27. - 28. kapitola
27. kapitola – Život v temnote
Prejde osem mesiacov a Snape svoj život trávi stále vo väzení. Stojí na kamennom výčlenku a snaží sa nahliadnúť do susednej cely. Rukou pobúcha na stenu. Len čo tak urobí odpoveďou mu je rovnaké zabúchanie zo susednej cely ale oveľa slabšie. „ Albius počuješ ma ?“ zašepká smerom k stene a nenápadne z nej vyberie malý kúsok steny aby videl do susednej cely. „ Albius!“ zašepká ráznejšie. „Počujem Severus“ ozve sa zlomený tichý mužský hlas. „Myslím že už je čas to skončiť..“pokračuje mužský hlas. „Nehovor hlúposti!“ Snape ho okríkne. Len čo tak urobí začuje prudký náraz. Trochu zneistie. „ Albius!!“ zavrčí a pozrie jedným okom cez dieru v stene na muža v susednej cele. „Albius!“ zreve a udrie rukami po stene. „Vzdaj to Snape, ten sa obesil...“ odpovie mu väzeň ktorý je v cele oproti Snapeovi. Stojí pri mrežiach a pozerá na Snapea a aj do susednej cely. „Nemal na výber, dozorcovia sa rozhodli zbaviť sa ho..posledne dni ani nedostával najesť...“ pokračuje väzeň. Snape sa trochu znechutene posadí na zem keď si uvedomí, že človek ktorého tak dlho poznal si vzal život kvôli tyranii a šikane vo väzení. „Ale tie jeho handry vyzerajú dobre, škoda že som zavretý, na mne by vyzerali lepšie“ pokračuje väzeň. „ Váž svoje slová...“ zavrčí Snape a nenávistne na neho pozrie. „Nezúfaj Snape, teba onedlho čaká to isté, ako vidíš zoznam tvojích spojencov sa kráti a zoznam tvojích nepriateľov naopak predlžuje“ väzeň sa zlovestne zasmeje. „ A čo tvoj zoznam?“ zašepká Snape a vražedne na muža pozerá. „Ten je podstatne kratší ako ten tvoj“odpovie uštipačne muž. „Len aby si sa nemýlil...“odpovie výhražne Snape. „Vyveďte toho ubožiaka!! Hej!!! Dozorca!!“ muž začne vykrikovať a búchať kovovým tanierom o mreže hľadiac na mŕtvou obeseného muža v cele vedľa Snapea. Po chvíli k celám pristúpi niekoľko mozkomorov a Snape rovnako ako muž z cely oproti ustúpia v cele do zadu k múru. Do susednej cely vojdú dvaja mozkomori a mŕtvola väzňa ktorý tam zomrel okamžite zmizne. Po pár sekundách zmiznú aj mozkomori. „Do čerta...“ muž opatrne pristúpi nazad k mrežiam. „Jediné čoho sa v tejto odpornej diere bojím sú tí bezduchí hltači duší“ odpovie potichu muž hovoriac o mozkomoroch. Snape ho ani nepočúva a znovu sa vo svojom ošumelom oblečení posadí na zem. Spomenie si na Alicu. „Už je to 8 mesiacov čo tu nebola..“ pomyslí si. „Zabudla na mňa...nechala ma tu umrieť...“ pokračuje v premýšľaní. „Urobila dobre, nezaslúži si aby som jej ďalej ničil život“ zašepká si pre seba. Jeho myšlienky prerušia dvaja dozorcovia ktorí sa mu zjavia v cele. „Sektor 12 má dnes vychádzku, aj mužský aj ženský“ ozve sa k nemu dozorca a nechá jeho celu otvorenú. „Máš jednu hodinu na výbeh..“ dodá a odíde rozprávajúc so Snapeom ako keby bol pes. Druhý dozorca ostane v cele a hľadí na Snapea. „Mal by si ísť von Severus...“ povie mu. „Možno by som mal...“ zašomre Snape a hľadí na väzňa oproti ktorý vyšiel so svojej cely. „ Na vychádzke môžeš získať kontakty, alebo si užiť s nejakou ženou, naše dámy zo sektoru 12 sú tiež vonku“ pokračuje dozorca. „ To by snáď šlo..“ zamrmle Snape a výjde zo svojej cely von. Vykročí chodbou a díva sa na prázdne cely. Všetci väzni sa nachádzajú v malom výbehu ktorý im je určený. Otvorí dvere a vstúpi do miestosti plnej väzňov a dozorcov. Medzi mužmi venujúcimi sa najrôznejším aktivitám vidí aj niekoľko žien a mužov ktorí sa spolu o niečom dohadujú. „ Aaaa to je Snape. Privítajte všetci Snapea“ pribehne k nemu plešatý muž s hrbom. Snape sa zastaví a vražedne na neho pozrie. „Ešte stále slúžiš Voldemortovi? Ako sa má?“spýta sa muž. „ Ten všivák ma sem nechal zatvoriť pred siedmimi rokmi ale uvidíš že keď sa odtiaľto dostanem za všetko mi zaplatí“ zašepká väzeň a zavesí sa na Snapea. Ten do neho drgne aby sa na neho nevešal a bez rečí ide ďalej. Zvykol si že v Azkabane ho už niektorí ľudia poznajú, no neprajú mu nič dobré. Posadí sa na lavičku v rohu miestnosi a hľadí na to, ako do nej prichádzajú za sprievodu dozorcov ďalší muži a ženy vo väzenských handrách. Skloní hlavu a pozrie si na ruky, pohľadom prejde aj popálené miesto s číslom 1120 na svojej pravej ruke. Okamžite si spomenie na to ako učil na Rokforte či na Kranwalle. Na jeho milované elixíry a čiernu mágiu, kedy bolo pre neho jedinou najodpornejšou úlohou opravovať písomky študentov ktorých nemal rád. Na Melanie ktorá mu liezla do izby a znepríjemňovala mu život svojím vtieravým správaním. Na démona na Kranwallskom hrade, na Alicu ktorá bola pohryzená vodnými ľuďmi. „ Aké to bolo vtedy jednoduché, keď som bol slobodný človek, mocný muž. No ale čo teraz?? Možno by som sa mal tých ľudí zbaviť a dostať sa odtiaľto preč...“ nazlostene zašepká a znovu vzhliadne na svoje okolie. Myseľ sa mu okamžite naplní sentimentálnymi spomienkami na to čo bolo. „Ako vyzerala keď som ju videl prvý krát..“spomenie si ako v muklovskom dome spoznal Alicu. „Ako obyčajná žena, jednoduchá muklovská slúžka ktorej jedinou povinnosťou bolo starať sa o muža, žiadna veľká čarodejnica..“ pokračuje v myšlienkach. „Aj ona dokáže byť tým čo nie je, čo nikdy nebola, miluje tento svoj život, jednoduchý, bez kúziel, bez starostí so smrťožrútmi, s démonmi....“ dokončí myšlienku a znovu vzhliadne na okolie. „Žila by ako strohá muklovská žena ak by som ju odtiaľ nevytiahol...“ ohrnie peru. Medzi mužmi a ženami ktorí prišli zbadá ženu s blond vlasmi s bledou tvárou bez make-upu. „Ale no toto...“ zašepká a jeho čierne oči sa prekvapene pootvoria. Chvíľu ženu sleduje ako sa posadila chrbtom k nemu na lavičku oproti a začala čítať akúsi knihu. Postaví sa a potichu kráča. Postaví sa do neďalekého rohu. Žena po chvíli nahnevane hodí knihu o zem, vyberie si cigaretu, zapáli si ju a presunie sa do horu oproti a otočí sa chrbtom k celému dianiu. Snape k nej prikráča, najprv si však dobre pozrie kde sa nachádzajú dozorcovia. „Nemala by si sa otáčať chrbtom..nikdy nevieš kto ti zo zadu ublíži...“ prihovorí sa k nej zlovestným hlasom. Žena sa otočí a príšerne sa zľakne. Cigareta jej z ruky vypadne. „Severus..“ zašepká a preglgne. „Aká náhoda že sa stretávame práve tu Nitara však áno?“ozve sa Snape a natlačí ju úplne do rohu. „Nechaj ma..“ zašepká vystrašene Nitara. „Ale ja ti nič nerobím...zatiaľ. Myslel som že sa najprv porozprávame. Prečo si tu? Konečne zistili ako si zabila svojho manžela ?“spýta sa uštipačne a Nitara iba skloní hlavu. „ Asi si si nemyslela že sa tu raz dostaneš, zvlášť nie po tom čo si ma zradila a udala na ministerstve“ pokračuje vražedným tónom Snape. „Nemyslela si si že ma tu stretneš však? No povedz myslela ?“ Snape sa zlovestne zaškerí a priblíži sa k Nitare ešte bližšie. „Nie...“ zašepká prestrašene Nitara. „Nechaj ma Severus..“ dodá. „ Hmm mal by som to urobiť po tom čo si urobila ty mne? Po tom čo si ma zradila ? Hmmm mal by som? Čo myslíš?!“ zavrčí Snape a chytí ju pod krk. „Pusti ma..“ Nitara sa začne brániť. Snape jej hrdlo stisne oveľa prudšie a Nitara sa brániť okamžite prestane. „No tak...nevzpieraj sa..tu ti to aj tak nie je nič platné..“ zašepká arogantne Snape a pohladí ju po líci držiac ju druhou rukou pod krkom. „Vieš kde sa teraz vyberieme Nitara ? Ty a ja ?“zašepká jej do ucha nepríjemným hlasom signalizujúcim fakt že jej ublíži. „ Pomóc, pomôžte mi!!“ Nitara začne kričať keď cíti že svoje zovretie trochu povolil. Snape niečo zasyčí keď sa k nim okamžite prihrnú dvaja dozorcovia a Snapea okamžite od Nitary odsotia. „Čo sa tu deje?!“ vyprskne jeden z dozorcov. Nitara si utiera slzy a vystrašene hľadí. „ Vôbec nič, dohadovali sme sa na stretnutí...“odpovie Snape a nespúšťa z Nitary oči. „Nie je to pravda..!“ vyprskne Nitara. „ Dozorcovia mi v cele povedali že si môžem cez vychádzku užiť so ženou..“ ozve sa Snape a prísnym výrazom pozrie na dozorcov. „Ale nie tu!“ vyprskne dozorca. „A je tu iné miesto kde by sa to dalo?“ spýta sa Snape. „Tam“ odpovie dozorca a ukáže na sivasté dvere. „Ale máš smolu sú tam väzni..“ dopovie. „Myslím že pre vás nie je problém zariadiť aby tam neboli...“ odpovie zdvorilo Snape a pozrie na dozorcu ktorému je absolútne jasné že ho chce Snape podplatiť. „Ako sa hovorí Snape, za malú sumičku sa všetko dá...“ odpovie dozorca a prstami ukáže znak peňazí. „Výborne...“ Snape sa zaškerí a nenápadne vsunie dozorcovi stočený zväzok bankoviek do vrecka od hábitu. „Chcem ísť nazad do svojej cely“ ozve sa Nitara a vystrašene hľadí na Snapea čo urobil. Dozorca sa poohliadne okolo seba a vopchá ruku do vrecka kde nahmatá zväzok bankoviek. „Odkiaľ máš toľko peňazí ty všivák?“spýta sa nedôverčivo. „Hmm to je moja vec“odpovie s úškrnom Snape. „Nuž je to zaujímavé, iste ti z vonku niekto pomáha keď si do väzenia dostal taký balík...“ poračuje dozorca a Snape mlčí. „ Ozvi sa keď budeš ešte niečo potrebovať....Severus..“ dopovie dozorca so štipkou irónie a prikráča k sivastým dverám odkiaľ vyženie niekoľko žien a mužov. „Kráčaj Nitara...“ ozve sa k nej Snape ktorý k dverám smeruje. „Ale naše láskavosti nebudú zadarmo...“ zašepká dozorca keď Snapea ešte pred dverami zastaví. „Chcem ísť nazad do svojej cely...!“ vykríkne s plačom Nitara a dozorcovia sa začnú tváriť ako keby ju ani nepočuli. „Sviniari!!“ zašepká Nitara a vôjde do miestnosti. Nasleduje ju Snape a zatvorí za sebou dvere pred ktorými ostanú stať dvaja dozorcovia. „Ale no tak..zrazu sa už bojíš?“spýta sa Snape a agresívne ju tresne o stenu. Nitara sa rozplače. „Neplač Nitara, takú potvoru ako ty by som nechcel ani vo väzení...“zašepká jej znechutene. „Tak mi daj pokoj“ zašepká Nitara a znovu si poutiera slzy. „Teraz mi povedz...prečo si to urobila ?spýta sa Snape, nechá ju napokoji a ruky si vloží do vrecák. „Môžeš si za to sám!!So mnou sa nebudeš zahrávať!“ vyprskne Nitara. „Ty si predsa vedela do čoho ideš“odpovie odmerane Snape. „Stačilo Severus!! Nebola by som sa dívala na to čo robíš vždy keď sa tá odporná žena objaví“ zavrčí Nitara rozprávajúc o Alici. „Ako za ňou pobežíš keď povie čo len slovo! Vždy som vedela že máš pre tú potvoru slabosť, počuješ? Vždy som to vedela!“ pokračuje nahnevane Nitara. Snape iba stojí a tvári sa odmerane. „Vieš prečo ťa nezabijem?“prikráča k nej a chytí ju prudko za bradu. Nitara sebou agresívne mikne. „ Nezabijem ťa, budeš mi prospešnejšia ako štetka keď sa odťiaľto dostanem...teba vezmem samozrejme so sebou, aby si si nemyslela že sa z toho len tak vyvlečieš“ zasyčí Snape a pustí ju. Povie jej to len aby ju urazil, aj keď si je sám istý že niečo také by nikdy neurobil. Nikdy by ju nevzal so sebou von ak by mal možnosť utiecť. Prudko ju k sebe otočí chrbtom jednou rukou chytí za pás a druhou za hrdlo. „ Ešte by som zabudol...“zašepká jej a pevne ju drží. „Nabudúce sa tu už možno nebudeme rozprávať, ak budeš zlá...“ zašepká jej výhražne. Pustí ju, otočí sa a smeruje k dverám. Nitara na neho vražedne zazerá ako sa blíži ku dverám. Natiahne ruku aby na ne zaklopal aby mu dozorcovia otvorili, keď sa k nej ešte otočí. „Jedna dobrá rada...“zašepká s arogantným výrazom v tvári a otočí sa k nej. „Dávaj si pozor na to...čo komu o mne povieš, aby sa ti potom nestala nejaká nehoda, v tomto väzení vládne korupcia, človek si môže kúpiť všetko....mysli na to..“ pokračuje výhražne a zaklope na dvere. Dvere sa otvoria a dozorcovia ho odvedú späť do jeho cely. Len čo sa do svojej cely vráti sadne si na zem. „Hmm kto by to bol povedal že tu narazím práve na ňu, hmm to je dobré ešte sa mi môže zísť..“ premýšľa. „Máš návštevu...“ prikráča dozorca a nasleduje ho druhý dozorca s čiernovlasou ženou po ľavej ruke. Snape sa postaví keď ju zbadá. „Alesia...“ zašepká a na jeho tvári sa zjaví úškrn keď vidí že je to sestra Alyn Woodovej a Voldemortova stúpenkyňa. „K stene!“ zreve na neho dozorca. Snape prikráča k stene a nechá sa spútať. Potom Alesia vstúpi a dozorcovia odídu. „ Máš to tu tmavé a....špinavé..také rovno pre teba...“začne Alesia a nadradene na neho pozrie. Snape stojí pri stene spútaný, no na tvári má absolútne sebavedomý výraz. „Teraz by som ťa mohla zabiť...mala by som to také ľahké...“ zašepká Alesia a prikráča k nemu s úškrnom. „Temný pán by mi možno poďakoval..“ pokračuje. „ A čo ti bráni?“ spýta sa Snape a napraví si rukáv pod okovou na ľavej ruke. „Nemôžem, chce to urobiť On..“zašepká Alesia. „Stále mám však potrebu ublížiť ti...za Alyn...“ pokračuje zlovestne Alesia. „ Alyn bola príliš zvedavá, nepočúvala to čo som hovoril. Hmmm aj ty by si mala počúvať ...“ ozve sa uštipačne Snape. „ Pretože ľudia ktorí ma nepočúvajú, tí jednoducho...jedného dňa zmiznú, vieš o čom hovorím?“spýta sa nebezpečne Snape. „ Ale ale..“ Alesia sa zasmeje. „Myslím že je úplne smiešne aby si sa mi tu vyhrážal v tvojej pozícii „povie pobavene Alesia a pozrie na jeho okovy. „ Vieš prečo ma niektorí považujú za nástupcu Lorda Voldemorta ? Vieš prečo sa pridali na moju stranu? Prečo sa ma boja tak ako sa báli jeho ?“spýta sa úplne pokojne Snape. „ To som teda nikdy nepochopila ale neváham povedať že si im naklamal pekné svinstvá len aby to urobili a báli sa , v tomto si majster. V žiadnom prípade sa mu však nemôžeš rovnať aj keď si to o sebe myslíš „ odpovie Alesia pohŕdavo. „Vieš čo je Via Negativa ?“spýta sa Snape a začne sa vražedne uškŕňať keď si pomyslí že opäť bude môcť manipulovať realitou pomocou vlastnej mysle a zbaviť sa tak okov aby mohol Alesii ublížiť. Využiť schopnosť ktorú nevyužíval taký dlhý čas. „Nie to teda neviem a nemyslím že by ma to zaujímalo „odpovie odmerane Alesia no tej Snapeov výraz sa jej ani trochu nepáči. „To je presne to, čo ma od neho odlišuje, čo ma odlišuje od vás...“ pokračuje Snape s úškrnom a nadvihne ruky v okovách. „Pozeraj sa...“ povie a neprestajne hľadí na Alesiu. O niekoľko sekúnd na to sa železné okovy na jeho rukách prelomia a zvlečú sa mu z rúk, to isté urobia aj okovy na jeho nohách. Alesia zdesene hľadí ako ho železné okovy samé od seba pustili, bez toho aby niečo povedal, bez toho aby použil prútik a v tej chvíli sa v nej rozpúta panika. Pribehne k mrežovaným dverám. „Pomóooc“ zakričí vystrašene. To sa k nej už ale prirúti Snape zdrapí ju za hrdlo a pevne ju stisne pripravený zahrdúsiť ju. „No a čo mi povieš teraz ?“ spýta sa jej ešte s nebezpečným úškrnom a ďalej ju dusí. Alesia zachrčí a inštinktívne sa snaží brániť. Do cely okamžite pribehnú dozorcovia a Snapea od nej nasilu odstrčia mieriac na neho prútikmi. Zdesene hľadia na to že nemá okovy. „Ani sa nepohni!!“ zreve na neho dozorca a mieri mu prútikom na hlavu. „Ste v poriadku slečna ?“spýta sa druhý a pomôže Alesii von z cely . Alesia pozrie na Snapea pohľadom plným strachu, obáv a nechápavosti a výjde von z jeho cely držiac sa za krk. „K stene ty všivák!“ zreve dozoroca a drgne do Snapea. Ten podvihne ruky na znak toho že nebude klásť odpor a pristúpi k stene. Jeden dozorca pozrie na druhého rozpačitým pohľadom plným obáv. „Ako si sa dostal z okov ?“vyprskne na neho jeden z dozorcov. „To je také malé kúzlo...som predsa čarodejnik nie ?“odpovie im Snape otázkou. „Mám pocit, že od dnes ťa tvoje návštevy uvidia len cez mreže tvojej cely...žiadne hlúposti..“ pokračuje dozorca a výjde von nasledovaný druhým dozorcom. Zamknú jeho celu a nechajú ho tam. V ich tvárach sa dá zreteľne prečítať strach z toho že nevedia ako to urobil, že nevedia ako je možné že sa len tak dostal z okov ktorými bol spútaní. „Hmmm to sú mi dnes ale veci..“ zaškerí sa Snape keď vidí ich tváre. Počká kym dozorcovia odídu a posadí sa na zem. „Hmm, stačilo..“ pomyslí si. „Dal som jej osem mesiacov na to aby ma vyhľadala, bol som trpezlivý, čakal zavretý...neprišla..“ pokračuje v myšlienkach. „Ako chce, ak neprišla, budem musieť ísť ja za ňou, milšia je mi jej nenávisť ako nezáujem...“ zašepká a chytí pergamen ktorý dostal na písanie listov. Začne do neho písať ceruzou. „Potrebujem Jane...“ zašepká a list adresuje práve jej. O niekoľko minút ho dá dozorcovi. Posadí sa opäť na zem pripravený dostať sa von z väzenia, využiť na to všetko čo vie, všetko čím disponuje. „Už nebudem čakať...už nie...“ pomyslí si. Jeho premýšľanie odrazu prerušia výkriky väzňov, búchanie kovovými taniermi o mreže ciel a nadávky dozorcov. „ Vzbura??“ ozve sa muž z cely oproti keď to počuje tiež. Snape sa na mreže svojej cely nalepí aby videl aspoň niečo. Nakoniec však zistí že je to márne a tak to vzdá. Počúva nehasnúce výkriky väzňov ktoré sa mu ani trochu nepozdávajú. Začuje ako sa cela vedľa neho, v ktorej nedávno zomrel väzeň otvorí a ako do nej kráčajú nejakí ľudia. Všetko čo počuje sú iba kroky topánok a hlas správcu väznice. „Vždy som si myslel že raz sa tu obaja stretneme „ počuje správcov hlas. „Tak sa bav“ dodá pobavene správca a drgne do cely osobu vo väzenských handrách a akousi látkou prehodenou cez hlavu. „Hmm takže máme nového kolegu“ zasmeje sa muž z cely oproti . „Za čo tu sedíš ty ?“ ozve sa k postave ktorá sa vo svojej cele posadí. Snaží sa jej nahliadnuť do tváre. „Tak počuješ?“ pokračuje muž. Snape prikráča k stene susediacej s celou do ktorej osoba vošla. Povytiahne malý kúsok tehly a jedným okom zbadá v cele sedieť postavu vo väzenskom oblečení a akousi látkou ktorá jej zakrýva tvár. „Si hluchý ty idiot?!!“ vyprskne muž keď vidí že mu osoba nič neodpovedá. „Zdá sa Snape, že tvoj nový sused nie je veľmi výrečný“ pokračuje muž a pozrie na Snapea ktorý sa snaží nahliadnuť do cely. „ Hej tak za čo tu sedíš? Ty budeš asi jeden z tých málo vravných“ pokračuje muž smerom k osobe. „A asi budeš aj veľmi známy keď tvoj príchod vyvolal taký rozruch, žeby samotný temný pán?“ pokračuje muž a zasmeje sa. „No tak ukáž sa, ukáž ten tvoj ksicht nech vieme či si máme dať pozor“ pokračuje muž. Osoba si všimne že sa na ňu Snape díva a trochu podvihne hlavu. Všetko čo Snape v tmavej cele vidí sú modré oči s neľudsky veľkými zrenicami. Prestane hľadieť a znovu sa posadí na zem. „Ten nový je nejaký čudný Snape“ pokračuje muž. „ Zvláštne že to hovoríš práve ty“ odpovie ironicky Snape. „ Možno ťa má už plné zuby“ pokračuje. „Ale to môže povedať hocikto..hoci aký hlupák, samozrejme ak ho chránia mreže, však áno Snape“ odpovie mierne výhražne muž a pomyslí si že Snape si je sebou až príliš istý. „ On nie je hocikto...“ ozve sa tichý ženský šepot z cely kde vkročil nový väzeň. Snape zbystrí pozornosť keď začul ženský hlas. „Ja mám snáď halucinácie“ ozve sa väzeň. „Máme tu ženu!!!“ vykríkne. Snape sa znovu pozrie cez malý otvor. „Tak sa ukáž cicuška..“ pokračuje muž smerom k osobe. Tá sa postaví a hmatajúc stenu sa dostane až k malému otvoru cez ktorý sa díva Snape. Ten okamžite ustúpi a napadne mu, že žena ktorá je v tej cele je slepá, keď sa pohybuje podľa hmatu. „Vy neviete že sa nepatrí sledovať iných ?“ozve sa spoza steny cez malý otvor ženský hlas. Snape sa mierne zamračí. „ Vo svojej cele si budem robiť čo chcem“ odpovie odmerane a ľahne si na svoje kamenné lôžko. Žena sa zohne a kúsok kameňa vypadnutého zo steny, vytvárajúceho otvor, vloží nazad aby sa na ňu Snape nemohol dívať. Potom si zloží z hlavy kúsok látky a posadí sa na svoje kamenné lôžko. „Noo si pekná, čo takto trochu zábavy čo?“ muž sa jej zvrhlo prihovorí, no odpovede sa mu nedostane. „Kto to je ?“spýta sa Snape postaví sa a prikráča k mrežiam keď vidí že otvor upchala zo svojej strany cely. „Neviem nejaka žena“odpovie väzeň. „ Je pekná?“pokračuje Snape. „ Je pekná, ale ako sa zdá nemá náladu pobaviť sa s nami“ muž sa zasmeje. „Kto vie môžno budem mať šancu keď sem znovu pustia tie prekliate potvory aby nás zožrali, čo ty na to pusinka ? Prídeš ku mne? Ja ťa ochránim“ pokračuje muž a smeje sa. Snape zatvorí oči a pomaly nosom nasaje vzduch. „Cítim jej vôňu...“ zašepká a omamne oči otvorí. „Nuž, ešte si na ňu budeme musieť počkať Snape, ďalšie kŕmenie bude onedlho, ale potom sa o ňu s tebou rád podelím“ odpovie zvrhlo muž a znovu sa zasmeje. „Kto ti povedal že ja sa chcem deliť prave s tebou?“ Snape na neho znechutene pozrie a posadí sa k mrežiam a stene susediacej s celou ženy. „ Poznáte ma ?“prihovorí sa k žene a hľadí na kamennú stenu. Je mu čudné čo o ňom pred chvíľou povedala, že nie je len tak hocikto. „ Nie“ odpovie mu tenký hlas. „Prečo ste to povedali?“spýta sa Snape. „Starajte sa o seba...“odpovie tichý ženský šepot. Snape sa zamračí. „Prečo vás dali sem ? Sem ženy nepatria, toto je mužská časť“ spýta sa znovu. „Starajte sa o seba...“ zopakuje žena. Snape zvraští obočie a viac sa s ňou nehodlá baviť. Sadne si, vezme ceruzu a kúsok papiera ktorý dostal a posadí sa na kamenný výčnelok pri stene. Položí si papier na koleno a začne písať.
Neveril by som, že to všetko sa skončí takto. Necítil by som sa tak ako sa cítim ak by som vedel, že ma chápeš. Myslel som že som tu kvôli tebe, ale tak to nikdy nebolo. Ostal som znovu sám, pretože som si to zaslúžil. Ty si ma pred tým varovala ale ja som tvoje slová nepočul, nechcel som ich počuť. Milšie je neprijať pravdu a žiť v ilúzii ako pripustiť si fakt že som zlyhal, že som ťa neuchránil, že som o teba prišiel. Myšlienka môjho bytia bez teba je viac než zúfalá. Medzi kamennými múrmi väzenia zisťujem, že aj keď som vedel čo pri sebe mám, nedokázal som si to vážiť. Smrť a beznádej ktoré ma obklopujú ma napĺňajú pocitom, že teba už nikdy neuvidím, že si zabudla a vymazala ma zo svojho života. Zvykám si dúfať v nádej že raz sa odtiaľto dostanem a vyhľadám ťa, môj cit sa nezmenil, zožiera ma však oveľa intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým. No aj tak cítim nesmierny pokoj pretože viem, že toto tu si zaslúžim. To že som od teba ďaleko ma napĺňa podivným pocitom istoty, že vo svojom živote si šťastná, že budeš mať pokoj ktorý som ti ja nikdy nemohol dať, rovnako však aj pocitom že nemôžem dopustiť aby ťa Voldemort našiel a prijať porážku. Zároveň však musím s poľutovaním vyjadriť prázdnotu a smútok nad tým, že každý deň stále viac myslím na to ako ukončiť svoj prázdny život a zbaviť sa tak mučivých myšlienok na časy dávno minulé, pocitov zlosti a beznádeje z toho že som o teba prišiel, z chýb ktoré som v živote urobil.
Snažím sa potlačiť v sebe potrebu všetko to tu skončiť a ísť ďalej, vyhľadať ťa... Nemôžem dopustiť aby si ostala sama aj keď si myslím, že by to pre teba bolo lepšie. Od smrti ma oddeľuje neprekonateľná túžba po tebe, ktorá ma každý deň stále viac núti premýšľať o úteku, o smrti ľudí ktorí mi v ňom budú chcieť zabrániť. Nevyhľadala si ma, nebudem sa pýtať prečo, spýtam sa až sa my dvaja znovu streteme, vtedy dostanem odpoveď na otázky o ktorých neustále premýšľam.
S.S.
Dopíše a s depresiou v tvári pergamen stočí a obmotá ho tenkým povrazom aby ho mohol nechať poslať. Postaví sa a prikročí k mrežiam, keď si všimne otvor do vedľajšej cely. „Hmm žeby z neho vybrala ten kameň?“ napadne ho no viac tomu nevenuje pozornosť. Stojí pri mrežiach svojej cely a čaká na niektorého z dozorcov aby mu list odovzdal. „Niekedy nie je dosť času že ?“ozve sa ženský hlas spoza steny. Snape sa pozrie do malého otvoru v stene a zbadá tam jedno modré oko s rozšírenou zrenicou ktoré sa mu díva do cely. Prikročí k stene s pergamenom v ruke. „Času na čo?“spýta sa a premýšla ako sa tá žena môže dívať keď videl že sa pohybuje podľa hmatu, že je evidentne slepá. „K tomu aby sme si uvedomili čo všetko vo väzení strácame. Väzenie nás učí pokore...“ odpovie mu ženský hlas ktorý je Snapeovi veľmi povedomý aj keď sám nevie odkiaľ. „Ja som nič nestratil“ odpovie tvrdo a odmerane. „A nechajte ma už napokoji!“ vyprskne. „Zdá sa že áno keď píšete list...“odpovie ženský hlas. Snape si kľakne a pozerá cez otvor na teraz už dve modré oči s rozšírenými zrenicami. „Ako môžete vedieť čo robím keď ste slepá?“spýta sa tvrdo. „ Vidím vaše myšlienky, nepotrebujem zrak na to aby som cítila váš smútok“ odpovie žena. Snape pootvorí ústa a premýšľa s kým sa to rozpráva. Ktorá žena by bola schopná prekonať jeho vynikajúcu obranu mysle a takto si čítať jeho myšlienky?. „Niektoré city nikdy nezomierajú však ?“ spýta sa ženský hlas.“Kto ste ? Prečo ste v Azkabane ?“zavrčí Snape. „ Nie som odtiaľto, mala som problémy s ministrom“odpovie žena. „Ministrom? Ste smrťožrútka?“spýta sa Snape. „Nie...a vy?“spýta sa ženský hlas. „Áno“zašepká Snape. „Prečo vás dali sem? Medzi mužov ?“spýta sa Snape so záujimom. „ Chceli ma potrestať...za najvyšší zločin...“odpovie žena tichým hláskom. „Najvyšší zločin?“spýta sa Snape a hypnoticky hľadí na modré oči ktoré vidí cez malý otvor. „Jeden múdry muž ma naučil že veriť sa nedá nikomu“odpovie žena. „Len jeden človek vedel, že neexistuje odpustenie, že je to vždy život za život...že jedna bolesť utiší druhú „zašepká žena a Snape nadobudne pocit že rozpráva o ňom. Dobre si pamätá ako Alici vysvetľoval, že žiadne odpustenie medzi smrťožrútmi neexistuje. „Kto si...?“ spýta sa Snape s nedôverčivým výrazom. „Ty ma nepoznávaš? Ako rýchlo si zabudol...ako dlho si nepočul môj hlas keď ti nič nehovorí...“ ozve sa žena a Snape je doslova až nalepený na stenu s očami pri otvore v stene. Potiahne nosom a zacíti jemnú kvetinovú vôňu z jej cely. „Nádherne voniaš..a to je tu vo väzení veľmi čudné......“zašepká k malému otvoru. „Áno?Čo by si robil ak by nás neoddeľovala stena?“spýta sa žena. „Myslím že odpoveď na to poznáš aj sama aj keď neviem kto si...“ odpovie Snape tichým hlasom a pozrie na väzňa oproti ktorý zaspal. „ Premýšľaš ako ukončiť svoj život Severus...tak som prišla..tak ako si chcel...tak ako si mi to povedal...že si ma vyžiadáš, pretože budeš chcieť zomrieť spokojný...“ odpovie žena a Snape cez otvor vidí iba červené popraskané pery. Pootvorí ústa pri myšlienke ktorá ho napadla. „Nie je to možné...“pomyslí si. „Čo nie je možné?“ozve sa žena po prečítaní jeho myšlienky. „Alica..?“ ozve sa Snape aj keď si pripadá ako blázon že to hovorí cudzej žene. Cez otvor sa k nemu prestrčia dva tenké prsty. Snape sa ich pomaly dotkne a šokovane hľadí. „Si to ty?“zašepká. „ Nikto iný to byť nemôže, nikto iný by ťa totiž neodhovoril od toho šialeného nápadu ukončiť dobrovoľne svoj život. Ty ktorý si bol vždy silný...“ pokračuje žena a Snapeovi je pri pohľade na dve prsty jasné že patria Alici. Srdce sa mu okamžite rozbúcha. „Alica...“ zašepká a inokedy pevnou rukou sa dotkne jej prstov. „ Čo....“ nezmôže sa ani na pokračovanie svojej otázky a v jeho vnútri sa okamžite rozľahne pocit nádeje. „...tu robím?“ doplní ho Alica. „ Po tom čo som tu bola naposledy a videla čo s vami robia, som sa vybrala na ministerstvo..“ Alica začne rozprávať. „Minister ma prijal no len čo si vypočul to, čo som mu povedala nechal ma ísť, poslal na mňa mužov, smrťožrútov aby ma ešte v ten deň zabili...“ pokračuje. Snape sa posadí pred otvor a počúva. „ Našťastie sa im to nepodarilo, a tak mi neostávalo nič iné ako to ministrovi vrátiť....tak ako si ma to naučil ty....život za život....“ odpovie Alica. „To si nemala robiť, väzenie nie je pre teba „odpovie Snape a pokrúti hlavou keď pochopí, že Alica ministra zabila tak ako hovorí. Pozrie na pergamen v ruke a okamžite ho odhodí preč. „ Ty si bola predsa tá dobrá...nepatríš sem..“ zašepká. „Už nie som dobrá Severus, nechcem byť...“ odpovie tvrdo Alica. „Nehovoriac o tom...že aj ty tu sedíš neprávom, aj to bola práca ministra, ten sviniar za to už zaplatil“dodá. „Ja som od teba nikdy nežiadal aby si to vzala do svojích rúk. Vždy som mal s ministerstvom problémy a vždy ich budem mať, to ale nie je dôvod aby si .....“ Snape nedopovie „ Ja sa ťa nepýtam na tvoj názor čo mám alebo nemám robiť“ Alica ho drzo preruší. „ Dostaneme sa von“ dodá. „ Ale musíš sa pozbierať. Čo sa stalo s tým mužom ktorého poznám? So silným, mocným, pred ktorým sa ostatní klaňajú, ktorému som musela byť podriadená?...“ Alica zašepká. „Nebodaj ťa zlomilo väzenie Severus?“spýta sa. „Nie, väzenie nie“odpovie Snape. „Odlúčenie a tvoj nezáujem, myslel som že si na mňa zabudla keď si sa tu tak dlho neukázala, nekontaktovala ma“odpovie urazene Snape. „A navyše to ty si sa stále stavala do úlohy mne podriadenej, chcela si to tak, páčilo sa ti to tak..“ zašepká trochu vzrušene nalepený na stenu, pripravený zbúrať ju ak by mal po ruke prútik. „Prepáč..ale bolo to nutné“odpovie Alica. „Takže čo teraz?Je z teba zlomený muž s ktorým nemôžem rátať?“spýta sa Alica. „Môžeš so mnou rátať!!“ vyhlásí sebavedomo Snape. „Dostanem ťa odtiaľto!“ dodá tvrdo. „Aj seba..dostaneš odtiaľto aj seba“doplní ho Alica. „Neviem..ako odtiaľ dostať dvoch ľudí“Snape pokrúti hlavou. „Ale ja áno...“odpovie Alica. „Každý sa niečoho bojí Severus“ zašepká potichu Alica. „A myslím že ty sa odtiaľto dostaneš aj bez toho aby si mal prútik“pokračuje. „Ty ale nevieš aké to je utekať odtiaľto, môže ťa to stáť život“ odpovie podráždene Snape. „ Nie, ale ty áno...“odpovie tajomne Alica. „Utiekol si tak pred dva a pol rokmi keď sme boli ešte na Rokforte, aj vtedy ste utiekli dvaja alebo nie?“ spýta sa Alica. Snape sa zamračí a udiví ho odkiaľ Alica vie ako utiekol z Azkabanu po tom čo ho do väzenia zavreli keď zabil Artemiusa Roweta. „ Všetko čo potrebuješ je tvoja myseľ....via negativa...“ zašepká Alica. „ Len si to predstav a ono sa to zhmotní....“ zašepká Alica. „Vnúť im predstavy ktoré ich dokážu zabiť, koniec koncov, práve kvôli tejto vlastnosti sa ťa smrťožrúti boja...“ dodá. „ Ty chceš aby som využil svoju najšpinavšiu a najhoršiu vlastnosť?“spýta sa Snape a dvihne obočie. „Predtým ti vadilo keď som sa takto správal“dodá. „Čas a aj naše okolnosti sa zmenili Severus...“odpovie Alica. „Tak to urob...alebo ty ma snáď nechceš znovu vidieť?“ozve sa Alica. „Chcem..“ Snape horlivo prikývne lepiac sa k maličkému otvoru aby na ňu videl. „Urobím to“povie. „Ale nie hneď musím si to premyslieť“ dodá. „Prečo si slepá?“zachmúri sa. „ Keď ma sem priviedli, nemali pre mňa voľné miesto, tak ma chceli poslať do iného väzenia pre ženy. Našťastie tu zomrel nejaký muž a tak ma správca hodil sem pretože má za mňa veľa peňazí keď ma tu bude držať. Vedel že my dvaja sa poznáme a tak ma oslepil,a oslabil môj sluch aby som ťa nevidela a nepočula, aby som nevedela že tu si, hneď vedľa“ pokračuje šeptom Alica aby nezobudila väzna v cele oproti. „Špinavec...“Snape precedí cez zuby a zatvári sa nanajvýš zlovestne. „Našťastie on nevie, že ja dokážem veľmi rýchlo vnímať a čítať ľudské myšlienky, preto keď som počula tie tvoje, bolo mi jasné kto je vedľa mňa. Pretože tie tvoje, tie sa točia vždy a neustále okolo mňa..“pokračuje Alica. Snape sa chvíľu začne cítiť trápne. „Som rád že si tu...“zašepká jej.
28. kapitola - Démonov
Prosaro
Prejdú ďaľšie tri dni ktoré strávia vo svojích celách, premýšľajúc o vhodnom úteku z väzenia. „ Severus, musíme to urobiť dnes, keď sem pustia tie zvery“ zašepká Alica k malému otvoru v stene. „Vysvetlíš mi ako sa chceš vyhnúť tým potvorám ktoré na nás posielajú dozorcovia aby sa nás zbavili?“spýta sa Snape sediaci na zemi a hľadí na svoju prázdnu kovovu misku premýšľajúc o tom že už druhý deň nedostal nič jedlé. Chytí sa za žalúdok v ktorom cíti podivné bolestivé skrútenie od hladu. „Ja neviem ale je to jediná šanca, inač sa von nedostaneme“ zašepká Alica. „Čas kŕmenia!!!“ ozve sa jeden hrubý hlas a v celej väznici sa ozve obrovský nepokoj a krik väzňov symbolizujúci že vedia o tom že sa blíži čas, keď si budú väzni musieť zachraňovať životy pred neľudskými obludami ktorých prenasledovanie väzňov je obľúbenou zábavou dozorcov. Snape sa okamžite postaví keď sa jeho cela otvorí. Rýchlo si vylezie do priehlbiny vysoko v stene kde sa ukryje. „ Alica!!Ukry sa niekam!!“ zakričí. Alica sa hmatom dostane až k mrežiam svojej cely, roztrhne zo seba kúsok látky, zatvorí bránu cely a okolo poslednej oceľovej tyče brány a oceľovej tyče ostatných mreží obmotá a pevne zviaže kúsok látky tak aby vchod do jej cely ostal zatvorený a zvery sa k nej nedostali. „ Ukry sa!!!Neostávaj na zemi!!“ kričí Snape. Alica s trasľavými rukami a strachom vystúpi na kamenný výčnelok a hmatom hľadá akékoľvek otvory v stene aby sa dostala čo najvyššie k stropu svojej cely. Rovnako ako Snape aj ona nájde vysoko v stene priehlbinu do ktorej sa posadí. Pritisne si kolená k brade a cítiac ako prudko jej bije srdce počúva žalostné výkriky väzňov v celách. Snape spozoruje ako sa k jeho otvorenej cele priblížil jeden z upírodlakov ovoniavajúc kamenné lôžko na ktorom spával. Z vonku začuje akýsi podivný kvílivý zvuk ako keby sa vietor preháňal malými škárami medzi kameňmi. Začuje niekoľko úderov hromu a je mu úplne jasné, že vonku sa strhla hrozná búrka. „Toto nie je dobré...“pomyslí si a táto situácia sa mu vôbec nepáči. Celým väzením sa nesie žalostný nárek, kvílivý zvuk vetra doprevádzaný údermi hromu vytvárajúc tak hrôzostrašnú atmosféru. Prikrčí sa ku kamennej stene keď sa zrazu strhne prudký vietor a a ozve obrovský náraz. Zdesene sa díva na to ako niečo odtrhlo časť kamennej strechy väzenia, ako sa zrútilo niekoľko stien a pochovalo pod svojími kameňmi a prachom niekoľko vazňov v susedných celách. Všetko sa zatrasie a zúrivé tvory v Snapeovej cele strachom utečú. Šokovane hľadí na to čo sa okolo neho deje a vôbec sa mu to nepáči. Okamžite ho napadne myšelienka o tom, či je Alica v poriadku. Sleduje ako začalo do jeho cely pršať po tom ako prišla o časť svojej strechy. Nadvihne hlavu a pozrie na úplne čiernu oblohu v ktorej sa mihajú blesky. Zmocní sa ho čudesný pocit a nesmierne obavy. Odrazu hromobitie utíchne a v celom väzení už počuť iba nárek väzňov, krik a vŕzganie ciel. Snape sa porozhliadne a pomaly zlezie na zem. Vezme jeden z veľkých kameňov popadaných na zemi v jeho cele po tom čo sa zrútila strecha. Vezme sivastý kameň a držiac ho v ruke na svoju obranu pomaly kráča k dverám otvorenej cely. Vystrčí z nej najprv hlavu a hľadí na zdevastovanú chodbu, popadané kamene na zemi medzi ktorými ležia dvaja strážcovia a tri očividne mŕtve telá upírodlakov. „Čo ich zabilo?“napadne ho ako prvé. Opatrne k nim prikráča a slabo do nich rýpne nohou aby sa uistil či náhodou nie sú pri vedomí. Pozrie pred seba a vidí ako z ostatných ciel väzni utekajú so strachom, takmer až šialenstvom v očiach. „Do čerta...čo sa to tu deje? Cely sú otvorené....“ zašepká a blíži sa k otvorenej Alicinej cele. Vidí ju ako leží na zemi z časti zavalená kamením. Okamžite k nej pribehne a začne ju vyhrabávať. „Alica..počuješ ma ?“zašepká a povytiahne ju k sebe celú dotrhanú a špinavú od prachu. „Alica“ zopakuje dôraznejšie a pritúli si ju k sebe. „Počujem...“ zašepká slabým hlasom Alica a vykašle z úst prach. Otvorí oči a porozhliadne sa okolo seba. „Ako to že vidím?“spýta sa a pozrie na rovnako špinavého Snapea. „To neviem ale nie je to jediná podivnosť čo sa tu stala“odpovie Snape. „Aj ja som videla tú podivnú búrku“ zašepká Alica a pomaly sa postaví. „ Chodba je plná mŕtvol dozorcov a tých zverov“ reaguje Snape. „ Neviem si predstaviť čo ich v takej krátkej chvíli mohlo zabiť“ dodá s obavami v očiach a trochu ju objíme. „Pôjdeme odtiaľto preč“ zašepká Alica. Snape zo zeme znovu vezme jeden kameň s ostrým hrotom aby sa v prípade potreby mal čim brániť. „Z väzenia sa nedostaneme ľahko, vonku je množstvo mozkomorov, navyše to vyzerá že utekajú všetci väzni“ šepká. „Poď“ Alica ho potiahne a vystúpia na chodbu. „Och bože...“Alica sa zhnusí keď vidí mŕtvoly dozorcov aj zverov na chodbe. „Severus...majú vypálené oči..pozri sa..“ dodá z hrôzou. „Keď som išiel do tvojej cely tak nemali..“zašepká Snape hľadiac na popolavé otvory v tvárach dozorcov aj zverov v ktorých mali ešte pred chvíľou oči. Pozrie na protiľahlé cely a vidí v nich niekoľko mŕtvych väzňov. „Zdá sa...ako keby sa na niečo dívali..na niečo ..na čo sa nemali dívať..“ zašepká Alica a priblíži sa k jednému z dozorcov a hľadí na jeho tvár. „Vyzerá to..ako keby zomrel hrôzou“ zašepká so strachom hľadiac na tvár dozorcu skrivenú do hrozivej grimasy. „Musíme ísť odtiaľto čo najrýchlejšie preč, nevieme kto z dozorcov a väzňov je nažive, z väzenia sa len tak ľahko von nedostanú“ ozve sa Snape strhne ju za ruku a vedie chodbou rýchlym krokom. „Kamže kamže?“ ozve sa skupinka väzňov, dvoch žien a troch mužov len čo vstúpia do bočnej chodby. „ Von“odpovie Alica. „Nebuď smiešna von sa nedostaneme“odpovie jej jeden z väzňov. „Áno nedostaneme“ ozve sa podivným hlasom jedna so žien. „Tvoje miesto je tu“ dodá a prikráča k Snapeovi. Ten nechápavo zvraší obočie. „Čo to s ňou je ?“spýta sa Alica väzňa a pozrie na ženu. Väzeň iba pokrúti hlavou že to sám nevie. „ Dnes je ten deň kedy budeme spasení“ zašepká žena a hľadí na Snapea. „Ja neviem o čom hovorí“ odpovie mračivo Snape a pozrie na Alicu. Len čo to dopovie jedna zo žien sa začne nekontrolovateľne triasť, z jej úst vyprsknú spenené sliny a zrúti sa na zem. „Preboha!“ Alica sa zľakne a odstúpi hľadiac na ženu ktorej oči sa rázom sfarbili do biela, ako sa nekontrolovateľne trasie na zemi. Snape sa k nej skloní, vezme ju a postaví ju pridržiavajúc ju. Žena sa aj napriek tomu nekontrolovateľne trasie. Zbytok skupiny na to vystrašene hľadí. „Čo jej je?“spýta sa väzeň. Alica k nim prikráča a keď vidí že to ženu neopúšťa, napriahne sa a vytne jej poriadne zaucho. Len čo tak urobí, žena sa prestane triasť a ostane Snapeovi v náručí. Zavládne hrobové ticho a všetky oči sa upierajú na ženu. Snape si ju prehodí na ľavé rameno a dvoma prstami jej nahmatá pulz na krčnici. „Je mŕtva..“zašepká, keď na jej krku necíti žiaden pulz ani necíti jej dych. „Čože ?Tak silno som ju až neudrela „ odpovie vystrašene Alica. Snape ju položí na zem keď žena otvorí kompletne biele očí a znovu sebou trochu zalomcuje. Celá skupina od nej odstúpi. „Dnes v noci mŕtvi ožijú a živí budú mŕtvymi. Pozor na žijúci kameň, privedie vás do záhuby...“ prednesie chrapčivým hrubým mužským hlasom. Prestane sebou škubať, zatvorí oči a znovu vyzerá ako mŕtva. „S-severus..čo sa to tu deje?“spýta sa absolútne vystrašene Alica a pozrie na Snapea ktorý svoj des tiež nedokáže ukryť. „Neviem“ zašepká potichu. „Čo to malo byť?“spýta sa s obavami jeden z väzňov. „ Každý z nás má svoju úlohu“ odpovie druhá žena ktorá na Snapea hovorila aj predtým. „Čo sa tu deje?“spýta sa jej Alica. Žena na ňu pozrie mierne očarovanými očami. „Ešte máš dve hodiny, môj drahý Prosaro“ odpovie žena, pohladí Snapea po líci a odíde. „Čo to malo znamenať?“spýta sa Alica ktorá si všimne že v celom väzení je odrazu už úplné ticho. Žiadne výkriky väzňov ani plač. „Neviem čo sa tu deje“odpovie Snape. „Prečo ti hovorila Prosaro?“spýta sa väzeň. „Neviem a ani ma to nezaujíma, musíme sa odtiaľto dostať preč“ povie Snape, schytí Alicu a rýchlom krokom sa pokúšajú nájsť východ z labyrintu chodieb vo väzení, doprevádzaní jedným z väzňov. Alica si stačí všimnúť sochu chrliča s rohami sediaceho pri stene. Snaží sa na neho nedívať a radšej nasleduje Snapea. Po hodine blúdenia nekonečnými chodbami aj tak východ nenájdu. „ Ako je to možné?Tu sme sa mali dostať preč z väzenskej časti“ odpovie Snape nechápavo hľadiac na stenu pred sebou. „Si si istý?“spýta sa väzeň nedôverčivo. „Absolútne istý!“ vyprskne Snape. „Žijúci kameň...“ odpovie potichu Alica a pozrie na ďaľšieho chrliča na chodbe. Snape na ňu nechápavo pozrie. „Žijúci kameň“ zopakuje Alica a pozrie na Snapea. „Vám sa nezdá ako keby nás tie steny odtiaľto nechceli pustiť?“spýta sa vydesene a pozrie na nich. „Nie niekto to iba začaroval“ odpovie rozumne Snape. „Severus tá žena bola mŕtva a potom znovu ožila..“pokračuje Alica. „No a čo?“ Snape sa zamračí. „ Myslím že prehliadaš to čo je zrejmé...“odpovie Alica a pozrie na chrliča ktorý na ňu otvorí červené oči. „ Ten chrlič sa pohol...“ zašepká strachom Alica keď to vidí. „Chrliči sa zvyknu hýbať“ odpovie nevrlo Snape. „Ale nie takýto, toto socha je démona“odpovie potichu Alica a hľadí na chrliča ako oči zatvoril. „Je mi jedno čo to je, musíme sa odiaľto dostať“ odpovie Snape a porozhliadne sa po ďaľšej ceste odkiaľ by mohli ísť aby sa z väzenia dostali. „Čo cez strechu?“spýta sa väzeň. „Niečo ju zničilo“dodá. „Ak sa chceš stretnúť s mozkomormi a padať dvesto metrov do mora tak môžeš ísť“ odpovie mu odmerane Snape.Väzeň sa zamračí. „ Tam sú nejaké dvere“ odpovie Alica prikráča a dvere otvorí. Vstúpia do rozľahlej kamennej miestnosti plnej pavučín a prachu. Na zemi vidia ležať dlhovlasého muža v sivom väzenskom oblečení. Alica k nemu prikráča a čupne si vedľa neho. Snape ju nasleduje, čupne si a otočí ho tvárou k nim. Muž sa preberie a Snape okamžite cúvne. „To je Geron Demiels“ zašepká a hľadí na muža ktorý sa na neho začal zlovestne vyškierať. „Vrah, masochista a násilník...“ zašepká väzeň ktorý ich doprevádza. „A predovšetkým pán chirurg Demiels....“ zašepká očividne šialený väzeň a vyberie z vrecka lyžicu s obrúseným hrotom. „ Kto to je ?“spýta sa Alica. Snape k nej okamžite prikráča a majetnícky ju zatlačí za seba upierajúc oči na väzňa. „Pozor na neho..“ zašepká jej. „ Vyhlásený vrah muklovských žien...“ ozve sa väzeň a tiež ustúpi. Demiles sa na nich díva a s obrúseným koncom lyžice si do ruky urobí hlbokú rýhu ktorá mu okamžite začne krvácať. Potom pozrie na Alicu hypnotickým až posadnutým výrazom. „ Z kože, jednej ženy som si urobil krásny šál...“ zašepká so zlovestným úškrnom a Alica sa radšej iba krčí za Snapeom. Snape stojí a ostražito hľadí čo Demiels urobí. „Cítim tú tvoju...“ zašepká Demiels, Snape sa hnevom neovládne okamžite sa na neho vrhne pritlačí ho o stenu, chytí pod krk a vytrhne z rúk lyžicu. „Ty ....jeden....“ Snape zúrivo vyslovuje a prudko mu stláča hrdlo. Demiles zachrapčí. „Hahaha mačička má ochrancu...“ chrapčivo sa vysmeje Snapeovi lapajúc pri tom po dychu. Ten sa neudrží a vyprskne niekoľko slov. „ Ad partes atrox foetidum „ vysloví a neviditeľná prúdká sila Demielsa odhodí cez rozbitú kamennú stenu väzenskej cely dole do hlbokej rokliny. „Odporný chlap..“ Alicu strasie znechutenie. Snape prikráča k rozbitej stene a hľadí dole do hlbokej rokliny. Ohrnie pery pri pohľade na Demielsovú mŕtvolu na dne rokliny„Ideme!“ zavelí nazúrene a vykročí ďalej smerom k ďaľším dverám ktoré otvorí.Okamžite uvidia ženu ktorá sa so Snapeom rozprávala ako sedí v krásnych starodávnych šatách v honosne zariadenej miestnosti. „Kde sa to tu vzalo?“ zašepká Snape s nedôverčivým výrazom. „Pochybujem že to tu bolo aj predtým „dodá. „Prosaro..tak si predsa prišiel“ žena sa postaví oslovujúc ho čudným menom a z bočných častí spoza stien k nim prikráčajú aj ďalší väzni tentokrát oblečení do elegantných šiat. „Kde vzali to oblečenie?“zašepká väzeň Snapeovi a vystrašene hľadí. „ Tvoj čas sa blíži..choď sa pripraviť, Prosaro, môj dvorný alchymista....“ žena k nemu prikráča. „Dnes je tá noc..“ pohladí ho rukou po líci no Snape sa odtiahne. „Presuň zámok i nás na iné miesto a uchráň nás od smrti a šialenstva „ zašepká žena. Snape pozrie na miestnosť ktorá sa otvorila, schytí Alicu a bez slova, sledujúc podivne oblečených väzňov pomaly a opatrne do miestnosti vkročí. Väzeň ktorý s nimi prišiel ich nasleduje. Zatvoria dvere. „Čo sa to tu deje do čerta?Kde prišli k tým šatám a čo tá miestnosť?? Sedím tu už 18 rokov ale nič také som tu nikdy predtým nevidel“ ozve sa väzeň s obavami v hlase. „Zdá sa, že ich niečo očarovalo“odpovie Snape. „Žijúci kameň...“dodá Alica a pozrie na chrliča ktorý sa nachádza aj v izbe kam vstúpili. Porozhliadne sa po interiéri izby plnej elixírov, baniek, stola s kreslom v ktorom sedí kostra zahalená v sivastom rúchu. „A kto bol asi tento úbožiak? Vyzerá ako nejaký mních“ povie väzeň. Alicu okamžite napadne že aj Snapeove obvyklé hábity sa občas nápadne podobajú tým mníšškym. „Hmm veštecký kryštál, bol to očividne čarodejník“odpovie Snape a vezme do ruky veľký fialový kameň podobný drahokamu. Prikročí k stolu a rukou zotrie prach z veľkej knihy na nej. „Spisy majstra Prosara, alchymistu zámku Trownvall“ prečíta názov. „Prosaro...povedala ti Prosaro, myslí si že toto je tvoja pracovňa a toto bude tvoja kniha“ zašepká Alica. „Zrejme „odpovie Snape a otvorí knihu. „Ona si potom asi myslí že je niekým kto tu žil“pokračuje Alica. „Rok 1418“ prečíta Snape posledný zápis. „Tak to bolo poriadne dávno, aj oni vyzerajú ako z roku 1418 „ reaguje väzeň. Snape otvorí knihu na začiatok. „Hox luficeran baios“ prečíta vetu z prvej strany. Alica k nemu so záujimom pristúpi a nahliadne do knihy. „ Na rozkaz temného tvora bude kameň oživený, na rozkaz mága bude utišený, premenený, pretvorený, ....“ dokončí vetu a pozrie na Alicu. „Čo sa to tu deje do čerta...“ hľadí s nakvaseným výrazom. „Hox luciferan baios..“ zašepká Alica a pozrie na chrliča ktorý znovu otvoril oči. „ Na rozkaz temného tvora...to musí byť táto vec“ mihne hlavou k chrličovi. „A čo tá žena ktorá ťa volá Prosaro..? Čo chce ?“spýta sa nechápavo. „Povedala že máš presunúť tento hrad a ich, ale prečo??“ nechápavo pokrúti hlavou. Snape listuje knihou no po chvíli sa zastaví. Dvihne hlavu keď vonku za stenami začuje kvílivý nárek. Zahľadí sa na nápis na pergamene na stole, pod rukou kostry mŕtveho muža. „ Sic luceat lux...“ prečíta nápis na pergamene. „Nech bude svetlo...“ preloží ho nahlas. Len čo tak urobí všetky lampy aj sviece v miestnosti sa zapália vydávajúc tak veľké, takmer až oslepujúce svetlo. Chrlič na stene ožije, rozprestrie krídla a podráždene zaškrieka, niekoľkokrát zamáva krídlami. „ Severus zhasni to..“ zašepka Alica. Len čo to povie väčšina sviec sa zhasne a niekoľko malých petrolejových lámp sa rozbije. Chrlič sa vráti na svoje miesto, do pôvodnej polohy, zatvorí oči a opäť sa stane kamenným. Väzeň na to vystrašene hľadí. „Neviem čo sa to tu deje, ale mám pocit že sa tu zahrávame so silami ktorým nerozumieme..“ zašepká a pozrie na Snapea. Ten ho prebodne zamračeným pohľadom, znovu otvorí knihu Prosarových spisov a listuje ňou. „Zdá sa, že ten čo má túto záležitosť na svedomí neznáša svetlo..“ ozve sa naškrobene listujúc knihou. „Zvláštne že nás tu drží a zároveň nám ukáže svoje slabosti..“ zašepká a pozrie na sochu chrliča ktorý sa ani nepohne. Skloní hlavu a hľadí znovu do knihy.„ Dvorný alchymista Prosaro, mág panstva Trownvall mal predniesť kúzlo na prenesenie hradu, preč od šialenstva zúriaceho medzi poddanými“ prečíta v knihe. „ Dvorná šľachta sa uzatvorila na hrade pred nekontrolovateľným správaním a šialenstvom ktoré ovládlo poddaných z celého okolia hradu spôsobeného démonom menom Luciferan“ číta nahlas. „Toto naozaj kedysi býval hrad“ ozve sa väzeň. „Šialenstvo?“ spýta sa Alica. „ Nie sme v roku 1418 keď tu zúrilo šialenstvo“ pokrúti hlavou.“Ty snáď máš pocit že tí ľudia za dverami sú normálni?“ spýta sa ironicky Snape. „Šialenstvo tu zúrilo ešte pred dvesto rokmi, vtedy to už bolo väzenie, podľa toho čo som čítal, šialenstvo sa rozšírilo práve z väzenia“ ozve sa väzeň s obavami v hlase. „Hovorilo sa o väzňovi ktorého vraj posadol démon...“dokončí. „To iste..“ odpovie uštipačne Snape a vôbec mu neverí. „Tí ľudia vedľa si to zrejme nemyslia, zdá sa že ani tieto steny, väzenie, hrad alebo čo to je, si to nemyslí...“dodá hľadiac do knihy. „Mal preniesť hrad, preč od šialenstva zapríčineného démonom, šíriaceho sa medzi poddanými, prednesením jediného kúzla...“ zašepká Snape opäť vetu ktorú prečítal. „Ale predniesol zlé kúzlo....“ dočíta Snape šeptom a pozrie na Alicu „A oživil kameň,chrliča......“ Alica ho doplní. „To je to o čom hovorila tá žena, tieto steny, väzenie alebo zámok, alebo kde to sme, je začarované, tieto steny žijú, nepustia nás preč a zdá sa že očarovali aj tých ľudí, len nevieme ako“pokračuje. „Mŕtvi znovu ožijú a živí zomrú, preto ich hrad očaroval, sú ako figúrky a každý má svoju úlohu, úlohu niekoho kto zomrel v tej dobe, vtedy keď ten alchymista povedal zlé kúzlo, každý z tých väzňov v šatách má predstavovať osobu ktorá v tomto hrade v tej dobe zomrela, šľachticov.... Teraz sa to opakuje. „pokračuje Alica. „ A živí budú mŕtvymi, neviem čo za hru tu s nami hrajú tieto...veci..“ ozve sa väzeň „Ale ani trochu sa mi to nepáči“ dodá.„Podľa môjho názoru to má na svedomí ten prekliaty chrlič“ odpovie podráždene Snape. „Je na každej chodbe, v každej miestnosti okrem väzenskej časti“ dodá. „Myslí si, že si alchymista tohto hradu“ odpovie Alica. „Musíš predniesť kúzlo a premiestniť hrad na iné miesto, oni sa boja šialenstva“dodá. „Tak zaprvé ja sa nemienim účastniť tejto ich detinskej hry“ zavrčí Snape a znovu sa chytí za brucho kde mu už od hladu vyhrávajú muzikanti. „A zadruhé nech som čarodejník aký som, hrad premiestniť neviem“dodá. „Ty to nechápeš, toto tu , tá vec ktorá ich všetkých ovláda nás odtiaľto nepustí“odpovie Alica. „Navyše tu nie sú dozorcovia a ani ostatní väzni, všetci sú preč, kam zmizli??“ doplní ju väzeň. „Snáď si nemyslíš, že mi nejaký kus kameňa bude hovoriť čo mám robiť“ odpovie Snape. „Ak to bol alchymista, musí tu byť prútik“ dodá a začne hľadať. „Hľadajte“vyzve ich a tak sa všetci vydajú do hľadania. „ Mám ho..“odpovie Snape a zo stola vyberie prútik s malou guličkou na jeho konci. Uchopí ho do ruky a prútik zažiari ako keby vítal svojho majitela. „Ten prekliaty kameň si asi vážne myslí že som mŕtvy alchymista z tohto hradu“ zašepká Snape. „Čo urobíš keď niekto odmietne hrať tvoju hru?“ spýta sa Snape do ticha a pozrie na chrliča. Odpoveďou mu je ticho a chrlič sa ani len nepohne. „Hmm no dobre ako chceš, uvidíme koľko vydržíš...“ pokračuje Snape prikráča k dverám a otvorí ich aby odišiel. Dvere sa násilne nazad zabuchnú a okamžite sa celé zamrežujú. „Severus asi by si to nemal provokovať...“ ozve sa trochu vystrašene Alica. „Uvidíme ako náš démonický priateľ zareaguje keď Prosaro použije svoju moc proti nemu“ dodá Snape namieri prútik na chrliča a okamžite ho kúzlom rozbije. Všetko sa okamžite zatrasie a z vonku sa začnú ozývať ešte kvílivejšie zvuky a náreky. Mreže na dverách sa rozpadnú. „Hmm takže nie je až taký silný..“pokračuje uštipačne Snape. Vykročí z izby do miestnosti s ostatnými väzňami. „Prosaro, použi kúzlo“ vyzve ho žena ktorá sa usmieva. „S radosťou“ odpovie Snape namieri prútik na chrliča a rozbije ho. V miestnosti sa zablysne a väzni včetne ženy na seba začnú nechápavo hľadieť čo to majú oblečené. „Čo sa to tu deje do čerta?“zavrčí jeden z väzňov keď sleduje že má oblečený smoking. „Na vysvetľovanie nie je čas“odpovie Snape a vyjde von. „Musíme zničiť všetkých chrličov „ odpovie Alica a náhli sa za ním. „Nie...“odpovie Snape a priblíži sa k stene pri ktorej si bol úplne istý že zakrýva východ von z hradu. Nasleduje ich hromada väzňov. Pozrie na stenu „Aj tu je chrlič“ zašepká, namieri na neho prútik a zničí ho. Stena sa okamžite rozostúpi a objaví sa vchod von z väzenia. „Výborne Severus“ Alica sa usmeje. „Musíme ísť, myslím že počujem dozorcov, zdá sa že sme opäť vo väzení a nie na žiadnom hrade“ povie. Snape prikývne a obaja z väzenia utekajú nasledovaní ďaľšími väzňami. Len čo opustia brány väzenia Snapeovi v ruke prútik zmizne. Pozrie na to. „ Asi to bola iba ilúzia, ktorá platila v hrade“ zašepká Alica. „Asi“ odpovie Snape a porozhliadne sa keď začuje škrekľavý zvuk. „Bože...“ Alica pozrie na oblohu a vidí na nej letieť obrovského tvora červenej farby s krídlami. „To muselo žiť vo väzení“ povie Snape a hľadí na tvora ako škriekajúc letí preč. „Nikdy som nevidela takého démona, to on nás tam držal, preto všetky tie podivnosti, historky a šialenstvo...“ odpovie šokovane Alica a vyvaľuje oči k oblohe sledujúc ako tvor letí preč od väzenia. „Teraz by sme si mali dať pozor a mozkomorov“ozve sa Snape. Poď“ stiahne ju za ruku a ťahá preč dolu kopcom s blatistým povrchom. „Je tu množstvo podzemných chodieb, tak som utiekol prvý raz“ zašepká a ťahá ju do malého otvoru v jednej z vyvýšenín. Vojdu do hlineného tunela. „Tadiaľ sa dostaneme von?“spýta sa Alica. „Áno poď, vonku bude o chvíľu množstvo aurorov“ zašepká Snape a ťahá ju tunelom plným červov a hmyzu. „Fuj“ Alici z toho až príde zle. Odrazu sa zem zatrasie a početné množstvo hliny zo stien a stropu sa zosunie na zem. „Hľadajú nás ...“ odpovie Snape. „Nemáme čas, musíme ísť“ dodá a ťahá ju chodbou ešte rýchlejším krokom. Alica si všimne nespočetné množstvo červov pod ich nohami. „Severus kam ma vedieš?“ zašepká s obavami v očiach keď to vidí. Zem sa znovu zatrasie. „Musíme sa odtiaľto čo najrýchlejšie dostať“ zašepká Snape. „Ale veď aurori nevedia kde sme „odpovie Alica. „Nejde o aurorov...“ zašepká Snape a len čo to dopovie, jedna z bočných stien z hliny sa rozpadne a objaví sa obrovská časť akéhosi slizkého tela s ochlpením. „ˇPreboha..čo to je ?“spýta sa vystrašene Alica keď vidí, že z otvoru sa k nim blíži obrovská bytosť so svietivými žltými očami. „Na pozemkoch väzenia žijú podzemné červy“odpovie Snape a pokračuje rýchlo ďalej. „Ide to za nami Severus..“ Alica pridá do kroku. „ Sú ich tu stovky, jedno uhryznutie a sme obaja mŕtvi, sú veľmi jedovatí“ zašepká Snape. „Mmm je tam ďalší“ Alica začne panikáriť. „Idú sem ďalší“ ozve sa znovu keď vidí obrovské telá červov. „Severus, neujdeme, oni nás tu zabijú“pokračuje Alica. Snape sa otočí. „Praecludo!!“ zvolá kúzlo a bez použitia prútika sa hlinený strop chodby nad červami zrúti a z veľkej časti ich zasype. Alica na to šokovane hľadí a nechápe ako mohol kúzliť bez prútika. „Ideme..musíme ísť von..“ ozve sa Snape a ťahá ju tunelom za svetlom signalizujúcim že sa blíži východ. Po niekoľkých desiatkách metrov výjdu von. Alica sa rozhliadne. „Kde to sme ?“spýta sa a poobzerá sa po prostredí okolo, všade úplné ticho a tma. „Na plošine, neďaleko je Kranwall“ odpovie Snape. „Pôjdeme ďalej...“nedopovie keď sa mu na rukách aj nohách zjavia povrazy a spútajú ho. Okamžite spadne na bok a nepríjemne sa pri tom narazí o skalu. Alica sa obzrie a vidí v dialke slabé svetlo. „Auror“ zašepká keď jej dôjde že je to svetlo z prútika a utečie sa ukryť medzi husté stromy a skaly začínajúceho lesa. Snape ostane ležať na zemi a s bolestivou grimasou v tvári sa snaží prudko dýchať. Prikročí k nemu muž v dlhom kabáte a zasvieti na neho prútikom. „Ale, ale koho že tu máme? „ zasmeje sa. Snape na neho s odporom hľadí a nedokáže potlačit bolestivú grimasu v tvári po tom, čo sa pri páde na zem nepekne udrel o skalu. „ Snape, no to je ale úlovok“ pokračuje auror. „ Hmm za teba dostanem pekné peniaze, možno nie v tomto väzení ale v iných mi za teba ponúknu aspoň 10 000 galeónov, vieš ako nálezné“ pokračuje auror a mieri na Snapea prútikom. „ Ktorá basa ponúkne 10 000 galeoónov za trestanca ?“ Snape sa bolestivo uškrnie a pýta sa. V diaľke zbadá ako sa k nim pomaly približuje Alica. „ No..možno Hardstone, Estonville, kto vie..každopádne mozkomori sa ťa už nevedia dočkať“pokačuje uštipačne auror. Len čo to dopovie Alica ho ovalí po hlave veľkým kameňom. Auror okamžite padne na zem do bezvedomia. „Hlupák..“ zašepká Alica smerom k aurorovi a pozrie na Snapea. „Severus čo je ti?“spýta sa s obavami v očiach keď vidí Snapeovu bolestivú grimasu, o to viac sa zamračí keď vidí na jeho oblečení pri páse veľký krvavý fľak. Snape prudko dýcha.“Asi mám zlomené rebrá...“zašepká a nevládze sa ani dvihnúť zo zeme. „Musíme odísť, každú chvíľu sa môže prebrať“odpovie Alica a pomôže mu postaviť sa. Okamžite vykročia preč. „Pôjdeme do tvojho domu?“spýta sa Alica pridržiavajúc ho. „Nie...pôjdeme inde, poď „odopvie Snape a vedie ju strmou cestou pozdĺž lesa. Bolestivo pri tom kráča a drží sa za rebrá.Onedlho sa zjavia pri malom dome uprostred lesa. „Pôjdeme tam“ odpovie Snape a mihne hlavou k domu ktorý vyzerá staro a opustene. Prikráčajú a Alica zaklope. Dvere sa otvoria a stojí v nich Jane so sviecou v rukách. „Poďte..“zašepká a oboch ich vtiahne dnu. „Čo vy tu robíte?“spýta sa Alica. „Kontaktoval ma Severus“ odpovie Jane a vedie ich do izby s posteľou, dvoma kreslami a nočným stolíkom na ktorom žiari niekoľko sviec vytvárajúc tak slabé svetlo „Musíme mu pomôcť“ odpovie Alica a ukáže na Snapeove brucho len čo ho nechá ľahnúť si na posteľ. „Asi má zlomené rebrá“ dodá. „Kostihoj..“zašepká Snape, Jane na neho len prikývne a odíde preč. Po chvíli sa vráti vyzlečie mu vrch jeho odevu a na ranu kde sa udrel nanesie akúsi zmes. Potom mu za chrbát položí vankús a uloží ho do polosedu. „Môj prútik...“zašepká Snape a unaveným a strhaným výrazom pozrie na Jane. Tá prikývne a odíde preč. Alica sa posadí na posteľ a s obavami na neho hľadí. Prezrie si ho ako sedí na posteli, vyzlečený do pol pása s kusom látky priloženým na ľavej strane rebier. Pozrie si, že od tej doby mu opäť trochu podrástli jeho havranie vlasy no stále mu veľmi sympaticky dopadajú na plecia. „Ako sa cítiš ?“spýta sa ho. „Ťažko sa mi dýcha“odpovie Snape. „To prejde keď to začne pôsobiť“ zašepká Alica a pozrie na látku. „Som rád že sme sa odtiaľ dostali preč...“ odpovie Snape a zmätene pomaly otvára oči a potom ich znovu zatvára. Alici pri tomto pohľade až poskočí srdce. „Severus čo je ti? Vyzeráš že odpadneš“ ozve sa Alica a chytí ho za ruku. „Keď sa čo najskôr nenajem tak je to celkom možné...“zašepká vyhladovaný Snape. „Si strašne pochudnutý Severus..“odpovie Alica a do očí jej vbehnú slzy. „Čo by si čakala? Posledné tri dni som jedol...už sa ani nepamätám čo to bolo...“ odpovie zmätene Snape a zatvorí oči. „Donesiem ti niečo !“ vyhŕkne Alica vybehne z izby a rúti sa pre nejaké jedlo. Vbehne do malej kuchyne „Je tu nejaké jedlo?“vyhŕkne na Jane. „Áno pozri sa do chladničky“odpovie Jane hľadajúc Snapeov prútik medzi svojími vecami. „Alica z chladničky vyberie niekoľko vecí a pripraví štyry sendviče, vezme pohár vody a rúti sa s tým do izby k Snapeovi. Položí všetko pred neho „Jedz, Severus“ povie s obavami v očiach. Snape na to pozrie, natiahne ruku a okamžite sa pustí do jedla ako hladný pes. Do dvoch minút zje všetky štyri sendviče a konečne dostane aj normálnu farbu. „Chceš ešte?“spýta sa Alica. „Nie, stačilo, ...zatiaľ stačilo“odpovie jej dýchavične Snape. „Spomenul som si pri tom na ten deň, keď som ťa spoznal a varila si mi, keď si sa o mňa starala...“zašepká a na jeho tvári sa objaví veľmi mierny úsmev. „Severus oddýchni si, vyzeráš veľmi zle, príšerne vyčerpane“Alica na neho s obavami hľadí. „Už som vyzeral aj horšie“odpovie Snape. „ Komu patrí tento dom?“spýta sa Alica. „Mala by si sa ísť najprv umyť a prezliecť, potom ti všetko vysvetlím“odpovie tichým hlasom Snape a drží sa za látku na rane. Alica prikývne a zíde dole za Jane.