31. - 32. kapitola
31. kapitola – Kameň
Prejdú štyri hodiny a obaja sa vydajú na cestu. Je pol dvanástej v noci keď sa obaja zhmotnia pred Blackvernskou katedrálou. Lepšie povedané pred tým čo z nej ostalo. Z kedysi prepichového a hrdého kamenného monumentu symbolizujúceho náboženskú vieru ostalo niekoľko múrov navzájom spojených drobiac sa v istých častiach na kamene a kamienky, bez strechy ,ktorej existenciu už dnes pripomínajú iba obrovské kresťanské kríže ktoré strechu spájali so stenami katedrály po oboch jej bokoch. „Kde to sme ?“spýta sa Alica a rozhliada sa. „Tu sa máme stretnúť? Veď sem môže ktokoľvek prísť. A čo ak na nás spadne niektorý z tých kameňov zo steny? Veď to vyzerá že sa to o chvíľu rozpadne „pokračuje a pokrúti hlavou. „Ako sa zdá tvoj nový priateľ Silverius si na stretnutia s tebou vyberá naozaj úchvatné miesta „ zašomre Snape ironicky. „Aký môj priateľ ?“ Alica sa zamračí. Snape si mlčky založí ruky na hrudi, skryje si ich pod plášť tak, že pomaly začne naberať výraz upíra a nakvasene hľadí pred seba. „Dobre, ale myslím že sme zablúdili tu to nemôže byť, veď by nás tu každý zbadal“ zašepká Alica keď vidí že Snapea pochytila jeho tradične citrónová nálada a nervózne sa obzerá po okolí.„To áno, ale v podzemí sú ešte chodby“odpovie jej Snape. „Vitajte „ zhmotní sa za nimi Silverius.Všimne si Snapea v póze prerasteného upíra a tak radšej trochu ustúpi. Alica sa zľakne, prudko sa otočí a chytí sa za hruď. „“Pôjdeme?“z druhej strany sa objaví Dumbledore. Alica prikývne. „Poďte za mnou“ ozve sa Silverius a vedie ich do väčšieho otvoru v jednej so stien. „To mám vstúpiť tu?“ zašepká vystrašene Alica keď vidí že otvor nie je ani trochu útulný. Silverius na ňu nemo prikývne a vopchá sa do otvoru. Alica ho nasleduje a za ňou Snape a Dumbledore. Kráčajú kamenno- hlinenou chodbou vybudovanou v zemi stále nižšie. „Kam ideme ?“spýta sa potichu Alica kráčajúca vedľa Snapea ktorý pod nohy svieti prútikom. „Dole do podzemia“ odpovie jej Silverius ktorý ide na čele. „ Áaaa preboha, niečo po mne lezie!“ Alica začne jačať a pobehovať naprieč chodbou. „Psssst...“ zavrčí Silverius aby bola ticho. „Dajte to dole! Dajte to dole!“ reve Alica a pobehuje okolo. Snape ju chytí za rameno a spod kapuce jej plášta jej vyberie hnedého pavúka s dlhými nohami. „Fuj..“Alica sa zhnusí keď ho zbadá. „ Chceš ho?“ Snape do nej ironicky rýpne a priblíži jej pavúka k tvári ktorý sa mu zmieta medzi dvoma prstami. „Fuj daj to odomňa preč!“ zajačí Alica a odstúpi. Snape sa pobavene zaškerí a pavúka odhodí. „Láskavo si tie svoje srandičky nechajte na inú príležitosť“ zavrčí Silverius a pozrie na Snapea. „Vy sa starajte o seba a svojích démonov!“zasyčí na neho Snape. Silverius sa otočí a s nahnevaným výrazom kráča ďalej. Prejdú o niekoľko úrovní nižšie a Alica cíti stále väčšie a väčšie teplo. „Nepáči sa mi to „zašepká Snapeovi. Silverius otvorí ťažké drevené dvere a nechá ich vstúpiť do rozľahlej miestnosti plnej vychudnutých ľudí ktorí sa na nich dívajú. Všetci traja vstúpia a Alica sa rozhliadne. Zbadá niekoľko desiatok vychudnutých a kostnatých ľudí v podivnom oblečení a vystrašene hľadí. „Čo je ?“spýta sa jej Snape. „Už som ich videla, v myšlienke čo mi ukázal ten démon, aj oni sú démoni, vyzerajú rovnako ako on...“zašepká Alica. Snape na nich pozrie a je mu jasné, že sa díva na zúbožených ľudí, možno nejakých muklov, možno baníkov a žiadnych démonov. Pozrie sa aj na Alicu a jej stav mu začne robiť stále väčšie starosti. Silverius k mužom pristúpi. „Prišli kvôli nám, nie je veľa ľudí ktorým by sa takto zjavili...“ zašepká jej Silverius aby mlčala. „Je tu, dostanem ho von“ povie a pozrie na niekoľko vychudnutých mužov. Alica sa poobzerá po hrozivo vyzerajúcej miestnosti ktorá sa sfarbí do démonicky červenej farby a niekoľko stien sa jej pred očami pohne. Niekoľko mužov sa k Alici priblíži podivne kývavou chôdzou dívajúc sa pri tom na ňu nemým pohľadom bez výrazu. Alici sa oči mužov zdajú priveľké a nesúmerné, koža papierovo bledej farby v nej vyvoláva pocit že sa díva na niečo čo sa oblieklo do ľudskej schránky aby vyzeralo ako človek, niečo čo si na seba natiahlo ľudskú pokožku ukrývajúc tak pravé telo. Jej strach sa zvýši v tom momente keď si všimne že muži nemajú žiadne uši, iba akési tmavé otvory miesto nich, dokonca ani žiadne lícne či sánkové kosti. Ako keby ich tvár pozostávala z natiahnutia ľudskej pokožky na okrúhlu hlavu bez kostí . Oči dívajúce sa stereotypne iba do jedného smeru a podivná stavba ich tiel odetá u každého do rovnakého muklovského oblečenia v nej umocnia pocit že to, na čo sa díva rozhodne nie sú ľudia. „Sú to démoni Severus..“ pomyslí si Alica a pozrie na Snapea ktorý si jej myšlienku prečíta. „Musíme odtiaľto odísť inak nás zabijú...“pomyslí si znovu a znovu pozrie na Snapea ktorý má v tvári ostražitý výraz. Pozrie na muža ktorý k nej pristúpil a pootvoril ústa plné malých ostrých zubov. „Nechoďte ku mne!!“ vyprskne Alica a namieri na neho prútik držiac ho v trasľavej ruke. „Neverte im, sú to démoni!!“ zreve na Silveriusa. „Upokojte sa“ odpovie jej Silverius. „Ja to viem že sú...“ dodá a Snapeovi sa okamžite šokovane pootvoria oči a tiež vyberie prútik v domnení že je to pasca. Dumbledore na to iba nedôverčivo hľadí. „Môžeme mu veriť,je to predsa palatinus..“zašepká Snapeovi no sám si tým nie je celkom istý. „Máte pravdu...“ zašepká jeden z chudých mužov a k Alici prikáča ešte bližšie. Jeho chudá postava a tvár sa zmenia na mohutné telo tehlovočervenej farby a hlavu tvaru býka s dvoma zahnutými rohami. Tvor na ňu odrazu hľadí červeno-bielymi očami. „ Sme démoni...“ozve sa k nej s neuveriteľne hrubým a neľudským hlasom. Len čo to urobí zmenia svoje telo aj ostatní, na telo podobné tvorovi ktorý stojí pred Alicou. Alica okamžite cúve a vystrašene hľadí. Snape sa na to díva šokovane, pretože nič také predtým nikdy nevidel a na chvíľu má až pocit že mu od ľaku zdreveneli nohy. „Nebojte sa“ ozve sa znovu Silverius keď vidí ich výrazy. „ Sú to démoni, no majú spoločný cieľ ako my“ zašepká. Snape sa zahľadí na jednu zo stien ktorá sa miestami stáva priesvitnou a vynárajú sa z nej obrysy strápených kričiacich tvári. Tvárí ktoré sa pokúšajú vyslobodiť zo sivastej hmoty ktorá ich drží uväznených. „Čo to je ?“spýta sa Snape a pozrie na Silveria. „To sú naše duše, pre vás smrtelníkov nič zaujímavé“ odpovie mu démon stojaci pred Alicou s miernym býčim zafučaním. „Severus , to sú duše ľudí ktoré si títo démoni vzali a teraz ich väznia, poďme preč..“zašepká vystrašene Alica, pribehne k nemu a zaťahá ho za hábit. „Luciferan...“ ozve sa chrapčivo jeden z démonov. „Jeden z nás je ten ktorému zapredal dušu človek, ktorého vy voláte Voldemort“ pokračuje a Alica sa trochu roztrasie, pretože pohľad na démona v jeho skutočnej podobe jej naháňa strach. „ Smrteľník ho podviedol, podarilo sa mu manipulovať ním...“ pokračuje démon a Alica šokovane hľadí. Snapea okamžite napadlo, že sa asi nemýlil keď si myslel že démon sa im snažil pomôcť, možno sa vyslobodiť spod nadvlády Voldemorta. „Ty si jeho cieľ, díva sa na teba cez jeho oči, nechal v tebe kúsok v ktorom ho väzní“ dokončí démon s nemeniacou sa mimikou tváre. „Čo to znamená?“spýta sa nechápavo Alica. Silverius k nej prikráča. „Voldemort zapredal dušu démonovi, aby vás prinútil dostať vás k nemu, aby vám ublížil. Oni hovoria...“ na chvíľu prestane hovoriť. „ Čo hovoria ?“spýta sa nedočkavo Alica a radšej od démonov ustúpi aj keď vidí že sa zmenili opäť na vychrtlých ľudí. Silverius mlčí. Snape ho schmatne za hábit a pritiahne k sebe oboma rukami. „Okamžite začni hovoriť, lebo ti pomôžem..“precedí cez zuby a vražedne hľadí. „Ehm..“ zašepká Silverius a Snape ho pustí. „Neviem ako je niečo také možné, ale Voldemort ako sa zdá, je silnejší ako sme si mysleli. Zdá sa, že on...“ Silverius zvraští obočie. „...dokázal ovplyvniť démona aby mu slúžil, kúsok z neho nechal vo vás spoliehajúc sa tak na to, že vás démon ovládne. Ste návnada, slečna Tomarová...“pokračuje skleslo Silverius. „Musíme ho dostať von a to je aj v ich záujime“ pokračuje a pozrie na démonov, niektorých vo svojom vlastnom tele, niektorých v tele požičanom, ľudskom a vychrtlom. „Luciferan nebol dosť odolný, neminie ho potrestanie, nikto z nás nesmie podľahnúť smrteľníkovi“ zafučí chrapčavým hlasom démon a pohŕdavo pozrie na Alicu. „Ako to zo mňa chcete dostať von?“spýta sa bojazlivo Alica a drží si od démonov patričný odstup. „Nebojte sa vieme ako na to, ja to viem „odpovie Silverius a chytí ju za plece. „Ľahnite si. Na zem...“ vyzve ju. Alica si opatrne ľahne na zem a nedôverčivo hľadí na všetkých okolo. Silverius sa okamžite chopí svojej palice a prikráča nad Alicu. Snape iba stojí a díva sa na to pripravený v prípade potreby zasiahnúť. Na jeho tvári sa dá jasne rozoznať nedôvera v Silveria. Silverius Alici priloží na hruď koniec svojej palice a začne niečo potichu vyslovovať. Celá miestnosť sa opäť sfarbí do červena a začne sa mierne chvieť. Niekoľko démonov začne fučať. „ Ten, čo blúdi, v temnotách, musí uzrieť svetlo božie...“ zašepká Silverius a zavrie oči držiac svoju palicu Alici na srdci. Len čo to vysloví miestnosťou sa ozve hrubý chrapčivý vzdych, čosi ako dýchanie. „ Ensavteo prusa...“ prednesie Silverius a Alica okamžite upadne do mdlôb, ostane ležať na zemi. „Ten...“ pokračuje a dvihne svoju palicu vyššie od Alicinej hrude. „....čo blúdi, v temnotách...“ zopakuje nahlas a celá miestnosť sa prudko roztrasie, niekoľko väčších kameňov a prachu padne zo stropu a stien. „...čo blúdi v temnotách...“ zopakuje a zatvorí oči. „..musí uzrieť svetlo božie! “ zvolá a svojou palicou Alicu prepichne. Ostrý koniec zabodne priamo do jej hrude. „Nie!!“ Snape zreve a náhli sa k nim. Len čo sa k Silveriusovi priblíži, neviditeľná sila ho od neho okamžite odtlačí preč a nepustí ho k nemu. „Nie!!“zreve znovu keď vidí, ako sa palica zabodla do Alicinej hrude a okamžite sa z nej pustilo množstvo krvi. „Severus odstúp radšej“ povie Dumbledore a zatiahne ho ďalej od nich. „ Nie...“ zakvíli Snape a zdesene sa díva na Alicino telo na zemi. „Je mŕtva, ten človek ju zabil..“ zašepká a zvraští obočie. „Zabil ju pred mojími očami..“ precedí cez zuby a jeho tvár sa skriví do trpkého výrazu plného pomsty. „Severus počkaj!“ zreve znovu Dumbledore a Snapeovi okamžite vezme prútik aby nemohol nič urobiť. „ Nepotrebujem ten prekliaty prútik na to, aby som ho zabil!“ zasyčí Snape na Dumbledorea. „Nemôžeš prijať vznešeného smrteľníka...!“ zreve Silverius a z Alicinej hrude sa pomaly začne drať von červený dym. Snape spozornie. „ Som moc ktorá ti velí, moc ktorá ťa vyženie! Nemôžeš prijať telo vznešeného! Opustíš ho na príkaz svätého muža! “ pokračuje krikom Silverius. „Staň sa...“ ozve sa hrubý chrapčivý hlas a z Alice sa v podobe dymu zhmotní obrovská asi dva a pol metra vysoká postava démona s rohami, podobného ako tí ostatní. „Smrteľníci, nemôžete ma zničiť..“ zachrčí démon hrubým hlasom a nebezpečne hľadí na Silveria. „ Ľudský červ, ako sa opovažuješ...“ pokračuje a schmatne Silveria pod krk, pazúry mu zabodne do krku. „Ex tercia deamoni perriculum!“ zreve chrčivo Silverius a dotkne sa svojou palicou démona. Ten zmeravie a okamžite ho pustí. Na jeho tele sa objaví množstvo otvorov so žltkastou krvou ktorá z neho začne vytekať. Silverius sa chytí za hrdlo a okamžite odstúpi. Démon padne na zem a krvácajúc sa už viac ani nepohne. Silverius pribehne k Alici, vyberie prútik a okamžite jej na hrudi zacelí ranu. Po pár sekundách na to, sa Alica preberie a zmätene hľadí. Snape k nej okamžite pribehne a inštinktívne si ju nasúka za chrbát, aby jej nebolo ublížené aj keď má čo robiť aby strávil fakt, že ju videl mŕtvu s dierou v hrudi, no odrazu je živá. Silverius sa znovu chytí za hrdlo a pozrie na démonov okolo, ktorí na neho nebezpečne pozerajú. „Nikto ti nekázal aby si ho zabil...“ zavrčí jeden z démonov. „Bude to lepšie....“zašepká Silverius, vyberie malú dýku a prikráča k démonovi na zemi všímajúc si nabrúsené tváre démonov. „Je mŕtvy?“spýta sa trochu omámene Alica pridržiavajúc sa Snapea. „Démon neumiera slečna Tomarová“ zašepká Silverius rýchlym hlasom a zareže dýkou do tela démona. Vytvorí reznú ranu do ktorej vopchá ruku. Alici príde zle. Nie je jediná, ani Snape sa na to nemôže dívať a tak sa tomu radšej otočí chrbtom.Rovnako tak urobí aj Dumbledore. O niekoľko sekúnd Silverius ruku vyberie a drží v nej dva zakrvavené červené kamene vydávajúce červené svetlo. „Toto sme potrebovali...“zašepká Silverius. „Jeden patrí nám..“ jeden z démonov k nemu výhražne pristúpi a natiahne k nemu veľkú drápovitú ruku. Silveris trochu smutne pozrie na Alicu. „Neodídete kým neodvzdáte polovicu kameňa“ pokračuje chrapčivo démon. Silverius váha. Jeden s démonov k Alici prikročí a hrubo ju schmatne pod krk varovne sledujúc čo urobí Silverius. „Dajte mu to do čerta!“ okríkne ho Snape. Silverius po chvíľke váhania nakoniec polovicu kameňa démonovi dá, druhú vloží do malého vrecúška. „Pôjdeme odtiaľto preč...“ pribehne k Alici a chytí ju za plecia keď ju démon pustí. „Čo najrýchlejšie..“pozrie na démonov ktorí sa netvária vôbec prívetivo. Všetci štyria aj s Dumbledoreom ktorý ostal akýsi nesvoj, čo nájrýchlejšie výjdu von chodbou ktorou aj vstúpili.
Len čo sa vrátia nazad na pozemok katedrály, Snape okamžite zdrapne Silveria, zrazí ho o stenu a prútikom mu namieri medzi oči pevne ho držiac za hábit na hrudi. Alica iba šokovane hľadí a vôbec situáciu nechápe. „Ešte jedna taká hlúposť a predomnou ťa neochráni ani tá tvoja svätosť...“precedí cez zuby Snape a pritlačí mu prútik na nos. „Čo..o čom to hovoríte ?“spýta sa vydesne Silverius. „Nedovolím ti na nej robiť tie tvoje démonické nezmysly..!!!“zreve Snape a schmatne ho pod krk. „A taktiež sa budeš musieť naučiť...“zovrie mu hrdlo a Silverius zachrčí. „ ...že skôr ako niečo urobíš, podrobne nás s tým oboznámiš, lebo ak nie, nabudúce by som si mohol pomýliť kúzla alebo sa spriahnuť aj so samotným démonom a nechať ťa medzi nimi zomrieť...“ dokončí tvrdo. „Severus pusti ho..“ Alica pribehne a vrhne sa Snapeovi na ruku. Snape ho pustí no stále na neho mieri prútikom. „Nebol čas vysvetľovať vám čo sa bude diať...“ odpovie Silverius a drží sa za krk, trochu zakašle. „Ale Severus má pravdu „Alica sa zamračí. „Keby ste im ten kameň nedali tak by nás tam pozabíjali, vy ste váhali..“vyčítavo hľadí. „ Celý kameň by mal väčšiu cenu...“ odpovie Silverius. „Tak máme len polovicu“ dodá a vyberie polovičku kameňa špinavého od zaschnutej žltkastej krvi. „ Ty nemáš nič, ona má!“ zavrčí Snape a vytrhne mu kameň z rúk. „Dobre, dobre... „ odpovie trochu prestrašene Silverius. „Prečo je podľa vás celý kameň hodnotnejší?“spýta sa Alica a vezme od Snapea polovicu kameňa. „Pretože by sme mohli zničiť Voldemorta. Uväzniť ho do kameňa natrvalo „ vysvetlí Silverius a napraví si pokrčený hábit. „Teraz sa to nedá?“spýta sa Alica. „Dá, môžete ho uväzniť, ale nie natrvalo, iba na istý čas“ pokračuje. „Na ako dlho?“spýta sa Snape. „To neviem, každá polovica ponúka iný čas ktorý bude väzniť, nevieme zistiť koľko to je“ Silverius pokrúti hlavou. „Ale aspoň by sme sa ho zbavili na určitú dobu“ povie Alica a pozrie sa na Snapea. „Mali by sme sa vrátiť do domu, je neskoro“odpovie jej Snape, ktorý aj keď to nerád priznáva a verejne by to nikdy neprezradil, sám vie že pohľad na démonov mu nahnal strach. „ Pozývam vás do svojho domu, tam je to najbezpečnejšie“ ozve sa Dumbledore. „Hmmm ďakujeme „odpovie Alica a chytí sa za krk kde ju démon držal. Snape sa však zamračí, lebo sa mu to vôbec nepozdáva a chcel sa vrátiť do domu ktorý kedysi patril Jane. „Hlavne opatrne, nesmieme dopustiť aby vás niekto spoznal...“zašepká Dumbledore a len čo výjdu zo zrúcaniny katedrály porozhliadne sa po okolí či neuvidí nejakých ľudí . Predsalen sú obaja stále utečencami z väzenia. „Premiestnime sa „zavelí Dumbledore a o chvíľu sa všetci traja objavia pred jeho domom. „Nevadí že sme ho tam nechali?“spýta sa Alica mysliac na Silveria. „On sa nestratí“ zašomre Snape s nakvaseným výrazom. „Severus...čo ti zasa sadlo na nos?“ spýta sa opatrne Alica a pozerá. Snape nič neodpovie a odvráti pohľad niekam inam. Alica pozrie na Dumbledorea, ktorý pokrúti hlavou dávajúc jej najavo že nevie čo Snapeovi je. „Choďte dnu ja tu ešte chvíľu ostanem“ zamrmle Snape a otočí sa im úplne chrbtom. Alica iba nemo prikývne a spolu s Dumbledoreom vojdu do domu. „Neviete čo mu je ?“spýta sa Alica keď vojdú do domu. „Ťažko povedať, Severusa poznám už dlho, ale musím povedať že niekedy je pre mňa stále hádankou“ Dumbledore pokrúti hlavou. „Tak neviem, veď predtým bol normálny..“ odpovie Alica a vyzlečie si kabát. „Dám ti dobrú radu Alica, nesnaž sa pochopiť ako Severus premýšľa, pretože sa obávam že sa ti to nepodarí“ Dumbledore sa zasmeje. „Občas ho nechápem ani ja „ dodá pobavene. „Pôjdem si ľahnúť“ pokračuje milo. „Dobrú noc, tá horná izba je tvoja, tá čo minule „ dodá a vykročí hore schodami do svojej izby. „Ďakujem“Alica sa usmeje a vykročí do izby ktorá jej bola pridelená. „Hmm „pozerá na kameň z démona. „Možno ho tam uväzníme a budeme mať na istý čas pokoj“ pošepká, položí kameň na nočný stolík a začne si vyzliekať hábit. O dve minúty sa otočí a vidí vo dverách stať Snapea s veľmi podivným výrazom. „Severus..“ pokračuje Alica a ostane v bielom tričku na ramienka a podprsenke pod ním. Snape dvihne obočie a spýtavo hľadí. „Čo na mňa tak pozeráš ideš dnu alebo von? Alebo budeš stáť vo dverách?“spýta sa pobavene Alica. Snape si uvedomí že vo dverách naozaj stojí a tak radšej vojde a zatvorí ich za sebou. „Zistil si vonku niečo zaujímavé?“pokračuje pobavene Alica. Snape si ju iba nemo prezrie. „Nie..“odsekne a odvráti zrak. „A na to čo sme pred chvíľou zažili máš prekvapivo dobrú náladu“ zamrmle. „Aaa takže vidím že ten čerstvý vzduch tvojej nálade veľmi nepomohol“ pokračuje pobavene Alica a sadne si na posteľ. „Ja som rada že máme ten kameň je to naše riešenie „ dodá. „Nie nepomohol „odpovie jej Snape. „Obleč sa...“ dodá trochu hlasnejšie.“Alica na seba pozrie „Veď som oblečená“ povie a pozrie na seba. „Obleč si hábit..“ povie Snape takmer až príkazom. „No..ale to mám spať v hábite?“spýta sa Alica. „Severus čo je ti ?Vysvetlíš mi čo ti zasa sadlo na nos?“spýta sa Alica a trochu zvraští obočie. „Nechcel som tu ísť“ odpovie mrzuto Snape. „A kam si chcel ísť?“spýta sa Alica. „Do domu v lese „odvrkne a tvári sa trochu nahnevane. „Vysvetli mi prečo musíme byť tu..“ dodá a mračí sa na ňu. „A čo ti tu vadí? Je tu pekne ...“ odpovie nechápavo Alica. „Vadí mi Dumbledore“ zavrčí Snape. „Tebe??Veď je to tvoj priateľ..“ Alica šokovane hľadí. „To áno, ale sú chvíľe keď ho v našej prítomnosti nemusím vidieť, ani nikoho iného“ odpovie nakvasene Snape a vopchá si ruky do vrecák. „A čo teraz nie sme sami?“spýta sa Alica a vyvalí na neho oči. „Zabudni na to...“ odbije ju Snape. „A obleč sa“ dodá znovu rozkazom. „Ach bože ty s tým narobíš, si strašne konzervatívny chlap, iný by bol rád keby sa pred ním žena vyzliekala...“ odpovie mračivo Alica a začne si obliekať hábit premýšľajúc o tom, že Snape je neuveriteľný podivín. „Konzervatívny nie..“pomyslí si Snape. „Ale nerád by som tu urobil nejakú hlúposť..“ pokračuje v myšlienke. Viac už nič nepovie a výjde z izby von.
„Bože z tých démonov mu už asi úplne preskočilo“ Alica pokrúti hlavou. „Vraj že je tu pekne...“ šomre Snape Alicine slová s namosúreným výrazom a blíži sa do izby ktorú mu Dumbledore predom pridelil. Vojde do nej a tresne dverami aj keď už Dumbledore spí. Chvíľu nervózne pochoduje do izbe a potom si sadne do kresla. Pošúcha si ruku, rozopne si gombíky na rukáve a pozrie si na znamenie. Potom rukáv znovu stiahne, zapne gombíky a opäť urobí niekoľko okruhov po izbe. Rukami sa oprie o stôl a trochu unavene si vzdychne. „Pokojne...“ zašepká. „Len pokojne, používaj hlavu...“ pokračuje. „Nenechaj sa oklamať tými primitívnymi pudmi...nie, to určite nie, nesmieš to dopustiť, v žiadnom prípade nie... „pokračuje šeptom. O chvíľu vystrúha totálne zúfalý výraz keď ho napadne že je neuveriteľný hlupák keď jej povedal aby sa obliekla. Veď sa na ňu mohol takto dívať keby zaspala. Znechutene ohrnie spodnú peru. „Do čerta, zapni svoj prenikavý mozog a prestaň rozmýšľať o nezmysloch!“ okríkne sa nakvasene a znovu sa vydá robiť okruhy po izbe. „Alica...stále iba Alica..“povie s kyslým výrazom kráčajúc po neviditeľnej čiare dookola po izbe. „Alica bez šiat, na posteli, v kúpelni...“ šomre. „Prestáva ma to baviť, kde sú elixíry? Čierna mágia...“ šomre ďalej a chodí do kola. „O elixíroch nepremýšľaš tak ako by si ma, hmm tvoja práca...“ rozpráva si pre seba. „ Tvoja práca je navyšším zmyslom tvojho života, žiadna žena ktorú zháňajú smrťožrúti, démoni, muklovia a kto vie čo iné ešte „ pokračuje kyslo. „ Elixíry, vďaka nim som mal skvelý život...“ pokračuje v mrmlaní. „Elixíry šli do ustránia toho dňa keď som ju stretol, neostalo pre ne v mojej mysli miesto, zmazala absolútne všetko...“ pokračuje nahnevaný sám na seba. O chvíľu sa zastaví a keď si uvedomí, že sa už pár minút baví sám zo sebou začne si sám pred sebou pripadať trápne. Otvorí dvere von a zastaví sa v nich. „Nie radšej nie..“povie , zavrie dvere a sadne si nazad do kresla. Zloží si ruky na kolená a hľadí asi meter pred seba s výrazom utrápeného zvieraťa. O pár minút sa postaví a odíde ze izby preč. Zastane pred dverami do Alicinej izby. „No..asi by som tam nemal chodiť..“pomyslí si. „Ale premýšľať celú noc o elixíroch? Hmm no vlastne prečo nie..“ oprie sa o dvere. O chvíľu sa tok jeho myšlienok zastaví a opäť vystrúha podivný výraz. „Aj tak by som tam vošiel...“povie a chytí kľučku dverí. Vstúpi do izby kde spí Alica a sadne si vedľa jej postele. Zahľadí sa na kameň ktorý získali z démona. Vezme ho do ruky a kameň mierne zasvieti a začne vydávať hrejivé svetlo. „Asi je nemožné získať druhú polovicu..“pomyslí si a zovrie kameň v dlani. „Ani tebe by sa ju nepodarilo získať...“pošepká smerom k Alici. Nakloní sa nad ňu a prejde jej prstom po krku. „Hmmm aká jemná...“pomyslí si a v jeho mysli sa okamžite vytvorí niekoľko predstáv. „Keď sa to všetko skončí budem ťa mať stále, aj keď ťa poznám už dlho stále si pre mňa nedosiahnuteľná, nepatríš mi tak ako by si mala...“ pomyslí si a ako cukrovú bábku ju pohladí po vlasoch. V tej chvíli vojde do izby Dumbledore v čudesnom župane a s čiapkou na hlave v ktorej spáva. „ Poď so mnou von Severus“ zašepká Dumbledore a pozrie na Snapeovu zavretú ruku s kameňom. „Na čo ?“ spýta sa Snape a zvraští obočie pretože ho Dumbledore ruší. „Prosím..“zašepká Dumbledore. Snape sa postaví a s kameňom v ruke kráča von. „Poď niečo ti ukážem“ zašepká Dumbledore a mieriac pred seba svetlom z prútika dokráča do svojej izby. „Pôjdeme do mojej knižnice“ zašepká priloží prútik k severnej stene a tá sa rozostúpi. Obaja vstúpia do miestnosti s vysokými policami plnými kníh. Snapeovi neujde že v tmavom kúte miestnosti stojí akási postava a tak okamžite vyberie prútik. Z tmy vystúpi Flavius Fretch. „Pán profesor...“ zdvorilo na Snapea mykne hlavou. „Máte kameň?“ spýta sa. „Priviedol si ma sem kvôli nemu Albus?“ Snape sa znechutí. „ Pre tento predmet ľudia zomierajú...“ zašepká Fretch a žlté oči mu mierne zasvietia keď sa pozrie na Snapeovu ruku v ktorej kameň drží. „Ako to myslíte ?“spýta sa mračivo Snape. „Každý by ho chcel mať, nie je nič ľahšie ako uväzniť človeka...“ šepká Fretch. „Mala by to urobiť Alica..“ dodá. „Môjho brata nájdem rýchlo...“ zašepká a pozrie aj na Dumbledorea.
32. kapitola - Zmiznutie
„Severus mám obavy“ ozve sa k Snapeovi Dumbledore hneď po tom čo Flaviusa Fretcha vyprevadil z domu von. „ Čo ak sa nám to nepodarí?“spýta sa. „Prečo pochybuješ Albus?“ spýta sa Snape a vykročí na poschodie domu. „Nevieme o čo ide, musím uznať že tento druh mágie príliš nepoznám a ty myslím tiež nie, nikdy som podobnú vec nerobil, nevieme či sa to podarí vieme len čo hovorí Fretch a Silverius“ pokračuje Dumbledore. „Ak chceš môj názor ja som tomu mužovi nikdy neveril“ odpovie pohŕdavo Snape, rozprávajúc o Fretchovi a prikráča k dverám do izby kde spí Alica. „Môžeme mu veriť Severus, je to náš priateľ“odpovie Dumbledore. „Chce zničiť Voldemorta, rovnako ako my, chce ho uväzniť do kameňa a pomôcť nám“ dodá. „ Možno, ale aj tak mu neverím, je to Riddle a od nich môžeš čakať všetko. Napríklad by som rád vedel, prečo sa tak veľmi zaujíma o Alicu „dopovie Snape kyslo. „ Prečo myslíš že to robí?“ spýta sa Dumbledore. „Očividne od nej niečo chce, možno preto že je aristokratka, alebo chce niečo čo Alica má alebo môže mať, nepretržite sa jej drží, je zrejmé že z obyčajnej potreby pomoci určite nie...“ odpovie Snape a pozrie na Dumbledorea. „Všimol som si Severus, ako sa na ňu díva...“Dumbledore prikývne a pohladí si fúzy. „Ako?“ Snape sa zamračí a oprie sa o dvere. „On sa díva takou čudnou tvárou ako keby od nej niečo chcel, tak ako si povedal, alebo aby ho niekam doviedla aby mu pomohla v niečom čo chce on, jednoducho k nej vzhliada rovnako ako ty..“dopovie Dumbledore. „ Ako to myslíš?“ Snape sa zamračí ešte viac. „ Nechce ju ako ženu, jednoducho k nej vzliada a myslí si že Alica mu pomôže s niečím čo chce zmeniť, rovnako ako ty Severus. Aj ty si stále myslíš že ona ťa vytrhne zo sveta v ktorom žiješ, ale to nepôjde ak to ty sám naozaj nebudeš chcieť“ dokončí Dumbledore. Snape sa zamračí a túto tému s ním nehodlá rozoberať. „Pamätáš sa keď si ju priviedol do hradu?“spýta sa Dumbledore a Snape iba nemo prikývne. „ Poznal som poveru, že panna čistej krvi ho zničí, tradovalo sa to dlhé storočia najmä medzi aristokratmi“ pokračuje Dumbledore. „No a ?“ Snape arogantne dvihne obočie. „ Je to pravda, nie iba povera“ Dumbledore začne prikyvovať. „To určite..“odbije ho ironicky Snape. „Alica sa s ním stretla a on ju takmer na cintoríne zabil, tak tu na mňa nechoď s tými nezmyslami...“zavrčí. „Niečo sme vtedy neurobili správne Severus...“ Dumbledore ustarostene pokrúti hlavou. „Teraz nám to už môže byť jedno“ odpovie odmerane Snape a chytí sa kľučky na dverách izby. Dumbledore zvážnie a pozrie na Snapea, potom si smutne povzdychne. „Nemal si to robiť, kým bola nevinná mohla sa ho zbaviť navždy..“ Dumbledore sa zamračí a vyčítavo hľadí. „ Tým tvojím poverám snáď ani ty sám neveríš. Pre tie hlúpe povery ju Voldemort skoro zabil..“ zasyčí Snape a odvráti pohľad. Dumbledore sa zamračí ale nič už nepovie. Snape otvorí dvere do izby a Dumbledore ho nasleduje. Snape prikráča k posteli a len čo zistí že Alica v nej nie je okamžite zbledne. „Kde je ?!“spýta sa takmer až krikom. Dumbledore k posteli pristúpi a pozerá že je prázdna. „Možno je v inej izbe...“zašepká. Snape pribehne do kúpeľne no Alicu v nej nenájde. „Musíme ju nájsť!“ zavelí. Dumbledore prikývne a hodlá prezrieť všetky izby v dome. Snape nervózne prehľadáva izby no nič nenájde. „Kde je Albus?! Kde je ?!“ zavrčí a chytí Dumbledorea za pyžamo. „Neviem, nemohla len tak zmiznúť...“ Dumbledore pokrúti hlavou. „ Čo ak ju niekto vzal?“spýta sa Snape a mračí sa. „Nechala v izbe svoj prútik!“ zvýši hlas. „Nie Severus, do domu by sa nikto nedostal, zabezpečil som ho“ Dumbledore pokrúti hlavou. „Ak som sa tu dostal ja dostanú sa tu aj smrťožrúti!“ zavrčí Snape. „Nie, to je veľmi nepravdepodobné, počuli by sme ich, Alica musela odísť z vlastnej vôle“ odpovie mu Dumbledore. „Prečo by odchádzala? A ešte bez prútika?“Snape zvraští obočie. „To netuším“odpovie mu Dumbledore. „Nie ona by neodišla len tak bez slova“ Snape túto možnosť rázom zavrhne. „Naozaj nie Severus?“spýta sa pochybovačne Dumbledore a v Snapeovi vyvolá obavy. „Nie niekto tu bol, celá izba je rozhádzaná pozri sa“ odpovie Snape, ukáže do izby a znovu do nej vkročí.„Možno to tak nechala ona“ pokračuje Dumbledore a nasleduje ho. „Cítiš to? „ Snape sa na strede izby zastaví. Dumbledore potiahne nosom a nasaje vônu ktorú rovnako ako Snape aj on cíti. „To je nejaký ženský parfém..“ povie. „Takže predsalen odišla sama od seba..“ dodá. Snape sa zamračí a chvíľu iba hľadí na prázdnu posteľ. „Ale takto Alica nevonia..“ precedí cez zuby a so zvrašteným obočím premýšľa komu táto vôňa patrí. Po chvíli premýšľania sa jeho tenké pery zomknú a pokrčia a jeho tvár sa hnevom celá skriví. „Vieš komu to patrí?“ spýta sa Dumbledore keď vidi ako Snape vyzerá. „Musíme ju nájsť...“zašepká Snape. „Skúsim sa pozrieť do Kranwallského hradu, do Rokfortu a...“ Dumbledore začne hovoriť. „Za to môže ten tvoj priateľ Fretch!“ vyprskne Snape. „To on nás zdržiaval keď ostala sama, zdržiaval nás aby ju niekto vzal!“ Snape ho znovu chytí za hábit. Dumbledore na neho hľadí a sám začne pochybovať či v tom Fretch nemá prsty. „Idem za ním!“ vyprskne Snape pustí Dumbledorea a kráča dole schodami premýšľajúc o tom koho vôňu cítil v izbe. „Počkaj idem tiež!!“ zakričí za ním Dumbledore, kúzlom si zmení oblečenie a nasleduje Snapea. O pol hodiny sa zhmotnia v Kranwallskom hrade. Snape kráča hradom veľmi rázne a vydáva mierny buchot aj keď obyvatelia hradu už dávno spia. „Severus potichu, nezabúdaj že si hľadaný...“ dohovára mu Dumbledore. Snape ho ignoruje vtrhne do pracovne Flaviusa Fretcha, kde ho uvidí sedieť za stolom aj keď je hlboká noc. Okamžite sa mu v tvári vyrysuje jeho vražedný výraz rozbehne sa k Fretchovi a vrhne sa na neho.“Ty prekliatý klamár za toto mi zaplatíš!!“ začne revať a namieri mu na hlavu prútik. „Severus počkaj!“ ozve sa Dumbledore. „Čo sa deje ?“spýta sa trochu prekvapene a mierne vystrašene Fretch. Snape ho z kresla postaví a jeho chudú postavu tresne o stenu mieriac na neho prútikom. „Okamžite mi povieš kde ju schovávaš alebo ti urobím zo života také peklo že ešte budes ľutovať fakt že si nesmrteľný“ zašepká nebezpečne Snape pripravený zoslať na neho mučiacu kliadbu. „O čom to hovorí?“spýta sa Fretch ktorý sa vôbec nebráni a pozrie na Dumbledorea. „Zmizla Alica..“odpovie Dumbledore. „Čože ?“ Fretch zvraští tenké obočie. „Netvár sa že nevieš o čom tu hovoríme ty...“ pokračuje nebezpečne Snape a znovu otrieska Fretchovo chudé telo o stenu vybíjajúc si tak svoj hnev. „Severus!“ Dumbledore ho preruší keď uverí, že Fretch v tom nemá prsty. „On za to nemôže..“ povie rozumne. „Bol tam, prišiel nás zdržať aby ju niekto mohol vziať! “ reve Snape. „To nie je pravda“ bráni sa Fretch a chytí sa za plece ktoré si udrel o stenu. „ Neublížil by som jej „pokrúti hlavou. „Severus skloň prútik!“ zavelí Dumbledore rozkazovačným tónom. Snape na neho mračivo pozrie a prútik skloní. „Ako je možné že zmizla ?“spýta sa Fretch. „Keď sme prišli do jej izby nebola tam...“ odpovie Dumbledore. „Kde podľa vás môže byť?“spýta sa Fretch. Snape sa nahnevane otočí pripravený odísť. „Kam ideš Severus?“spýta sa Dumbledore. „Nemám čas rozoberať tu s vami nezmysly o tom kde by mohla byť a prečo!“ zavrčí Snape. „Nebudem tu s vami strácať čas, ktorý už aj tak nemám!“ dodá. „Dobre, skús ju nájsť, ja pôjdem do Rokfortského hradu a na miesta kde chodila keď ešte nemala myšlienky o tebe „ povie Dumbledore. „Pre istotu prezriem tento hrad“ doplní ho Fretch. Snape nič nepovie, odkráča nasledovaný svojím plášťom a tresne za sebou dverami.
Alica sa zobudí na chladnej zemi, v akejsi tmavej komore plnej sudov a niekoľkých políc plných pavučín. Posadí sa a zmätene hľadí cítiac že ju bolí celé telo a hlavne brucho, kde jej Nitara zaryla svoj opätok. Kľakne si na zemi a predkloní sa keď jej príde nevoľno. Držiac sa za brucho sa snaží zhlboka dýchať a upokojiť nutkavý pocit zvracania.O pár sekúnd na to sa dvere otvoria a prezrie si ju akási mužská hlava. Hneď na to sa dvere zavrú. Alica sa s bolestivým výrazom po kliadbe Crucio postaví a prikráča k dverám. Zalomcuje nimi keď vidí, že sú zamknuté. Len čo to urobí dvere sa otvoria a do miestnosti vstúpi Lucius Malfoy s podivným mužom. „Takže predsa sa opäť stretávame“ ozve sa Malfoy a neodpustí si svoj tradičný úškrn. Alica pred ním cúvne. „Čo chcete ?“vystrašene hľadí keď si spomenie na to, ako naposledy Malfoya zabila a naháňa jej zimomriavky už len to, že vidí pred sebou niekoho koho videla zomrieť. „Veľa vecí , ale najprv počkáme na nášho pána“ zaškerí sa Malfoy a hľadí na Alicu ako sa tvári veľmi nechápavo. „Čo myslela si si že Snape ťa ochráni? Že ťa nenájdeme? Že nevieme kde si?“pokračuje uštipačne Malfoy. „Stále máš znamenie drahá Alica“ povie a svojou palicou ktorú neustále nosí jej poťuká po ľavej ruke. „Sledujeme ťa , vieme kde si a čo robíš...“ pokračuje uštipačne. V tej chvíli sa v miestnosti zhmotní čierny oblak z ktorého sa vyformuje postava Voldemora. „Vitaj dlho sme na teba čakali“ začne uštipačne Voldemort a vycerí malé zúbky. „Konečne sa opäť stretávame, naposledy ste ma aj so Snapeom dostali priznávam..“ Voldemort dvihne ruky do obranného gesta no jeho tón je veľmi arogantný. „Vlastne on ma dostal. Nie ty, pretože ty na to nemáš..“vysmeje sa jej. „Ty si len úbohá čarodejníčka ktorá sa síce môže popíšiť čistou krvou ale ničím iným a vieš prečo?“ Voldemort k nej prikráča a prstami s dlhými nechtami ju chytí pod krk. „Pretože ty nevieš čo je to mágia..“zašepká jej zlovestne. „Bude mi potešením skoncovať s tebou tak ako s tvojími rodičmi. Prosili o život..“ šepká jej hrôzostrašne a znovu vycerí malé ostré zuby. Alica čosi zachrčí a chytí jeho bledú ruku ktorou ju drží pod krkom. „ A druhou tvojou doménou je náš drahý smrťožrútsky priateľ Snape. Kto by to bol povedal že mu takto zamotáš hlavu, ale práve toto sa mi hodí...“ pokračuje uštipačne Voldemort. „ On jediný si však zaslúži môj rešpekt, naučil sa toho odomňa najviac...“ pokračuje. „Urobil ale chybu keď svoje vedomosti a znalosti obrátil proti mne, chybu za ktorú zaplatí. Teraz si počkáme kým po teba príde, kým si ťa nájde, kým sem nepríde aby ťa zachránil...“ pokračuje s úškrnom Voldemort. „A hneď potom...“ pustí ju a drgne na zem. „Hneď potom sa porozprávame o kameni ktorý si získala. Si prekvapená že viem čo ste urobili? Že ste zabili démona ktorého som dokázal ovládnuť? Nie, nie som prekvapený, poznám každý tvoj krok...“ dokončí s nebezpečným úškrnom, keď sa Alica postaví. „Už som prišiel na to, že môj nekrotický braček sa rozhodol že sa pred tebou bude plaziť, ostatne nič iné som od neho ani nečakal, vždy to bol chudák ktorý nepoznal nič iné ako ponížene slúžiť iným, najprv tvojmu otcovi a teraz tebe, ako keby ani nemal čistú krv „ Voldemort si odpľuvne. „A ten kameň mi odovzdáš...“pokračuje. „Nikdy!“ vyprskne Alica a pľuvne mu do tváre. „Ty...“ Voldemort zasyčí švihne prútikom a pošle na Alicu mĺkvu mučivú kliadbu Cruciatus. Alica padne na zem a začne sa zvýjať bolesťou. „Ach aká si len smiešna keď si myslíš že mi môžeš vzdorovať...“ povie pohŕdavo a po chvíli kliadbu preruší. Prikráča k Alici ktorá ostane ležať na zemi a bosou nohou s dlhými nechtami sa jej dotkne tváre. „A aká si mohla byť slávna ak by si sa pridala na moju stranu...“ pokrúti hlavou. „Ale teraz som tu znovu...“ čupne si k nej. „Som tu silnejší ako kedykoľvek predtým. Prežil som usmrcujúcu kliadbu, rovnako ako ty „ nechtom na ukazováku jej prejde po líci. „No narozdiel od teba, ja som teraz silnejší...“ dokončí zlovestne, potom sa znovu napriamí a odíde nasledovaný Luciusom Malfoyom. „Strážte ju“povie jednému so smrťožrútov ktorý na Alicu zvrhlo pozrie. „Hovorím strážiť“ precedí cez zuby Voldemort, keď vidí ako na ňu smrťožrút pozrel. „Snape by nebol rád ak by si mu ju poškodil, nebudeme ho zbytočne dráždiť, na zábavu bude čas neskôr keď sa Snapea zbavíme...“ dopovie odmerane a odíde.
Snape ju hľadá celý večer, len čo aj s Dumbledoreom a Flaviusom Fretchom prejdú všetky miesta kde by sa mohla nachádzať, vzdajú to. Snape sa za prítomnosti Dumbledorea presunie do svojho domu. Vkročí, a nahnevane no zároveň ustarostene sa usadí na gauči v obývačke. „ Nájdeme ju Severus, kontaktujem niekoľko známych. Keď zmizne v naších kruhoch tak významná čarodejnica ako je Alica dlho sa to neutají“ ozve sa podporne Dumbledore. Snape iba sedí a mračí sa na svoje okolie keď sklopí zrak a pozrie na noviny ležiace na stole. „Sú dnešné...“ zašepká a napadne ho kto ich tu nechal keď tu Jane už nie je a sám v dome nebol. „ Niekto tu bol...“povie Dumbledore a porozhliadne sa po okolí obývačky. Snape noviny rozstvorí a začne si ich prezerať. Prelistuje niekoľko strán keď mu do očí padne článok o exministrovi mágie, začne ho čítať:
Exminister Filius Connely pred súdom
Exminister Filius Connely bude už v najbližších dňoch stáť pred súdom a čeliť obvineniam o podieľaní sa na smrťožrútskzch aktivitách, neoprávenom trestaní a odsudzovaní väzňov, porušenia právomoci a čarodejníckej etiky a smrti 4 väzňov v Azkabanskom väzení ktorých rodiny podali podnet Medzinárodnej rade starších.
Medzionárodná rada starších požaduje opätovné prešetrenie prípadov všetkých väzňov v Azkabane a prípadné oslobodenie neprávom väznených čarodejníkov, nové vedenie väznice, preskúmanie chodu a praktík v nej a tvrdé potrestanie exministra Connelyho.
„Severus to je skvelé“ usmeje sa Dumbledore keď to prečíta. Snape na neho spýtavo pozrie a zloží noviny. „ Ak tvoje odúdenie prešetria uznajú ťa nevinným nebudeš sa musieť ďalej skrývať“ povie potešene. „ Albus...“ Snape sa postaví a mrzuto hľadí na Dumbledorea. „Ja nie som nevinný muž...“ povie mrazivo. Dumbledore zvážnie. „Ehm..to nie..“ pošepká. „Ale sedel si v Azkabane za niečo čo si vôbec neurobil a to musia akceptovať“ dodá hlasnejšie. „To ale neznamená že ma nechajú na slobode, zvlásť keď sa oboznámia s tým kto som, nehovoriac o tom čo bude nasledovať keď niekde nájdu nafúknutú Fretchovu mŕtvolu„ dodá šeptom a so štipkou irónie aj keď vie, že Flavius Fretch je nesmrteľný a trochu šialeným výrazom si začne prezerať svoj čierny prútik. Dumbledore od neho cúvne a keď vidí že Snape má v tvári nie celkom rozumný výraz začne mať obavy z toho čo urobí. „Som na tvojej strane Severus, poskytnem ti potrebnú podporu“ povie Dumbledore a súcitne ho chýtí za plece. „Ďakujem“ odpovie s mrzutým výrazom Snape. „ Fakt ale je , že človek čo tu nechal tieto noviny bol tvoj priateľ Severus „ dodá Dumbledore a všimne si že odkedy sa na Snapea díva, ten ani raz nežmurkol čo jeho obavy o neho ešte znásobí. „ Možno..“ zašepká Snape a odloží svoj prútik. „ Pôjdem do svojej izby...“ zašepká otočí sa a po schodoch odíde do izby. Len čo otvorí dvere zbadá vo svojej izbe stáť ženu v sivom mníšškom hábite. Nedôverčivo si ju pozrie a zatvorí dvere. „ Sonya... „ vyderie sa mu spomedzi pier a hľadí na bacuľatú tvár ženy. „ Čomu vďačím za tvoju návštevu?“ spýta sa absolútne ľadovo s odmeraným tónom. „Je to veľmi dôležité inak by som ťa nevyhľadala „ zašepká trochu bojazlivo žena ktorú nazval Sonya. „ To áno, tvoj manžel by tým zrejme nebol nadšený a Temný pán už vôbec nie“ dodá Snape. „ Grafonius sa zmenil odkedy sa s tal smrťožrútom, je mu oddaný....“ zašepká žena a poobzerá sa okolo ako keby ich mal niekto sledovať. „ A ty nie si ?“Snape dvihne obočie. „ Nie Severus, nie..“ zašepká žena. „ Ja...po tom čo sa s Voldemortom stalo, keď na čas zmizol, chcela som sa pridať k smrťožrútom čo sa pridali na tvoju stranu...“ šepká ďalej. „ Ale Grafonius mi to nedovolil...“ žena smutne skloní hlavu. „Ani sem ti nedovolil prísť a si tu..“ odpovie jej Snape. „ Poznáš pravidlá smrťožrútov, patríš jemu preto rozhoduje o tvojom živote, tak čo chceš odomňa?“ spýta sa odmerane. „Áno,je ale iný človek...“ zašepká Sonya, trochu podvihne spodok svojho hábitu a odhali stehno plné modrín. „To ti urobil?“ spýta sa Snape keď to vidí. „Áno“ Sonya prikývne. „Čo chceš odomňa? Mám ťa nebodaj poľutovať že ťa tvoj hlúpy manžel mláti ?“ spýta sa odmerane a uhne pohľadom dávajúc najavo že mu je to ukradnuté. Sadne si do kresla. „ Nie“ odpovie žena a stiahne si spodok hábitu. „Aj ty by si ma mlátil ak by si bol na jeho mieste „ dodá pokojne. „ To je možné, tak prejdi k veci „ zavrčí Snape. „Prišla som, aby som ti odovzdala informáciu ktorá ťa bude isto zaujímať“ zašepká Sonya. „ Viem kde je Alica Tomarová“ zašepká. Len čo to Snape počuje, chytí sa rukami kresla a pomaly sa postaví. „Čo si to povedala ?“ zašepká vražedne, premýšľajúc že v tom majú prsty Voldemortoví stúpenci. „Väzní ju Voldemort, bola som tam keď ju priviedla Nitara a Bellatrix“ zašepká Sonya a Snape hnevom zatne pery a zvraští obočie. „Nitara...“pomyslí si. „To bola jej vôňa..“ zašepká a zovrie ruku v päsť. „Sú v dome na Elney street 27, strážia ju smrťožrúti „ pokračuje Sonya. Snape sa okamžite začne tváriť prekvapene a chce niečo povedať.. „Počkaj“ ozve sa ešte Sonya a pozrie na Snapea ktorý sa zamračí. „Nesmieš tam ísť, je to pasca, Voldemort ťa tam chce nalákať aby ťa zabili...“pokračuje. Snape sa prestane mračiť a napäto počúva čo hovorí. „Sú tam, všetci on aj všetci ktorí sú mu verní, aj Alica...“ dodá. Snape znovu zvraští obočie, prikráča k nej skloní k nej hlavu a priblíži svoju tvár k tej jej. „Ty si myslíš že som hlupák..?“ spýta sa jej nebezpečne. Sonya sebou trhne a prestrašene cúvne. „Prečo by si mi práve ty, smrťožrútka ktorá mu stále podlieha hovorila niečo také? Pomáhala mi?“pokračuje nebezpečne. Sonya k nemu pristúpi. „ Čistá krv....“ zašepká a z oka sa jej vyderie jedna slza. „ Ona nás môže zbaviť Voldemorta, oslobodíme sa spod jeho vplyvu, oslobodil by sa aj Grafonius a možno by bol taký ako predtým“ dokončí potichu. Snape na ňu ďalej nedôverčivo hľadí. „Nenávidim život aký žijem a urobím všetko preto aby som sa ho zbavila, aby som sa zbavila vplyvu Voldemorta „ dokončí a utrie su slzu z líca. „Hmm takže pasca..“ Snape prižmúri oči a pustí ju. Vráti sa späť do svojho kresla. „ Neodišla sama..“ pomyslí si a odľahne mu keď si už začínal myslieť že ho opustila. „Severus..“ ozve sa Sonya a preruší jeho myšlienky. Snape na ňu pozrie. „Vieš o tom že Voldemort má brata ?“spýta sa ho počudovane. „Áno viem, poznám toho muža“ odpovie znechutene Snape. „Temný pán o ňom hovoril, že s ním má nevybavené účty a že sa ho jeho brat pokúša dostať..“ zašepká žena a Snape iba spýtavo hľadí. „Od Tomarovej chcel akýsi kameň do ktorého ho vraj jeho brat môže uväzniť..“pokračuje žena. Snape pootvorí oči a konečne mu mnoho vecí začne dávať zmysel. „Choď už“povie jej odmerane. Žena prikývne a krbom odíde. Snape sa chytí za čelo. „ Takže o toto mu ide..“ zašepká. „On si chce vyriešiť svoje veci s Voldemortom, to preto Alici pomáhal aby ho k nemu priviedla..hmm, bola návnadou..“ zamrmle Snape. Spomenie si na vetu démona. „ Na rozkaz temného mága bude pretvorený, premenený...“ zašepká. „Dáva to zmysel, jediným pravým temným mágom je Voldemort, hmm a samozrejme jeho brat, rovnako ako Voldemort musí mať na ruke originálne znamenie zla ktorým vie ovplyvniť smrťožrútov...“ premýšla. „ On je temný čarodejník ktorý ho má pretvoriť, hmm premeniť, uväzniť Voldemorta do kameňa. „dokončí myšlienku. „No samozrejme!“ zvýši hlas a postaví sa. „ Fretch ho dokáže uväzniť do kameňa, iba on...“ povie. „Preto sa držal Alice, našiel ju aby sa dostal k Voldemortovi a pomstil tak to že Voldemort zhanobil ich rod, že zabil ich otca..“ pokračuje Snape rozprávajúc sa sám zo sebou a konečne mu všetko začne dávať zmysel. Naštartuje sa k zlostnému pochodovaniu okolo svojho kresla. „Hmm ste ešte väčšia hádanka ako sme si mysleli profesor Fretch“ zavrčí arogantne. Ale to čo viem sa mi ešte môže zísť..“ zlovestne sa zaškerí.