21. - 22. kapitola
21. kapitola – Desivé udalosti
Nastane ráno a oni obaja sa chytajú na odchod z Vindstonského hradu. Snape je veľmi rád, že sa vráti do Anglicka a konečne bude každému rozumieť. Pred odchodom si však nezabudne vziať elixíry ktoré kúpil a aj niekoľko vzoriek vzácnych rastlín z Talisinho skleníka. Len čo sa Alica rozlúči s obyvateľmi hradu včetne Mariusa Telfera, vydajú sa na cestu. Po niekoľkých hodinách konečne dorazia do Londýna. Ako prvé čo si všimnú sú uponáhľaní, vystresovaní čarodejníci v uliciach ktorí si niečo šepkajú a dlhé čierne poťahy na rohoch budovy ministerstva. Taktiež aj na žrdi visí vedľa vlajky Anglicka ešte jedna, čierna vlajka. „Čo sa tu stalo?“nechápavo pokrúti hlavou Alica. „To neviem ale asi nič dobré“odpovie Snape. „Kam pôjdeme teraz?“spýta sa Alica. „Do môjho domu“odpovie Snape. „Chyť sa ma“povie jej a len čo sa ho Alica chytí, vhodí pod ich nohy transformačný prášok. Ocitnú sa pred Snapeovým domom v ktorom žije správkyňa Jane. „Hmm tu som bola naposledy pri tej nepríjemnej udalosti..“ozve sa Alica a smutne pozrie na Snapea, keď si spomenie ako ju tu nechal dovliecť smrťožrútmi. „Severus je to tu bezpečné? Neprídu sem?“spýta sa ho. „Nie, nemajú sem prístup kým to nepovolím. Dom je veľmi dobre chránený kúzlami“odpovie Snape a vkročí do domu. V predsieni vidí stáť Jane. „Severus..“ tá na neho prekvapene hľadí. Ešte prekvapenejšie však hľadí keď zbadá Alicu. „Ako to mám chápať? Si tu v dobrom Alica alebo ťa Severus zasa priviedol nasilu?“spýta sa a rozpačito pozrie na Snapea. „Nie som tu dobrovoľne, tá udalosť sa už vysvetlila“ Alica sa usmeje, no Snape sa na Jane zamračí.“To je výborné, ako dlho sa zdržíte?“spýta sa Jane. „Na to sa nepýtaj a priprav izbu“odpovie tvrdo Snape. Jane sa zamračí a radšej sa chystá urobiť čo prikázal. „Ešte počkaj..“preruší ju Snape. „ Mám pár otázok...“ s nebezpečným výrazom k nej pristúpi. Jane trochu bojazlivo hľadí. „Vysvetlíš mi ako sa amulet s dvojkrížom dostal von z tohto domu? „precedí cez zuby a prísne na Jane hľadí. „Prepáč Severus, ja som nemala na výber...“odpovie Jane a skloní hlavu. Alica na to iba mĺkvo hľadí. „ Našli ma jedného dňa v Šikmej uličke, prinútili ma, aby som ich sem vzala a dala im amulet..prepáč mi to...“pokračuje Jane a hľadí do zeme. „Severus, veď sa zasa toľko nestalo, ona za to nemôže...“zašepká mu Alica. Snape na Jane prísne pozrie. „Choď pripraviť tú izbu“ povie tvrdým hlasom. Jane prikývne a pomaly odkráča. Snape sa zahľadí na noviny na stole v obývačke. Prikráča k nemu a vezme výtlačok novín. Šokovane pootvorí ústa keď si prečíta titulný článok.“Čo tam píšu Severus?“spýta sa Alica a prikráča k nemu. Snape jej bez slova noviny podá. Alica sa zahľadí na noviny a zbledne, začne čítať:
Návrat temného pána do sveta čarodejníkov
Čarodejnícky svet sa dočkal tragickej udalosti po správe o úmrtí ministra mágie rukou Temného pána. Znalci z ministerstva predpokladajú, že Ten ktorého meno netreba vyslovovať sa vrátil a na znak svojej sily a suverenity usmrtil čarodejníka, ktorý bol hlavou slušných čarodejníkov, aby tak dehonestoval našu spoločnosť a zničil vieru v pokojný svet bez temných čarodejníkov. Nemenované zdroje uvádzajú že sa Temný pán zjavil na Kranwallskej škole čar a kúziel a usmrtil aj tunajšieho riaditeľa Kaspara McSorrelyho. Hrozné udalosti si vyžiadali aj životy šiestich študentov, ktorých podľa nemenovaných zdrojov usmrtili temní čarodejníci. Napriek temným udalostiam výučba na škole na pokyn ministerstva pokračuje pod vedením nového riaditeľa prof.Arthuta Baileyho.
Alica zloží noviny a šokovane hľadí na Snapea. „To nie je možné...on zabil riaditeľa..a...a...študentov..a...“ začne koktať. „Potrebujem si sadnúť...“pokračuje zdrvene,chytí sa za čelo a sadne si na gauč. „Aj ministra“ doplní ju potichu Snape. „Už vidíš prečo sme museli odísť?“pokračuje Snape. „ Ale prečo zabil riaditeľa??A prečo zabil ministra??“Alica nechápavo krúti hlavou. „Oni obaja mu slúžili“odpovie Snape. „Je to nepochopiteľné, prečo by zabíjal vlastných ľudí?“spýta sa Alica. „Možno ho zradili, alebo s nimi nebol spokojný, Voldemort svojích smrťožrútov často mučí a zabíja ak s nimi nie je spokojný“vysvetlí Snape. „Čože??Minister mu slúžil?“Alica vypleší oči, keď jej konečne dôjde čo povedal a Snape iba nemo prikývne. „Komu máme veriť ak nie mágom z ministerstva?“spýta sa zúfalo Alica. „Nikomu..“odpovie Snape keď do izby vkročí Jane s trochu vydeseným výrazom. „S-severus..niekto prišiel...“povie vystrašene a Alici sa to vôbec nepáči. „Kto?“Snape zvraští obočie. „N-neviem ale mal by si tam ísť..“povie Jane a trie si ruky o seba. Snape sa pohne smerom k predsieni a Alica ho za jeho chrbtom radšej nasleduje. Len čo prídu do predsiene, vidia Flaviusa Fretcha, nekromancera a učiteľa z Kranwallskej školy. „Dobrý večer“ Fretch sa pozdraví tichým, dokonale bezchybným hlasom a hľadí na nich s mŕtvolnou tvárou. „Ako ste sa dozvedeli kde bývam? “ zavrčí Snape. „To teraz nie je dôležité....“odpovie Fretch a premeria si aj Alicu. „Možno by ste mali vedieť čo sa stalo na škole..“pokračuje Fretch. „Severus mali by sme ho vypočuť..“zašepká Alica, keď sa na Snapea zavesí aby dotiahla k jeho uchu. „Nechce nám ublížiť“dodá šeptom. Snape si okamžite spomenie, ako ho Fretch myšlienkou ktorá sa mu snívala, dopredu varoval o tom, čo sa chystá urobiť Alyn. Súhlasne na ňu kývne. Odoberú sa do obývačky no Fretch aj napriek výzve aby si sadol ostane stáť. „Viete čo sa dialo na škole kým ste boli v zahraničí?“spýta sa Fretch. „Niečo sme už čítali“odpovie Alica držiac v ruke noviny. „Keď ste odišli, odišla na prázdniny aj väčšina študentov. Učitelia ktorí na škole ostali kryli chrbát riaditeľovi ktorý posledné dni vôbec nevychádzal z pracovne..“ Fretch začne vysvetľovať. „ Po tom čo ho bol navštíviť minister sa riaditeľ správal čudne, niekoľkokrát vás hľadal....“pokračuje a pozrie na Snapea. „Prečo?“spýta sa Snape. „ To nikto nevie ale v jeho mysli som videl, že chcel niečo čo vám patrí...“pokračuje Fretch. „Čo?“Snape sa zamračí. „Doresovo indisolubilné telo..pán profesor...“odpovie zdvorilo Fretch. „Odkiaľ vedel že niečo také mám?“Snape sa postaví. „To neviem, ale očividne sa bál o svoj život, preto ho chcel, prehľadal celú vašu pracovňu aj vašu izbu“pokračuje Fretch. „To znamená že....“Alica sa tiež postaví. „Riaditeľ sa bál že ho niekto zabije, Doresovo indisolubilné telo by ho ochránilo aj pred smrtiacou kliadbou“pokračuje. „Správne“Fretch prikývne a založí si bledé šľachovité ruky za chrbát. „Jedného dňa sa na hrad dostali temní čarodejnící, a potom prišiel aj On.... zabili riaditeľa...nikto z nás mu nemohol pomôcť“pokračuje Fretch. „Prečo?“spýta sa Alica. „Pretože riaditeľ McSorrely aj minister mágie neplnili čo im Temný pán prikázal“pokračuje Fretch. „ Riaditeľ mal zariadiť aby ste sa dostali do Londýna, slečna Tomarová a ostali na ministerstve.Zmaril to však fakt, že ste stretli Filiusa Doresa a odišli s ním. Ak by ste ostali, minister by na príkaz Temného pána nariadil aby vás vzali k temným čarodejníkom ktorí by zariadili vašu likvidáciu. Na ministerstve ich veľa pracuje“pokračuje Fretch. „To je pravda“ Snape prikývne a pozrie na Alicu. „Zabil ich lebo nesplnili čo chcel?“spýta sa Alica. „Presne tak“prikývne Fretch. „Školu prebral profesor Bailey, ktorý očakáva že sa vrátite učiť“pokračuje Fretch. „To len tak??“Alica nechápavo pokrúti hlavou. „Myslím že teraz sa nič lepšie urobiť nedá, navyše potrebujeme skúsených čarodejníkov na ochranu pred smrťožrútmi“odpovie Fretch. „Čo ostatní učitelia?Ako im máme veriť?“Snape sa zamračí. „ Nikto nepovedal že im máte veriť, no môžem vás ubezpečiť že loajálnosť profesora Baileyho a takisto aj moja patrí slečne Tomarovej“odpovie Fretch. „ Zajtra vás očakávame na škole, dovidenia“ potichu dokončí a odíde. Alica šokovane hľadí na Snapea. „Ani tomu nemôžem uveriť..“povie mu. „Mne skôr robí starosti, že Voldemort sa prejavil...“povie Snape, podíde k jednému so svojích kufrov a vyberie z neho elixír večného života. „Musíme ísť sa Doresom ako si chcela, u nás elixír nebude v bezpečí, ak sa Voldemort dozvie že ho máme, ani nechcem pomyslieť na to čo sa stane“pokračuje. „Dobre, poďme hneď „odpovie Alica a dá si na seba kabát. Snape si vyčaruje plášť ktorý si cez seba prehodí a obaja výjdu von na tmavú večernú ulicu. „Vyzeraš hrôzostrašne Severus“zašepká Alica keď vidí Snapea v čiernom plášti s kapucou na hlave. „Ako smrťožrút..povedal by som..“odpovie ľadovo a tajomne Snape. „Nebolo by vhodné robiť veľký rozruch, niektorí ľudia by ma mohli spoznať...“ zašepká a hľadí na ňu chladným pohľadom.Obaja sa presunú do Londýnskej štvrte s čarodejníckymi obchodmi. Alica do jedného z nich vkročí a Snape ju nasleduje. Len čo ho predavač zbadá, okamžite zacúva a vystrašene pozerá. Alica to vidí ale radšej nič nehovorí, pretože si už zvykla, že Snape u niektorých ľudí vyvoláva poriadné pocity strachu už len svojím výzorom. „Ehm, dobrý deň, my sme...neprišli v zlom...“začne Alica keď vidí predavača ako vystrašene hľadí na Snapea, ktorý si zložil kapucu z hlavy a díva sa na neho s povýšeneckým úškrnom. „ Temní čarodejníci sa vrátili, znovu povstal...a s ním aj oni...č-čo chcete ? Tu nič nie je...“zašepká muž a hľadí na Snapea. „Severus naozaj by si nemusel tak desivo vyzerať, pútaš na seba pozornosť a potom sa pozri ako to vyzerá...“ zašepká mu nenápadne Alica a Snape sa zamračí. „Ehm áno je to hrozné čo sa tu deje, ale on nie je smrťožrút, on iba tak vyzerá“Alica sa zasmeje aby trochu zvoľnila situáciu. Snape na muža hľadí nemenným prenikavým pohľadom. „Mohli by sme hovoriť s pánom Doresom?“spýta sa zdvorilo Alica. „A čo od neho chcete?! Nemá si s vami čo povedať“vyprskne predavač. „Ale my ho naozaj potrebujeme vidieť“odporuje Alica. „Je mi ľúto, pán Dores má prácu a s vami si nemá čo povedať“ zopakuje predavač a oboch si ich znovu prezrie. Snape prikráča k jeho pultu, schmatne ho za košeľu a pritiahne k sebe cez pult. „Dáma ti to snáď povedala jasne, tak ho zavolaj a zbytočne sa nepýtaj“ vražedne precedí cez zuby a drgne muža nazad za pult. Ten si napraví pokrčenú košelu, preglgne a odíde niekam dozadu po Filiusa Doresa. „Severus, musíš používať tie svoje smrťožrútske praktiky?“Alica sa zamračí. „ Áno musím, inak by sme tu boli do rána“odpovie odmerane Snape. „ Pán Dores vás príjme“odpovie predavač ktorý sa medzitým vráti a odhrnie záves pri stene za sebou aby vošli. Alica vojde nasledovaná Snapeom ktorý hodí po predavačovi jedným zo svojích likvidačných pohľadov. Vojde za Alicou a hľadí po rozľahlej, drevom obloženej miestnosti s krbom, stolíkom kreslami a gaučom. Steny lemujú rôzne druhy obrazov a niekoľko sviec. V jednom z kresiel vidí sedieť starého muža s bielymi vlasmi a plešinou a s podivne upravenými fúzami do bokov. „Dobrý deň“ Alica zdvorilo pozdraví a Snape si ho so záujimom premeriava. „Alica...čo ťa sem privádza?“ Dores sa trochu usmeje. „Vidím, že si vzala aj spoločníka...“jeho úsmev zmizne keď zbadá Snapea. Alica si zťažka vzdychne. „Nemusíte sa ho báť, on nie je smrťožrút nič vám neurobí“odpovie Alica. „Nebojím...“odpovie Dores no stále si Snapea nedôverčivo prezerá. „Prečo si prišla?“spýta sa a vyzve ich aby sa posadili. „Pane viete čo je toto?“spýta sa Alica a podá Doresovi do fialova sfarbený elixír večného života. „Ach...čakal som na túto chvíľu veľmi dlho..kym príde odvážny človek a vezme ho odtiaľ, kam ho pred mnohými rokmi ukryl tvoj otec“odpovie Dores. „Tento elixír nikdy nemal uzrieť svetlo sveta...“pokrúti hlavou. „My sme za vami prišli so žiadosťou aby ste tento elixír ukryli, ukrývate už ten svoj elixír, Doresovo indisolubilné telo, u vás by bol v bezpečí, v lepšom ako u nás“odpovie Alica. „Prečo ste ho vzali z hradu?“spýta sa Dores. „Prišli tam temní čarodejníci, nemohol tam ostať..“Alica pokrúti hlavou. „U vás ho ale nikto nebude hľadať...vy viete ako s ním naložiť“pokračuje a pozrie aj na Snapea. „Je pravý?“spýta sa Dores a pozrie sa na priehľadnú fialovú tekutinu. „Je pravý“ozve sa Snape a prikývne hlavou. „V poriadku Alica, ukryjem ho tu...ale...keď sa jedného dňa pominiem, bude na tebe aby si si elixír vyzdvihla, bude o ňom vedieť jeden človek..ktorý ťa vyhľadá“ odpovie Dores a ukáže jeden prst. „Ďakujem, a nehnevajte sa že sme Vás rušili“odpovie Alica, postavia sa a opustia obchod. Výjdu von. „Nevedel som že je už taký starý“ zašomre Snape. „Vrátime sa?“spýta sa Alica. Snape prikývne, chytí ju a vhodí pod ich nohy transformačný prášok. Okamžite sa ocitnú pred jeho domom. Obaja vojdú a Snape sa rázom posadí na gauč. „Dnes sa tu stalo veľa vecí..“odpovie Alica a posadí sa vedľa. „Zajtra pôjdeme do školy, uvidíme kto tam ostal..“zašepká Snape a pozrie na hodiny ktoré odbili deväť hodín večer. „Zajtra by sme mohli..“Alica začne rozprávať keď sa nábytok v obývačke roztrasie, zablysne sa a zjaví sa tam hnedovlasý vysoký chlapec ktorý dopadne na koberec. Snape sa postaví a pobúrene hľadí. Chlapec sa zo zeme bolestivo postaví a Snape vystrúha neuveriteľne zdesenú grimasu keď zistí, že sa vo svojom dome díva na Nevilla Longbottoma s akousi podivnou vecou v rukách. „P-pán profesor?...Alica?“ Neville vydesne hľadí zvlášť keď vidí Snapea. „ Neville? Kde si sa tu preboha vzal?“Alica hľadí na Nevilla a potom aj na Snapea, ktorý má v tvári jeden zo svojích hrozivých výrazov. Neville na neho pozrie a zacúva. „Ja- ja vám to vysvetlím...použil som prenášadlo a dopadlo to....niečo sa pokazilo...ja...neviem čo tu robím“ Neville začne koktať a celý bledý hľadí na Snapea. „ Longbottom! Okamžite opustite môj dom, lebo sa nezdržím...“ozve sa vražedným tónom Snape, vytiahne prútik a kráča k nemu. „Nie Severus..počkaj...veď hovorí pravdu“Alica sa mu rukami dotkne hrude aby ho zastavila a postaví sa pred neho a Nevilla. „Čo robíš v Snapeovom dome?“Neville sa znechutí a pozrie na Alicu. „To bolo moje posledné varovanie Longbottom!!“ len čo to Snape počuje, okamžite vykoná agresívny pohyb smerom k Nevillovi. „Ochráň ma Alica..prosím...“Neville sa za ňou skrčí aj keď je o pol hlavy vyšší. „Prečo ma držíš do čerta...pusti ma! Urobím z neho štyroch ešte sprostejších!!“ reve Snape, ktorý Nevilla vždy neznášal a fakt že sa objavil v jeho dome ho neuveriteľne pobúril. „Nie Severus..kontroluj sa veď je to chlapec..“ odpovie Alica a stále ho drží. „To ma vôbec nezaujíma!“ zavrčí Snape a čiernymi očami prebodne Nevilla. Len čo ten krik začuje Jane okamžite príde. „Jane, odveď toho chlapca von z domu..prosím ťa rýchlo..“odpovie nervózne Alica, keď vidí že v Snapeovi kypí zlosť. Jane Nevilla schmatne a ťahá ho von z izby. „Prekliaty fagan..“ Snape sa otočí a chce Nevilla nasledovať. „Nie..nikam nepôjdeš, Severus spamätaj sa!“ Alica kričí a drží ho za hábit aby neodišiel. Vedela si veľmi dobre predstaviť, že v stave zúrivosti by Nevillovi mohol urobiť hrozné veci, zvlášť teraz keď už nie je jeho učiteľ a nemusí na neho brať ohľad. „Pusti ma!“ Snape zavrčí aj na Alicu a silou mocou chce odísť. „ Nie!“ vykríkne Alica. „Hovorím pusti ma!“ Snape ešte zvýši hlas a Alici sa až roztrasú kolená. „Nie, nikam ťa nepustím, spamätaj sa Severus!!!“ Alica zreve a vytne mu facku. Len čo si uvedomí, čo urobila a vidí Snapeov nebezpečný výraz, panicky zacúva. „P-prepáč....Severus..ja ...ja som ťa nechcela udrieť..prepáč...“vysúka zo seba sa je si istá tým že tentokrát si na neho dovolila už príliš. Snape má v tvári stále nemenný výraz. „Takže teraz sa už môžeme normálne porozprávať?“spýta sa vražedne a Alica začne rýchlo prikyvovať. „Ak sa ten sopliak zjaví v mojom dome ešte raz, bud si istá že už sa tebou nenechám zadržať“odpovie Snape a pošúcha si tvár kde ho udrela. „ Severus, neurobil to naschvál...“odpovie potichu Alica a trochu bojazlivo skloní zrak. Snape k nej prikráča a dvoma prstami ju chytí za bradu aby sa mu pozrela do tváre. „Ty sa ma bojíš?“spýta sa šeptom a dvihne obočie. Alica na neho iba zíza a radšej nič nehovorí. „Hm?“ozve sa opäť Snape. „Vieš, keď ty vieš byť niekedy veľmi desivý..“zašepká Alica. „Áno to je jedna z mojích.... dobrých vlastností“ zašepká Snape a zovrie ju rukami vo svojom náručí. Alica rázom pochopí, že sa s ňou iba hrá a že aj ten nebezpečný výraz má pred ňou nacvičený. „Mám aj nejaké dobré...vieš...“pokračuje a čelom sa dotkne jej čela. „Ja viem že máš“ Alica prikyvuje a nechá sa zvierať aj keď jej srdce stále prudko bije. „Ehm..nemali by sme už ísť ...spať?“vysúka zo seba Alica, keď vidí že Snape sa na ňu díva podivne túžobnými očami do ktorých sa bojí pozrieť. „Severus?“na chvíľu vzhliadne a čaká na jeho reakciu. „To môžeme...možno potom...“zašepká Snape a pozrie jej na hruď. Alica má okamžite pocit, že Snape vidí ako prudko jej bije srdce. „Po čom?“ nechápavo sa spýta aj keď vie o čom hovorí. „Ty vieš čo chcem....“ Snape zašepká a díva sa skúmavými čiernymi očami. „ To čo som už tak dlho nemal, a už tomu naozaj nevládzem odolávať, ani nechcem ....“zašepká mimoriadne vzrušene, zatlačí ju na gauč a začne bozkávať na krk a rozopínať gombíky na jej oblečení. „Severus...ale..takto ma desíš....keď si taký...naliehavý...“odpovie panicky Alica a odtlačí ho od seba. „Potrebujem ťa...prosím...“ zašepká jej a svojou váhou ju prinúti odovzdane ležať. „Nechcem sa iba dívať na telo po ktorom tak túžim...“pokračuje a vojde jej rukou pod hábit na hrudi. „Ale....“Alica chce niečo namietať. „Prosím.....“ zašomre Snape a rukami jej rozopne gombíky. „Severus...“ Alica sa nerozhodne ozve. „ Ty vieš že ťa potrebujem...aj tvoje telo...na nič iné už nemyslím, iba na to kedy budeš moja. Hmmm no tak sa nevzpieraj, bude to veľmi ...vzrušujúce....“odpovie jej šeptom bozkávajúc ju. „Nie Severus!“ Alica zvýši hlas a odtlačí ho zo seba. Snape sa nad ňou vzoprie na rukách a hľadí. „A navyše sme v obývačke...a si desivý keď sa takto správaš...“pokračuje a pozerá na neho. Snape trochu zúfalo zvraští obočie a skloní hlavu. Jeho čierne vlasy na chvíľu bránia pohľadu do jeho tváre a je jasne cítiť že sa hanbí. „Prepáč...“ozve sa tichým hlasom a pozrie na ňu. „Ja sa nechcem správať ako zver....“pokračuje šeptom a tvári sa trochu sklamane. „Ale už to nemôžem vydržať, nedokážem tú potrebu v sebe potlačiť....“ šepká a trochu hanblivo sa dvihne. „ Prepáč..nesmiem sa nechať unášať myšlienkami. Ja sa snažím správať, kontrolovať...ale n-nie vždy sa to podarí...“povie sekavým hlasom a otočí sa k nej chrbtom. Alica sa postaví a vie, že je to následok jeho príšerne posadnutej lásky ktorú k nej vždy cítil. „Ja viem že to nemyslíš zle Severus...“Alica k nemu zo zadu prikráča, chytí ho okolo pásu a položí si hlavu na jeho chrbát. Cíti ako rýchlo dýcha. „Ale muž môže byť nežný..nemusí by taký násilný a naliehavý...“ usmeje sa,obkrúži ho a pozrie mu do tváre. „Ja viem..prepáč..“odpovie Snape a skloní hlavu. „Už...sa to nezopakuje“ zašepká a cíti sa veľmi trápne. Sám na seba je nahnevaný, že sa nechal pohltiť potrebou, ktorú on sám vždy radil do kategórie primitívnych. On, kto bol vždy rozumný a nenechával sa unášať žiadnými pocitmi, ktoré by mu zahmlievali jeho racionálnu myseľ. On, kto vždy povýšenecky hľadel na potrebu lásky a fyzického kontaktu, ako na niečo bezvýznamné a pre život nepotrebné. Ako na potreby ktoré sú vlastné iba ľuďom so slabou vôľou, nie však jemu. Nikdy si nepripúšťal takýto druh, pre neho ľudských slabostí. „Ja nechcem aby si si o mne myslela že....“ dvihne hlavu a pozrie jej do očí keď začne rozprávať. „Ja si nič nemyslím“ Alica ho preruší. „Vieš ja som sa takto nikdy nesprával....“ pokračuje a tvári sa udivene sám nad sebou. „Bol som vždy pokojný a mierny, v týchto...veciach...“pokračuje. „Nepotreboval som od ženy aby...“ nedopovie a zarazí sa keď vidí, že Alica na neho prenikavo hľadí. „Poď hore...“ozve sa Alica a mierne sa usmeje. Chytí ho za ruku a ťahá hore schodami.
22. kapitola - Slizolinov dar
Nastane ráno a Alica sa zobudí. Vidí na sebe zozadu nalepené nahé Snapeovo telo ako ju majetnícky objíma rukami ako keby sa bálo že mu niekam odíde. Jemne sa usmeje a pomaly sa z jeho zovretia vyslobodí a ľahne si na svoju stranu postele. „Si veľmi čudný človek Severus..hotová hádanka“ pomyslí si, keď sa díva na jeho pokojne spiacu tvár a trochu sa uškrnie. Pozrie na hodiny ktoré jej hovoria, že majú ešte dve hodiny na to aby sa pobrali do školy. „Severus...“zašepká na neho a Snape zo seba vydá akési zamrnčanie. „Severus“ Alica sa zazubí. „Hm?“spýta sa Snape no oči má zatvorené. „O dve hodiny musíme byť v škole“zašepká mu. „Dve hodiny sú dostatočne dlhá doba na to ....aby sme tu ešte ostali...“odpovie jej a stále má oči zatvorené. Alica sa zazubí. „Len aby sme to stihli“ povie pobavene. „Všetko stihneme neboj sa...“odpovie Snape a odrazu na ňu hľadí pokojnými čiernymi očami. „A keď nie ...tak sa absolútne nič nestane...“povie a nakloní sa nad ňu. „ No to by som netvrdila, keď neprídeme budú z toho problémy“ Alica sa zazubí keď vidí ako je roztomilo strapatý. „ Žiadne problémy ,ak sa taký opovážlivec nájde...dám mu pocítiť svoju nespokojnosť..neobávaj sa“ pokračuje Snape šeptom. „ 98 percent ľudí sa potom rozhodne okamžite zmeniť názor“povie a ľahne si opäť na svoju stranu postele. „Ak by to záležalo na mne nešiel by som nikam, uniesol by som ťa niekam preč z tejto prašivej krajiny a nikdy viac sa sem nevrátil“pokračuje trpko. „Hmm zaujímavá predstava“ Alica sa pobavene zazubí a začne sa chystať na odchod. Pozrie na svoje znamenie na ruke. „Kedy to zmizne ?“spýtavo pozrie na Snapea a potom znovu na svoje predlaktie. „To neviem...ale skôr alebo neskôr určite, mali by sme zistiť kde je a kto mu slúži..stále to ešte nie je isté kto mu podlieha“ povie Snape. „To nebude ľahké...“doplní Alica. „To nie...“ozve sa Snape a posadí sa na posteli. Prikrývka sa mu zosunie niekam k drieku. „A čo keď nepôjdeme na hrad ale ostaneme tu?“ schytí ju a pritiahne k sebe. „Severus , s týmto teraz nezačínaj“ Alica sa pobavene zazubí. „A s čím začínam?“ Snape dvihne obočie. „Ty to dobre vieš...“pokračuje pobavene Alica. „Neviem...čo keby si si vedľa mňa ľahla a vysvetlila mi to?“ spýta sa Snape s predstieranou nechápavosťou a stiahne ju na posteľ. „Vysvetlím ti to cestou do školy“ odpovie Alica a postaví sa. „Ale ja chcem aby si mi to vysvetlila teraz...“ozve sa Snape a znovu ju stiahne na posteľ. „ „Severus obleč sa...“pokračuje Alica a hodí mu hábit. „Nesprávaj sa ako moja matka do čerta..“ zamrmle Snape a vezme si hábit aj so všetkým príslušenstvom. „Nie som tvoja matka ale dodávam ti rozum, ktorý ti ráno obvykle chýba“ Alica sa zazubí. O hodinu vyrazia a následne na to sa obaja zhmotnia v Kranwallskom hrade. Na prvý pohľad nevyzerá, aby sa niečo zmenilo. Zelené pozemky hradu sú už plné študentov ktorí sa vracajú pre pokračovanie výučby. „Nezdá sa ti to tu nejaké mĺkve?“spýta sa Alica, zatiaľ čo sa im partia študentov pozdraví a nepekne pozrie na Snapea. „ Zdá....“Snape prikývne a rozhliadne sa. „Študenti, ako vidíš, sú nervózni po tom čo sa stalo“ dodá. Alica v diaľke zbadá akúsi oblú postavu v čiernom ktorá sa k nim blíži. „Bože môj to je...Alison Turnerová“ ozve sa Alica a rozbehne sa k Alison ktorú hneď objíme. „Ahoj čo tu robíš?“ znejú jej prvé slová. „Alica dlho som ťa už nevidela, ja idem za tunajším riaditeľom a čo tu robíte vy?“ zasmeje sa Alison keď vidí v diaľke Snapea s kyslým výrazom. „Dobrý deň Severus“ pozdraví sa mu. „Dobrý deň“ Snape kyslo odpovie. „ My tu so Severusom učíme“ Alica sa zasmeje. „Ako sa máš ? Ako sa má tvoje dieťa? Pamätám si ťa ešte s bruškom“ pokračuje Alica. „Malý sa má dobre má už pol roka“ Alison sa zasmeje. „A kedy do toho vhupnete vy dvaja?“spýta sa pobavene a Alici z tváre okamžite zmizne úsmev. Snape typicky zvraští obočie a začne sa tváriť nepríjemne dávajúc jej najavo že to nie je jej vec. „Vieš,my na také veci nemyslíme..“ odpovie opatrne Alica a pozrie očkom na Snapea. „Hmmm no tak fajn, Alica musím ísť súri ma čas“ odpovie Alison objíme ju a pokračuje ďalej k hradu. Snape ostane stáť ako kus ľadu a vražedne zazerá za Alison. „Ehm..Severus veď ju poznáš, hovorí hlúposti“ ozve sa opatrne Alica, lebo vie že Snape takéto otázky vôbec nemá rád a o založení nejakej rodiny ani len neuvažuje.“ To áno, takmer by som zabudol akými nezmyslami ma vždy otravovala“ zamrmle nakvasene Snape.„Poď..“ zašepká a kráča do hradu. Alica kráča mlčky vedľa neho a chvíľu nevie čo povedať a tak iba kráča a pozerá si na svoje topánky kráčajúce po trávnatej zemi. Snape otočí hlavu a z výšky na ňu pozrie. „Ale ak by si čakala dieťa ,určite by som ho chcel....“pomyslí si a mlčky kráča. „Takže tu ste...“ hneď v dverách ich zastaví profesor Bailey, najnovší riaditeľ. „Dobrý deň pán riaditeľ“ úctivo sa pozdraví Alica a Snape s výrazom nakysnutého citrónového upíra sa nepozdraví vôbec. „Poďte so mnou prosím“ odpovie Bailey a vykročí do svojej pracovne. Alica pozrie na Snapea a obaja ho nasledujú. Len čo vkročia do riaditeľovej pracovne Bailey začne hovoriť. „ Profesor Fretch vás včera informoval o tom, čo sa tu udialo...“ začne Bailey. „Temný pán napáchal množstvo zla, a po tom všetkom čo sa stalo už niet pochýb o tom že je medzi nami“pokračuje Bailey. „Zavolal som vás, aby som vám oznámil že väčšina učiteľského zboru mu podlieha, neviem ako sa to stalo ale je to tak. Jediný kto mu ešte nepodľahol, či už zo strachu alebo z vlastnej vôle som ja, profesor Fretch a moja manželka Nitara“ pokračuje Bailey a Snapea okamžite napadne že jeho ctená manželka Nitara je ešte zarytejšia smrťožrútka ako tí učitelia na škole. „Preto si musíme dať pozor“ pokračuje Bailey. „Prečo ich neprepustíte? Nemôžeme tu mať takých ľudí“ Alica pokrúti hlavou. „Chcel som slečna Tomarová...“odpovie Bailey a pohladí si sivú bradu. „Ale keď sa to dozvedeli na ministerstve boli rázne proti a poslali mi sem od nich ľudí ktorí mi to zakázali“ pokračuje. „Celé ministerstvo mu podlieha“ odpovie mračivo Snape. „Áno, bohužiaľ je to tak, preto by som bol rád ak by ste tu ostali...hlavne vy slečna Tomarová“pokračuje Bailey. „ Nebude tu ostávať keď je škola plná smrťožrútov!“ zvrieskne Snape a tvári sa mimoriadne podráždene. Riaditeľ sa zamračí. „Severus..“ Alica ho potichu napomenie aby bol ticho a ovládal sa. „ Prečo je dôležité aby som ostala pane?“ spýta sa Alica. „Neviem to iste ale ...zdá sa...ako keby sa vás niektorí smrťožrúti báli...“odpovie riaditeľ opatrne. „Čože?“ Alica dvihne obočie. „Čo to tu rozprávate za hlúposti !! Ešte pred pár dňami sa ju pokúsili...“ Snape začne opäť kričať, keď si spomenie čo sa dialo na Vindstonskom zámku. „Severus!“ Alica ho znovu preruší aby bol ticho. „To nechápem pane“ pozrie na riaditeľa. „Ani ja nie...ale ako sa zdá smrťožrúti sa chcú zmocniť tohto hradu, preto sú aj medzi učiteľmi, ministerstvo ma varovalo....že..vás nesmiem zamestnávať, že tu nesmiete zotrvať“ pokračuje riaditeľ. „Rozhodol som sa však neposlúchnuť ich v záujme bezpečnosti študentov“ dodá. „Kto? Prečo?“ Alica nechápe. „ Pán Malfoy ma oboznámil s tým že tu nesmiete učiť, dôvody mi nekonkretizoval, ale mám pocit že ste pre nich prekážkou aby sa sem dostali. Vy aj profesor Snape“pokračuje Bailey. „Pán Malfoy??“Snape dvihne obočie a chvíľu má pocit že zle počuje. „Áno , z ministerstva“Bailey prikývne. „Malfoy???Lucius Malfoy?“spýta sa Alica šokovane.“Áno, čo sa deje?“ spýta sa nechápavo riaditeľ. Alica s otvorenými ústami pozrie na Snapea ktorý sa tvári rovnako šokovane. „Ale to nie je možné..Lucius Malfoy pred viac ako rokom zomrel“ vyhlási Snape. „Áno to je pravda, boli sme pri tom“prikyvuje Alica. „Tak ste asi zle videli, navštívil ma včera ráno“odpovie Bailey a Snape aj Alica zblednú. „Ale pane to nemohol byť Lucius Malfoy...ten zomrel, bol to smrťožrút,...sama...som ho zabila..“odpovie opatrne Alica. „Hovoríme o rovnakom človeku pán riaditeľ?“spýta sa Snape. „ Snáď viem ako vyzerá Lucius Malfoy, je iba jeden do čerta tak čo sa tu rieši?“riaditeľ sa zamračí. „Navštívte profesora Fretcha, možno vám povie viac....zdá sa...že ten najlepšie vie čo sa tu deje, a už vás zháňal či ste prišli...“povie riaditeľ. Alica prikývne a ťahá Snapea von z pracovne. „Čo to má byť?? Vraj že sa ma boja?“ spýta sa. „To sú hlúposti, ak by sa ťa báli nehľadali by ťa do čerta, ten človek o tom nič nevie“zavrčí Snape a smeruje do pracovne. „Severus..“Alica ho zastaví. „Poďme za profesorom Fretchom, možno nám niečo povie“ pokračuje. „Nie pôjdeš so mnou..“odpovie Snape, vezme ju za zápästie a kráča do svojej izby. Alica vie že namietať niečo by nemalo vôbec žiaden zmysel, len čo by sa s ním pohádala a aj tú hádku by s najväčšou pravdepodobnosťou pri pomyslení na Snapeovu povahu prehrala. Snape vkročí do svojej izby ktorá je kompletne poprehadzovaná. „Zdá sa, že tu nikto neupratal odkedy tu bol riaditeľ a hľadal elixír“ povie Alica. Snape sa mierne namosúrene pohne a začne dávať svoje veci na pôvodne miesto. „Ak by som túto prácu nepotreboval tak by sme odtiaľto dávno odišli..“ šomre a upraví prikrývky aj vankúše na dvojlôžkovej posteli. „Choď si pre svoje veci, dones ich sem“rozkáže jej vojenským tónom. „A na čo ich tu budem mať?“ spýta sa nechápavo Alica. „Budeš bývať tu, so mnou..“odpovie Snape rázne a tvrdo. „Zbláznil si sa? Sme v škole, nemôžeme byť spolu v jednej izbe Severus, vieš aké budeme mať problémy keď na to niekto príde?“spýta sa Alica. „To je mi celkom jedno. Mňa zaujíma iba to, že hrad je plný smrťožrútov a preto sa odomňa nepohneš, v noci už vôbec nie „ vyhlási Snape. „To snáď nemyslíš vážne..“Alica sa zamračí. „ Myslím..“Snape sa k nej otočí s vražedným výrazom. „ Severus idem do svojej izby..“odpovie Alica tváriac sa že ho nepočula. Snape ju schmatne za plecia a priblíži ju k sebe. „Dones si tie veci“ precedí cez zuby. „Pusti ma..“ Alica sa zamračí. „Tak počúvaj čo ti hovorím...“odpovie Snape a pustí ju. „Donesieš si tie veci sem a budeš tu so mnou, tak rob čo ti kážem!“ zavrčí na ňu a jemne ju sotí k dverám. „Fajn!“ zavrčí urazene Alica. „Ale ja nemôžem za to že ťa riaditeľ nahneval, nevylievaj si tú zlosť na mne“ dodá a tresne dverami. Snape si bez rečí a s mimoriadne nebezpečným výrazom v tvári vybalí svoje veci a premýšľa o tom všetkom čo sa dozvedel. „Fretch bude určite vedieť čo sa tu deje, nie je možné aby sa jej báli do čerta...“premýšľa. „A to s tým Malfoyom bude nedorozumenie..“ začne sa presviedčať. Alica sa po chvíli vráti aj s dvoma kuframi. „Severus..“príde k nemu s podivne smutným výrazom. Snape sa k nej otočí a spýtavo dvihne obočie. „Nemôžeš mi dať niečo od bolesti? Odkedy mám na ruke tú vec...“pozrie si na simulované znamenie zla. „.....veľmi ma to bolí...“povie trpko. „ Hmm aspoň teraz vieš ako sa obvykle cítim ja“ odpovie potichu Snape a prikráča k jednej z políc s elixírmi. „Ale uži ho až pred spaním, pretože hneď zaspíš“ dokončí a podá jej striebristý elixír v sklenenej fľaške. „Ďakujem“ozve sa Alica a položí elixír na nočný stolík pri posteli. „Ostaň tu, pôjdem sa pozrieť ako vyzerá pracovňa“ Snape na ňu pozrie s nič nehovoriacim chladným pohľadom a Alica radšej iba nemo prikývne keď vidí ako zmizol za dverami. S obavami a mimoriadne kyslým výrazom kráča k pracovni. Otvorí dvere a vidí obrovský neporiadok. Niečo zlostne zašomre a začne svoju milovanú pracovňu okamžite pratať. Preruší ho zvuk nôh chodiacich po jeho kamennej podlahe v pracovni. Nahmatá prútik a otočí sa. Vidí pred sebou stáť čiernovlasú ženu v čiernych šatách s mimoriadne načechraným účesom ktorý jej hlave dodáva nadmerné rozmery. „Kto ste?!“ zavrčí a namieri na ňu prútik. „Vy si ma už nepamätáte?“ spýta sa žena a prikráča k nemu. „Volám sa Alesia...pane“ dodá trochu trpko. „Stretli sme sa v tom dome, aj s Igorom, a Narcissou a ostatnými smrťožrútmi ktorých ste dali zavolať“ pokračuje Alesia. „No iste...“Snape sa vražedne uškrnie a skloní prútik. „Ty si tá mimoriadne prítulná smrťožrútka...že áno?“ dvihne obočie no vidí že Alesia sa na neho pozerá nenávistne. „ Ako inak sa dá ulahodiť mužom ako vy?“ spýta sa ho znechutene a prezrie si ho. „ Žena ako ty, rozhodne inú šancu nemá“ odpovie výsmešne Snape. „A teraz mi vysvetli čo chceš v mojej pracovni...“precedí cez zuby a prikráča k nej. „Iba kontrolujem...kolegov..“ zašepká Alesia. „Vieme o tom, že smrťožrúti sú medzi učiteľmi..“odpovie odmerane Snape. „A my vieme o tom, že vy už nie ste smrťožrút...“odpovie mračivo Alesia. „Iba akýsi jeho pozostatok...úbohý muž ktorý prišiel o všetko....o rešpekt medzi nimi...o čest...o moc..“ pokračuje uštipačne Alesia. „ Toto si myslíš?“ Snape dvihne obočie. „Bohužial..sú niektorí ešte stále takí hlúpi že vám veria“ vyštekne Alesia. „ Chceš vidieť aký som smrťožrut?“ spýta sa potichu no nadmieru nebezpečne Snape a nakloní sa k nej. Alesia odvážne stojí a nemieni sa odtiahnuť. „ A čo urobíte ?Zbijete ma? Zabijete ?“zašepká Alesia. „Tak ako ste to urobili s Alyn?!“zvýši hlas. „Takže ty si prišla kvôli Alyn..“ Snape sa uškrnie a čiernymi očami sa zavŕta do jej mysle. „Takže sestra.....“ pokračuje keď si v jej mysli zistí aký má Alesia vzťah k Alyn. „ Presne tak..“odpovie Alesia. „Mám vám pripomenúť ako ste ju mlátili, ako ste ju zabili?“vyprskne Alesia. „ Nemusíš ja si to všetko veľmi dobre pamätám“odpovie uštipačne Snape. „ Zabijem ťa za to ty podliak!!zabijem ťa!!!“ vyprskne Alesia a namieri na neho prútik. „Avad...“ ani nestihne povedať kliadbu keď jej prútik z ruky vypadne. Vznesie sa do vzduchu a priletí k Snapeovi. „ Úbožiačka....veď ty ani nevieš zabiť človeka..“ odpovie vražedne Snape prirúti sa k nej, schmatne ju za bradu a tresne o stenu. „Nie ?Ja ti dokážem či nie !!“ zreve Alesia vytiahne spod hábitu malú dýku a snaží sa ňou Snapea bodnúť. Ten jej okamžite ruku chytí a zovrie takou silou že Alesia zastoná bolesťou a dýka jej z ruky vypadne. „ Aká si len úbohá...“zašepká jej . „Uchyľovať sa k zabíjaniu ako mukel...bezvýznamné...“odpovie švihne prútikom a kúzlom ju udrie do svojej knižnice. Alesia vystrúha bolestivú grimasu a chytí sa za chrbát. „ Mal by som ťa za to zabiť...“ zašepká Snape. „Rob si čo chceš Snape!!Ale sľubujem ti že o pár dní už budeš mŕtvy!“ zavrčí Alesia a znovu k nemu odvážne prikráča aj keď jej dal už niekoľkokrát pocítiť, že proti nemu nemá šancu. „ No iste...ty určite...ty si dobrá tak na zábavu...na nič iné nie si súca..“odpovie výsmešne Snape. Alesia mu nazúrene vytne facku. Snape si nahnevane chytí líce a zbadá na svojej ruke krv. Na tvári ma asi
Na dvere do pracovne niekto zaklope a vojde Alica. „Nepôjdeme za Fretchom?“spýta sa ho len čo vkročí. „Na čo za ním máme ísť?“ Snape sa zamračí. „Ja chcem vedieť či nám niečo nepovie o Malfoyovi..nie je možné aby žil...“odpovie Alica. „Kvôli takej hlúposti za ním nemusíme chodiť“ odbije ju Snape s ľadovým výrazom. „Severus, čo ti zasa sadlo na nos?“spýta sa zamračene Alica. „Nič..“odpovie odmerane Snape. „Ehm, poďme za ním..prosím..“odpovie Alica so smutným výrazom. „Dobre“ Snape prikývne a nechá všetko tak. Obaja sa vydajú k pracovni Flaviusa Fretcha. Alica na jeho dvere trikrát zaklope a vstúpi. „Prepáčte..nerušíme?“spýta sa len čo do pracovne strčí hlavu. „Nie len poďte“odpovie Fretch tichým syčivým hlasom. Alica vstúpi a nasleduje ju Snape s nakvaseným výrazom. „Ehm, pán riaditeľ nám povedal že na škole bol muž menom Lucius Malfoy“ začne Alica. „To je pravda, bol“Fretch prikývne. „Ehm, vysoký muž s dlhými blond vlasmi po plecia ?“spýta sa Alica a rukou si urobí imaginárnu hranicu niekam k pleciam. „Presne tak“ Fretch prikývne. „Ale to nie je možné, Lucius Malfoy dávno zomrel“ Alica pokrúti hlavou. „To je možné ale teraz je späť“odpovie Fretch. „Nehovorte hlúposti, nikto nevie vrátiť človeku pôvodný život“ ozve sa mračivo Snape. „Nie sú to hlúposti“ Fretch sa zamračí a jeho žlté oči mierne zasvietia. „Ako to myslíte? Hádam existuje niekto kto dokáže vrátiť človeku jeho pôvodný život a telo?“ spýta sa Alica. „Temný pán to dokáže“ odpovie Fretch. „Nedokáže“odporuje Snape. „Normálne nie, ale existuje predmet pomocou ktorého dokáže vrátiť život. Pôvodný život dávno mŕtvej hmote“ dodá Fretch tajomne. „Aký?“spýta sa napäto Alica. „Už ste počuli o Slizolinovom medailóne?“spýta sa Fretch. „Nie“odpovie Alica a pozrie na Snapea, ktorý nesúhlasne pokrúti hlavou. „Čo to tu s nami hráte? Vy ste ten ktorý vie všetko o všetkom, vždy vie kto je príčinou akého problému a o čo ide. Dokonca až príjmam pocit že mu slúžite, preto toho toľko viete“ Snape sa zamračí. „Ak by som mu slúžil tak, vám to nehovorím“ odpovie tajomne Fretch. „Povedzme len..že veľa čítam..a všímam si ľudí...“pokračuje. „Poviete nám niečo o tom medailóne?“ spýta sa netrpezlivo Alica. „Bude lepšie..ak si to pozriete sami. Navštívte knižnicu, oddelenie okultných vied a zakázaných kníh“pokračuje Fretch. „Čo tam nájdeme?“spýta sa Snape so zvrašteným obočím. „Takmer by som až nevedel že túto knihu máme na škole...“ozve sa Fretch. „Slečna Tomarová bude vedieť ktorá je to kniha, ďakujem za návštevu“odpovie Fretch s rukami za chrbtom a zdvorilo ich vyhadzuje. Alica sa zamračí a ide k dverám. „Ehm..tak dovidenia“povie začudovaným tónom a Snape ju nasleduje. Výjdu von. „Tak o čo tu ide ? O čom hovorí?“Snape sa mračí a vykročí chodbou. „Ja neviem“ Alica pokrúti hlavou. „Hovoril, že vieš ktorá je to kniha“pokračuje Snape. „Neviem Severus..prisahám“odpovie Alica. „Myslím že z nás robí bláznov“odpovie Snape a smeruje do hlavnej siene ktorá sa už medzi tým naplnila študentmi, aby sa naobedoval. „Pôjdeme tam dnes v noci“zašepká Alica a nasleduje ho. „Nie je to nutné“odporuje Snape. „Ale je, pôjdeme tam, zajtra začína vyučovanie, potom už nebudeme mať čas“odpovie Alica. „Dobre ako chceš“zamrmle Snape a vstúpi do siene. Posadí sa za učiteľský stôl a vedľa si sadne Alica. Obaja sa pustia do svojho obeda a o knihe a Luciusovi Malfoyovi radšej pred ostatnými učiteľmi nehovoria. Alica jedenie preruší, keď vidí že sa pri jednom zo študentských stolov strhla šarvátka a jedno z dievčat nahnevane vylialo svoj džús priamo do tváre chlapca ktorý sa okamžite postavil a začal na ňu kričať. „Tí fagani nemajú ani tu toľko slušnosti aby nás nechali najesť bez toho aby sme sa museli dívať na ich nezmyselne drzé správanie“ zašomre Snape keď to vidí. Dievča k chlapcovi príde a vrazí mu facku. Na to sa chlapec chytí za líce a hrubo do dievčaťa drgne. „Severus nemali by sme zasiahnúť?“ spýta sa Alica a zaťahá ho za hábit na pleci. Snape sa neochotne dvihne a s likvidačným výrazom kráča k obom študentom. Len čo ho chlapec zbadá, okamžite si vezme svoje veci a zbabelo ujde. Dievča ostane stáť a hľadí do zeme. „Môžete mi vysvetliť, prečo sa ani tu nedokážete správať ako civilizovaní ľudia?! To vám mám do nekonečna opakovať Fielsová, že vás odtiaľto vyhodím keď sa nebudete normálne správať?! Vám chýba výchova alebo ste doma zvyknutá oblievať sa a mlátiť prisediacich ľudí pri obede?!“vyprskne Snape. „Prepáčte pán profesor, ale on ma urazil“ odpovie dievča a hľadí do zeme. „Tak si to s ním vyriešte inokedy a nie tu!“ zavrčí Snape. „Ak vás ešte raz uvidím ako sa tu naťahujete, vyrazím vás jedného za druhým a budete bez obeda nehovoriac o tom, že vám pridelím tresty do konca školského roka! Pretože ako sa zdá máte až príliš veľa voľného času a neviete čo s ním! Toto je moje posledné varovanie!!“ vyštekne aj na zbytok študentov pri stoloch. Tí sa okamžite začnú tváriť že niečo zaujímavé vidia vo svojich tanieroch a tak tam civia len aby nemuseli hľadieť na Snapea. V celej sieni nastane hrobové ticho, hľadia na neho mlčky dokonca aj traja učitelia ktorí okrem Alice sedia za stolom. Snape sa na študentov ešte raz nepekne zamračí a prikráča nazad k svojmu miestu nasledovaný svojím vlajúcim plášťom. Sadne si a v sieni je stále ticho. „No teda...tí ale majú dosť..“zašepká Alica, keď vidí aký majú pred Snapeom rešpekt.