrývkou si starostlivo pozakrýval všetky inkriminujúce časti svojho tela. Osemdesiattri kilogramov živej váhy zamotaných v obrovskej bavlnenej prikrývke čierno-sivej farby sa postavilo a znovu sa skúmavo rozhliadlo po príšernom neporiadku naokolo. „ Zapni svoj prenikavý rozum a premýšľaj čo si tu robil. Niečo zaujímavé? Bol si v jej izbe, hm to áno, a čo potom? Vrátil si sa sem, pripravil poznámky na vyučovanie a.... vypil elixír spania...“ rozpamätával sa. Podišiel k stolu a pozrel sa na prázdnu fľaštičku. Vzal ju do ruky. „ Elixír bezstarostnej mysle“ prečítal a pokrivenou tvárou na to hľadel ako na zjavenie. Pomýlil si elixíry? Ale ako je to vlastne možné? On ktorý sa vždy tak striktne držal prísnych pravidiel užívania elixírov? On ktorý ich mal všetky perfektne označené a roztriedené? Nie, nie toto sa nesmie nikto dozvedieť. Bolo by pre neho ponižujúce keby niekto zistil že pedantný profesor elixírov si zrejme z nepozornosti pomýlil elixíry a miesto elixíru spania vypil elixír bezproblémovej mysle po ktorom ako sa zdá, naozaj nemal žiadne problémy ani zábrany. Roztrhané poznámky na zemi? No a čo,veď načo sa trýzniť prípravou na vyučovanie. Spať nahý na posteli? Veď prečo sa báť že jeho nahotu niekto uvidí. Nemať pri sebe prútik? Nie, je zbytočné zaťažovať sa paranoidnými predstavami že by ho potreboval keby mu chcel niekto ublížiť. Zdrvene si sadol na posteľ a bol nahnevaný sám na seba. Ako si mohol pomýliť elixíry? Ako mohol urobiť takúto ponižujúcu profesionálnu chybu? Utešoval ho iba fakt že jeho nočné besnenie zrejme nikto nevidel. Zamotaný do prikrývky podišiel k zrkadlu a zo strapatých vlasov si povyberal malé kúsky roztrhaného pergamenu pričom si všimol otlačky po vankúši na ľavej strane svojej tváre. Okamžite pocítil bolesť v oblasti slabín a chvíľu mal pocit ako keby ho tam niekto poriadne nakopol. Oprel sa o stenu a snažil sa tú bolesť predýchať držiac sa za dané miesto. „ To mohla byť asi iba Alica...tomu by som sa ani príliš nedivil“odpovie nahlas s bolestivým výrazom, keď premýšľa kto by mohol byť autorom jeho bolesti.Otočil sa a pozrel na svoju posteľ. Konkrétne na zlisovanú bielu hmotu, ktorá sa ešte včera večer podobala nadýchanému vankúšu a na pokrútenú perinu vyzlečenú z obliečky. Ešte že mal svoju prikrývku ktorou sa zakrýval ešte pred tým ako sa zahrabal do teplej periny. Bolo to nutné opatrenie keďže v jeho izbe pekne fúkalo a bol v nej nadmerný chlad a on by predsa nevystavil svoje pohodlné telo mrazivej atmosfére aj počas spánku. Chvíľu sa zadíval aj na znak poskytnutia najvyššej ochrany v strede svojej hrude, no následne na to podišiel k starej skrini a otvoril ju. Vybral nový hábit čiernej farby, nohavice s opaskom ako inak, čiernej farby, bielu naškrobenú košeľu ktorú nosil vždy pod hábitom a nezabudol ani na čierne spodné prádlo pre pánov prekvapivo módneho strihu a čisté čierne ponožky. Po chvíli z oblečenia urobil jednu prehľadnú kôpku ktorú si vzal do kúpeľne. Zhruba pätnásť minút sa ozýval hluk tečúcej vody. Následne na to sa utrel do bieleho uteráka ktorý potom starostlivo prevesil cez háčiky na to určené aby uterák uschol.Odložil mydlo tam odkiaľ ho vzal, vedel si totiž živo predstaviť že so svojou chorobnou pedantnosťou a puntičkárstvom by to nemusel prežiť ak by bolo niečo na nesprávnom mieste. Pohľad na zdevastovanú izbu ho už od okamihu kedy to zbadal privádzal do šialenstva.Pri pohľade na svoju tvár usúdil že vyzerá ešte celkom dobre a zachovalo a tak sa holiť nemusí. Naklonil sa nad umývadlo a nasledovala kompletná ústna hygiena so zrejmým zámerom zbaviť sa nepríjemnej pachuti v ústach. Bleskovo na seba nahádzal oblečenie a vyšiel z kúpeľne von. Podišiel pred zrkadlo. Otvoril malú čiernu krabičku a vopchal do nej ukazovák. Ním postupne vybral kontaktné šošovky a vtisol si ich do očí. Nikto predsa nesmie vedieť že celkom dobre nevidí. To by znamenalo prezradenie ďalšej z jeho ponižujúcich slabostí. Pohľad na bielu naškrobenú košeľu na posteli mu hovoril že si ju zrejme zabudol obliecť pod hábit. Takže znovu, rozopínanie nespočetného množstva gombíkov a vyzliekanie hábitu. Vopchal sa do košele a následne na to aj do hábitu aby si mohol všetky svoje gombíky pozapínať súčasne. Podľa nacvičeného každodenného rituálu, začal ich zapínať od pása hore keď mu niekto zaklopal na dvere. Chvíľu stál a premýšľal či má ísť otvoriť takto polonahý, nezapnutý. Zvážil však aj to, že kým by si nespočetné množstvo gombíkov zapol trvalo by to zrejme minimálne 7 minút. Odvážil sa teda a s poloodhaleným hrudníkom dvere pootvoril. Najprv iba na niekoľko centimetrov aby videl kto za nimi stojí. Videl že za nimi stojí Alica v bielom župane a čosi čierne drží v rukách za chrbtom. Dvere otvoril úplne a spýtavo na ňu hľadel. Alica sa zahľadela na jeho odhalenú hruď na ktorej videla časť znamenia Najvyššej ochrany. Z väčšej časti však symbol zakrývala košeľa tak nevedela presne identifikovať čo to je. Rovnako tak na jej hruď zízal aj Snape, zvlášť vtedy keď biela časť županu poodhalila súmerné ženské krivky. Po chvíli sa obaja zháčili a zistili že zízajú na hruď jeden druhému. Zakryli si svoje odhalené miesta. „ Načo si prišla? Hádam si si len nerozmyslela moju ponuku alebo áno?“ spýtal sa ironicky. „ No toto som mala v izbe“ odpovedala ľahostajne a podala mu čiernu vec vo svojich rukách. Snape to rozprestrel a rázom zistil že sú to jeho nohavice. Trochu sa zdesil. „ Čo to robilo v tvojej izbe?“ nedôverčivo sa spýtal. „ Priletelo to oknom“ odpovedala a trochu čudne na neho zazerala. Tento jej pohľad mu hovoril že po požití elixíru bezproblémovej mysle zrejme robil niečo čo si už nepamätá. „ Aha“ odpovedal sucho. „ Hábit si nevidela?“ spýtal sa trochu zahanbene. Sám nevedel kde sa jeho veci stratili. „ Nie“ odpovedala a stále mala na tvári čudesný výraz. „ Čo si tu včera robil?“ spýtala sa. Snape nevedel odpovedať keďže to nevedel ani on sám. „ Čo myslíš že som tu včera robil? spýtal sa jej aj on aby nemusel odpovedať a snažil sa pri tom uchovať si absolútne ľadový výraz. Dúfal že mu odpoveď poskytne ona. „ No to neviem ale z tvojej izby sa ozýval príšerný hluk a rev a potom aj nejaký smiech“ dodala. Všimla si aj príšerný neporiadok v jeho izbe a zdrapy pergamenu po zemi. Snape videl že ten neporiadok vidí a tak dvere trochu privrel. „ No ...včera som mal...veľa práce“ odpovedal. To bolo v tej chvíli jediné čo ho napadlo aby sa ho na to viac nepýtala a aby sa jej zbavil čo najrýchlejšie. Nikto nemohol vedieť že miesto elixíru spania požil elixír bezproblémovej mysle a celú noc potom vyvádzal ako blázon. Venovala mu ešte jeden podivný pohľad a odišla. Snape zatvoril dvere a sám sa cítil akosi čudne. Zdesene pozrel na nohavice ktoré mu priniesla. „Takže tu je vysvetlenie toho prečo ma tam kopla...kto vie čo si musela myslieť keď to k nej priletelo“pomyslí si a je mu úplne jasné že v jej očiach teraz vyzerá ako nejaký zvrhlík ktorý žene posiela svoje nohavice. Pustil sa do zapínania svojich gombíkov keď mu do izby vletel netopier. „ Netopier za bieleho dňa?“ chvíľu premýšľal či nemá halucinácie po požití elixíru. Po chvíli sa však netopier zmenil a čupiacu ženu. Tá sa postavila a s akýmsi pobavením hľadela na polonahého Snapea. Ten na ňu civel s otvorenými ústami. „ Kto ste a kto vám dovolil vstúpiť do mojej izby!!!“ zreval po nej keď sa prebral z počiatočného šoku neuvedomujúc si že ešte stále nie je oblečený a náležite upravený. „A kto ste vy že tu po mne kričíte? A vôbec toto bola vždy moja izba“ ohradila sa žena. „ No dovoľte!!“ Snape zvýšil hlas. „ Vaša izba to už dávno nemôže byť keďže mi ju pridelili keď som sem na začiatku roka prišiel!!!“ pokračuje a všimne si ako si ho žena so záujimom a pobaveným úsmevom lačno obzerá. „ Na čo sa pozeráte ženská!!! Okamžite sa otočte!!!“ zreve po nej. Žena sa s pobaveným výrazom otočí. „ Takže vy potom musíte byť Severus Snape. Ja sa volám Patressa Hastingsová. Učím tu jasnovidectvo“odpovie žena pobavene. Snape popri bleskovom zapínaní gombíkov dvihne zrak. „ Jasnovidectvo? No iste ďalšia nevzdelaná hlupaňa ktorá sa ide hrať na čarodejnicu“ pomyslí si. „Teda Sevy, poriadne ste to tu zmenili“ zasmeje sa Patressa . Snape na ňu šokovane hľadí a rozčuľuje ho ako familiárne skomolila jeho krstné meno.“Bol by som vám povďačný keby ste si tento druh oslovenia odpustili“odpovie kyslo. „ Ani to tu nevyzerá že by tu niekedy bývala žena“ dokončí Patressa igronujúc čo povedal a otočí sa. Hľadí na Snapea už konečne náležite oblečeného. „ Takže..slečna Hastingsová...ja čakám..čakám ako mi vysvetlíte vašu nevítanú prítomnosť v tejto izbe“odpovie s vražedným výrazom. „Mala som menší sklz a začiatok roka som nestihla. Mám za sebou osem hodín cestovania z Londýna, nepovolený vstup na Kranwallské pozemky, premenu na netopiera a následne na to vstup do mojej starej izby“ zazubí sa Patressa. Snape hľadí ako vrah. „ Slečna Hastingsová....čo keby ste ma teraz ušetrili tejto vašej nebývale drzej prítomnosti opäť sa premenili na netopiera, povolene vyleteli von z mojej izby a stratili sa opäť niekde v Londýne?“ ironicky sa spýta. „ No dobre, dobre, nemusíte sa hneď naježiť“ Patressa zmierlivo dvihne ruky . „Von...“ precedí cez zuby Snape a dvere jeho izby sa otvoria. „ Veď už idem..“ zamračí sa Patressa. „ A ešte niečo...budeme kolegovia..takže... však vás môžem volať Sevy? Je to také milé“ zazubí sa. „ Nie!!! V žiadnom prípade!! A teraz vypadnite!!!“ vyprskne Snape ktorého tvár je hnevom celá skrivená.“Ale ja som iba chcela aby sme spolu dobre vychádzali, no tak Severus veď predsa nebuďte taký...“ Patressa ani nedokončí. „ Vypadnite lebo na vás použijem čary vy ...vy vretenica! Zmiznite mi z očí!“ reve ako zmyslov zbavený a hľadá prútik. Patressa neotáľa a radšej Snapeovu izbu urýchlene opustí. Snape sa po polhodine chodenia do kruhu a upokojovaní svojej rozvášnenej povahy, vyberie na raňajky a hneď na to na hodinu so študentmi ,tentokrát bez svojich poznámok ktoré ostali v dezolátnom stave na zemi v jeho izbe. Našťastie mal dnes iba jednu hodinu a tak toho veľa nepotreboval. Bol piatok a konečne sa tešil že sa opäť bude môcť venovať zisťovaniu faktov o Jamesovi Alenovi. To že bol smrťožrút už vedel, aj to že chce zrejme ublížiť Alici. No nevedel že on sám má medzi sebou zradcov ako Bellatrix ktorí sa ho za chrbtom pokúšajú zničiť. „ Alen naďalej slúži Temnému pánovi a ako sa zdá tak aj Bellatrix. Kto ešte ?“ premýšľal počas hodiny elixírov. Bolo mu jasné že medzi smrťožrútmi ktorí sa tvárili že ho rešpektujú ako svojho vodcu je množstvo zradcov ktorí mu neveria a najradšej by ho videli mŕtveho tak isto ako Alicu. Nevedel aké majú plány, aké majú proti nemu zbrane. Z jeho premýšľania ho prebrala zodvihnutá ruka Leany O´Neilovej. „ Čo chcete?!“ vyprskol na ňu. „ Pán profesor nemohli by ste mi pomôcť? Môj elixír je trochu...“ nedokončila. Kotlík s elixírom sa vzniesol do vzduchu, rozprestrel krídla a ladne poletoval po miestnosti čomu sa zasmiala väčšina študentov. „ Ti-cho“ podráždene sa ozval Snape a všetok smiech utíchol. „ Slečna O´Neilová prečítali ste si návod prípravy?“ podišiel k nej a prísne na ňu hľadel zatiaľ čo okolo neho poletoval kovový kotlík s krídlami, z čoho mali študenti náramnú zábavu. „ Áno pane“ odpovedala študentka so sklonenou hlavou. „ Takže mi prezraďte čo pridám do elixíru oživenia aby sa jeho účinky neprejavili na nádobe v ktorej je pripavovaný?“ spýtal sa odmerane. „ Neviem pane, v knihe to nie je“ odpovedala skleslo. Niekoľko študentov za jeho chrbtom sa úbohej Leane posmievalo. „ Takže nie je....“ sklonil sa k nej. Pozrel na knihu elixírov ktorú mala otvorenú na zlej strane. Mávol prútikom a kniha sa okamžite nalistovala na strane 548- Nežiadúce účinky elixírov oživenia a ako im predchádzať“ študentka na knihu pozrela. „ Naozaj nie je?“ spýtal sa jej ešte raz. Pozrela na knihu a na danej strane sa nachádzalo všetko čo potrebovala vedieť. „ Je pane“ odpovedala zahanbene. Snape sa napriamil a ako sup krúžiaci nad zdochlinami sa prechádzal medzi študentmi a sledoval ich výtvory. Nemohol si nevšimnúť posmešky Tomasa Heyla na adresu Leany O´Neilovej. „ Čo je vám smiešne Heyle!“ okríkol ho. „ Vaše chabé a podpriemerné výsledky v elixíroch alebo tento váš výtvor ktorý sa podobá skôr na odpadový produkt podzemných červov ako na elixír oživenia?!“ pokračoval nahnevane, niekoľko rozvinutých pergamenov na jeho lavici sa dvihlo, zrolovalo a pľaslo ho po hlave. Heyle vystrašene sklonil hlavu a viac sa neozval. Leana sa v tomto momente veselo a víťazoslávne zazubila. „ Blíži sa víkend a to je myslím dostatočne dobrý dôvod na to, aby som tím ktorí elixír nepripravia zadal mimoriadne úlohy. Potom sa pozrieme koľkí z vás sa budú takto drzo usmievať!“ začal ľadovo smerom k študentom. V tej chvíli všetky úsmevy okamžite zmizli a každý so študentov zvýšil svoje nasadenie pri výrobe elixíru na maximum. Nikto totiž nechcel dostať žiadnu zo Snapeových neriešiteľných úloh. Sadol si za katedru a sledoval kto ako pracuje. Všimol si úplne spotenú a zmätenú Melanie Wilsonovú ktorá bezradne listovala knihou. Vstal a pristúpil k jej kotlíku. „ Problémy slečna Wilsonová?“ spýtal sa pri pohľade na študentku ktorá bola zjavne v koncoch. „ Neviem prečo nezhustol pán profesor“ dodala potichu a rukou si od hanby zakryla tvár. Hanbila sa pred ním že elixír nevedela pripraviť. „ Prekvapuje ma že študentka vaších kvalít zabúda že do elixíru oživenia je potrebný aj Jasenský koreň, ktorý tam ako jasne vidíte nemáte“ pokračoval výsmešne. „ No to som si ani nevšimla....“ odpovedala potichu a hanbila sa ešte viac. Nielenže nevedela prečo elixír nezhustol ale navyše zabudla pridať Jasenský koreň ktorý patril k hlavným surovinám k príprave elixírov oživenia. Zahanbene vstala a podišla k skriniam so surovinami aby Jasenský koreň našla. Snape stál pri jej kotlíku a nenápadne do neho pridal niekoľko kvapiek esencie z červeného salamandra ktorú on sám používa ako zhusťovadlo. Odišiel od kotlíka a posadil sa za katedru. Melanie sa ku kotlíku vrátila a vhodila do neho drvený Jasenský koreň. Vzala miešadlo a uvedomila si že elixír má odrazu presne požadovanú hustotu. Prekvapene pozrela na Snapea. Jej prekvapený výraz sa po chvíli zmenil na radostný pretože elixír oživenia pripravila. Snape sa dvihol. „ Ako sa zdá vaše úbohé pokusy pripraviť elixír stroskotali už v samých začiatkoch..“ začal pobavene. „Jediná ktorá elixír pripravila je slečna Wilsonová. Vás ostatných preto čakajú úlohy ktoré chcem mať v pondelok ráno vypracované na svojom stole. A pripomínam že každý pokus o sfalšovanie či ovplyvňovanie úloh kúzlami bude potrestaný disciplinárnymi krokmi ktoré sú vám dúfam známe“ pokračoval pobavene Snape a bol rád že ich mohol potrestať všetkých a zadať im ťažké úlohy nad ktorými zasa presedia celý víkend a veľa zábavy si teda neužijú. Pred každým študentom sa rázom objavilo niekoľko pergamenov s úlohami po ktorých sa študenti z učebne bez slova odplazili ako úbohé existencie nehodné života. Jediná kto odchádzal s úsmevom bola Melanie Wilsonová ktorá nevedela prečo jej Snape pomohol.
„ Pán profesor?“ trochu bojazlivo podišla k jeho katedre. „ Čo zasa chcete Wilsonová!“ vyprskol. „ Prečo ste mi pomohli?“ spýtala sa nechápavo. Snapeova tvár bola kamenná bez akéhokoľvek výrazu. „ Ste veľmi múdra a šikovná študentka Melanie“ začal odmerane.
„ Nebyť vašej prílišnej roztržitosti, vaša úroveň ovládania mágie elixírov by bola bezchybná“ pokračoval. „ Každopádne si myslím že vaša vedomosť by mala byť rozvíjaná...“ postavil sa. „ Preto som ochotný venovať vám trochu z mojej ústretovosti a priazne ktorá sa vám a to mi môžete veriť, pri tak ťažkých elixíroch ktoré sa tento rok naučíte pripravovať mimoriadne zíde na to, aby ste si udržali vaše vynikajúce akademické výsledky „ dokončil. „ To naozaj? Ale to je..“ začala natešená Wilsonová. „ Všetko má ale svoju cenu slečna Wilsonová. Quid pro quo, pamätáte sa? Niečo za niečo...“ pokračoval s kamennou tvárou a študentke z tváre okamžite zmizol úsmev. Aj ona už pochopila že Snape nerobí nič zadarmo a ani že to neurobí pre to že by jej mienil prejaviť svoju náklonnosť ako sa v kútiku duše nazdávala. „ A čo mám urobiť?“ spýtala sa Melanie a sadla si na stoličku pred neho. „ Potrebujem aby ste pri jednej z vašich častých návštev u profesora Alena vzala niektorú z jeho osobných vecí ktoré tam má“ odpovedal Snape. „ Čo? Ale čo ak príde na to že som mu niečo vzala?“ spýtala sa. „ Tak to skúste urobiť tak aby si to nevšimol“ odbil ju. „Ale...“ chcela pokračovať. „ Nebudete mať žiadne problémy slečna Wilsonová, za to vám ručím“ poznamenal. „ No, dobre a prečo potrebujete jeho osobnú vec?“ spýtala sa zvedavo. „ To nie je vaša vec“ ľadovo ju odbil. „ Aj vy si myslíte že je smrťožrút však?“ prudko sa zodvihla zo stoličky. „ Čo si myslím či nemyslím je pre vás bezpredmetné Wilsonová. Takéto slová z vaších úst by tu vôbec nemali zaznieť uvedomujete si to?“ zdvihol sa a prikráčal k nej. „ Aj ja si myslím že je smrťožrút a že tú vec ktorá sa na hrade nachádza vyčaroval on!“ pokračovala. „ Toto sú veľmi vážne obvinenia slečna Wilsonová, mohli by vás stáť život“ zachmúrene na ňu pozrel. „ Vráťte sa do svojej izby“ dokončil. Študentka bez slova odišla. Sadol si do kresla a tešil sa na to že konečne bude mať jeden voľný večer iba pre seba, pre svoje aktivity. V jeho okne sa objavila sova s listom v zobáku. Vzal list a čítal.
Severus, príď dnes o 22:00 do Mlhavého hostinca v Šikmej uličke.
Karkarov.
Snape si list dočítal a trochu nechápavo zvraštil obočie. Trochu sa čudoval čo Karkarov môže chcieť, no rozhodol sa že tam nakoniec pôjde. Už dlho nikde nebol a aj jemu sa už málilo ostávať vždy medzi štyrmi stenami svojej pracovne. Teraz keď učil v Kranwalle nemal na starosti žiadnu fakultu, nemusel sa starať o poriadok medzi študentmi takže mal oveľa viac voľného času. O tri hodiny neskôr vyšiel z pracovne aby sa išiel naobedovať. V Kranwallskej sieni už videl ostatných učiteľov, mimo iné aj Alicu a vedľa nej Jamesa Alena ako sa dôverne rozprávajú a čosi si šepkajú ako čerstvo zaľúbený párik. Obrnil sa tou najväčšou trpezlivosťou a chladom ktorý mal, aby pri tomto pohľade neurobil nejakú hlúposť. Bez slova si sadol k stolu, chrbtom k nim aby ich nevidel. Nevenoval im viac ani jeden pohľad. Musel však dookola myslieť na to čo medzi nimi je a aký majú vzťah. Z toho čo videl ako dôverne sa k sebe správajú ho napadla príšerná myšlienka pri ktorej mu vrela krv v žilách. Neustále sa mu v mysli vracal pohľad na Alicu ako sa oddáva Alenovi. Akokoľvek jej to nikdy nepovedal,či už to bolo jeho vlastnou samoľúbosťou či majetníckou láskou ktorou ju miloval, chcel to byť on kto ju bude mať ako prvý a jediný, čistú a neporušenú. Sám sebe ale veľké šance nedával, pretože vedel že uchádzať sa o priazeň ženy so sokom akým je nadmieru atraktívny a výrečný profesor Alen je boj dopredu prehraný. Prudko zložil príbor, ani nedojedol a bez slova odišiel. Keď odchádzal všimol si Alena ako sa rozpráva práve s Melanie Wilsonovou ktorá takisto odchádzala z obeda. Skúmavo prižmúril oči, no pokračoval ďalej nazad do svojej pracovne. Do dvadsiatejdruhej hodiny chýbala pol hodina keď sa Snape premiestnil do Šikmej uličky a kráčal do Mlhavého hostinca. Vkročil do starých drevených dverí. Pred sebou videl rozľahlú miestnosť predelenú stenami, množstvo ľudí popíjajúcich rôzne druhy nápojov, niekoľko poloobrov, škriatkov, obchodníkov a čo ho naozaj udivilo aj niekoľko upírov. Elegantne oblečených pánov aplikujúcich svoje kúzlo na neviestky ktoré v danom hostinci pracovali. Snape si uvedomil že opäť prišiel na príšerne miesto. Vyhovovalo mu však že hostinec bol tmavý a ponulý. Poobzeral sa a medzi množstvom stolov uvidel za jedným sedieť Karkarova a vedľa neho Martiusa Kesslera, ďaľšieho smrťožrúta ktorý sa tváril ako Snapeov priateľ. Prikráčal k nim a bez slova sa posadil. „ Severus, máme novinky“ ozval sa ako prvý Karkarov. V tej chvíli sa k nim prirútil hostinský aby si objednal aj Snape. Len čo to urobil Karkarov pokračoval. „ Máme informácie o tom že Temný pán žije“ pokračoval. „ To už dávno viem..“ pomyslel si znechutene Snape. „ Viete kde je ?“ spýtal sa nahlas. „ To nevieme, no hovorí sa že niektorí smrťožrúti to vedia. Nevieme kto mu je stále verný a kto nie“ ozval sa Martius. „ Myslíte si že je medzi nami?“ spýtal sa znovu Snape. „ Myslím že áno“ odpovedal Karkarov. „ Ale určite je ešte slabý“ dodal. „ To čo nás znepokojuje je fakt že niektorí smrťožrúti si želajú aby sa vrátil, stále mu patrí ich vernosť“ pokračoval Karkarov. „ A komu patrí vaša vernosť?“ odmerane sa spýtal Snape zvedavý na to čo povedia. Chvíľu obaja mlčali. „ Sme s tebou Severus. Nechceme aby sa Temný pán vrátil a bral nám bezdôvodne životy ako to robil vždy keď s niečím nebol spokojný“ ozval sa Martius. Snape sa na nich chvíľu nedôverčivo pozeral. „ Voldemort už ale nie je ten kým bol“ pokračoval Karkarov. Snape sa nich hľadel prekvapene. „ Voldemort je stále veľký čarodejník. Si hlupák ak o tom pochybuješ Igor“ odmerane sa ozval ku Karkarovovi.“ Viem kto stojí na jeho strane...“ pokračoval Snape. „Ale neviem komu mám veriť...vlastne neviem či mám veriť vám...“spýtavo na nich pozrel. Aj keď sa to spýtal, sám vedel že neverí nikomu a že slovo priateľ medzi smrťožrútmi nič neznamená.
„ Môžeš nám veriť Severus, sme na tvojej strane“ znovu ho ubezpečil Karkarov. „ Vieme určite že Červochvost patrí k tým ktorí ho chcú nazad“ pokračuje Martius. „ To už viem, ten potkan ma vždy neznášal a radšej sa bude škvariť v pekle ktoré mu pripraví Voldemort ako keby mal slúžiť mne“odpovie Snape. Karkarov sa k nemu nakloní bližšie. „ Myslíme si že aj príbuzní Malfoyovcov sú na jeho strane...“zašepká Igor. „ Kto z nich? Narcissa?“spýta sa Snape a napadne ho ako prvá Bellatrix, Narcissina sestra. „To nevieme, ale Narcissa v niečom ide, aj Bella a aj tá tretia...“dopovie Igor. „Tá tretia?“spýta sa nechápavo Snape. „Áno ich sestra, sú tri..“odpovie Igor. „Hmm to som nevedel“ Snape si pošúcha bradu. „Nevieme ako sa volá ale raz som ju videl, vyzerá ako Narcissa a Bella dokopy“odpovie Igor. „Zaujímavé“ zamrmle Snape a začne premýšľať nad tým kto by to mohol byť a ako je možné že o nej nikdy nepočul. Veľmi dobre poznal Malfoyovu rodinu, ale boli to väčšinou Luciusoví príbuzní s ktorými bol v kontakte a o Narcisse vedel iba to že Bella je jej sestra. „ Hmm pozrite sa na to“ ozval sa Martius Kessler a mihol hlavou k sporo odetým ženám ktoré v hostinci pracovali a venovali sa jeho návštevníkom. „ Je čas na zábavu“ zvrhlo sa zasmial Karkarov a štuchol do Snapea ktorý na neho zazeral s opovrhnutím. „ Zaujímalo by ma či je tá blondína dobrá“ pokračoval v tejto nevhodnej diskusii aj Kessler. „ Čo ty na to Severus? Možno by si ju mal prehnúť a presvedčiť sa o tom“ dodal pobavene aj keď dobre vedel že Snape je jeden z mála smrťožrútov ktorý sa týmto aktivitám nevenuje. „ Nemám záujem“ odpovedal Snape s výrazom vraha. „ Tvoja škoda“ znovu sa zasmial Kessler a spolu s Karkarovom sa priblížili k ženám. Po chvíli rozhovoru s milými úsmevmi s nimi odišli na poschodie hostinca kde sa nachádzalo niekoľko izieb. Snape sa na to díval s odporom a opäť ním prešla vlna hnusu voči všetkým smrťožrútom a aj voči tým ženám. Sedel sám a díval sa do svojho pohára. Presadol si do rohu kde sa nachádzalo najviac tmy. Po chvíli zbadal že sa k nemu ladne približuje ďalšia sporo odetá žena a tak okamžite odvrátil zrak mysliac si že pochopila že na ňu nemá náladu. „ Môžem si prisadnúť?“ koketne na neho zažmurkala. „ Nie“ odpovedal rázne. Na jeho nesúhlas nereagovala a posadila sa oproti nemu. „ Prečo si tu sám?“ spýtala sa. „ To je moja vec“ odpovedal odmerane a ani sa na ňu nepozrel. „ Ty na niekoho myslíš však??“ spýtala sa žena. Snape nahnevane dvihol hlavu a vražedným pohľadom jej dal najavo aby sa starala o seba.“ Ja ťa chápem, množstvo mužov sem chodí aby zabudli“ pokračovala. „ Ja som sem neprišiel zabúdať“ odbil ju ľadovo. „ Možno nie, no aj tak vidím že si pre ňu nešťastný „ Ja ti môžem pomôcť.....“ naklonila sa k nemu a zašepkala. „ Pokračuj...“ ozval sa Snape a očami zablúdil na jej lacne odhalené poprsie. „ Za
Medzitým na Kranwallskom hrade ostala Alica a rozprávala sa vo svojej izbe s Olympiou Greedovou, s ktorou si rozumeli ešte na Rokforte. Potrebovala niekomu povedať o všetkom čo vie, o prízraku ktorý videla na škole, o návrhu ktorý jej dal Snape. „ Neprímaj to Alica, ak to urobíš, už nikdy nebudeš mať pokoj“ radila jej Olympia. „ Neviem čo si mám o tom myslieť“ pokrútila hlavou Alica. „ Snape nie je dobrý človek, je to smrťožrút, ak by si s tým súhlasila , on by mal nad tebou plnú kontrolu mohol by si s tebou robiť čo by len chcel, nehovoriac o tom že by ťa určite prinútil aby si mu poslúžila ...pre zábavu“ pokračovala Olympia. „ Smrťožrúti to robia veľmi často“ poznamenala. „ To áno“ prikývla Alica.
„ Severusa poznám, nech je už akýkoľvek, jediné čo sa mu nedá uprieť je jeho charakter“ pokračovala . „ On by niečo také neurobil, ver mi...“ ubezpečovala ju. „ Prečo si to myslíš? On nie je žiadne neviniatko!“ vyprskla Olympia. „ Pretože pre neho Olypmia....“ ozvala sa Alica a hľadela do plameňov v krbe. „ Pre neho by to bolo niečo neúctivé,hrubé, neslušné, prízemné.....niečo čo by bolo v rozpore s jeho mravnými hodnotami“ dokončila a pozrela na Olympiu aj keď si spomenula na Snapeove slová o tom čo by jej urobil keby ju nemal rád.
„ Severus je vrah a odporný človek...no v tomto charakter má a urobiť niečo také mu príde prízemné a nehodné jeho samého. Je príliš hrdý a samoľúby na to aby sa znížil k niečomu takému. Jeho vlastný egoizmus mu nedovoľuje znížiť sa na takúto úroveň, on bude radšej čakať až dovtedy kým nevymyslí rafinovanejší spôsob ako dosiahne že sa mu sama ponúknem, sám mi to povedal. On potrebuje byť vždy ten kto má morálnu prevahu, ktorého rozmary budú splnené bez toho aby si ich musel plniť mechanicky a nasilu“ dokončila. „ Prečo to robí?“ nechápavo sa spýtala Olympia. „ Severus je v tomto veľmi podivný. Možno je to jeho vlastným egoizmom to neviem, ale keby si to mal vziať nasilu neprišlo by mu to tak zábavné a vzrušujúce, nebol by spokojný. On sa so mnou takto hrá, odomňa potrebuje počuť že si ma môže vziať, aby sa potom sám necítil vinný za to čo urobil. Potrebuje vedieť a počuť že mu patrí moja duša aj moje telo a myslím že ak bude musieť prinúti ma aby som mu to povedala a až potom to urobí. Rád sa so mnou hrá túto krutú hru. Hrá sa so mnou tak rafinovane ako mačka s myšou, až dovtedy kým nedosiahne čo chce. Vždy si nájde spôsob ako niekoho prinúti aby urobil či povedal to, čo on sám chce. Dáva mi možnosť výberu no už dopredu to má všetko premyslené tak aby dostal všetko čo chce“ dokončila Alica.„No to je ale odporný chlap! Ako sa vôbec opovažuje niečo také ti povedať!“ vyprskla Olympia. „ Možno máš pravdu, no aj tak si myslím že by si to nemala prijať“ dodala pokojnejšie.
Prešla hodina a Snape sedel stále vo svojom temnom kúte a čakal. Zaostril zrak a videl sporo odetú ženu ako sa k nemu blíži. „ Urobila som čo si chcel...“ povedala. Snape sa bez slova dvihol a odišiel do izby kde bol Alen. Videl ho ležať polovyzlečeného a poriadne opitého na posteli ako spí. „ Výborne“ uznanlivo prikývol. Pristúpil k nemu a prezrel mu všetky jeho vrecká. V náprsnom vrecku z vnútornej strany jeho hábitu našiel malý kľúčik. „ Od čoho to je?“ spýtala sa žena. „ To neviem, ale zrejme od niečoho zaujímavého keď ho nosí pri sebe“ pozeral na kľúčik. Rázom však dvihol hlavu a pozrel na ňu. „ Dúfam že ti nemusím pripomínať že o tomto budeš mlčať“ prehovoril. „ Neboj sa, viem kedy mám držať jazyk za zubami“ odpovedala keď videla jeho nepriateľský výraz. „ To dúfam...“ dodal nebezpečne a odišiel. Vrátil sa nazad do Kranwallu. Držal v ruke malý kľúčik a premýšľal od čoho je. Napadlo ho že by sa mal ísť pozrieť do Alenovej pracovne. Má na to skvelú príležitosť keď tu Alen nie je a ani nehrozí aby ho tam našiel. Vzal kľúčik, vložil si ho do vrecka od hábitu a smeroval do jeho pracovne. „ Alohomora“ vyslovil zaklínadlo aj keď nedúfal že by ním dvere jeho pracovne otvoril. Na jeho počudovanie sa dvere otvorili. Snape do nich vstúpil. „ Je to jasný hlupák keď svoju pracovňu zamyká takto uboho“ pomyslel si a díval sa po jeho pracovni. Bola plná množstva rôznych čarodejníckych predmetov a bola poriadne poupratovaná. Rozhliadal sa po nej a hľadal čokoľvek podozrivé, čokoľvek by mu pomohlo. V jeho polici videl maličký amulet na retiazke. Bol podivného tvaru a bol na ňom vyrytý akýsi symbol. Vzal ho a vložil si ho do vrecka. V tej chvíli mu napadlo že bude musieť povedať Melanie Wilsonovej že to čo od nej chcel už nemusí robiť, ale že by od nej mohol chcieť inú službičku spojenú s Alenom. Už má jeho osobnú vec. V rohu police si všimol predmet prikrytý čiernou látkou. Odkryl ho a zistil že sa díva na podlhovastú čiernu skrinku s otvorom na boku. Vybral kľúčik z vrecka a pokúsil sa ju otvoriť. Urobil správne, kľúčik naozaj patril ku skrinke ktorú našiel. Otvoril ju a chvíľu sa díval na jej obsah. Videl v nej prútik a bolo mu úplne jasné komu patrí. Nechytal sa ho, vybral ho zo skrinky pomocou kúzla, nemohol vedieť či náhodou nie je zakliatý. „ Patrí Voldemortovi....hmm Alen ho tu asi pre neho stráži...“ premýšľal a hľadel na vznášajúci sa prútik pred ním. Po chvíli ho vrátil nazad do skrinky a vzniesol do vzduchu knihu ktorú našiel vedľa. „ Corpus Daemonicus“ prečítal jej názov a bolo mu jasné že sa díva na knihu plnú čiernej mágie. Mávol prútikom a kniha sa vo vzduchu otvorila. Hľadel na jej latinský text ktorý potichu začal čítať. „ Zahrávate sa so silami ktorým nerozumíte pán profesor....“ ozval sa od dverí ženský hlas. Snape sa otočil a videl vo dverách stáť Alicu. „ Ale, ale čo vy tu robíte....pani profesorka?“ spýtal sa uštipačne a kniha sa zo vzduchu zniesla opäť na zem. „ To by som sa mohla spýtať aj ja vás nemyslíte?“ prikročila k nemu. „ Ja som sa pýtal prvý...“ odbil ju. „ Vieš čo držíš v ruke?“ spýtala sa a vzala knihu do ruky. „ Nie, ty to ale určite vieš však áno?“ spýtal sa pobavene. „ Toto je latinský text slúžiaci na vyvolanie démonov temnôt a zla...“ vysvetlila. „ Hmmm no iste, znovu tie tvoje poverčivé reči. Nikdy ti neuverím že nejaká kniha dokáže vyvolať nejakých démonov. Zlo robia vždy iba ľudia Alica, nie démoni ani nič iné....iba ľudia..“ ironicky sa zaškľabil a vôbec jej neveril. „Ani nečakám že tvoja myseľ tomu uverí....“ odpovedala potichu. „ Ale , a prečo nie ?“ spýtal sa znovu. „ Pretože vy Angličania, ste príliš rezervovaní, príliš slepí na to aby ste niečomu takému uverili. Vaša myseľ je príliš prostá a otupená týmto moderným svetom, preto nepríjmate fakt že existujú veci ktoré neviete a nedokážete vysvetliť...to ale neznamená že tu nie sú...“ pokračovala. „ Ako ty môžeš vedieť že existuje to o čom hovoríš?“ spýtal sa. „ Pretože ja som to videla...videla som to tak jasne ako hľadím teraz na teba....“ prikročila k nemu. „ Pokračuj...“ ozval sa Snape so záujmom. „ Keď som bola malá, jeden človek ktorý pre nás pracoval, našiel túto knihu v otcovej knižnici...“ začala. „ Tá kniha je tvoja?“ prerušil ju. „ Áno“ prikývla. „ Našiel ju a bez toho aby vedel čo to je, prečítal nahlas niekoľko jej riadkov. V tú noc sa mu zjavil démon ktorý ho na mieste zabil. Sama som to videla ako mu neviditeľná ruka rozdrvila jeho hrdlo takou silou že jeho hlava už potom držala iba na vlásku....“ pokračovala a hľadela na Snapea. Ten ju počúval kamennou tvárou a ani nežmurkol.“ Od toho dňa sa v celom kraji začali diať podivné veci. Uhynuli všetky zvieratá, pršal krvavý dážď, niekoľkých ľudí roztrhali podivné tvory ktoré som jakživ nikdy nevidela, mnohí ďalší sa zbláznili...proste len tak...z jedného dňa na druhý...“ dívala sa na neho a Snape pri tomto jej vysvetľovaní pociťoval mrazenie aj keď tomu príliš neveril. „ Mŕtvi....“ nadýchla sa..“ Mŕtvi vstávali z hrobov Severus, mnohí ľudia si vtedy mysleli že sú to upíri ktorí sa vrátili, ženám sa rodili mŕtve alebo znetvorené deti a odvtedy....odvtedy už slnko nevyšlo.....jednoducho nevyšlo, celý kraj zahalil akýsi temný oblak. Nastali hrozné časy, ľudí prepadali príšerné vízie ich smrti, smrti ich rodín a doháňali ich k šialenstvu, mnoho ľudí chcelo radšej zomrieť ako takto žiť... Každému bolo jasné že to spôsobil démon ktorého ten človek v tú noc vypustil ...“ dokončila. „ Bolo to veľmi smutné“ ešte pokračovala so smutnou tvárou. „ Bol to koniec všetkého...chceli sme ho nájsť a zničiť...ale on svoj vplyv rozšíril snáď na každého človeka. Ľudia verili že príde pomoc, nejaká zmena, ale keď nič neprišlo, vybrali si smrť miesto života v temnote.“dokončila „ Ale to...“ začal Snape. „ Aj keď tomu neveríš to je fakt, na vlastné oči som to videla“ prerušila ho. „ Ja som nič také nikdy nevidel“ odpovedal jej, no mala pocit že trochu jej už začína veriť. „ Pretože si k takýmto veciam nikdy nemal prístup, nikto z vás...“ pokrútila hlavou. „ Tá vec čo je tu...je démon Severus....vypustil ho Alen“ odpovedala. „ Ako to vieš? Alen je smrťožrút pokúša sa ti ublížiť“ zvýšil hlas. „ Áno to už dávno viem, vypustil ho on, no nechtiac, ja sama som mu túto knihu dala, no on nevie ako ju používať, dokonca myslím že ani nevie že to bol on ktorý to vypustil...“ pokračovala. Snapea trochu šokovalo že Alica o všetkom vie, aj o tom že Alen jej chce ublížiť a že je smrťožrút. „ Ty ju vieš používať?“ spýtavo na ňu hľadel. „ Áno „ odpovedala. Otvorila knihu. „ Démona môžeš použiť na vystrašenie iných ľudí ak ho vyvoláš zámerne, bude ti slúžiť kým sa ťa bude báť, no neplatí to u každého“ vysvetlila a ukázala mu niekoľko démonov v knihe. „ Môžu človeka aj zabiť?“ spýtal sa. „ Zabiť asi nie. Iba tí mocnejší to urobia výmenou za niečo čo im sám poskytneš pre ich potešenie. Démoni ale nezabíjajú, démon pokúša Severus, pokúša ťa dovtedy kým sa z toho nezblázniš a sám si nevezmeš život...“ pokračovala až došla na poslednú stranu. „ Daemon Luciferis“ prečítal Snape a hľadel na obrázok démona s rohami. „ Nie...“ Alica knihu okamžite zavrela. „ Ani na to neskúšaj hľadieť....tento tvor je nad naše sily...“ zašepkala. „ Je to.... nepochybne podivné čo dokáže takáto kniha“ povedal Snape a stále tomu nemohol uveriť čo mu povedala. „ Niektoré knihy sú nebezpečné profesor Snape, neotvárajú sa beztrestne“ odpovedala mu a vzala knihu so sebou. „ Počkaj...“ zastavil ju. „ Nemohol by som si ju na istý čas požičať?“ spýtal sa. „ Hmmm nerozumíš jej ...“ odbila ho. Vyšli z Alenovej pracovne. „ Chcem jej rozumieť...“ pokračoval a nasledoval ju až do jej izby. „ Si si istý tým čo chceš robiť? Toto nie je kniha ktorú by si mohol len tak čítať. Ak nie si dosť silný, nevedomky vyvoláš démona a spôsobíš tým príšerné veci“ odpovedala. Chvíľu bolo ticho a uvažoval nad istou možnosťou ktorá sa mu však zdala pre neho príliš ponižujúca. „ Nauč ma to, chcem vedieť to čo vieš ty...“ nakoniec však odpovedal takmer nepočuteľne a díval sa niekde naľavo od nej. Bolo mu trápne povedať a priznať že jeho, vševediaceho profesora Snapea by mal niekto niečo učiť. Hnevalo ho že nevedel niečo čo vie ona. „ Ale čo“ škodoradostne sa zasmiala. „ A čo mi za to dáš?“ rovnako škodoradostne sa aj spýtala. Hľadel na ňu z výšky kamennou tvárou.„ Čo chceš...“ odpovedal sklopil pohľad a ruky si vsunul do vrecák. „ V poriadku, ak to urobím, pomôžeš mi ak dôjde k stretu medzi smrťožrútmi a mnou, postavíš sa na moju stranu, a stiahneš svoj absurdný návrh ktorý si mi pred časom dal“ vysvetlila. Snape chvíľu premýšľal. Vedel že pred smrťožrútmi by ju ochránil aj tak,veď jej predsa poskytol svoju najvyššiu ochranu, no to že by mal stiahnuť svoj návrh sa mu nepáčilo. „ Dobre“ odpovedal nevrlo a prepálil ju smrtiacim pohľadom na znak toho že sa mu to vôbec nepáči. „ Daj mi svoj neporušiteľný sľub....“ ladne k nemu prikročila a zašepkala mu to. Chytil jej ruku a prisahal že to všetko urobí ak ho ona naučí to všetko čo vie o démonoch, nič viac...nič menej.... „ Výborne“ pousmiala sa. „ Môžem sa spýtať čo si urobil Alenovi že ho nikde nevidím?“ spýtala sa ironicky. „ Ja nič....on sám si spôsobil stav v ktorom sa práve nachádza....aj keď musím povedať...že sa mi veľmi páči že si mu nenaletela“ uznanlivo podvihol kútiky pier. „ Hádam si len nemyslíš že ma môže oklamať taký idiot ako je on..“ zasmiala sa. „ To iste..vždy som si hovoril že si nadmieru inteligentná čarodejnica...“ pristúpil k nej a díval sa na ňu opäť z výšky jeho nacvičeným skúmavým pohľadom. „ A ešte niečo....“ zlovestne sa uškrnul. „ Veľmi sa mi páči tento tvoj hábit“ odpovedal a drzo, tak aby to videla, pozrel na jej poodhalený dekolt. Ešte raz sa uškrnul a odišiel. Bolo niečo po polnoci a tak sa chystal spať. Ľahol si do postele a premýšľal. Bol trochu smutný keď si pomyslel na to čo si o ňom myslí Alica. „ Má pravo si to myslieť....neurobil som nič čím by som ju presvedčil o opaku“ v mysli stál sám proti sebe. „ Prázdne slová nestačia na to aby som ju presvedčil....akokoľvek neviem ako to mám urobiť“ premýšľal. Poskytol jej najvyššiu ochranu, dal do stávky svoj vlastný život no nič z toho nemal. Snape nebol typ nezištného pomocníka, aj on z toho chcel niečo mať, myslel si že ona mu bude vďačná, že ho bude mať rada, že ho k sebe pustí....Realita bola však úplne iná, ním pohŕdala a nenávidela ho. Len to vycítil z toho ako sa k nemu správala.
Aj keď sa mu to zdalo čudné, odrazu ho napadla myšlienka o Narcissinej druhej sestre. Premýšľal že by ju rád spoznal a premýšľal aj o tom že si bude musieť overiť či mu je Narcissa tak verná ako tvrdila, pretože to čo povedal Igor sa mu vôbec nepáčilo. Okamžite premýšľal o tom že keď ho zradila Bellatrix a pridala sa znovu sa stranu Voldemorta mohla to urobiť aj Narcissa.Otočil hlavu a na svojom nočnom stolíku videl ležať obálku. Otvoril ju a začal čítať list ktorý tam našiel. „ Ponúkam vám moje myšlienky..myšlienky o tých ktorí vás zradili...“ stálo na kuse pergamenu. „Nitara“ pozrel na podpis autora listu a intuitívne pozrel na mysľomisu, veď kde inde by už len mohla myšlienky vložiť. Pristúpil k mysľomise aby si pozrel dve myšlienky od Nitary. Mavol pri nej prútikom a jedna z nich sa mu zjavila. Okamžite zbadal Bellatrix a Alena ako sa rozprávajú o plánoch o návrate temného pána, všimol si aj to že tam bola aj Narcissa a dívala sa na to. Po krátkej dobe myšlienka skončila a zmohnila sa druhá v ktorej sa nachádzal Červochvost a Barty Crouch Jr. a rozprávali sa o temnom pánovi, o tom že je síce slabý ale má za sebou mnohých ďaľších ktorí sú schopní priviesť ho nazad do sveta. Myšlienky sa vrátili nazad do mysľomisy ktorá sa zavrela. „Hmm v podstate mi nepovedali nič nové....“pomyslel si aj keď nevedel že medzi zradcami je aj Crouch a zdalo sa že aj Narcissa u ktorej si to mienil overiť.
8. kapitola - Profesorova povesť
Prešlo niekoľko dní a na Kranwallskom hrade sa opäť konala súťaž o najlepšieho učiteľa. Pravidlá boli veľmi jednoduché. Každý študent mal k dispozícii jeden ružový a jeden čierny pergamen, na ružový kúsok mal napísať iba chválu a všetko dobré čo chcel povedať učiteľovi ktorého mal najviac rád. Čierny kúsok pergamenu a slová na ňom vyjadrovali odpor, nenávisť či všetky ostatné zlé pocity ktoré chcel študent voči učiteľovi vyjadriť. Toto obdobie sa každoročne stávalo dobou kedy sa študenti mohli anonymne vyjadriť na adresu učiteľov či im niečo osobné napísať bez udania svojej identity. Nebolo preto divu že sa našlo množstvo študentiek zamilovaných do profesorov školy ktoré si pre nich pripravili rôzne básničky, darčeky alebo iné drobnosti. Z kategórie profesorov každoročne zasypávaných ružovými lístočkami s prejavmi lásky a náklonnosti bol bezkonkurenčne najviac obletovaný mladý a atraktívny profesor James Alen. Víťaz súťaže, s najväčším počtom ružových lístočkov získa prestížnu trofej „Učiteľ roka“ a jedného domáceho škriatka ktorý mu bude slúžiť, ako odmenu. Rovnako tak bude na jeho počesť usporiadaná veľkolepá oslava.Profesora Snapea toto študentské právo veľmi netešilo pretože si vedel predstaviť že si pri svojom mene nájde celú plejádu čiernych pergamenov s ohováraním, nadávkami či drzými poznámkami ktoré by sa mu inač báli povedať. V tej chvíli si sladko zaspomínal na starý Rokfort kde študenti takéto práva nemali a ich úlohou bolo učiť sa, robiť úlohy a nechávať si svoj názor na neho pre seba. Kráčajúc chodbou premýšľal o tom kto by mal vyhrať. Ako prvé ho napadol James Alen, predsa len sa už napočúval množstva hlúpo naivných rečí od študentiek pri obede keď sa tváril že je mu fuk o čom sa kto baví. Ako druhá ho napadla Alica, veľmi dobre si všimol študentov z vyšších ročníkov ako na ňu pozerajú, uškŕňajú sa a čosi zvrhlé si šepkajú a ako slepo ju na hodinách počúvajú. Dokonca sám bol svedkom toho ako ju partia siedmakov nazývala „ sexi kusom“ a zvrhlo sa pri tom usmievala. Samozrejme že sa hneď postaral o to aby tých nešťastníkov stihol krutý trest v podobe dvoch mesiacov odpratávania výkalov a pomocných prác v ohradách s magickými tvormi na Kranwallských pozemkoch. Študenti mali na odovzdanie svojho kladného aj záporného hodnotenia tri dni počas ktorých vhadzovali pergameny otvorom v dverách do špeciálnej miestnosti kde bolo meno každého učiteľa a lístočky sa v nej ukladali ku každému z nich pomocou kúziel ktoré už dopredu navrhol riaditeľ tak aby všetko fungovalo automaticky a nikto nemal do komnaty prístup. Snape sa práve chytal na večeru keď mu na dvere jeho izby niekto zaklopal. Dúfajúc že je to Alica pristúpil k dverám . Otvoril ich a zbadal pred nimi Melanie Wilsonovú. Nepovedal nič iba kŕčovito zvraštil obočie. „Ehm prepáčte pane..“začala Melanie keď jeho výraz videla. „Chcela som iba vedieť, teda chcela som vám iba povedať..“začne trochu rozstrasene. „Tak čo je Wilsonová, vysypte to, ponáhľam sa na večeru“odpovie Snape, vystúpi z izby a zabuchne dvere. „Tak ja vás odprevadím ak vám to neprekáža a medzitým vám poviem čo chcem“ usmeje sa. „V poriadku“odpovie Snape a vykročí na večeru. „ Ja som vám iba chcela povedať že v tej súťaži vám dám kladný hlas“začne Melanie. „To ma neprekvapuje ale načo mi to hovoríte?“spýta sa odmerane Snape. „Ja by som totiž chcela aby ste tento rok vyhrali vy“dopovie Melanie a Snape sa zastaví. „To snáď nemyslíte vážne“mračí sa. „ Myslím,... bolo by to skvelé pane keby ste mali na škole lepšiu povesť“odpovie opatrne Melanie. „ Ja som vás nežiadal aby ste za mňa viedli kampaň..“odpovie Snape a opäť sa pohne. „Ja viem, ale chcela som aby vás aj iní ľudia videli ako ja. Veď vy ste veľký človek a ľudia by to mali vedieť a aj viem ako to urobiť“odpovie s istotou Melanie. Snape sa trochu udivene zatvári. „Nebudem sa vás pýtať ako, slečna Wilsonová, je na vás čo spravíte ale ja sa tohto nezmyslu nezúčastním“odpovie a pridá do kroku. Melanie ostane stáť a veselo sa usmieva nad tým že tá jeho posledná veta bola čosi ako povolenie k tomu že mu môže na škole zlepšiť povesť. Netrvalo dlho a Melanie splnila čo povedala. Ešte v ten večer sa pustila do zlepšovania mienky o Snapeovi. V kútiku dúfala že keď ho študenti budú mať radi on jej bude vďačný. Okamžite si za svoju najhlavnejšiu cieľovú skupinu zvolila dievčatá. Veľmi dobre vedela ako ich ovplyvniť aby mu dali hlas aj keď vedela že to bude veľmi ťažké pretože mininálne polovici dievčat sa vždy páčil profesor Alen. Po celej škole rozvešala plagáty a oznamy o stretnutí pre všetky dievčata s fakúlt. Na druhý večer sa všetky dievčatá stretli. Melanie okamžite uplatnila svoj rečnícky talent a medzi rečou im porozprávala nasladlý a prifarbený príbeh o Snapeovi ako hrdinsky ochránil Alicu, pre nich profesorku Tomarovú, ako ju chránil pred smrťožrútmi, ako pre to všetko podstúpil trest v Azkabane. Väčšina študentiek ju s nadšením počúvala. Melanie vedela že obyčajná historka platiť nebude a tak sa rozhodla že trochu zaklame. Všetky dievčatá presvedčila že by to Snape urobil pre každú z nich ak by boli v nebezpečenstve. Ešte v ten večer videla že jej práca a skvelé rečnícke a presvedčovacie schopnosti mali úspech. Množstvo dievčat sa začalo na Snapea dívať inak ako predtým. „Nie je až taký zlý....“ozvala sa Leana zhovárajúc sa s Jen Crowleyovou. „Vieš, vždy som si myslela že je taký pretože ani k nemu sa ľudia nesprávajú dobre“ odpovie Jen a pozrie na Leanu. „Viackrát som si ale všimla ten jeho pohľad, ako sa na mňa díval ako ..ani to neviem vysvetliť“ nadchýnala sa Jen a po nej sa k debate pridali aj ďaľšie dievčatá. „ Myslíš že by ťa ochránil ak by to bolo nutné? Alebo si myslíš že by ti pomohol ak by ťa niekde našiel ležať?“spýta sa ďalšia. „Nepochybujte o tom, zajtra vám to dokážem, že Snape je milý a o každú z vás by si robil starosti, každú z vás by ochránil, každej by pomohol“odpovie nahlas Melanie tak aby to počuli všetky. Po polhodine rozhovorov sa dievčatá rozprćhli do izieb. Melanie sa posadila na posteľ a premýšľala o svojom zajtrajšom pláne na hodine elixírov. „Dúfam že to zaberie...bože nech to zaberie“odpovedala a otvorila knihu kúziel, listovala ňou. „Kúzlo ľudských starostí“prečíta názov kúzla a následne aj to ako ho vytvoriť. „Kúzlo je možné použiť na vytvorenie starostí a obáv o blaho osoby ktorej meno bude pri kúzle povedané, očarovaná osoba pocíti nutkanie chrániť a starať sa o osobu ktorej meno bolo pri očarovaní vyslovené“ prečíta si pre ňu tie najdôležitejšie vety. „Hmmm“zlovestne sa začne uškŕňať. Postaví sa a aj s knihou kúziel sa presunie na dievčenske záchody kde sa pustí do nácviku špecifického švihu prútikom a zreteľného prednesu formulky „medicatus humanus sollicitatio“ vyvolávajúcej práve dané kúzlo. Vedela že toto kúzlo je jedno z tých ťažších a bude chvíľu trvať kým sa ho naučí ovládať. Snape sa medzitým s kyslým výrazom presunul do svojej izby pričom po ceste očastoval niektorých študentov nepríjemnými názvami no všimol si aj chichotajúce sa dievčatá s načervenalými líčkami ako si niečo šepkajú a pozerajú sa na neho. Vstúpi do izby a unavene sa posadí na postel. Pocíti ako ho trochu reže znamenie Najvyššej ochrany. Chytí sa za hruď a pošúcha si to miesto. Ľahne si na posteľ. Spoza dverí začuje akési šuchotanie. Postaví sa a dvere otvorí. Uvidí pred sebou dve prikrčené študentky ako sa na neho dívajú. Očividne ich prekvapil keď mu niečo chceli strčiť pod dvere. Zamračí sa na nich a čaká vysvetlenie. „ Pane...“ozve sa jedna z nich s neprirodzeným úsmevom a okamžite sa obe so smiechom dajú na útek. Snape na nich nechápavo hľadí ako utiekli a neunúva sa ani k tomu aby ich zastavil a pýtal si vysvetlenie. Zatresne dvere a tvári sa veľmi skrivene. „Čo to malo znamenať?“spýta sa sám seba nahlas. „Tss sú to hlúpe nány..“ odpovie kyslo a vráti sa k svojej posteli.
Hodiny ukazovali pol jednej ráno keď už ležal vo svojej posteli a spal. Z pootvoreného okna mu do izby prúdil čerstvý vzduch ktorý jemne rozhýbal záclony pri oknách. Melanie Wilsonová celá nervózna zo svojej plánovanej nočnej akcie s cieľom vniknúť do izby profesora Snapea a očarovať ho kúzlom ľudských starostí kým spí tak aby keď sa zobudil, a prišiel na hodinu elixírov mohla uskutočniť svoj plán ktorý zaručí že jej všetky dievčatá uveria to, že je Snape milý a starostlivý človek, aj keď je realita trochu iná. Vedela že to musí urobiť veľmi nenápadne a potichu aby si ju nikto nevšimol pretože z toho bude mať veľké problémy. Vyšla z klubovne a prikrčenou chôdzou pri stenách kráčala k hlavnej bráne von z hradu. Ešte v ten večer si zistila ktoré okno na hrade vedie do Snapeovej izby. Niekoľkokrát sa za sebou ohliadnúc pristúpila k veľkej bráne ktorú potichu otvorila,prešmykla cez ňu svoje tenké telo a vykročila na Kranwallské pozemky. Blížila sa k miestu o ktorom si myslela že vedie k oknu profesora Snapea. Dvihla hlavu a zahľadela sa na tri okná asi
Ráno o deviatej hodine už poslušne sedela v učebni elixírov a čakala kým sa hodina začne. Bolo 9:01 keď do triedy vstúpil Snape a sebavedomo smeroval k svojej katedre. „Dúfam že každý z vás si naštudoval elixír zmiznutia, dnes ho pripravíte a za vaše dielo vás ohodnotím“ začal rozprávať. Aj keď sa niektorí študenti na prípravu elixíru tešili, takmer všetky dievčenské oči sledovali Melanie a čakali čo sa bude diať, po tom čo im Melanie povedala že na hodine elixírov im ukáže aký je Snape starostlivý a milý. „Začnite pracovať“ ozval sa opäť Snape a zdalo sa že nemá práve komunikatívnu náladu. Nehovoril nič zbytočne, iba to čo musel. Posadil sa za katedru a sledoval ako si študenti vybrali svoje kotlíky a všetko potrebné k príprave. „ Dúfam že to výjde...“ pomyslela si nervózna Melanie a trochu sa bála uskutočniť svoj plán. Vedela že ak nevýjde tak sa jej budú všetci smiať a navyše bude mať problémy aj so Snapeom. „Výjde to..,“ posmelila sa a pustila sa do prípravy elixíru. Asi o dvadsať minút na to zistila že sa na ňu Snape díva skúmavým pohľadom ako keby sa chcel spýtať či s elixírom nepotrebuje pomôcť. „Asi to zabralo..“pomyslela si premýšľajúc o kúzle. „Je čas..“ pomyslela si a pripravovala sa na svoj herecký výstup. „ Pán profesor?“dvihla ruku. Snape sa postavil a bez reči k nej prikráčal s ľadovým výrazom. „Pán profesor ja...“ Melanie sa postavila a začala sa tváriť že je jej zle. „Tak čo je Wilsonová?“zavrčal Snape. „ Je mi ....zle...“ zamurčala Melanie a aj keď vedela že to bude asi poriadne bolieť voľne a ľahko sa zrútila k zemi kde ostala ležať so zatvorenými očami. Všetci študenti okamžite zbystrili pozornosť a sklonili hlavy k miestu kde Melanie ležala. „Slečna Wilsonová!“ ozval sa trochu preľaknuto Snape. „Melanie počujete ma ?“ sklonil sa k nej a začal ju preberať. „ Melanie....“ zopakoval no Melanie ostala ležať so zatvorenými očami. „ Melanie počujete ma ?“opakoval so zrejmými obavami v hlase a niekoľko dievčať za jeho chrbtom na seba pozrelo s pobaveným výrazom keďže väčšine z nich bolo jasné že to Wilsonová iba hrá. „ Tak Melanie..!“ zvýšil hlas a zatriasol ňou. Melanie ostala ležať ani sebou nepohla. Už nič nepovedal a vzal ju do náručia. Zamumlal niečo na tému „ že toto sa može stať iba jemu“ a vyniesol ju von z učebne rovno do ošetrovne. Len čo sa vzdialil medzi dievčatami v učebni sa ozval náramný potlesk a okamžité debaty o tom že Melanie mala pravdu a Snape sa naozaj zaujímal o to čo jej je, dokonca ju na vlastných rukách pred celou triedou odniesol do ošetrovne. „Je skvelý..dám mu hlas...nevedela som že je taký....“rozprávali sa dievčatá v učebni zatiaľ čo chlapci ani netušili že to bolo všetko iba divadlo ktoré Melanie zahrala. „Ale herečka je dobrá“ zasmiala sa Leana O´Neilová. Snape ju odniesol do ošetrovne zatiaľ čo Melanie sa stále tvárila že je v bezvedomí. V ošetrovni sa jej ujali a Snape sa vrátil do učebne aby hodinu dokončil. Len čo hodinu dokončil, sledovaný množstvom očí, hlavne tých dievčenských, smeroval do ošetrovne kde videl ležať na posteli Melanie ktorá už bola pri vedomí a dívala sa na neho. Vzal si stoličku a posadil sa vedľa nej. „Dobrý deň pán profesor“ pozdravila sa. „Dobrý deň“ pozdravil Snape. „Ako sa cítite?“spýtal sa so skúmavým pohľadom. „Už dobre ale veľa si nepamätám, iba to že mi prišlo zle od žalúdka..“odpovie Melanie. „Muselo to byť niečo nepríjemné keď ste sa tak zložili k zemi, asi nejaký závrat...“odpovedal Snape. „Asi“ prikývla Melanie. Snape sa k nej naklonil. „Nabudúce to zahrajte presvedčivejšie...“zašepkal a hľadel jej do očí. Melanie v tej chvíli okamžite stuhla hrôzou. „ A navyše...ak nabudúce budete chcieť očarovať učiteľa kúzlom ľudských starostí, skúste myslieť na to že nie vždy sa vám to podarí..“pokračuje a na tvári sa mu mihne pobavený výraz. „ A lepšie je mieriť na telo, nie na hlavu....ak mierite na telo, vaše šance pre úspešné kúzlo sa zvýšia..“ pozerá na ňu. „Vy....vy ste o tom celý čas vedeli?“spýta sa Melanie a začne sa cítiť trápne. „Snáď si nemyslíte že by som sa nezobudil keď mi niekto chodí po izbe... a pod oknami stojí obor...“Snape sa uškrnie .“Toho obra som odčaroval ja, chcel som vedieť ako sa dostanete dole keď tam nebude a dvere pracovne aj mojej izby budú zamknuté“odpovie s úškrnom.“Musela som skočiť..“odpovie Melanie a pošúcha si nohu. „Počul som..“odpovie pobavene Snape. „Ale iste chápete že nejako som vás musel potrestať..“odpovie. „Ja som chcela..“ Melanie skloní hlavu a začne potichu rozprávať. „Viem čo ste chceli..ale používať kúzla na učiteľa..to sa nepatrí...“ Snape pokrúti hlavou. „Poviete to riaditeľovi?“spýta sa zahanbene Melanie. „Nie“odpovie Snape. „Rozhodol som sa že to nechám tak“odpovie jej. „A prečo ste na to potom pristúpili a odniesli ma sem keď som odpadla...teda..akože odpadla ?“spýta sa prekvapene. „Chcel som vidieť ich reakciu“odpovie potichu Snape. „Vy ste ich chceli presvedčiť o tom že som dobrý a že vám pomôžem keď je vám zle mám pravdu?“dvihne obočie. Melanie zahanbene prikývne. „Neviem či sa vám podarilo presvedčiť ich...ale bolo to zaujímavé vidieť ako sa tvárili“odpovie Snape. „ Ďakujem pán profesor , že si to necháte pre seba..a dúfam že to zabralo a že vy vyhrajete, výsledky budú o dva dni...“odpovie Melanie. Snape sa postaví. „Uvidíme..."odpovie."A tú hodinu si mimochodom nahradíte“ uškrnie sa a odíde z ošetrovne.