33. - 34. kapitola
33. kapitola – Keď jeden život závisí
od druhého
Alica sedí zavretá v malej miestnosti kde ju zavreli Voldemortovi stúpenci, keď vstúpi muž ktorého už z videnia pozná. Ten ktorý jej vždy prinesie strohú stravu a trochu vody. Ten ktorý nikdy nič nehovorí. Vždy si ju iba premeria pohľadom jemne ju študujúc a odíde. Alica pozrie na jednoduché jedlo a zamračene, s pohľadom plným odporu pozrie na dlhovlasého muža v ošumelom kabáte ktorý sa na ňu znovu díva, len čo položí tanier na zemi pred ňou. „Čo sa tak dívate do frasa?!“vyprskne Alica a postaví sa zo zeme. „ Snape sem nesmie prísť, Voldemort ho zabije..“ odpovie jej potichu muž. „To viem aj bez vás. A navyše neviem prečo sa práve vy tvárite že vás to zaujíma“ odpovie mu odmerane Alica. „Zaujímate ma vy...“ odpovie jej muž. „Iste tak ako každého tu!“ zavrčí Alica. „ Bolo by najlepšie ak by ste odišli „odpovie jej muž. „ Prestaňte s tým! Veď vy a sto ďaľších ma tu držíte ako psa“ odpovie nahnevane Alica. „ Nie, iba ja. Mám vás na starosť nasledujúci čas dovtedy kým sem nepríde Snape. Voldemort mi verí „dodá muž a uhladí si mastne vyzerajúce riedke vlasy na hlave. „A prečo mi to hovoríte ?“ spýta sa odmerane Alica. „ Nikoho vám nepripomínam?“spýta sa muž. „Nie nikoho“ odsekne Alica a znovu si sadne na zem. „ Ste smrťožrút, ste rovnaké zlo ako Voldemort“ dodá. „Možno, fyzicky zatiaľ áno...“odpovie jej muž a Alica na neho nechápavo pozrie lebo sama netuší o čom ten chlap hovorí. „Tak kto ste ? Prestaňte na mňa hovoriť v hádankách!“zavrčí. „ Niekto kto vás pozná a chce vám pomôcť...“ odpovie muž. „Ja žiadných smrťožrútov nepoznám a ani od nich nepríjmem pomoc!“ zreve Alica. „Ja nie som smrťožrút mám len jeho podobu...“zašepká jej muž. „Dostanem vás von, a potom...“ muž k nej prikročí. „Potom ma iste spoznáte...“ dodá tajomne a hľadí na ňu. „Severus?“ zašepká Alica a hľadí na muža. „Nie, nie som Snape“ muž pokrúti hlavou. „Vezmite si to, zmeňte sa na niečo malé, dostanem vás von...“zašepká. Alica nedôverčivo vezme prútik ktorý jej muž podáva a napadne ju že by sa mohla zmeniť na myš. Nedôverčivo na muža pozrie a chvíľu má pocit že by mu nemala veriť. „Verte mi, prosím, ja som ten posledný kto by mal záujem ublížiť vám...“ zašepká muž. „Vaše slová ma nepresvedčia“ odsekne mu Alica a mračí sa. „Prečo by mal niekto mať záujem na tom aby ma dostal von? Jediný kto by to robil je Severus..“ odpovie mu. „Čo z toho budete mať vy ak ma dostanete von?“ spýta sa podozrievavo. Muž zaloví vo vrecku. „Myslel som si že bude ľahšie presvedčiť vás o mojích čistých úmysloch „odpovie jej. „Možno toto vás presvedčí „ dodá a vyberie ruku z vrecka. V dlani sa mu zjaví zlatý pečatný prsteň. Alica pootvorí oči a prsteň s Tomarovým symbolom na vrchu okamžite spozná. „Odkiaľ ho máte?! Ten prsteň patril môjmu otcovi vy zlodej!“ „reve Alica a namieri na neho prútik ktorý jej dal. „Váš otec mi ho dal. Zdá sa že vás poznal natoľko, že vedel že táto vec vás presvedčí že som ho poznal“ odpovie jej. „Možno ste ho poznali, veď ho zabili smrťožrúti a vzali mu veci to nie je vôbec záhada že ste mu vzali prsteň! „vyprskne pobúrene Alica. „Je to vaša hlúpa pasca!“reve po ňom. „Myslíte že som ho vzal? A čo poviete na toto?“spýta sa muž a podá Alici na dlani malý pramienok hnedých vlasov previazaných modrou stuhou. Alici sa zalesknú oči keď má chvíľu pocit že ju prenasleduje jej minulosť. Spomenie si ako jej ako 10 ročnej ostrihali jej dlhé vlasy a jej otec si nechal malý pramienok previazaný modrou stuhou. Spomenula si, ako si z nej robil žarty že jej pomocou pramienka vyčaruje nové vlasy ak by jej všetky vypadali keď ju niekto prekľaje. „Odkiaľ to máte ?“spýta sa trochu zmätene a mužovi začína veriť. „Aj to mi dal váš otec, viac vám ale vysvetlím neskôr“odpovie muž keď vidí že Alica mu predsa len verí. „Zmeňťe sa na niečo malé a ja vás odtiaľ dostanem von“ dodá. Alica trochu prikývne, namieri na seba prútik a zmení sa na malú bielu myš. „Dobre“ muž prikývne, vezme myš zo zeme a strčí si ju do vrecka od nohavíc ktoré potom ešte prekryje dlhým smrťožrútskym hábitom. „Veľmi sebou nehýbte, až kým vám nepoviem inak..“zašepká muž a pomaly vyjde z miestosti. Alica v podobe myši sedí vo vrecku a ani sa nepohne. Muž výjde niekoľkými chodbami nepozorovane von z domu. Cestou stretne niekoľko smrťožrútov ktorým sa však neprihovorí. Výjde von z domu. „Dobre teraz sa odhmotníme“ zašepká potichu svojmu vrecku a odhmotní sa preč. O niekoľko minút sa zjaví na inom mieste a vyberie si bielu myš z vrecka. Položí ju na stôl a očaruje kúzlom do pôvodnej podoby. Alica sa zmení a ostane sedieť na stole. Porozhliadne sa. „Ale to...“ šokovane si prezerá svoje okolie ktoré pozná. Pozrie na muža ktorému pomaly začnú rásť biele vlasy až sa nakoniec úplne zmení na inú osobu. „Flavius...“ Alica šokovane hľadí na Flaviusa Fretcha aj na okolie jeho pracovne. „Ako...“ Alica začne hovoriť s nechápavou tvárou. „Nebolo ťažké zmeniť sa na jedného z nich, samozrejme že som ho musel odpratať, dvoch rovnakých smrťožrútov by si každý všimol „ zašepká Fretch a ukáže na dvere z ktorých sa ozýva tlmený mužský krik. „Kde je Severus ?“spýta sa Alica. „Hľadá vás..“odpovie jej Fretch. „Tak mu povedzte že tu som, alebo mi povedzte kde je „ odpovie Alica. „Nie..nemôžete ísť za ním“ odpovie jej Fretch. „Prečo nie ?“Alica zvraští obočie. „Pretože v tejto chvíli je práve profesor Snape najviac sledovaný Voldemortovými poskokmi“odpovie Fretch. „To je mi jedno, veď doteraz som bola zavretá na Voldemortov príkaz“zavrčí Alica. „Pochopte to slečna Tomarová,teraz za ním nepôjdete „ odpovie jej prísne Fretch. „ Sám sa musí vysporiadať s tým čomu čelí...“ dodá. „On tomu čelí? Do frasa my všetci tomu čelíme!“ okríkne ho Alica. „Ak sa so Snapeom stretnete, Voldemort už nebude čakať, tak ako doteraz. Môj brat je veľmi škodoradostný, má rád divadlo, má rád keď môže citovo ublížiť iným. Ak vás dostane, vás aj Snapea, obaja zomriete“ dodá. „Nezomrieme! Dokážem ho zabiť, aj Severus to dokáže!“ vyprskne Alica. „Nie, vy sa k nemu nesmiete priblížiť, ukážte mi ľavú ruku..“ zašepká Fretch. Alica na neho nechápavo pozrie a nastaví ľavú ruku. Fretch jej vyhrnie rukáv a odhalí simulované znamenie zla. Namieri na neho svoj prtútik a znamenie sa pomaly začne strácať. „Ako ste to urobili ? Severus ma toho nevedel zbaviť“ povie šokovane Alica. „Takmer nikto to nevie, iba ja a Voldemort..“ odpovie jej Fretch s uhrančivým výrazom a zloží prútik. „Rovnako tak ho viem aj vyčarovať späť a nie len to simulované..“ pokračuje a Alica trochu zacúva keď jej začne pripomínať Voldemorta. „Vy ste.., vy medzi nich patríte ?“ bojazlivo sa spýta Alica. „Ste ako Voldemort?“ strasie ju. „Nie som ako Tom, mám ale podobné schopnosti a aj znamenie „odpovie Fretch ako keby to bola úplne bežná vec. „ Hovorili ste že nie ste smrťožrút!“ zreve Alica. „Nie povedal som že nie som ako Tom..“ opraví ju Fretch. „Ak by som vás toho nezbavil, Tom by vás tu našiel“ dodá. „ Čakal iba na to, kedy sa mu dostanete do rúk, no spolu so Snapeom, vy obaja, aby vám mohol ubližovať priamo pred ním a pomstiť sa tak Snapeovi za to že ho zradil, tak že vás pokorí, že vám ublíži, že dá Snapeovi najavo že proti tomu bude bezmocný a že prehral. Chce aby sa Snape díval na vaše utrpenie. A ak zabije vás,Snape zomrie tiež, Voldemort to už veľmi dobre vie. Vie že vám poskytol najvyššiu ochranu, preto vás chce mať oboch. Je mi ľúto nepustím vás preč, lebo zomriete. Je mojou povinnosťou ochrániť vás. Nedovolím vám zomrieť takouto hlúpou smrťou, pre ostatných čarodejníkov ste príliš cenná“ dokončí Fretch. „Ja nie som žiadna vec!“vyprskne Alica. „Nie, ale mojou povinnosťou je pomôcť vám a ochrániť vás pred zlými rozhodnutiami aj keď sa vám to nepáči. Snape, aj keď to nerád pripúšťa je pre vás hrozbou, pre to že on sám je smrťožrút a kvôli nemu máte problémy aké máte“ odpovie jej Fretch. „Akú povinnosť ja som dospelá!“zavrčí Alica. „Od vášho otca..“odpovie jej. „Čo?“ Alica na neho prekvapene hľadí. „ Váš otec, ak by žil, mal by len o 10 rokov viac ako ja, poznal som ho, mnohému ma naučil“dodá Fretch a Alica ďalej nechápavo hľadí. „Váš otec vedel že zomrie...“pokračuje Fretch. „Niekedy ma učil mágii a ja som sa na vás pýtal. Váš otec sa mi zdôveril že sa bojí toho, čo s vami bude po jeho smrti aj po smrti vašej matky. Sľúbil som mu, že nedovolím môjmu bratovi aby zabil aj vás, dal som neporušiteľný sľub...“zašepká Fretch a chytí Alicu za plecia a prenikavo jej hľadí do očí. Alica ma v očiach rázom slzy. „Prečo ste dali otcovi neporušiteľný sľub?“spýta sa ho. „Pretože ma zachránil pred Tomom“odpovie Fretch. „Pred Voldemortom ? Môj otec?“spýta sa Alica. „Áno, Tom sa ma viackrát pokúšal zabiť, chcel sa zbaviť svojho najväčšieho rivala, vďaka vášmu otcovi sa mu to nikdy nepodarilo a ja som si preto pokladal za povinnosť...“Fretch prestane hovoriť. „Povinnosť šľachtica,oplatiť mu to rovnako a chrániť vás, rovnako ako chránil on mňa v dobe keď som bol mladý a v mágii neskúsený“ dokončí Fretch. „Viem o čom hovoríte..“ Alica prikývne a spomenie si na aristokratické zvyky ktorým ju učil otec. „Preto iste chápete že nemôžem dovoliť aby ste sa hnali do záhuby“ odpovie jej Fretch. „Ale čo Severus ?“spýta sa Alica. „Hľadal som vás osem rokov slečna Tomarová. Osem rokov som o vás nevidel absolútne žiadnu zmienku, bola ste mŕtva dedička aristokrata, až do chvíle kým ste sa neobjavili na Rokforte a potom aj v Kranwallskom zámku “ Fretch k nej prikráča a chladnou rukou ju chytí za líce. „Teraz nemôžem dopustiť aby sa vám niečo stalo, Snape je mocný čarodejník, zvládne to, spolu s Dumbledoreom a mnou sa mu podarí uväzniť Toma..“ dodá. „A určite aj za Silveriusovej účasti“ pošepká. „Ale ja predsa nemôžem len tak zmiznúť a nič mu o tom nepovedať...“ povie neisto Alica. „ Môžete, Snape to pochopí, on sám predsa chce aby sa vám nič nestalo“ odpovie jej Fretch. „ Severus to nepochopí. Tak mu aspoň povedzte kde som“ pokračuje Alica. „To nemôžem, pretože by sa sem okamžite rozbehol a s ním aj smrťožrúti, vystavil by vás do ďaľšieho nebezpečenstva“ odpovie jej Fretch a nesúhlasne pokrúti hlavou. „ Snape si svoje problémy vyrieši, vy mu bránite v tom aby tak urobil. Nemá na výber, buď si vyberie vás, alebo svoj smrťožrútsky život, obe veci mať nemôže, sľúbil som to vášmu otcovi. Čo myslíte že by povedal na to, že sa stýkate so smrťožrútom a vedome sa vystavujete riziku smrti? Smrť vaších rodičov bola potom bezvýznamná ak v tom chcete pokračovať “pokračuje Fretch. „Chápem“ Alica skloní hlavu. „Máte pravdu, to všetko sa ťahá už veľmi dlhý čas...“zašepká smutne. „Ale Severus si nikdy nevybral, stále sa s nimi stretával aj keď mi vždy tvrdil že medzi nich nepatrí“ pokračuje šeptom. „ Ak sa toho Snape definitívne vzdá, bude to naša výhra, inak budem nútený nepustiť vás k nemu, predstavoval by pre vás nebezpečie, prave také ktorému čelíme teraz. Váš otec by to nikdy neschválil, zomrel pre to aby ste vy ostali nažive..“ povie Fretch. „Chránil vás pred nimi a dúfal že jedného dňa to práve vy zmeníte všetko to zlo a beznádej ktorá nás obklopila. Ani by ho nenapadlo že budete takto hlúpo riskovať po boku jedného zo smrťožrútov. Akú úctu prechovávate k svojej rodine slečna Tomarova ?“ pokračuje a Alica smutne hľadí do zeme. „Ak bude toto pokračovať a vy budete naďalej prenasledovaná smrťožrútmi, smrť vášho otca bola zbytočná, chcel vás pred nimi chrániť a ja som mu dal neporušiteľný sľub, že urobím to isté“ dokončí Fretch. „Ja rozumiem, môj otec mal pravdu, chcel aby som žila pokojne, pre to zomrel, aby som ja žila, ak by som teraz zomrela alebo by ma dostali, moja rodina, priatelia, smrť ich všetkých by bola úplne zbytočná“ povie trpko Alica. „Nie, dokážem že nezomreli zbytočne. Severus sa musí rozhodnúť...“zašepká nekompromisne a s mimoriadne tvrdým výrazom v tvári. „Buď sa vzdá ich, alebo mňa...“ pozrie na Fretcha. „Počúvnem vás..“ dodá.„Môžem vás ukryť v mojom dome, kým si svoje záležitosti vybaví, nebude o vás ale nič vedieť...“Fretch pokrúti hlavou. „Prečo nie ?“spýta sa Alica neisto a vôbec sa jej to nepáči. „Pretože ak by vedel kde ste, okamžite by za vami pribehol a nechal svoje záležitosti so smrťožrútmi bokom, bolo by to to isté ako za ten čas ktorý ho poznáte“ vysvetlí Fretch. „Asi máte pravdu, to by urobil..“Alica prikývne a tvári sa veľmi čudne. „Toto ho zraní Flavius...“ povie trpko a z oka sa jej vyderie slza. „Bude si myslieť, že som ho zradila a opustila..“ povie a z očí sa jej vyderú aj ďaľšie slzy. „Nazve ma zradkyňou...“ pošepká keď sa jej hlas zlomí. Fretch na ňu trochu ľutostivo pozrie. „Nie je čas na emócie slečna Tomarová, v prvom rade si musíte chrániť svoj život“ povie tvrdo Fretch. „Môžem mu ale povedať aký máte dôvod, prečo sa s ním nestretnete, až do chvíle kým si svoje veci vybaví“ povie jej Fretch. „Áno ďakujem,ale aj tak..“ Alica pokrúti hlavou. „ Bude to ťažké, ale aspoň sa raz a navždy rozhodne...“ povie úplne potichu. „Severus toto nikdy nepochopí Flavius..“ smutne na neho pozrie. „On nie je aristokrat nevie čo to je vážiť si svoju rodinu viac ako čokolvek iné, nevie aké to je keď dáte sľub..“ dodá a skloní hlavu. „Možno nie, ale bude to musieť prijať. Prvoradé je vaše bezpečie. Nemôžeme pripustiť aby vás jeho slepá náklonnosť k vám pripravila o život. Čo si to neuvedomujete ? Snape vidí iba svoje záujimy, vie že vás opakovane vystavil nebezpečenstvu ale ani to ho nikdy neprinútilo aby vás nechal napokoji alebo skoncoval so životom smrťožrúta“ Fretch trochu zvýši hlas. „To nie je pravda, Severus nie je taký, vy ho nepoznáte..“Alica pokrúti hlavou. „ On mi už toľkokrát zachránil život že ani neviem ako mu to oplatiť“ povie. „Nemusel by vás zachraňovať ak by vás sám nevystavil nebezpečenstvu“ zamračí sa Fretch. „Ale ak by ma vtedy nestretol v tom dome kde som pracovala, nenašli by ste ma ani vy!“ zavrčí Alica. „Ale boli by ste ukrytá, urobili ste dobre ak ste sa rozhodli žit medzi muklami, Snape urobil obrovskú chybu keď vás priviedol späť medzi čarodejníkov, o vás ľudia nemali vedieť. A prečo ? Aby sa s vami mohol pochváliť, aby vás vlastnil“ Fretch pokrúti hlavou. „Nie je to pravda! Severus za to nemohol! V tom čase keď býval v dome kde som pracovala nevedel kto som, myslel si že som obyčajná muklovská žena. Voldemort ma ale videl v Severusových myšlienkach a jeho za to veľmi potrestal keď zistil kto som, až keď Severus videl moje znamenie a neskôr zistil kto som, vedel prečo sa Voldemort nahneval a použil na neho Cruciatus“ vysvetlí Alica. „Severus nemal na výber, nie jeho chybou sa o mne Voldemort dozvedel, a tak ma musel vziať do sveta čarodejníkov aby ma pred ním ochránil“ dokončí a smutne hľadí na svoje topánky. Fretch na to iba pochybovačne hľadí a nič nepovie.
Snape sedí v pracovni svojho domu a mĺkvo sa díva do pergamenu kde si napísal Alicine slová. „Ťahá ma to do hrobky v Čiernom lese...“prečíta čo napísal. „Možno Sonya hovorila pravdu a naozaj je v tom dome a toto bude iba obyčajná veta, bez významu“zašepká a každú chvíľu hľadí na dvere očakávajúc že vstúpi Dumbledore. „ Bola by hlúposť tam ísť, zabili by ju ak by som tam prišiel ja...“ pokrúti hlavou a ďalej hľadí do pergamenu. „Ale takto neviem čo s ňou je...“povie a znovu vzhliadne na dvere. „ Na rozkaz temného mága bude pretvorený, premenený....“ zašepká vetu ktorú si už niekoľkokrát prečítal a pozrie na polovicu červeného kameňa. „ On bude pretvorený, hmm pretvorený do kameňa, uzavretý do neho..“ povie a hľadí na kameň. „Teraz to celé dáva zmysel, ten démon sa chcel nadvlády Voldemorta zbaviť, chcel aby bol kameň z jeho tela vyňatý a Voldemort do neho uväznený aj na úkor svojej vlastnej záhuby...“pošepká stále hľadiac do kameňa. „Preto nás nechcel pustiť z väzenia von, chcel byť vyvolaný a zabitý, preto prišiel do domu v lese, v tú noc keď zomrela Jane. Zabil ju aby sme my zabili jeho, ublížil Alici aby som mu ublížil ja, alebo niekto iný,temný mág...“ zašepká. „Na rozkaz temného mága bude uväznený...hmm je to Fretch, nikto iný to nemôže byť“zašepká, vyhrnie si rukáv na hábite a pozrie si na znamenie. . V tej chvíli vstúpi do jeho pracovne Dumbledore. „Zistil si niečo Albus ?“spýta sa Snape a vyletí z kresla zároveň čo si stiahne rukáv. „Nie, to miesto o ktorom si mi povedal, ten dom je prázdny Severus nikto tam nie je ...“ Dumbledore pokrúti hlavou. „Čože ? „Snape šokovane hľadí. „Ale to nie je môžné...“dodá sklamane. „Ale boli tam, našiel som tam pár známok po smrťožrútoch ale nič po Alici“ dodá Dumbledore. „Prečo odišli keď chceli aby som tam prišiel? To nedáva zmysel...“ Snape začne chodiť dookola s rukami za chrbtom a premýšľať. „Nedáva to zmysel Severus..“Dumbledore pokrúti hlavou a pohladí si fúzy. „Igor...“napadne Snapea a okamžite vystrelí von z domu. Dumbledore na neho iba nechápavo hľadí. O dvadsať minút sa Snape zhmotní v Igorovom dome. „Čo chceš?“spýta sa kyslo v kresle sediaci Igor keď ho zbadá. „Kde je Alica ?“spýta sa vražedne Snape. „ Odkiaľ to mám vedieť ?“spýta sa Igor a zamračí sa, v ruke drží noviny. „Opýtam sa ťa už len raz Karkarov...“ precedí cez zuby Snape a nakloní sa k nemu. „Ja neviem kde je! „Igor zvýši hlas. „Ona zmizla ?“spýta sa tichšie. Snape nič neodpovie a iba na neho vražedne pozerá. „ To ale vôbec nie je dobré! Potrebujeme ju! Musíme ju nájsť!“ pokračuje Igor. Snape sa otočí a keď pochopí, že Igor nič nevie odhmotní sa preč, späť do svojho domu. „Hmm nie neboli to oni. Oni by ju teraz nikam nevzali, to by im skrížilo plány, potrebujú ju aby sa Voldemorta zbavila“ mrmle si potichu premýšľajúc, či v tom jemu podriadení smrťožrúti na čele s Igorom a Narcissou nemajú prsty. Prikráča do obývačky s kyslým výrazom keď zbadá Dumbledorea a vedľa neho aj Silveria. „Čo ten tu chce?“ohrnie pery a mihne hlavou k Silveriovi ktorý sa tvári trochu bojazlivo. „ Ja neviem Severus, chcel hovoriť s tebou“odpovie Dumbledore. „Čo chcete ?“spýta sa podráždene Snape a nemá náladu vybavovať sa s ním. „Nesiem vám odkaz aj keď si nie som istý či ho pochopíte...“ začne Silverius. Snape nechápavo zvraští obočie. „ Alica je v poriadku. Vzali ju Voldemortovi poskoci a bola v dome kde bol Dumbledore“ pokračuje. „A kde je teraz?!“Snape zvýši hlas. „ Je v poriadku, niekto jej pomohol a ukryl ju“ povie Silverius a snaží sa ho upokojiť. „Chcem ju vidieť!“ zavrčí Snape. „Obávam sa že to nie je možné“Silverius pokrúti hlavou. „ Nezaujímajú ma tvoje dohady chcem ju vidieť!“ zreve Snape schmatne ho za hábit a niekoľkokrát ním zalomcuje. „Severus kontroluj sa „ Dumbledore k Snapeovi pristúpi a odtiahne ho. „Ona vás nie, nemôže. Nie dovtedy kým si nevyriešite svoje problémy“odpovie Silverius. Snape vypleští oči a znovu sa na neho vrhne a schmatne ho pod krk. „Aké problémy ty jeden úbožiak!!!“začne kričať. „O-kam-žite ju sem privedieš alebo si mŕtvy.. „ dodá nebezpečným šeptom keď Silverius niečo zachrčí. „Severus!“ zreve Dumbledore a snaží sa ich oddeliť. Snape do neho trochu drgne pustí Silveria a namieri na Dumbledorea prútik. „Nedotýkaj sa ma!“ zreve po Dumbledoreovi a mieri mu prútikom na hlavu. „Severus počúvaj čo hovorí...“ozve sa Dumbledore keď vidí, že Snape na neho hľadí pohľadom ktorý mu hovorí že je schopný všetkého. „Nemôžem ju priviesť, ja neviem kde je, len som vám odovzdal odkaz. Nepríde kým si svoje problémy so smrťožrútmi nevyriešite“ zopakuje Silverius predýchava sa a drží sa za krk. „Ona je môj problém!!! Nemal by som žiadne problémy ak by nebola !“zreve Snape. „Vy ste ju zatiahli do sveta smrťožrútov a temnoty a vystavili ju tomu čomu čelíte, nechce sa viac vystavovať nebezpečenstvu“povie Silverius.“Čo to tu hovoríš ty hlupák!“ zreve Snape a znovu ho chytí za hábit. „Kto jej to nahučal do hlavy?! Kto jej pomohol dostať sa odtiaľ preč z domu?!Kto ju ukrýva?! Kto je to?! reve po ňom a trasie ním. „Ja- ja neviem..“Silverius bojazlivo pokrúti hlavou. „Ja som iba dostal tento odkaz...“povie a rýchlo z vrecka vyberie kúsok pergamenu. Snape ho pustí a vytrhne mu pergamen.
Silverius, ste asi jediný človek ktorý môže odovzať môj odkaz profesorovi Snapeovi. Pomohol som Alici dostať sa preč od smrťožrútov kde jej bolo ublížené. Oni rovnako tak ako profesor Snape sú pre ňu hrozbou ktorú nemôže riskovať. Dal som sľub ktorý nehodlám porušiť, preto Alica ostane so mnou, až do chvíle kým si Snape svoje problémy so smrťožrútmi nevyrieši. Nemôže ju viac vystavovať nebezpečenstvu ktoré so sebou prináša jeho pozícia medzi nimi. Alica musí ostať chránená a ak ju chce znovu vidieť profesor Snape, musí sa vzdať života smrťožrúta...už nadobro.
Ak z neho ostane obyčajný človek nebude viac pre ňu hrozbou, ničím pre čo zomrel muž ktorému som dal svoj neporušiteľný sľub. Sľub v ktorom sa k tomuto činu zaväzujem.
Odovzdajte prosím môj odkaz profesorovi Snapeovi, aj keď viem že jeho reakcia bude neprimeraná. Vrátim Alicu späť k nemu ak sa vzdá života smrťožrúta. Možno je ťažké pochopiť moje slová, no vecte že vám to rád vysvetlím, až sa toto všetko skončí.
S úctivým pozdravom
Váš verný priateľ.
Snape to dočíta a nahnevane hľadí. „Čo to má byť!!!Ten človek ma chce vydierať?!!!Kto to je ?!“znovu zdrapí Silveria. „Ja neviem..“odpovie koktavo Silverius. „ Podpísal sa ako tvoj priateľ, tak hovor!“ Snape ním zatrasie. „Naozaj neviem pán profesor“ zopakuje Silverius. Snape ho prudko drgne k zemi. „Zapamätaj si...“ skloní sa k nemu s nenávisťou v očiach. „ Že idete po veľmi zlej ceste ak si myslíte že sa mi môžete takto vyhrážať, odkáž to aj svojmu úctivému priateľovi.“ zašepká zloveste, tresne mu pergamen do hrude, otočí sa a odíde. Silverius ostane vydesene sedieť na zemi. Snape vykráča hore schodami. Bez jediného slova otvorí dvere do svojej izby. Vstúpi a zatresne za sebou dvere. „Kto to je, že sa opovažuje rozhodovať o jej osude ?!“vyprskne nahlas do prázdna svojej izby. „Že si dovoľuje vydierať ma!“ nahnevane tresne po stole päsťou a celý jeho obsah vrátane lampy sa zatrasie. Rukami sa oprie o stol, zavrie oči a prudko dýcha. Znovu oči otvorí a s beznádejou v tvári sa zloží do svojho kresla. „Znovu mi ju vzali...znovu...“ zahryzne si do pery „Prisahám že toho človeka zabijem nech je to ktokoľvek. Ja už nemám čo stratiť...“precedí cez zuby a v tvári sa mu už už začína zračiť šialenstvo. „Prisahám že za toto mi ten sviniar zaplatí..“ pokračuje a oči ma mu zalesknú. Len čo ho prejde prvá vlna hnevu v jeho tvári sa zjaví absolútna beznádej. Ubolene zloží hlavu na svoju posteľ a s výrazom utrápeného zvieraťa hľadí pred seba. Pretrie si oči. „ Nikdy mi ju nevezmú. To radšej zomriem. Buď zomriem ja alebo oni...“ zašepká a začne sa neprítomne dívať do vzduchu pred seba. „Mám toho dosť, moja trpezlivosť je na konci...“pokračuje s neprítomnou tvárou a pravou rukou prudko stíska vankúš. „Život už stratil akýkoľvek zmysel..“zašepká. Dvere do jeho izby sa otvoria a veľmi opatrne vstúpi Dumbledore. „Severus..“prihovorí sa mu šeptom. „Vypadni...“ zašepká Snape stále neprítomne hľadiac pred seba. Dumbledore stíchne a chvíľu váha či má ísť k nemu. Napokon však pristúpi. „Severus som tvoj priateľ na to nikdy nezabúdaj“zašepká Dumbledore no neodváži sa Snapea dotknúť. „Nie si, aj ty si mi ju vzal...“odpovie Snape s nemeniacim sa výrazom. „Vieš prečo som to urobil...“odpovie mu Dumbleodre. „Vy všetci jej chcete pomáhať...“ Snape ohrnie pery. „Ale neviete nič o tom čo tým spôsobujete...“ dodá trpko. „Kto vy ste že chcete riadiť jej život?! Aj môj...“ spýta sa a konečne hlavu otočí a pozrie na Dumbledorea. „Severus ja neviem kto Alicu ukrýva ale tešiť nás môže, že je aspoň v poriadku, že jej Voldemort neublíži“ pokračuje Dumbledore. „Nebuď naivný, Alica má simulované znamenie, Voldemort vie kde je, príde po ňu, zabije ju a ja nebudem môcť nič urobiť“zavrčí Snape. „ Severus, nech už ju vzal ktokoľvek, určite to bol jej priateľ a nedopustí aby sa jej niečo stalo“ Dumbledore sa ho snaží podporiť. „ To je jedno, dni toho človeka sú už aj tak zrátané, ešte asi nevie ako to končí keď mi vezme to čo je moje...“zašepká Snape a znovu začne neprítomne hľadieť a hnevom v tvári. „Severus..“ ozve sa Dumbledore. „Albus“ Snape ho preruší ráznym hlasom a postaví sa z postele. „ Mám toho dosť, odmietam sa pozerať na to ako mi tu každý zasahuje do života..“precedí cez zuby. „Ja od nej závisím! Tak už to konečne pochop! Zaviazal som sa jej svojím životom!“ zreve na Dumbledorea. „Ľutuješ že si to urobil? Že si jej poskytol najvyššiu ochranu?“spýta sa Dumbledore. „Nič neľutujem!“vyprskne Snape. „Ale ten deň kedy som to urobil, bol aj dňom kedy som dostal právo na ňu a ja nedovolím aby mi ho niekto vzal“ precedí cez zuby. „Riskoval som veľa aby som to získal a nehodlám sa toho len tak vzdať“ dodá nebezpečne. „Je mi jedno koho budem musieť zabiť, aj keby to mala byť ona. Zabijem aj ju, aj seba ak sa ku mne nebude chcieť vrátiť. Skončím toto šialenstvo, pretože už strácam trpezlivosť...“ precedí cez zuby a nebezpečne so smrťožrútskym výrazom hľadí. „Ty mi ju pomôžeš nájsť...“ dodá. „Ona nie je tvoja, musíš sa naučiť že nikoho nemôžeš vlastniť“ oponuje mu Dumbledore. „Môžem“ Snape ohrnie pery. „ Riskoval som pre ňu veľa a preto je moja a nezaujíma ma aký máš na to názor ty alebo ona, buď pristúpi alebo to skončím. Milšie mi je zabiť ju a tým aj seba, ako by som ju mal nechať len tak ísť“ dokončí. Dumbledore bojazlivo hľadí a sám má zo Snapea pocit že sa neovláda. „Severus kde sa v tebe vzala tá obrovská posadnudosť tou ženou?“ spýta sa šokovane Dumbledore. „ Zjavila sa v ten deň keď som jej upísal svoj život, keď som to urobil, od toho dňa na nej závisím. Dal som jej svoju najvyššiu ochranu, preto na nej závisím, sám som si to takto zvolil pretože som to chcel..“ zašepká Snape. „Bola to jediná cesta ako uniknúť zo života ktorý som vtedy viedol...“ dodá strápene. Dumbledore na neho pozrie a začne mu byť Snapea ľúto. Pochopí, že aj Snape aj keď sa navonok tvári neobykle tvrdo, neuveriteľne trpí tým čím je, a tým že Alici poskytol najvyššiu ochranu sa snažil nájsť spôsob ako sa vyhrabať z temného dna kde celý čas žil. Chytiť sa poslednej nitky nádeje ktorú mu život ponúkol. „Severus týmto nič nevyriešiš musíme zastaviť Voldemorta, máme kameň môžeme sa ho zbaviť, potom Alicu určite uvidíš“ povie Dumbledore a snaží sa mu zlepšiť náladu. „Uvidím? Dostanem odmenu keď sa ho zbavím?“Snape sa posadí a nebezpečne pozrie na Dumbledorea. „Ktorý človek si dovolí rozkázať mi kedy ju smiem vidieť a kedy nie ? Nikto mi to nebude nariaďovať, počuješ?! Nikto...“precedí cez zuby. „Ja neviem kto to je Severus, ale musíš sa na to dívať tak že chce ochrániť hlavne ju“ odpovie mu Dumbledore. „Nič o tom nevieš...“odbije ho Snape. Dumbledore sa zamračí a pozrie na stôl na jeho veci, na rozvinutý pergamen. Vezme ho do ruky. „Čo to je ?“spýta sa Snapea. Snape otočí hlavu a pozrie na pergamen. „To povedala Alica, ešte keď v sebe mala toho démona, raz jej prišlo nevoľno a povedala tieto slová, zapísal som ich ale neviem či majú nejaký význam“ dokončí odmerane.„Hmmm ťahá ma to do hrobky v Čiernom lese...“prečíta Dumbledore so záujimom. „Čo to znamená?“spýta sa Snapea. „Asi nič, sú to iba slová, ani neviem prečo som to zapisoval“odpovie Snape a postaví sa. „ Čierny les, taký nepoznám...“Dumbledore pokrúti hlavou. „Hovorím že je to nezmysel...“odpovie Snape mračivo. „Čierny les...“zašepká Dumbledore. „Pôjdeme do môjho domu, zistíme či niečo ako Čierny les existuje..“vyhlási. „ A vysvetlíš mi načo to budeme robiť? Miesto toho by sme mali nájsť Alicu“ zavrčí Snape. „Možno to s ňou má niečo spoločné, ten démon bol predsa ovládnutý Voldemortom a keď ona toto povedala ...„ začne Dumbledore. „ V poriadku je mi to jedno..“odpovie odmerane Snape dávajúc najavo že ho to nezaujíma.
Do polhodiny sa obaja zhmotnia pred Dumbledoreovým domom kde zbadajú stáť Flaviusa Fretcha a Silveriusa. „Čakali sme vás“ozve sa Silverius a pozrie na Snapea pripravený brániť sa ak by ho znovu napadol. Snape sa tvári odmerane a s rukami vo vreckách hľadí na sivastý obrubník na chodníku pred domom ako keby tam videl niečo nesmierne zaujímavé. Fretch si ho so záujimom prehliadne. „Prijal to celkom dobre...“pomyslí si keď čakal, že len čo sa to Snape dozvie, začne ju hľadať po celom Anglicku. „Čo sa mu stalo?“spýta sa nahlas a mihne hlavou k Snapeovi. „Starajte sa o seba...“ zavrčí nebezpečne Snape a zaryje svoje čierne oči do Fretcha. „Zmizla Alica, niekto ju ukrýva..“odpovie mu potichu Dumbledore. „P-prosím už o tom nehovorme...“ ozve sa koktavo Silverius a pozrie na Snapea ako sa tvári, premýšľajúc či by náhodou nemal vziať nohy na plecia. Rozhodne by to bola lepšia alternatíva ako keby ho Snape znova dostal do rúk. „Pôjdeme dnu“zavelí Dumbledore. Fretch,Silverius aj Dumbledore sa pohnú smerom k dverám domu a Snape ostane stáť na chodníku a dívať sa zhnusene pred seba. „Vy nejdete ?“ozve sa k nemu Fretch. Snape nič neodpovie, dvihne hlavu a díva sa na domy okolo. „Radšej ho nechajte...“prikráča Dumbledore k Fretchovi. „Veď ho môže ktokoľvek spoznať, nezabúdajte že je hľadaný“odpovie Fretch. „Ja viem“Dumbledore prikývne. „Ale bolo by nanajvýš hlúpe presviedčať ho aby išiel dnu ak nechce“ zašepká Dumbledore. „Nechápem prečo?“spýta sa rozhodne Fretch. „ Flavius..“ Dumbledore mu položi ruku na rameno. „Nesnažte sa pochopiť to ako Severus premýšľa, on nie je ako my“zašepká. „To je dobrá rada, zbytočne ho neprovokujte, nechajte ho nech robí čo chce“ dohovára mu. „Nesnažte sa mu niečo prikazovať či nariaďovať pretože je schopný vám ublížiť, teraz ešte viac ako kedykoľvek predtým...“ dokončí takmer až nečujne. Fretch na Snapea stojaceho opodiaľ pozrie skúmavým pohľadom a nasleduje Dumbledorea do domu. Len čo vojdú do obývačky, Dumbledore im ukáže pergamen ktorý našiel u Snapea. „Severus hovorí že to povedala Alica, ešte v tej dobe keď...“Dumbledore nedokončí. Silverius si to prečíta. „Áno hovorila o démonovi vo svojom tele..“začne prikyvovať. „Myslíte že to niečo znamená?“spýta sa Fretch. „To rozhodne áno, ale žiaden Čierny les nepoznám...“Silverius pokrúti hlavou. „Lyset!“ volá Dumbledore a do obývačky vstúpi závalitá žena. „Pohľadaj mi prosím zoznam lesov a lesoparkov v Anglicku“ poprosí ju. Žena prikývne a odíde. „Kto je Lyset?“spýta sa Fretch. „Moja gazdiná“odpovie Dumbledore. „Aha..“Fretch prikývne že chápe. O pár minút sa žena vráti aj s hrubým zoznamom. Dumbledore ho vezme a poďakuje sa. „Skúsime ho nájsť“ povie, namieri prútikom na knihu a očaruje ju kúzlom. Kniha sa začne rýchlym tempom listovať. Chvíľu to trvá, no nakoniec dôjde ku koncu a zatvorí sa. „Nič..hmm nič sa neobjavilo“Dumbledore zvraští obočie. „ Zdá sa že žiaden Čierny les neexistuje“zamračí sa. „Do šľaka!“ zanadáva a kopne do rohu jedného z kresiel, ktoré na kopanec odpovie tlmeným no bolestivým výkrikom „Mlč!“zavrčí na kreslo Dumbledore.. „Možno sa to volá nejako inač“ ozve sa Silverius. Fretch sa od nich vzdiali a začne si prezerať interiér Dumbledoreovej obývačky. „Neviem, ako by sme ho mali nájsť?A čo ak to nie je les? Možno sa tak iba volá nejake miesto „pokračuje Silverius. Fretch sa postaví k oknu a hľadí do diaľky na iné domy a aj na mohutné lesy za nimi. Zadíva sa, ako slnko dopadá na rozľahlú zem a úplne prehliada debatu medzi Dumbledoreom a Silveriom. Na okamih sa zahľadí na tmavé miesto nad vrcholkami stromov v jednej časti rozľahlého ďalekého lesa. Vidí že na jedinú časť dopadá akási čierna hmla a slnko danú časť neosvetľuje. Pootvorí ústa. „čierny les...“povie nahlas. Dumbledore aj Silverius stíchnu a prikráčajú k Fretchovi. „Čo to tam je ?“spýta sa Fretch Dumbledorea a ukáže na časť lesov nad ktorými sa vznáša hustá čierna hmla. „Ja neviem, nevšimol som si aby to tam bolo“povie Dumbledore. „Čierny les...“zopakuje Fretch a pozrie na Dumbledorea. „Samozrejme..“Silverius sa pozrie na pergamen. „Čierny les, to nie je názov miesta tak ako to napísal Snape, veľkým písmenom. Je to charakter alebo možno vzhľad toho lesa, možno je to ono“povie Silverius a tiež na to hľadí. „Naozaj vyzerá ako čierny, hmm tá hmla nad ním, asi tam nebude žiť nič dobré...“povie. „Musíme to povedať Severusovi!“ vyhlási mierne potešene Dumbledore. Vybehne z domu a očami hľadá Snapea. Poobzerá sa po rozľahlej ulici keď ho zbadá stáť opodiaľ otočeného tvárou k lesom. Kráča k nemu no ani len netuší že je sledovaný dvoma modrými očami. „Tam stojí zlomený človek..“ozve sa tichý ženský hlas z mäsitých pier ktoré sa aj so zbytkom tela ukrývajú za stromom o pár domov ďalej. „Severus mi to nikdy neodpustí, nepochopí čo znamená vážiť si svoj rod, svoju rodinu“ pošepká skleslo hlas. „Ale Flavius má pravdu, nemôžem v tomto pokračovať, no môžem sa na neho aspoň dívať...“ dodá. „Severus, asi vieme kde ten les je“ ozve sa k Snapeovi Dumbledore keď k nemu prikráča. „Videli ste čiernu hmlu?“spýta sa Snape a hľadí na to isté čo videl Fretch z okna. „Aj ja sa na ňu dívam..“zašepká s úplne kamennou tvárou. „ Sú tam...“dodá. „Ako to vieš Severus?“spýta sa Dumbledore. „Vidíš tu hmlu Albus? Tá sprevádza každého smrťožrúta keď sa niekde zhmotní. A ako sa zdá zhmotnilo sa ich tam dosť na to, aby sa hmla ktorá pri zhmotnení vzniká usadila na vrcholoch stromov ktoré vidíš“ vysvetlí Snape. „ Určite ?“Dumbledore dvihne obočie. „Určite, taká hmla sprevádza iba smrťožrútov, povedal by som že ich tentokrát zradilo miesto a stromy ktoré si vybrali za svoj úkryt“ odpovie mu Snape a hľadí na ďaleké lesy. „Tak aspoň vieme kde sú, no nemyslím že sa ukrývajú“ povie Dumbledore. „Ukrývajú sa Albus“ zašepká s úplnou istotou Snape. „Neukrývajú, veď chceli zabiť Alicu a aj teba“ Dumbledore sa zamračí a hľadí na Snapea ako keby už úplne prišiel o rozum. „Chceli a aj chcú, ale myslím že Voldemortovi niekto skrížil plány a miesto toho aby premýšľal ako ukončiť naše životy, teraz premýšľa ako ochrániť svoj vlastný“ odpovie Snape neustále hľadiac na tmavé miesto nad lesmi. „ Ukrýva sa pred ním..“ zašepká takmer až nečujne. „Pred kým?“ spýta sa nechápavo Dumbledore. Snape tam prestane hľadieť a pozrie na Dumbledorea. „Všetko sa včas dozvieš Albus..“ dodá odmerane. „Môžeme tam ísť...“zašepká Dumbledore aj keď nevie koho mal Snape na mysli, no pri pohľade na jeho príšerne čudne vyzerajúcu tvár sa na to radšej ani nepýta. „Áno to môžeme“ odsekne Snape a čiernymi očami plnými chladu znovu pozrie na Dumbledorea. „ Dnes sa to všetko skončí Severus..“Dumbledore ho chytí za plece a podporne k nemu prihovorí. Snape na neho hľadí rovnakým výrazom bez akejkoľvek emócie, zloží mu zo seba ruku a odkráča od neho chodníkom smerom k jeho domu bez jediného slova. Dumbledore ho nasleduje rýchlym krokom, keď vidí že z domu vyšli aj Silverius a Fretch a premýšľa že by mal byť na blízku ak by Snapea opäť pochytila zlosť.
„Chcete tam ísť?“spýta sa Silverius Dumbledorea. „Nemali by sme, veď sme štyria im sa rozhodne neubránime“pokrúti hlavou Dumbledore. „Nie sme štyria...“povie Snape a pozrie na Dumbledorea. Potom svoj zrak presunie na Flaviusa Fretcha a zabodne do neho svoje čierne oči. „Nechcete nám nič povedať pán profesor?“spýta sa nebezpečne. Fretch začne mať isté tušenie že Snape akosi odhalil to, že práve on ukrýva Alicu no na jeho mŕtvolnej tvári sa nepohne ani sval. „Čo chcete vedieť ?“spýta sa Fretch potichu. „Vy to neviete ?“Snape dvihne obočie. „Ten démon povedal, že Voldemorta premení temný čarodejník“ odpovie mu Snape. „No a ?“ozve sa Dumbledore nechápavo. „ Kto iný to môže urobiť ak nie nekromancer ktorého prácou je kriesiť mŕtvych či väzniť živých? Kto iný je temným čarodejníkom ak nie Voldemortov brat?“spýta sa tvrdo Snape , prikráča k Fretchovi a neústupne mu hľadí do očí. „Ste veľmi vnímavý pán profesor“ zavrčí Fretch aj keď mu odľahne, že Snape neprišiel na tú vec s Alicou. „Vy máte temné znamenie ?“spýta sa trochu vystrašene Silverius a hľadí na Fretcha. „ Má ho, dokonca pomocou neho dokáže privolať smrťožrútov, všetkých ktorých chce, rovnako ako Voldemort“odpovie miesto Fretcha Snape. Fretch trochu sklopí zrak. „ Niekedy som k nim patril a viedol ich spolu s bratom, aj keď som prekvapený že som túto skutočnosť pred vami neukryl..“ poznamená Fretch a vytiahne si hábit na ľavej kostnatej ruke. Namieri si prútik na predlaktie kde sa ukáže temné znamenie. „Flavius..“ Dumbledore k nemu pristúpi. „Klamal si, vždy si tvrdil že nepatríš medzi smrťožrútov!“ povie trochu vyčítavo. „ Nechcel som vyvolávať obavy a strach z toho že nosím znamenie ktoré pochovalo celú našu rodinu“ zašepká trpko Fretch a oči sa mu zafarbia do slabo žltej. „Ako ste to zistili?“spýta sa syčivým hlasom a pozrie na Snapea. Snape na neho povýšenecky hľadí. „Smrťožrúta a vraha spoznám vždy. Riddlovská krv,krv smrťožrúta, tá je cítiť na míle ďaleko kdekoľvek sa objavíte“ zavrčí Snape ktorý Fretcha nikdy nemal v láske. „Severus zvolajte tých ktorí vám slúžia“povie Fretch. „ Povedali že Alici pomôžu zničiť Voldemorta...“dodá. Snape zvraští obočie. „A vy to odkiaľ viete ?“pobúrene hľadí. „Povedala mi to „ odpovie jednoducho Fretch. „Hmm tak povedala...“Snapeovi dochádza trpezlivosť, pretože zisťuje že Fretch vie o Alici veci ktoré by podľa neho nemal vedieť.
„Flavius má pravdu, zvolaj ich, nech nám pomôžu keď to sľúbili“ ozve sa Dumbledore. „Príďte tam, dnes o polnoci, urobíme tomu všetkému koniec...“ zašepká Snape s prísnym výrazom ukáže na lesy a odhmotní sa.
„Dnes o polnoci, bude tam...“ozve sa tichý hlas Červochvosta. „Si si istý Červochvost?“spýta sa Narcissa a vedľa nej stojaci Igor. „Snape mi to povedal..“zašepká Červochvost a ruky pred sebou drží ako nejaký potkan. „ V lese na ktorý sadá čierna hmla, tam sa temný pán skrýva...“ dodá šeptom a vycerí zuby. „On sa neskrýva, on na nás čaká...“odpovie Igor a pozrie na Narcissu. „Snape povedal skrýva, nie čaká“ zašepká znovu Červochvost. „Skrýva, skrýva, on sa skrýva..“začne opakovať. „Prestaň s tým hlupák!“ zavrčí na neho Igor a udrie Červochvosta rukou do ramena. Červochvost na neho zasyčí a pošúcha si rameno. „Kde je Severus ?“spýta sa Narcissa. „Je hore, ale nepríjme vás, vrátil sa veľmi nepríjemný..“zašepká Červochvost aby to Snape náhodou ešte nepočul a ukáže na schodisko v jednom z domov ktoré smrťožrútom patria. „Pôjdem za ním..“zašepká Narcissa. „ Dávaj si pozor..“ Igor ju chytí za plece. „ Dávaj pozor na to čo mu povieš. Snape sa veľmi zmenil, nevieme čo od neho môžeme čakať. Chráni si len svoju kožu a kožu tej ženy“ dodá Igor mysliac Alicu. Narcissa na neho vražedne pozrie a vytrhne sa mu „Viem čo mám robiť!“zasyčí a smeruje hore po schodoch. Zaklope na dvere do izby a čaká. Odpoveďou jej je ticho. Pootvorí dvere a veľmi opatrne vstúpi. Vidí Snapea ležať na posteli otočeného chrbtom k nej. Urobí niekoľko opatrných krokov a ticho ktoré ju obklopilo v nej zanecháva pocit neistoty. „S-Severus?“ spýta sa opatne. „ Čo je?!!“ zvrieskne Snape prudko sa na Narcissu otočí. Jedna z lámp sa v tej chvíli dvihne so stolíka a ženie sa na Narcissu. Narcissa sa stačí uhnúť a lampa sa rachotom rozbije o stenu za ňou. Narcissa vystrašene hľadí a aj keď Snapea pozná už roky, takého nazúreného ho ešte nevidela. Chytí sa za hruď a snaží sa skrotiť svoj dych. „ J-ja...“Narcissa začne koktať keď vidí že Snapeovi sa v očiach mihajú blesky. „ Čo chceš...“precedí Snape cez zuby a nepríjemne na ňu zazerá. „Ja, len som chcela vedieť či si v poriadku Severus..“Narcissa urobí pár krokov k nemu. „Je mi úžasne...“odpovie ironicky Snape a nebezpečne zazerá na svoj prútik predstavujúc si čo urobí. „Chcem ti iba povedať že ma mrzí že Alica zmizla a aj to že dnes v noci tam pôjdeme s tebou. Neopustíme ťa“ zašepká Narcissa a sadne si vedľa neho na posteľ aj keď sama nevie či je to v tejto chvíli najlepší nápad. „ Som dojatý..“zašepká Snape znechutene sediac na posteli. „Ja viem že mi možno neveríš a my všetci sme pre teba ľudia ktorým nedôveruješ, ale ja osobne si ťa veľmi vážim Severus, budem vždy na tvojej strane, ani Lucius mi v tom nezabráni, pretože cítim že takto je to správne..“ dodá Narcissa a položí mu ruku na plece. „ Ne-do-tý-kaj sa ma...“ zašepká nebezpečne Snape a prepáli ju čiernymi očami. Narcissa z neho bojazlivo ruku stiahne. „Budeš to môcť svojmu manželovi povedať už veľmi skoro..“zasyčí na ňu. „Luciusa sa nebojím! Postarám sa o neho“ odpovie rázne Narcissa a postaví sa. „Ak nie ty tak ja...“odpovie potichu Snape. „Severus, mrzí ťa že tá žena zmizla že?“spýta sa ho Narcissa a trochu ľútostivo zvraští obočie, znovu sa posadí hovoriac o Alici. „Teba to zaujímať nemusí“odbije ju Snape. „Nehraj to na mňa...“ Narcissa pokrúti hlavou. „Ty tú ženu miluješ...“ zašepká. Snape dvihne hlavu a krutým výrazom na ňu pozrie. „Nehovor hlúposti!“zavrčí. „Nie sú to hlúposti..“ odpovie Narcissa. „Pre smrťožrúta je ťažké priznať ak má niečo rád a zvlášť pre teba, pre to kto si..“ pokračuje Narcissa. „Nemôžeš si dovoliť žiadne pochybenie, žiadnu slabosť to ale neznamená že nemôžeš cítiť. Aj ja som Luciusa milovala, do chvíle kým sa nezmenil na netvora..“ zašepká smutne Narcissa. „Ja nikoho nemilujem..“ Snape ohrnie peru a zatvári sa pohŕdavo ako keby sa ho žiaden ľudský cit ani netýkal. „ Nenávidím ten cit a všetko čo k nemu patrí...“ vražedne na ňu pozrie. Zdrapí ju za plece a pritiahne k sebe. „A teraz odtiaľto láskavo odíď, nerád by som ťa musel vyhadzovať...“ dokončí nebezpečne. Narcissa sa trochu bojazlivo postaví, napraví si sukňu a odíde.
Snape si znovu ľahne a s nemiznúcou krutosťou hľadí do stropu. „Nenávidím ťa...“zašepká. Pomyslí si na Alicu ako ho opustila, odišla a nechala mu jeden hlúpy odkaz s tým že mu dáva na výber. „Nenávidím ťa..“zašepká znovu a pery sa mu vykrivia do trpkého výrazu. Aj keď vedel že Alica má z časti pravdu a mal by sa definitívne vzdať života smrťožrúta, nevedel pochopiť ako ho mohla len tak opustiť a nechať ho v tom všetkom samého. Cítil pocit veľkej zrady a krivdy. „Viac mi neskrížiš cestu, už nikdy viac to nedopustím...“ zašepká trpko. „Dnes si pre mňa zomrela, už definitívne“ precedí cez zuby. „Mám ťa tak akurát dosť...“ zatvorí oči a rukou silno zovrie vankúš.
Ozve sa klopanie na Snapeove dvere. „Môj pane ?“ Červochvost do izby strčí hlavu. Snape na neho nahnevane pozrie. „ Mám čo ste chceli, nechal som ho v komore“povie. Snape sa postaví a nasleduje Červochvosta do komory domu. Vstúpia a vidia na zemi ležať starého muža v bezvedomí. „Nitarin otec, tak ako ste si priali môj pane...“Červochvost sa zdvorilostne ukloní. „Výborne Červochvost“ zašepká Snape a Červochvost sa zaškerí. „Nechaj nech ho niekto stráži..“ povie Snape a pohľadom si Nitarinho otca premerá. „Až kým si pre neho nepríde Nitara“ dodá a Červochvost nemo prikyvuje. „Nájdi mi Nitaru a priveď ju hore ku mne“ dokončí a odíde späť do izby z ktorej prišiel.
O hodinu sa znovu ozve klopanie na jeho dvere. Snape hľadí ako sa zvečerilo a ako sa v mestskej časti v ktorej sa dom nachádza zapli pouličné lampy. „Ďalej..“povie. Dvere sa otvoria. „Nedotýkaj sa ma ty potkan!“ kričí Nitara keď ju Červochvost drží za zápästie. „Je tu môj pane“ povie Snapeovi a drgne Nitaru dnu. „Dobre, môžeš nás nechať Červochvosť“ Snape s predstieraným pokojom prikývne. Nitara ne neho nedôverčivo hľadí a žmolí okraj svojej sukne. „ Dlho sme sa nevideli ale sama si vedela že tento deň príde..“ začne Snape svoj monológ. „Ešte mi veľa dlžíš drahá Nitara..“ prikráča k nej a nebezpečne hľadí. „ Kašlem na teba! Nevieš nič iba sa vyhrážať a posielať za mnou toho svojho poskoka!“ vyprskne Nitara. „Ja viem, ale iste vieš že nie som človek ktorý len tak niečo odpúšťa, a zradu už vôbec nie...“ pokračuje Snape. „ Ako sa má milovaná Alica?!“zaškerí sa Nitara a provokuje ho. „To netuším ale ty by si to mohla vedieť“ odpovie s pokojom Snape, obkrúži ju a postaví sa za ňu. „Vykašlala sa na teba už konečne ? Preto si ma dal zavolať ?“spýta sa odmerane Nitara a pozrie si na dlhé nechty. „Niečo také...“Snape si ju prezrie a Nitara sa začne zubiť. „A taktiež mi musíš niekoľko vecí vysvetliť“ stojac za ňou ju prudko chytí za pás jednou rukou a druhou ju chytí pod krk. „Veľmi dobre viem že si to bola ty kto ju vzal z Dumbledoreovho domu. Si taká neuveriteľné sprostá že si sa navoňala parfémom ktorý ja veľmi dobre poznám“ nebezpečne šepká a trochu jej zovrie hrdlo. Nitara mu chytí ruku ktorou ju dusí a zabodne mu do nej svoje dlhé nechty.„A tiež ma napadlo že by sme mohli dokončiť to čo sme nestihli vo väzení..“ dodá a Nitara čosi zachrčí. Snape ju pustí a drgne od seba ďalej aby sa mu dívala do očí. „Čo chceš ty sviniar? Neznášam ťa!“ zavrčí Nitara a drží sa za hrdlo. „ Na to čo chcem, nepotrebujem aby si ma mala rada“ odpovie jej Snape a znovu ju prudko zovrie rukami. „Prekliaty špinavec..“pípne Nitara. „A to som ešte len začal...“zašepká jej Snape s priam šialeným výrazom a prudko ju zviera. „Odomňa nič nedostaneš..“ zavrčí na neho Nitara. „Ale myslím že áno..“ Snape sa zaškerí ako typický smrťožrút rukami jej hrabne k sukni a vyhrnie jej ju k pásu. „ Au pusti ma, nerob, čo si sa už úplne zbláznil?! Kde si sa naučil takto správať Severus?!!“ vrčí Nitara a snaží sa od neho dostať. „Nie nezbláznil ale už veľmi dlho som nemal žiadnu ženu a ty mi toho dlžíš veľa...“ odpovie Snape s rovnako nepríčetným výrazom a nepustí ju. „Hahaha tá tvoja panna ťa nechcela čo? No to je ale tvoja vec!“ odpovie výsmešne Nitara a naďalej sa vzpiera. Snape ju k sebe otočí tvárou. „Nespomínaj ju predomnou lebo ti veľmi nepekne ublížim..“ precedí cez zuby. „Haha už sa ťa bojím, nemysli si že si až taký silný, to mohlo platiť tak na ňu nie na mňa ja sa ťa nebojím!“ pokračuje výsmešne Nitara a provokuje ho ďalej. Snape ju pustí ohrnie pery a vytne jej poriadnu facku. Nitara spadne na zem a drží sa za líce. „Au, prekliaty sviniar..“ zašepká. Snape k nej prikráča a vezme ju zo zeme. „Nechci aby som ťa mlátil Nitara, rád by som si ťa užil ako peknú ženu..“ precedí cez zuby a odhrnie jej z tváre strapaté blond vlasy. „Ale ak ma chceš vyprovokovať k tomu aby som ťa zmlátil tak pokračuj, bude mi to úplne jedno ako budeš vyzerať, iste ti už došlo že v tejto chvíli ma tvoja tvár nezaujíma“ povie a drgne ju na posteľ. Nakloní sa nad ňu. „Len ma provokuj a ja ťa zmlátim až budeš modrá Nitara...“vražedne jej zašepká. „Hnusný zločinec..“zavrčí Nitara. „ Áno práve preto som si dal zavolať teba, si rovnako skazená“ Snape si nad ňu kľakne a začne si rozopínať nohavice. „So slušnou ženou by som toto nerobil ale ty nie si slušná všakže? “ znechutene hľadí. „Ale ani sa ti nepodvolím kedy chceš!“ vyprskne Nitara a snaží sa utiecť. Snape ju chytí za plecia a pritlačí o posteľ. „Budeš musieť to je to najmenej čo od teba môžem chcieť po tom čo si mi urobila“ pošepká nebezpečne. „Tak buď poslušná lebo to s tebou a tvojou rodinou nedopadne dobre..“ zašepká, skloní hlavu pevne ju drží na posteli a začne ju bozkávať na krk. Nitara sa zarazí a nechá ho aby ju bozkával keď počula čo povedal o jej rodine aj keď to nechápala, bola rozhodnutá opýtať sa ho na to, len čo by dostal čo chcel.
Po necelej polhodine si Snape zapína nohavice a Nitara leží na posteli a znechutene si sťahuje sukňu. „Sviniar..“ mrmle. Snape otočí hlavu k nej. „To bolo veľmi príjemné“ vyhlási spokojne ignorujúc jej poznámku. „Čo si urobil s mojou rodinou?!“vyprskne Nitara a postaví sa. Snape sa zaškerí“ To čo bolo treba urobiť“povie výsmešne. „Iste vieš že ja mám vždy niečo čím ťa prinútim urobiť čo chcem“ pokračuje. „Takže tvoj otec sa v tejto chvíli nachádza v komore tohto domu“ povie pokojne. „Čože?!Čo si mu urobil ty jeden..“ Nitara ho začne biť. Snape ju schytí za ruku a prudko jej ju ohne. „Auuu“ vykríkne Nitara. „Len pokojne Nitara lebo ti ju zlomím..“pošepká. „Môžeš si ísť pre neho, potreboval som ho na to čo som chcel ale vidím že ani nebolo potrebné aby som ťa ním vydieral“ Snape sa víťazoslávne zaškerí. „Choď po svojho otecka a vypadni kým si nespomeniem znovu na to, že som kvôli tebe skončil v Azkabane..“ povie nebezpečne. Nitara si vezme kúsok svojho odevu a odíde so znechuteným výrazom. „Ešte sa uvidíme..“ zašepká výhražne Snape a hľadí na ňu kým neodíde.
Snape si sadne do kresla. „Dnes v noci sa to všetko skončí...“ pošepká. „Ona tam nebude, hmm asi nie..“ pokračuje. Spomenie si ako za ním prišla do väzenia, ako ju objavil vo vedľajšej cele premýšľajúc o tom, že jediné na čo vtedy myslel bolo dostať ju odtiaľ von. Vtedy odrazu nemal sebecké zámery, chcel ju odtiaľ dostať von, no seba nie. Mal pocit že väzenie si zaslúžil za všetko čo kedy urobil. Pred očami sa mu vyjaví pohľad ako k nemu cez malú škáru prestrčila prsty a mohol sa jej dotknúť. „Ak by som v tej chvíli zomrel na ničom inom by nezáležalo..“ zašepká keď si spomenie na pocit nádeje a šťastia keď sa po dlhých mesiacoch mohol dotknúť jej tenkých prstov. „Nie je to nenávisť čo k tebe cítim..“pošepká sklamane sám zo seba keď konečne pochopí že ju nevie nenávidieť aj keď by veľmi chcel. Chcel by ju nenávidieť a pomstiť sa je za to že ho zradila. „Iba nejaký druh lásky, závislosť a nekonečná oddanosť. Stále, aj po takom dlhom čase cítim že nie si pre mňa, že si príliš dobrá pre človeka ako som ja..“ skloní hlavu a znechutene si pozrie na ruky opovrhujúc sám sebou za to kým je a čo robí. „Toto nie je pre mňa. Nechcem viac dúfať v nádej že jedného dňa budem ako iní, že budem možno aj ja trochu šťastný...“ pozrie na seba do zrkadla na protiľahlej stene. „Musím si zvyknuť na to že pre mňa vždy ostane iba smrť a beznádej, nič viac...“povie a hľadí na seba. „Bol som na to zvknutý! Bol som zvyknutý na to kto som kým som ju nepoznal!“ zreve postaví sa a rozbije o zem porcelánovú sochu zo stola. „To ona ma zmenila a potom nechala tak..“ precedí cez zuby a nazúrene hľadí. „Vtedy som nič a nikoho nepotreboval! Nikoho!“ zreve a znovu si sadne. „Nie!“ skríkne a znovu sa postaví. „Dosť bolo sentimentálnych spomienok!“ zavrčí prikráča k mysľomise a myšlienky o Alici si z hlavy vyberie. „Nechcem mať myšlienky o nej..“ pokračuje a povyberá si všetky ktoré majú s Alicou niečo spoločné. Vezme prenosnú mysľomisu zatvorí ju rozhodnutý vziať si ju so sebou. Do izby vstúpi Igor. „Užil si si s Nitarou? Odchádzala nejaká nahnevaná“ zaškerí sa Igor. „Čo je ti do toho?!“ zavrčí Snape. „Sme pripravení, stretneme sa pred lesmi, pred polnocou Severus“ odpovie mu Igor ignorujúc o čom sa pred chvíľou bavili. „Dobre“zavrčí Snape vezme svoje veci i mysľomisu a odhmotní sa preč z domu ktorí obývajú smrťožrúti.