23.- 24. kapitola
23. kapitola – Nikdy nezabudneš
Dvere Snapeovej izby sa otvoria a vstúpi do nich menšia postava v čiernom plášti s kapucou na hlave. Len čo vstúpi, opatrne dvere zatvorí a prikráča k Snapeovej posteli. Z vrecka hábitu vytiahne striebristý elixír, rovnaký ako ten od bolesti, ktorý si Alica položila na nočný stolík aby ho pred spaním užila. „ Uvidíme...či ťa nepokoríme Severus...“ zašepká ženský hlas a elixíry vymení. „Ešte budeš ľutovať, že si sa rozhodol vzdať sa nás...“zlovestne šepká. „Temnému pánovi nemôžeš vzdorovať...ani ona nie...niet väčšej slabiny v tvojom živote, niet väčšej bolesti ako tá ktorú pocítiš....“ zlovestne zašepká, otočí sa a nepozorovane z izby odíde preč.
Okolo desiatej hodiny večer keď sa väčšina obyvateľov hradu odoberie do svojích izieb aby boli na nový vyučovací deň pripravení, Snape sedí vo svojej pracovni a napráva to čo zmenilo svoju polohu pod vplyvom zúrivého hľadania elixíru Indisolubilného tela teraz už zosnulým riaditeľom Kasparom McSorellym. Ozve sa klopanie na jeho dvere a vstúpi Alica. „Severus..tak ideme do tej knižnice?“znejú jej prvé slová. Snape stojí pri svojej polici a upravuje v nej polohu predmetov ktoré obsahuje. „Môžeme. Si si istá že tam chceš ísť?“spýta sa nedôverčivo. „Áno poďme, aby nás nikto nevidel“zašepká Alica a vyberie svoj prútik. „Máš plán Kranwallských chodieb a prístupových hesiel?“spýta sa Snape. „Ehm..nemám..nenapadlo ma vziať to..“odpovie Alica a trochu sa začervená. „A ako inak sa tam chceš dostať?“spýta sa Snape a vezme svoj. Vyberie z police elixír a vypije ho. „Čo to piješ?“spýta sa Alica. „Na prečistenie mysle“ zamrmle Snape. „Ty by si ho mala poznať“ dodá a položí prázdnu nádobu od elixíru na stôl. „A odkiaľ?“spýta sa Alica prekvapene. „Vynašiel ho tvoj otec“odpovie Snape. „Si si istý?“Alica nedôverčivo dvihne obočie a pozrie na prázdnu nádobu. „Hmm elixír čistej duše“ prečíta názov na fľaštičke. „To ti vyčistí myseľ?“spýta sa znovu. „Presne tak, od nepotrebných myšlienok, veľmi užitočná vec“Snape prikývne. „ Teraz mi povedz, čo tam chceš nájsť? Myslíš že je pravda to, čo ten človek hovorí o Slizolinovom medailóne?“spýta sa Snape a zapína si gombíky na rukávoch svojho hábitu hovoriac o Flaviusovi Fretchovi. „Ja mu verím Severus“ Alica prikývne. Snape trochu ohrnie spodnú peru a neochotne sa blíži k dverám von z pracovne. Výjdu z pracovne a smerujú ku knižnici. Vojdú mrežovanými dverami do rozľahlej miestnosti plnej kníh poukladaných vo vysokých dubových policiach okolo ktorých sa nachádza niekoľko stolov, stoličiek, lámp a kresiel. „Tam je zakázaná čať, okultné vedy....“pošepká Alica a prútikom si svieti na cestu. Snape svoj prútik rozsvieti tiež, keď vidí že v zakázanej časti nehoria po stenách žiadne sviece a je tam absolútna tma a temnota. „Ako sa dostaneme do zakázanej časti?“spýta sa Alica a zastaví sa pred dverami so zámkom do zakázanej časti. „Pozriem sa“ odpovie Snape a rozstvorí plán Kranwallských chodieb a miestností ktorý dostal pri nástupe do školy. Alica k nemu prikráča a svieti mu na to prútikom aby dobre videl. „Extenseo „zašepká a namieri prútikom na zámok ktorý sa otvorí. „Toto je veľmi dobrá vec“ Snape sa uškrnie. Alica otvorí dvere a obaja vkročia do zakázanej časti. Miestnosť je mimoriadne tmavá, so starými policami a ešte staršími knihami oviatými množstvom pavučín. „Čo vlastne hľadáme?“spýta sa Snape. „Ja neviem Severus“ odpovie Alica a svieti prútikom na názvy kníh. „Fretch hovoril že ty budeš vedieť ktorá je to kniha“odpovie Snape. „Ale ja to neviem, ak by som to vedela tak tu nestrácame čas“zašepká Alica. „Ten chlap zdá sa, ani nevie o čom hovorí“ zavrčí Snape prejde k opačným policiam a prezerá si názvy kníh. „ Sú tu rôzne zaujímavé? Čo by sa stalo keby sme sem chodili opakovane a prelistovali by sme všetky knihy ktoré sa tu nachádzajú?“spýta sa Alica a Snape sa na ňu začudovane otočí. Hľadí na ňu od opačných políc pri akých stojí ona. „Zbláznila si sa? Veď sú tu tisíce kníh“odpovie Snape a zvraští obočie. „To musíš...“ začne rozprávať ďalej, keď sa zahľadí niekam nad jej hlavu. Zbadá tam mierne vysvietenú knihu založenú medzi ostatnými knihami. No táto jediná vydáva slabé žlté svetlo. „Čo je Severus?“ozve sa Alica a prikráča k nemu smerom od police kde stála. Len čo tak urobí, kniha prestane vydávať svetlo. „ Vráť sa tam..“odpovie Snape a ukáže prútikom na miesto kde stála. „Čože? Načo?“spýta sa Alica. „Vráť sa tam....“zopakuje šeptom Snape a Alica sa vráti na miesto kde stála. Len čo to urobí, kniha v najvrchnejšej polici sa opäť rozsvieti žltým svetlom. Alica si pozrie nad hlavu a vidí to tiež. „Zdá sa, že máme tú knihu“ odpovie Snape a prikráča k nej. Alica sa natiahne k polici aby ju vzala no sama tam nedotiahne. „Nedotiahnem Severus“pokrúti hlavou. Snape sa natiahne a vezme knihu. „ Magické rody a ich symboly“prečíta názov knihy ktorá neustále vydáva žlté hrejivé svetlo. Snape od Alice niekoľkými krokmi zacúva a kniha prestane svietiť. „Čo je to s tou knihou?“spýta sa Alica a Snape k nej nazad prikráča. Kniha sa opäť rozsvieti. „Hmm, ste samé prekvapenie slečna Tomarová“ Snape na ňu pozrie. „Ako to myslíš?“spýta sa Alica. „Knihy reagujú iba na veľmi citlivých ľudí“vysvetlí Snape. „Ako citlivých?“Alica nechápe. „Citlivých pre danú tému, takú ktorá je danému čarodejníkovi najbližšia. A tebe ako sa zdá boli vždy najbližšie práve magické symboly“odpovie Snape a drží v ruke svietivú knihu. „Aj na teba reagujú knihy o elixíroch?“spýta sa Alica. „Hmmm ale iba tie inteligentnejšie, ja pre ne nie som tak atraktívna a zaujímavá osoba ako ty, aby sa predomnou ukazovali“odpovie Snape. „Poď odídeme odtiaľto“odpovie a vezme ju za zápästie. Alica len nemo prikývne. Obaja sa vrátia do jeho izby. „ Pozrieme si tú knihu?“ozve sa Alica. Snape prikývne posadí sa a otvorí ju. Listuje stranu za stranou a hľadá čo by našiel o Slizolinovom medailóne o ktorom hovoril Fretch. Zastaví sa na strane 112 a mierne zvraští obočie. Naskytne sa mu pohľad na nákres medailónu ktorý je označený ako „Medailón Salazara Slizolina“. „Tu je to“ zašepká a Alica k nemu príde a postaví sa za neho. Snape na ňu pozrie natiahne k nej ruku a posadí si ju na kolená. Približi si knihu bližšie k tvári a zahľadí sa na čierno-biely nákres Slizolinovho medajlónu ktorý pozostáva so štyroch vzájomne spojených kruhov poprepletaných štyrmi telami hadov. Začne čítať:
Medailón Salazara Slizolina predstavuje v čiernej mágii najvyšší stupeň čarodejníckej zručnosti. Jeho sila slúži výlučne potomkom a dedičom Salazara Slizolina. Každý Slizolin ktorý ho použije dokáže pomocou medajlónu oživiť dávno mrtvé telo, vrátiť život človeku bez akýchkoľvek zmien. Neexistuje záznam o pôvode medajlónu, no vďaka svojej zvláštnej schopnosti navracať život mŕtvym predstavuje najmocnejší magický predmet aký bol doposiaľ nájdený.
Snape sa zamračí len čo to dočíta. „To bol Temný pán že?“spýta sa Alica. „Je to možné, ak je toto pravda“ odpovie Snape a pozrie na knihu. „ Mohol použiť ten medajlón a vrátiť Malfoya medzi živých, veď Malfoy patril k jeho najoddanejším“pokračuje Alica. „Áno to mohol, mňa ale zaujíma ako je možné že o tom vie práve Fretch“odpovie Snape zosadí si ju z kolien a postaví sa. „Nezdá sa ti, že ten človek toho vie o všetkom akosi priveľa?“nedôverčivo dvihne obočie. „Áno aj ja som si všimla, ale dokáže čítať mysle, takže nie je to až take čudné“ Alica mykne plecom. „Dobre, tak sme to zistili, to ale na celej veci nič nemení, s Malfoyom alebo bez neho stále je tu rovnaká hrozba“odpovie Snape. „Pôjdeme spať, zajtra učím, a ty ako som dobre počul tiež“ pokračuje a Alica len nemo prikývne. „Môžem užiť ten elixír?“spýta sa a vezme z nočného stolíka striebristý elixír. “Môžeš“ Snape prikývne a Alica elixír vypije. „Takže ako sa zdá, Lucius Malfoy žije vďaka Temnému pánovi“ozve sa Alica len čo položí prázdnu fľaštičku od elixíru nazad na nočný stolík. „Mňa by skôr zaujímalo, prečo to urobil“odpovie Snape. „Možno už nemá nasledovníkov, a Malfoy mu bol predsa vždy nekonečne verný“odpovie Alica. „To určite nie, pre to by si Voldemort nedal tú námahu aby ho oživil. V tom musí byť niečo iné...“odpovie zamyslene Snape a pošúcha si bradu.
Nastane ráno a obaja sa chystajú na vyučovanie. Alica je akási bledá a chvíľu jej trvá kým nájde svoje veci. „Nevieš kde som dala poznámky?“spýta sa Snapea ktorý tie tvoje drží v rukách. „Dávala si ich do stola nepamätáš sa?“ozve sa Snape. Alica sa trochu zazarí no potom svoje poznámky zo stola vyberie. Trochu zmätene zažmurká očami. „Je ti niečo?“spýta sa Snape. „Nie ale cítim sa trochu čudne, neviem“ Alica mykne plecom. „To možno preto, že si dlho neučila“ odpovie Snape a Alica prikývne. „Idem..lebo už meškám na hodinu“ ozve sa Snape. „Dávaj si pozor“ dodá a odíde dverami. Smeruje k učebni elixírov v ktorej sa už nachádza asi tridsať študentov. Len čo prikráča k učebni vidí pred ňou stáť Melanie Wilsonovú a Leanu O´neilovú. „Ehm dobré ráno pane...ehm,,,prepáčte“ ozve sa k nemu Melanie. Snape sa zastaví. „Prečo ešte nie ste v triede Wilsonová? „zavrčí. „ Hádam ste sa so slečnou O´neilovou nerozhodli dobrovoľne stráviť hodinu na chodbe alebo áno?“spýta sa ironicky a dvihne obočie. „Nie...chceme sa ospravedlniť...že nemáme pripravené elixíry ktoré ste nám zadali...“Melanie začne rozprávať a skloní hlavu aby sa nemusela dívať na jeho hnev. „ Pre vás dve snáď boli dva týždne málo?“ Snape sa zamračí. „Nie pane ale došlo u nás k nepredvídaným situáciám a.....“ odpovie Melanie. „A u vás slečna O´neilová došlo k nepredvídaným situáciám tiež, mám pravdu?“ vražedne pozrie na Leanu. „ Prepáčte“ Leana prikývne. „Nebudem sa pýtať na dôvody prečo svoju prácu nemáte urobenú, zajtra presne o osmej hodine ráno mi to vy obidve odovzdáte, inak dufam viete čo vás čaká“ vyprskne Snape a obe dievčatá prikývnu. „Zmiznite na miesta a dávajte pozor!“ zavrčí na nich a sebavedomo si nakráča ku katedre nasledovaný svojím vlajúcim čiernym plášťom. Študentov okamžite zmrazí svojím vražedným pohľadom. „Ticho!“ okríkne ich a šum ktorý bol v triede rázom utichne. Porozhliadne sa po triede a očami si zmapuje študentské projekty z elixírov, ktoré mu majú dnes odovzdať, nachádzajúce sa na lavici pred každým študentom. Niekoľkých u ktorých už na prvý pohľad vidí neuspokojivé výsledky prípravy ich elixírov okamžite znesie pod čiernu zem. „Vidím že pre niektorých z vás sú aj dva týždne málo na to, aby mi odovzdali správne pripravené elixíry“ začne svoj ironický výstup, švihne prútikom a niekoľko elixírov na ktorých už od oka vidí že sú zlé, nechá zmiznúť. „ Každý komu elixír zmizol mi odovzdá opravený do zajtra rána“ povie. V triede sa ozvú nespokojné hlasy študentov o tom, že je to strašne krátky čas. „Ti-cho“ precedí cez zuby Snape a šum utichne. „Predpokladám že keď ste si za uplynulé dva týždne prípravu skúšali, teraz už to pre vás nebude problém „pokračuje uštipačne keď začuje šomranie Toma Higginsa o tom aký je to neznesiteľný slizký upír a kadečo iné. Prikráča k nemu a nakloní sa nad jeho lavicu. „Vy mi chcete podrývať autoritu?“ zavrčí Snape a hľadí mu priamo do očí. „ Nie pane, len si myslím že to nie je fér“ odpovie mumlajúci študent. „ To čo je fér určím ja „ odpovie mu zlovestným šepotom Snape. „Ale ja...“ Higgins chce niečo povedať keď ho zastaví Snapeov tvrdý pohľad. „ Vy sa radšej starajte o to, čo pláva vo vašom elixíre...“ zavrčí Snape a očami pozrie do elixíru v ktorom pláva malá mŕtva ropucha. Študent sa okamžite zháči keď to zbadá. „To som tam nemal!“ šokovane hľadí. „ Sadnúť!“ zavelí Snape, namieri na neho prútik a kúzlom ho prinúti sadnúť si. Študent sa pozrie na svoj elixír a nadobudne pocit, že mu ho Snape zámerne pokazil len pre to, že si dovolil ozvať sa a odporovať. Snape ho začne ignorovať a svoj teatrálny príchod ukončí rozdaním pergamenov a zadaním kontrolnej poprázdinovej písomky na tému „multifunkčné elixíry“. V triede sa ozve niekoľko zúfalých vzdychov a niekoľko nadurdených poznámok ktorých adresátov Snape okamžite vyrazí z triedy von. „Začinte pracovať!“ zavrčí na mlčiaci zbytok triedy a dá pokyn študentom aby začali odpovedať na otázky ktoré im v písomke predložil. Nabrúsene chodí po triede a hľadá akékoľvek náznaky opisovania. Pri tomto pohľade musí byť každému jasné že Snape pri svojích zlých náladách učenie doslova nenávidí. Len čo sa mu hodina skončí absolvuje ešte štyry ďalšie vyčerpávajúce hodiny na ktorých každej triede nadelí písomku aby im nemusel nič vysvetľovať a len si to odsedieť. Len čo sa mu dopoludňajšie hodiny skončia, smeruje do hlavnej siene na obed. Sadne si za svoj stôl a netrpezlivo očakáva Alicu. Keď sa neobjaví, zvraští obočie a pustí sa do svojho jedla. Len čo sa naobeduje ide sa pozrieť do svojej izby. Nenájde ju tam. Napadne ho že by mohla byť v učebni alebo vo svojej pracovni. Prikráča k učebni ktorá je zamknutá a tak zmení smer rovno do pracovne. Trikrát zaklope na jej dvere. „Hľádáte niekoho pán profesor?“spýta sa Meleena, stará bradavičnatá učiteľka okumelácie a legilimencie. „Áno slečnu Tomarovú nevideli ste ju?“spýta sa Snape a prestane stáť pri dverách keď vidí že nikto neotvára. „Nie dnes som ju nevidela“ Meleena pokrúti hlavou a pokračuje ďalej chodbou. „Kde si išla do čerta...“ zavrčí. „Už nemám čas hľadať ťa...“ pomyslí si keď pozrie na hodiny ktoré mu ukazujú že je najvyšší čas na to, aby sa dostavil na ďaľšiu svoju hodinu. S vyučovaním skončí asi o štvrtej poobede a s unavenou tvárou vojde do svojej izby. Ľahne si na posteľ a pošúcha si tvár. Natiahne sa k nočnému stolíku a vytiahne plán Kranwallských pozemkov s farebne vyznačenými bodmi s obyvateľmi ktorí sa v hrade nachádzajú. Rozstvorí ho a hľadá Alicu. Zbystrí zrak keď jej meno zbadá. „Ona je vo svojej izbe...“ zamračí sa. „Na čo tam vôbec chodila? „pomyslí si a aj keď sa mu nechce, unavene sa postaví a smeruje do jej izby.
Alica sedí vo svojej izbe keď na dvere niekto zaklope. „Ďalej“ozve sa tenký hlas. Dvere sa otvoria a vstúpi Snape. „ Všade ťa hľadám...“ozve sa k nej a Alica na neho nechápavo hľadí so zvrašteným obočím. Snape k nej prikráča do jej úplne tesnej blízkosti . „No dovoľte“ Alica ho odstrčí. „Kto vôbec ste že si dovoľujete vstupovať do mojej izby?“ mračí sa na neho. Snape chvíľu hľadí a nechápe čo jej je. „ Prosím?“dvihne obočie. „ Pýtam sa čo tu chcete?Kto ste?“ zazerá na neho. „ Ty ma nepoznávaš?“ spýta sa Snape, zvraští obočie a začína mať o ňu obavy. „ Nie a mala by som? „ Alica urobí pár krokov dozadu. „ Ako je možné že si nič nepamätáš?“ kráča k nej a chytí ju za plecia. „ Nemám si čo pamätať a nedotýkajte sa ma! „Alica mračivo odstúpi. „Poznáš moje meno?“spýta sa Snape a snaží sa zisťovať čo sa stalo. Sám si začne pomaly ale jasne uvedomovať že niekto alebo niečo jej muselo zmeniť myseľ či myšlienky. „ Nepoznám vás „odvrkne Alica. „A bola by som rada ak by ste z mojej izby odišli, pretože vy pane mi nie ste ani trochu sympatický“ odpovie Alica. V tej chvíli vstúpi do izby Nitara. „ Už len toto nám chýbalo..“odpovie potichu keď tam zbadá Snapea. „Ako to myslíte?!“ Snape zvýši hlas. „Prečo ma nepozná?!“ vyčítavo hľadí na Nitaru ako keby za to mohla. „ Ty ho poznáš?“ Alica sa otočí na Nitaru. Nitara mlčí a nevie čo skôr povedať. „Profesor Snape...ja vám to vysvetlím...ale inde“prikročí k nemu Nitara. „Ja sa hneď vrátim, odvediem ho preč“ odpovie smerom k Alici. Snape si ešte raz prehliadne Alicu a odkráča s Nitarou. „Budem rád ak mi okamžite poviete čo sa tu deje, pretože toto sa mi ani trochu nepáči!“ vyštekne Snape. „ Vysvetlí vám to niekto iný, nasledujte ma prosím“odpovie Nitara a smeruje do pracovne Filiusa Fretcha. Zaklope na dvere a otvorí ich. „Čakal som vás“ Fretch hľadí na Snapea takmer mŕtvolne bielymi očami bez výrazu. Snape vstúpi. Nitara za sebou zatvorí dvere. „Čo sa jej stalo?“Snape sa hnevá. „Povedal som vám že vás budem varovať iba raz a potom sa to stane“odpovie Fretch. „Stane sa čo?!“ Snape zvýši hlas. „ Čo je pre vás to najdôležitejšie v živote pán profesor?“spýta sa Fretch a očakáva zrejmú odpoveď. Snape si v mysli povie čo to je, ale odmieta to povedať nahlas. „Choďte von!“ zavrčí na Nitaru a tá radšej odíde. Vie, že pred smrťožrútkou by nemal rozprávať viac ako treba. „ Je to ona“ odpovie za neho Fretch narážajúc na Alicu. „ Človek nemusí byť majster okumelácie aby na to prišiel čo myslíte?“ Fretch ho začne pomaly obchádzať. „ Aj Voldemort to vie, a vy ste pre neho obrovskou prekážkou na ceste k nej, pre nich všetkých“pokračuje. „ Prejdite k veci do čerta“ Snape sa tvári mimoriadne kyslo. „ Snaží sa ublížiť vám, vziať vám to po čom najviac túžite, čo najviac milujete ako pomstu za to, čo ste mu urobili, a rovnako tak sa jednoduchšie dostane k nej. Keď jej vymazal myšlienky o vás, počítal s tým, že Alica vás ako neznámeho človeka bude vnímať veľmi negatívne, že zistí že ste smrťožrút a s jej názorom na nich budete ďalší z nich, koho bude nenávidieť. Že vám nebude dôverovať a nedovolí aby ste jej pomohli a chránili ju“ Fretch dokončí a Snape sa tvári mimoriadne skormútene. Uvedomil si, že Fretch má pravdu. Alica ho odrazu nepozná, nemá o ňom ani jednu jedinú myšlienku. Ostal pre ňu iba smrťožrútom, jedným z tých ktorí sa ju pokúšajú ohroziť. Tento fakt si uvedomil veľmi zreteľne a pri tejto myšlienke ho neuveriteľne zabolelo na hrudi. Nebude jej môcť pomôcť ani ju chrániť keď mu neverí. Vtedy mu došlo, že sa pred ním rysuje jeden obrovský problém. Voldemort dosiahol, aby ho Alica od seba sama odháňala a táto myšlienka ho znervózňovala a hnevala zároveň. Cítil sa odrazu bezmocný urobiť čokoľvek, čokoľvek povedať tak aby mu uverila. Veľmi dobre si vedel predstaviť, že Alica ho bude odteraz považovať iba za odporného vraha ktorý sa jej chystá ublížiť, rovnako tak ako si to myslí o ostatných smrťožrútoch. Že k nemu pocíti rovnakú nenávisť ako cítí k nim . Že už pre ňu nebude svetlou výnimkou v ich radoch ktorú milovala. „Ale ako je to možné?“ spýta sa trpko. „To neviem, ale v jej mysli som jasne videl, že jej Temný pán vymazal všetky myšlienky o vás“ odpovie Fretch. Snape nahnevane zatne päste, otočí sa a bez slova z Fretchovej pracovne odíde. So smutným výrazom v tvári kráča do svojej izby a nemôže uveriť čo sa stalo. „Ako je to možné? Len tak z jedného dňa na druhý?“pomyslí si, vkročí do izby a posadí sa na svoju posteľ. Chvíľu hľadí asi meter pred seba s utrápeným výrazom.Všimne si prázdnu ampulku od elixíru od bolesti ktorú dal Alici. Vezme ju a privonia si k nej. Zamračí sa keď zistí že elixíry od bolesti takto nevoňajú. „Niekto ich musel vymeniť.....ale ja som jej dal správny elixír, niekto ich musel vymeniť v priebehu dňa“ začne šepkať. „Do čerta!“ postaví sa a hodí prázdnu ampulku na zem, ktorá sa okamžite rozbije. „ Je to moja chyba, mal som dávať lepší pozor...“ začne zlostne pochodovať po miestnosti. „Musím jej myšlienky vrátiť, Marius Telfer ma varoval..“vyhlási a prikročí k svojej mysľomise. Prútikom z nej vytiahne niekoľko myšlienok o ňom a Alici ktoré si tam pred časom uložil. „Varoval ma tou veštbou, povedal že ju Voldemort dostane, pretože ja pri nej nebudem....už to chápem...“ zašepká trpko. „Ako som mohol byť taký hlúpy!“ okríkne sa. „Ale prečo mi to nepovedal jasne...“ zamrmle nahnevane.Vykročí von z izby. Zaklope na Alicine dvere a hneď aj vstúpi. „Vrátim ti myšlienky aby si ma poznala“ vyhŕkne len čo vstúpi. „No to snáď nie, nepovedala som vám aby ste do mojej izby ne...“ Alica nedopovie keď na ňu Snape namieri prútikom a násilne jej do hlavy vtesná tri myšlienky o ňom. Alica po tomto čine zažmurká očami a trochu zmätene potrasie hlavou. „Poznáš ma ?“spýta sa jej Snape s nádejou. „Nepoznám, už niekoľko krát som vám to povedala!“ okríkne ho Alica. „Ako je možné že myšlienky nezabrali?“spýta sa jej. „Ja neviem čo máte v úmysle ale budem rada ak opustíte moju izbu“ pokračuje Alica nahnevane. „Nepoznávaš ma ? To som predsa ja, Voldemort ti vymazal myšlienky o mne aby som pri tebe nemohol byť a aby si ma odháňala“ Snape začne vysvetľovať. „Niekto vymenil elixír od bolesti ktorý som ti dal včera večer za elixír ktorý ti kompletne vymazal myšlienky o mne“ dodá dúfajúc že ju presvedčí. „No iste...“odpovie ironicky Alica a neveriacky pokrúti hlavou. „Iste za všetko môže Voldemort....“ pokračuje. „Vôbec vám neverím pretože vás nepoznám a teraz radšej opustite moju izbu“povie vyčítavo. Snape sa zamračí a z jej izby odíde.
Alica za ním dvere zavrie, podíde k oknu a hľadí cez neho von. Opäť sa jej do mysle vtlačí to, čo sa pred chvíľou stalo. „Ten čiernovlasý muž...“pomyslí si a hľadí von oknom. „Prečo mám pocit že ho poznám...“ povie potichu. Odíde z izby a rozhodne sa prejsť sa okolo všetkých pracovní učiteľov. „Nitara hovorila že sa volá Snape...profesor Snape..môj kolega“ premýšľa a hľadí na učiteľské pracovne. Nájde dvere s menom Severus Snape a zaklope na nich. „ Čo potrebuješ?“ ozve sa za ňou Snapeov hlas ktorý sa práve chystal vkročiť do pracovne. „ Ehm..“ Alica na neho hľadí, na jeho tvár a je si istá že niekde ho už videla. „ To budeme tu?“ spýta sa a obzrie sa po pustej chodbe. Snape otvorí dvere do pracovne a mlčky na ňu kývne aby ho nasledovala. Alica sa chvíľu obzerá po pracovni ako keby v nej nikdy predtým nebola, no potom pozrie aj na neho. Vídi ako sa na ňu Snape díva, nežne, s láskou a neprekonateľnou zaslepenosťou ako keby v tej chvíli nič iné neexistovalo. Po chvíli však sklopí pohľad a snaží sa tváriť neprístupne. „Prečo je také ťažké hľadieť na tohto muža...prečo som sem vlastne prišla..“pomyslí si Alica. „ Chcela si mi niečo povedať?“spýta sa Snape. „ Ja som chcela....ehm...neviem, neviem prečo mám pocit..že som vás poznala..“ Alica hľadí trochu skormútene. „ Poznala „ Snape prikývne. „ Ale ..to predsa nie je možné, neviem si na vás spomenúť, mám len taký pocit...ako keby ste boli niekto koho som si vždy iba predstavovala“ odpovie a prikročí k nemu, zahľadí sa mu do očí. „Ako keby ste boli niekto..“ zamyslene mu hľadí do očí, natiahne k nemu ruku a letmo sa dotkne jeho tváre a čiernych vlasov sadajúcich na plecia ako keby si potrebovala ozrejmiť že človek na ktorého sa díva je naozaj skutočný.“....ako keby ste boli ten čiernovlasý muž z môjho sna, ktorý mi je tam vždy na blízku, ktorého tam neustále vidím, do ktorého očí som sa vždy dívala, ktorého som sa zároveň aj bála....“do očí sa jej nahrnú slzy. „ Ale ja vás nepoznám....nepamätám si vás, len cítim, viem že nejako ste so mnou spojený...“pokračuje a znovu sa mu dotkne vlasov a hľadí do očí . Okamžite mu vstúpi do mysle kde uvidí jeho myšlienky s ňou no rovnako aj čierne myšlienky smrťožrúta. Len čo to uvidí okamžite sa zľakne. „ Temný čarodejník...“zašepká potichu a odstupuje od neho. „ Nie je to tak ako si myslíš..ja niesom jeden z nich“ odpovie Snape. „ Prečo máte v hlave myšlienky so mnou?!!!“ Alica na neho začne vrieskať. „ Ste smrťožrút!“ mávne prútikom a Snapeovi sa vytiahne rukáv na ľavej ruke kde sa objaví znamenie zla. „ A klamár!“ Alica na neho začne mieriť prútikom. „ Som smrťožrút ale nie som jeden z nich, nikdy som ti neublížil „ odpovie Snape a nevadí mu že na neho mieri. „ Ako....ako som sa mohla zapliesť so smrťožrútom..preboha..“ spýta sa nahlas sama seba so znechutenou tvárou keď si v hlave zopakuje Snapeove myšlienky ktoré videla. Myšlienky o ich spoločnej noci, myšlienky o tom čo jej povedal a čo ona povedala jemu. „ Vy ste mi museli niečo urobiť...ja by som niečo také nikdy neurobila...“ odpovie Alica a z plačom utečie. Snape ostane zúfalo stáť. „Ako jej mám vrátiť myšlienky ?“ pošepká, sadne si za stôl a napíše list v ktorom kontaktuje Dumbledorea. Hneď mu ho pošle sovou. Posadí sa do svojho kresla a s obavami hľadí do prázdna. „Takto to predsa neskončí, musí si spomenúť, jednoducho musí...“ začne presviedčať sám seba. „Dumbledore určite bude vedieť ako jej vrátiť myšlienky...“ pokračuje vo svojej úvahe. „Prečo sa to muselo stať?“pomyslí si a jeho tvár sa skriví hnevom. „Opäť som sklamal, nebol som dosť dôsledný, nedával som pozor...v mojej prítomnosti užila elíxir, mal som vedieť že to nie je ten istý, mal som hneď spoznať že to nie je elixír ktorý som pripravil...“ pošepká a rukami si prekryje tvár. „Je to moja chyba...“ zamrmle. „Za toto mi zaplatia...“ pomyslí si a tvári sa odrazu mimoriadne kruto. „Zaplatí mi každý kto v tom má prsty....“ buchne päšťou po stole.Ešte v ten deň ho Dumbledore navštívi. Snape mu povie o všetkom čo sa stalo a čaká čo mu poradí. „Severus, obávam sa že v tejto situácii nemôžem robiť nič iné...iba...odviesť ju preč...“ ozve sa Dumbledore. „Čože ?!“ Snape takmer až vyštekne. „Pochop to Severus, ak ťa nepozná, si pre ňu rovnaké zlo ako ostatní smrťožrúti, nikdy sa s tebou nebude normálne rozprávať. Navyše nesmieme dopustiť aby bola bez ochrany. Voldemort jej vzal myšlienky, aby si ju nemohol chrániť, aby k nej mali ľahšiu cestu. Keď ju nemôžeš chrániť je zbytočné aby tu ostávala“ vysvetlí riaditeľ. „Nie!!! Nevzdám sa jej!! Na to zabudni Albus!!“ Snape začne kričať. „Severus prosím ťa, premýšľaj, nesmieš ju vystaviť do nebezpečenstva „vysvetlí Dumbledore. „Vrátiť jej myšlienky bude trvať veľmi dlho, a pri tebe bude v nebezpečenstve ak ti nedôveruje“ dodá. „ Nechcem ju vystaviť do nebezpečenstva!!Ale ani sa jej nevzdám!!“ zavrčí Snape. „Pôjdem za ňou“odpovie Dumbledore s nahnevaným výrazom keď vidí že so Snapeom nie je rozumná reč. Vojde do Alicinej izby. „Pán riaditeľ čo vy tu robíte?“ Alica sa usmeje, hneď ako ho zbadá. „Prišiel som vás navštíviť slečna Tomarová a pomôcť vám vo vašom probléme so smrťožrútmi“pokračuje Dumbledore. „Pán riaditeľ..“Alica k nemu rozcítene prikráča. „Vy ste môj anjel strážny, musím odtiaľto odísť, myslím že sa ma tu pokúšajú dostať smrťožrúti, a ten čiernovlasý muž...ten Snape...ten má tiež niečo za lubom“ pokračuje nervózne Alica.„Nebojte sa pomôžem vám aby ste odtiaľto odišli, tu už nie ste v bezpečí, zbaľte si svoje veci“ zašepká riaditeľ keď sa dvere Alicinej izby otvoria a vstúpi Snape s výrazom vraha. Pozrie ako sa Alica balí. „Odíde“ povie tvrdo riaditeľ. „Nie ona neodíde“ Snape k nemu prikráča s vražedným výrazom. „Albus nestavaj sa mi do cesty...“ pokračuje. „Nemám na výber Severus, možno niekedy pochopíš že robím to najlepšie čo môžem, pre vás oboch“ pokračuje riaditeľ. „ Prestaň sa baliť!!!“ Snape Alicu okríkne a tej preľaknutím až vypadnú veci z náručia. „ Nikam nepôjde...“ ozve sa vražedne Snape a pozrie na Dumbledorea. Vyberie svoj prútik. Dumbledore na neho nervózne hľadí a vie že v tejto chvíli so Snapeom nie sú žarty. „Petrificus Totalus“ zašepká Dumbledore, namieri Snapeovi prútikom na brucho a okamžite ho zviaže neviditeľnými povrazmi aby nemohol nič urobiť. „Pusti ma !!!“ Snape začne neuveriteľne kričať. „Prepáč Severus, ale ja to musím urobiť, či chceš alebo nie“ povie rozumne riaditeľ. „Prídem si po ňu!!! Prídem po ňu! Nevezmeš mi ju !!!“ Snape reve ako zmyslov zbavený. Alica si strachom radšej rýchlo nahádže veci do kufrov a panicky vybehne von.“ Vrátim ju nazad k tebe keď bude na to správny čas“ odpovie riaditeľ ktorý vidí že Snape je zaslepený vlastnou potrebou neustále ju mať na blízku. Snape zúfalo zvraští obočie. „Neukryješ ju, prídem si po ňu Dumbledore!!!Hocikde aj k tebe domov!!!“ Snape za ním reve s výrazom vraha a zlostne sebou myká. Dumbledore výjde s Alicou na pozemky a rýchlo sa s ňou odhmotní preč. Len čo kúzlo povolí, Snape otvorí okná a zhmotní sa na pozemky. Zúrivo chodí okolo keď pochopí že sú obaja dávno preč. „Nájdem ju....musím ju nájsť“ mrmle s nebezpečným výrazom. „Takúto pomoc som od teba nečakal Albus...“ povie trpko.
Prejde niekoľko týždňov a Snape ju stále bezvýsledne hľadal. Bol takmer všade kde si myslel že by ju Dumbledore mohol ukryť. Sedel vo svojej pracovni a opravoval písomky ktoré zadal študentom. Hľadí do pergamenu no ani náhodou nepremýšľa o učive z ktorého písomku zadal. „Už sú to skoro štyry mesiace, odkedy odišla, odkedy ju vzal. Človek o ktorom som si myslel že je mojím priateľom, mi ju vzal...“ skloní hlavu a bezmocne sa díva do pergamenov. Bolestne zavrie oči a cíti v sebe nesmiernú prázdnotu. „Nie...nájdem ju...nájdem..“posmelí sa a otvorí oči. Začuje klopanie na svoje dvere a vidí ako do jeho pracovne vošla mladá atraktívna profesorka Nitara Bailey, smrťožrútka ktorá sa vždy uchádzala o jeho priazeň. „Čo tu tak smutne sedíš Severus? Nepôjdeš jesť?“spýta sa ho. „Nie“odbije ju Snape a napadne ho že Nitara je jedna z tých ktoré mohli vymeniť elixír ktorý Alica vypila a prišla tak o svoje myšlienky. „Severus prestaň sa už zožierať tým že Alica odišla...aj mne je to ľúto...“pokračuje Nitara s predstieranou ľútosťou. „Tak odišla, no a čo?!“ zavrčí Snape s predstieranou odmeranosťou voči tomu čo sa stalo. „ Nezmenil si na mňa názor? Ver mi, že to bude iné keď tu nie je. Severus ja veľmi dobre viem že na tej žene ti záležalo, ale odišla a už sa pravdepodobne ani nevráti. Ona nevedela doceniť to kým si“ pokračuje Nitara a chytí ho za plece. Snape na ňu iba mlčky pozrie a odstúpi od nej. „Musíš to prijať, život ide ďalej a ty patríš medzi nás, počula som čo jej Temný pán urobil“pokračuje Nitara. „A predpokladám že v tom máš prsty“ zavrčí Snape. „Nemám, ja som to nebola, nikdy by som mu nepomáhala, som na tvojej strane Severus“ zaklame, podíde k nemu a rukou s dlhými nechtami ho pohladí po líci. „Musíš sa zmieriť s tým čo život prináša...“dodá. „Máš pravdu“ zašepká Snape ktorý sa odrazu cítil vo vnútri mŕtvy, neschopný akéhokoľvek pocitu. Vedel že jeho život klesol na úplné dno. Mlčky podišiel k oknu a pozrel sa von. „Severus, ak budeš chcieť ja ti pomôžem zabudnúť...“ zašepká Nitara a prikráča k nemu. „Áno, chcem zabudnúť..nechcem takto žiť“ odpovie tvrdo Snape aj keď ho zmáha neuveriteľný žiaľ. „ Ja sa o teba postarám neboj sa, postarám sa o to aby si bol spokojný, mal všetko čo chceš“ Nitara sa k nemu pritlačí a zašepká mu to. Snape sa nechá obíjmať a chvíľami ma pocit že zvnútra zomiera žiaľom. „Nechcem si na tú ženu už spomínať...“ zašepká jej keď cíti ako veľmi ho bolí, že ju už asi nikdy neuvidí, že je neschopný niečo urobiť pre to aby ju našiel. Nitara sa nechá objať a zlovestne sa uškrnie. „Neboj sa Severus, ja ti pomôžem zabudnúť“ zašepká mu a pobozká ho. Snape stojí ako kus ľadu a absolútne nič neurobí, iba sa nechá bozkávať. „Všetko sa to zmení“ zašepká Nitara a ďalej ho bozkáva. „Zmení sa to keď pri sebe pocítiš telo inej ženy“ zašepká mu. „ Máš pravdu Nitara....“ zašepká s nemenným výrazom Snape a bozky jej opätuje. Vrhne sa na ňu a začne ju zúrivo bozkávať. „Poď...“ potiahne ju za ruku a dovlečie do svojej izby, zavrie dvere a okamžite ju hodí na postel a začne zúrivo vyzliekať jej oblečenie. „Toto mi už veľmi chýbalo..“zašepká jej a prudkým trhnutím jej roztrhne gombíky na hábite. Správa sa veľmi agresívne, zúrivo, takmer až šialene. Nitara sa na to díva ale nič k tomu nepovie. Vie, že Snape sa správa ako smrťožrút preto je na to už zvyknutá. Po niekoľkých minútach vzájomnej slasti, len čo si uspokojí svoju naliehavú potrebu, ostane ležať na posteli a zmorene hľadieť do stropu. Nitara sa k nemu privinie ako mačka a ľahne si na jeho hruď. „Choď už“ povie jej Snape. Nitara spýtavo dvihne hlavu. „Choď preč chcem ostať sám...“zopakuje tvrdo a hľadí do stropu vyhadzujúc ju von a dávajúc jej tak najavo že po tom keď dosiahol čo chcel, ho Nitara viac nezaujíma a nemieni sa s ňou deliť o svoju posteľ. „Dobre, ujasni si svoje myšlienky Severus“odpovie Nitara vezme si svoje veci, mávne prútikom a tie sa rázom ocitnú na nej, pohladí ho po tvári a opustí jeho izbu. Snape ostane ležať na svojej posteli, otočí sa na bok a díva sa do prázdna. Zatvorí oči a pokrúti hlavou. „Čo som to urobil....“ pošepká a rukami si prekryje tvár. „Nie..Nitara má pravdu, nemá zmysel žiť v minulosti. Už ju možno nikdy nenájdem...“ vyhlási takmer až vojenským tónom pripravený zabudnúť na Alicu.
24. kapitola – Niektoré veci majú
cenu aby sa za ne bojovalo, niektoré
city nikdy nezomrú...
Prejdú ďaľšie dva mesiace a Snape sa po Nitarinom boku mierne zotavil. Len čo si bola Nitara istá že Snape s ňou ostane, zariadila usmrtenie svojho manžela profesora Arthuta Baileyho, Kranwallského riaditeľa. Celý incident s jeho smrťou bol pripísaný Temnému pánovi a smrťožrútom a tak bolo ministerstvo nútené obsadiť do Kranwallu nového riaditeľa z vlastných radov. Zdalo sa, že Nitara prežívala najkrajšie obdobie. Sprevádzala Snapea kamkoľvek sa pohol, bola mu vždy oporou, dokonca sa nasťahovala do jeho domu a už dlhší čas s ním žila. Vybudovala si medzi smrťožrútmi neotrasiteľnú pozíciu. Snape jej prítomnosť vítal. No odkedy odišla Alica, niečo sa v ňom zlomilo. Bol mĺkvy, odovzdaný, nechal Nitaru aby ním manipulovala, a aj keď to popieral a úspešne sa pretvaroval nedávajúc tak najavo svoju slabú stránku, zdalo sa ako keby pre neho život už nemal zmysel, ako keby prežíval z jedného dňa na druhý, ako keby mu bolo jedno čo sa stane s jeho životom a aké následky prinesú jeho rozhodnutia. Len ľudské telo s mŕtovu dušou ktorá nevládala žiť ďalej a ktorá prišla o jediný zmysel svojej existencie. Bolo čudné vidieť inak rázneho muža ktorý si vždy stál za svojím slovom a ktorého hlas a príkazy musel každý bezpodmienečne akceptovať ako bol odrazu odovzdaný životu. Z neotrasiteľného a obávaného smrťožrúta ostal smutný človek bez viery v lepší život ako ten ktorý žije. Každý Snapea poznal ako tvrdého a neúprostného, krutého a neľudského muža bez slabostí. No on, aj keď si jasne uvedomoval že jeho okolie ho možno začne považovať za slabého, čo by nikdy predtým nedopustil, zdalo sa že odrazu mu to všetko bolo jedno. Ležal vo posteli a spal. Nitara sa zobudila vedľa neho a slastne si prezrela jeho telo zakryté perinou. Pritúlila sa k nemu ako mačka a spokojne si vzdychla. Snape otvoril oči a prenikavo hľadel na Nitaru ktorá sa mu uložila na hrudi. „Zlez zo mňa“ zašepká Snape. Nitara dvihne hlavu a prekvapene na neho hľadí. „Čo si taký nazúrený? Veď si sa len teraz zobudil“spýta sa a nechápavo pokrúti hlavou. „Hovorím aby si zliezla...“zopakuje syčivo Snape a Nitara sa od neho odtiahne na svojhu časť postele. Snape sa postaví a bez rečí si vezme niekoľko vecí zo svojho oblečenia zo šatníka. „ Kam ideš?“spýta sa Nitara. „Robiť si svoju prácu“odpovie Snape. „ Ale dnes je sobota, nemusíš učiť“ Nitara sa zamračí. „ Nemyslel som učenie, máme problémy so smrťožrútmi ktorí podliehajú Voldemortovi“odpovie Snape a svoje oblečenie si pedantne uloží do prehľadnej kôpky. „No a ?“spýta sa Nitara. „Poznáš Thomasa Filedsa ?“spýta sa Snape. „Toho smrťožrúta ? No jasné, poznám“ Nitara prikývne. „Včera ho našli mŕtveho, priviazaného o stoličku vo svojom byte. Lepšie povedané jeho telo, aspoň tá časť čo z neho ostala bola priviazaná, zbytkové časti jeho tela sa nachádzali po celej jeho izbe „vysvetlí Snape. „Preboha“ Nitara si rukou prekryje ústa a pri pomyslení na to ako to mohlo vyzerať jej príde zle. „Prečo to robia?“ spýta sa. „ Niekoľko naších ľudí pred dvoma dňami zabilo Voldemortových zvedov na juhovýchode Londýna a nechali zhorieť domy ktoré im tam patria“ vysvetlí Snape. „Bože..“Nitara vystrašene hľadí. „ Nechoď! Čo ak sa ti niečo stane ?“spýta sa a vyskočí z postele. „Aspoň nepreháňaj“Snape sa zamračí. „Predtým som sa od toho držal ďaleko pretože už ma to nebavilo, no ako vidíš znovu som do toho spadol, a znovu musím riešiť to kto zomrie a kto nie..“ odpovie znechutene. „Ale Severus..“Nitara sa na neho zavesí. „Ty si najmocnejší, najgeniálnejší..“ začne mu lichotiť. „ Vždy nájdeš spôsob ako vyhrať, ako poraziť ostatných, preto si jedinečný..“ šepká mu. „No iste“odpovie odmerane Snape a odtiahne ju od seba smerujúc do kúpeľne aby sa prezliekol. „Ale nemusel by si odísť, nechcem tu byť sama „Nitara si urážlivo založí ruky na hrudi. Snape sa zastaví a pomaly sa otočí nazad k nej. „Ja nemôžem za to že ty sa nudíš Nitara! „vyprskne. „Ak by si v tej hlave niečo mala, našla by si spôsob ako sa rozptýliť“ povie odmerane. „Čo tu mám robiť bez teba ?“spýta sa Nitara a rozhodí rukami. „Keď tu nie si neviem čo robiť, ako sa zabaviť..“ dodá. Snape položí svoje oblečenie, prikráča k nej, ostro ju chytí za bradu a pritiahne jej tvár k sebe. „Ja nie som tvoja hračka...“ zlovestne precedí cez zuby. „A ani tu nie som pre to, aby to tebe vyhovovalo. Ty si tu pre to že to chcem ja,takže keď ťa nepotrebujem môžeš si robiť čo len chceš, ale nezaťažuj ma svojími nezmyselnými hlúposťami o tom že nevieš čo máš robiť bezomňa, je to jasné?“ pokračuje hrozivo šepkavým hlasom Snape a Nitara bojazlivo hľadí. „Áno“ začne prikyvovať. Snape ju pustí a smeruje do kúplene aby sa prezliekol. Nitara sa chytí za bradu a mrmlajúc si o tom že vstával ľavou nohou sa posadí na posteľ. O niekoľko minút Snape výjde a zapínajúc si gombíky na hábite sleduje Nitaru ako poslušne sedí na posteli. Zapne si svoje gombíky, otvorí zásuvku na svojom stole, niečo z nej vyberie a potom ju aj hneď zatvorí. Nitara na to hľadí no pre istotu už radšej nič nepovie. Snape k nej prikráča. Nitara sa postaví a spýtavo hľadí. Vezme jej ruku a vloží do nej stočený zväzok bankoviek. „ Zabav sa Nitara, niečo si kúp, nech si pekná, ale nezaťažuj ma svojími pripomienkami“ povie a zovrie jej ruku v päsť aj s bankovkami. Nitara na takú sumu šokovane hľadí a rázom sa jej na tvári zjaví úsmev. „ Ďakujem“ usmeje sa a pobozká ho na líce. Snape jej venuje ešte jeden mrazivý pohľad a odíde preč. Nitara sa posadí a začne prepočítavať bankovky. „Toľko peňazí...“hľadí na bankovky a aj na dvere odkiaľ Snape odišiel. „Odkiaľ má toľko peňazí?...“ zašepká, nechá bankovky na posteli a ide sa obliecť rozhodnutá nakupovať v Šikmej uličke a možno aj v Londýne.
„Pane môžem pre vás niečo urobiť?“spýta sa Červochvost a hľadí na Snapea sediaceho v čiernom kresle. „ Nie“odpovie ľadovo Snape. „Nechceli by ste niečo? Niekoho mučiť ..alebo ženu..čo tak ženu?“ spýta sa vtieravo Červochvost. „Ženu...“ Snape začne prikyvovať a niečo ho napadlo. Dopíše niečo na pergamen a zloží brko. „ Máš pravdu“pokračuje a postaví sa. „Chcem ženu....blond pannu ..asi dvadsaťročnú“odpovie Snape a Červochvost na neho šokovane hľadí. „Ale prečo pannu môj pane ?“spýta sa. „Pretože chcem pannu do čerta ! Tak nejaku nájdi, nech má blond vlasy , modré oči a okolo 20 rokov, hociakú môže to byť aj žena z muklov“ zavrčí Snape. „A ešte niečo...“pristúpi k Červochvostovi. „Neopováž sa ju mlátiť“ dodá. „D-dobre“odpovie Červochvost. „A dúfam že ti je jasné že Nitara o tomto nebude vedieť“ pokračuje zlovestne. „Nebojte sa môj pane, moja vernosť patrí vám“ odpovie Červochvost a zmizne preč. Snape sa posadí nazad do kresla keď vstúpi Igor aby prebrali situáciu ohľadom smrťožrútov. „ Na prípravu elixíru potrebujem krv blond panny...“ Snape začne premýšľať. „Dúfam že ten idiot nejakú nájde“pokračuje v premýšľaní o novom druhu elixíru o ktorom čítal. „Nejaké problémy Igor?“spýta sa Snape keď vidí že Karkarov vstúpil. „Nie Severus, v poslednej dobe sa však zdá že Voldemort a jeho nasledovníci sa stiahli po tom čo sme odstránili ich zvedov“ odpovie Igor. „ Aj tak už dosiahol čo chcel“ odpovie tvrdo Snape mysliac na to čo urobil s Alicou a zoradí papiere na stole. „Povedal by som, že odkedy sa vrátil Lucius Malfoy, Voldemort viac premýšla, alebo je opatrnejší“ ozve sa Igor. „No iste, Malfoy je jeho najvernejší, musel ho dostať nazad do sveta aj keď bol mŕtvy, len aby neprišiel o najvernejšieho. Lucius Malfoy nie je hlupák, určite prišiel s množstvom nápadov pre Voldemorta ktoré by mu pomohli „ odpovie Snape. „Stále ju hľadajú?“spýta sa Igor. Snape dvihne hlavu. „Hľadajú koho?“dvihne obočie. „Tomarovú“ odpovie Igor a Snape sa okamžite zamračí. „Môžes mi vysvetliť prečo ju predomnou spomínaš?!“ vyprskne . „ Iba ma napadlo, že ak by sme ju našli skôr a prinútili ju pridať sa na našu stranu, Voldemort by sa musel mať na pozore“ Igor sa zaškerí. „ Aj keď to bola tvoja milenka, bola to veľmi...hmm..“ Igor prestane hovoriť. „...veľmi mocná žena, dali sa od nej očakávať prinajmenšom také veci ako od Voldemorta“ pokračuje Igor. „Neviem kde je“ odvrkne Snape. „ Možno by sme ju mali nájsť Severus, ona nie je žena ktorá by bola len tak hociakou milenkou smrťožrúta, ona je schopná prinútiť ich všetkých aby pred ňou kľačali. Úprimne ti poviem že aj keď som mal vtedy príkaz od Temného pána aby som sa jej zbavil, nikdy som to nechcel urobiť a vieš prečo ? Pretože by to bola škoda, prinajmenšom už len pre to kým je“pokračuje Igor. „A nebol som sám, rovnako zmýšľa aj Narcissa a iní“pokračuje. Snape zbystrí pozornosť a príde mu to veľmi čudné že práve Igor sa takto vyjadruje o Alici. „Nebodaj sa jej bojíte ?“ dvihne obočie. „To nie ale bolo by pre nás prospešné mať ju na svojej strane, zvlášť ak sa chceme Voldemorta zbaviť natrvalo“ odpovie Igor.„Ty si ju nikdy nemal rád, prečo o nej teraz takto hovoríš?“spýta sa nedôverčivo Snape. „Tomarová mi je ukradnutá a vždy aj bola“ odpovie odmerane Igor. „ Ty sám ale veľmi dobre vieš že nie je žena ktorá sa len tak podvolí vôli smrťožrútov, dokonca ani tej tvojej, ani Voldemortovej, má čistú krv, preto dokáže robiť neuveriteľné veci. Ak by si ju presvedčil aby sa pridala na našu stranu, Voldemort by padol“ Igor sa vražedne uškŕňa. „Hovorím že neviem kde je si hluchý?!“vyprskne Snape. „Naozaj to nevieš alebo to iba nechceš vedieť?“spýta sa Igor. „ Z niečoho ma obviňuješ Igor?“spýta sa odmerane Snape postaví sa a prikráča k nemu. „Nie, ale mám pocit že máš tú ženskú rád a preto ju niekde skrývaš“ odpovie nedôverčivo Igor. „Aj keby to tak bolo, tak čo ?? Čo s tým urobíte Igor ?“spýta sa uštipačne Snape so sebavedomým výrazom. „Nič..“odpovie urazene Karkarov. „Musela by to byť tvoja vôla...“ dodá. „ Bohužiaľ neviem kde sa nachádza“ zopakuje Snape a to, že ju pred ním skrýva Dumbledore po čom čo prišla o všetky myšlienky o Snapeovi si radšej nechá pre seba. „ Každopádne by to bol dobrý zvrat“ odpovie Igor. Snape sa posadí a pokračuje v písaní do pergamenov. Karkarov tam chvíľu stojí no keď vidí že Snape ho úplne ignoruje odíde preč. Snape dvihne hlavu a pozrie na dvere. „Alica a smrťožrúti.... nepochybne zaujímavá myšlienka, kto by to bol povedal že pred ňou raz budú mať taký rešpekt...“ zašepká a pokračuje. „Hmm akí ste len naivní, ak si myslíte že práve ona by sa prepožičala na vaše pokusy zbaviť sa Voldemorta..“ zašepká trochu pobavene a vezme do ruky atramentové brko.Vo svojej práci nachádzal vždy pokoj a útechu. Vo svojom čiernom kresle zotrvá asi dve hodiny keď do domu vojde Červochvost a násilne za sebou ťahá ženu s blond vlasmi. „Nech sa páči pane“odpovie Červochvost a drgne ju k Snapeovi. Žena vyľakane stojí a v očiach má slzy. „ Odíď....Červochvost...“ Snape mihne hlavou k dverám a Červochvost odíde. Žena pred ním ostane stáť a celá sa trasie. „Čo odomňa chcete ?“ plače. „ Pustite ma, ja musím ísť...“ začne vzlykať. „Každý niekam musíme ísť..“ Snape jej skočí do reči a v tvári ma chladný výraz. „Bože prečo som tu? Kto ste ? Pustite ma môj otec má peniaze..zaplatí vám..“žena začne prosiť. „Nepotrebujem vaše peniaze..“odpovie odmerane Snape a kráča k nej. Žena pred ním cúva až dovtedy kým nenarazí na stenou za sebou. Z toho čo doteraz povedala je Snapeovi jasné, že sa jedná o muklovskú mladú ženu. „Koľko máš rokov ?“spýta sa a žena počudovane hľadí a utrie si slzy. „Dvadsaťjeden“odpovie. „ Si krásna..“ pozrie na ňu a rukou jej prejde po hodvábnych dlhých blond vlasoch. „Nechajte ma..“ žena začne plakať. „Nechám ťa...ale až keď budem mať čo potrebujem“odpovie jej a ona na neho hľadí s hrôzou. „Vysvetlím ti to, teraz tu so mnou chvíľu zotrváš, potrebujem od teba...povedzme menšiu láskavosť....“pokračuje Snape tichým zlovestným hlasom a na jeho tvári sa nepohne ani sval. „Nič vám nedám! S-ste čudní...“odpovie žena a pozrie na jeho hábit. „Chápem že moje oblečenie sa ti môže zdať trochu podivné...“pozrie na svoj hábit a nevie ako to má vysvetliť muklovskej žene. „Ale mám dôvody prečo ho nosím“odpovie. „Kto ste? Nejaká sekta?A prečo vám hovoril pane ?“spýta sa žena. „Nie nič také..“odpovie Snape. „Vy-vy vyzeráte ako nejakí čarodejníci z filmov...“pokračuje a prestane plakať. „Čarodejníci neexistujú to nevieš?“spýta sa Snape a hľadí na ňu nemenným výrazom. „Sú naozaj iba vo filmoch, tak ako to poznáš“ dodá ľadovo. „ Viem že neexistujú ale prisahala by som že ten chlap čo ma priviedol..videla som ako..“odpovie nervózne. „Na toho muža zabudni...“odbije ju Snape a premýšľa že to Červochvostovi spočíta za to, že pred ňou použil čary. Snape k nej pristúpi , dvoma prstami ju chytí za bradu a pozrie do jej tváre a očí. „Si panna? „spýta sa narovinu. „Čo je vám do toho!“ dievča sa urazí. „ Pýtam sa...“ odpovie jej nedočkavo a rukou jej bolestivo zovrie predlaktie aby ju prinútil hovoriť. „Si panna? Tak povedz...“spýta sa znovu. „ Áno...“odpovie žena s bolestivou grimasou v tvári. Snape ju pustí a ona si ruku okamžite pošúcha. „Ideme“schmatne ju za ruku a chodbou prevedie do neveľkej izby v ktorej sa nachádza malá posteľ a strohý nábytok. „Ja viem čo chcete..nerobte to ..“ začne plakať a schúli sa v rohu. Snape to ignoruje a postaví sa k stolu kde položí malú,hlbokú, oceľovú misku. Potom sa k nej otočí a pomaly k nej kráča. „Nechoďte ku mne..“zavzlyká žena, schmatne sochu z police aby sa ňou bránila. Zaženie sa po Snapeovi no ten jej ruku zachytí a následne to isté urobí aj s druhou rukou. Násilne jej obe ruky ohne k telu a vezme sochu. „Nerob hlúposti lebo to bude veľmi bolieť...“odpovie vražedne a odhodí sochu za ňu.“Nechajte ma!“ vykríkne žena a začne sa brániť a biť ho aj keď jej Snape nič neurobil iba schytil obe ruky. Snape sa na ňu zamračí keď vidí ako ho skúša biť a okamžite jej vytne takú facku že ju pošle rovno k zemi. „Auuu..“dievča plače sediac na koberci a drží sa za líce. „Vstaň...“ Snape na ňu mrazivo z výšky pozerá. „Nie“ odpovie dievča a schúli sa do kĺbka. „Vstaň lebo neostanem iba pri facke..“zopakuje Snape a nasilu ju postaví.„Nechajte ma..“ dievča pochopí že popri jeho sile, nemá žiadnu šancu brániť sa a začne plakať a držat si tvár rukami zaháňajúc plač a bolesť po hrubej facke ktorú od neho dostala. „Nežiadam tvoje panenstvo do čerta, tak sa prestaň brániť lebo si to ešte môžem rozmyslieť a urobiť ti to veľmi nepekným spôsobom“prednesie ľadovo Snape a dievča na chvíľu prestane plakať a zloží si ruky z tváre. „Aj keď by som ho mohol žiadať pretože si pekná....ale mne sa páčia iné...“pristúpi k nej a vezme jej ruku. „Od teba potrebujem niečo iné...“ odpovie úplne pokojne a malým nožom s rukoväťou s hadom jej jedným prudkým a rýchlym ťahom zareže do ruky krížom cez celú dlaň. „Auuuuu“ žena skríkne bolesťou a inštinktívne odtiahne teraz už krvácajúcu ruku. Snape sa však znovu nahne a krvácajúcu ruku vezme a nasmeruje nad kovovú misku. Chvíľu sa díva na to ako krv spadá do misy a šmýka sa po kovových stenách až na dno. Len čo má dostatok krvi, podá žene látku do ktorej jej ruku zamotá. „Môžeš ísť...“odpovie jej odmerane. Žena absolútne nič nechápe ale radšej z domu čo najrýchlejšie utečie. Snape sa na chvíľu zarazí či jej nemal vymazať pamäť. „Hmmm nie, tá nepovie ani slovo..“ zašomre.Vezme misku a priloží ju k ostatným surovinám ktoré k príprave elixíru potrebuje pripravený začať s prípravou elixíru. „Prepáčte môj pane“ do izby nahliadne Červochvost. Snape sa zamračí a pozrie na neho. „Máme návštevu“odpovie Červochvost a zlovestne sa uškrnie. Snape prikývne a zíde z izby dole po schodoch. V rozľahlej obývačke vidí dvoch smrťožrútov,Narcissu a Igora Karkarova ako držia muža v obleku a s kravatou. „Vitaj „ ozve sa ironicky Snape a prikráča k mužovi. Č-čo chceš?“spýta sa muž. „Ale no tak netvár sa že nevieš, mužom z ministerstva to myslí“ odpovie vražedne Snape a prútik mu priloží na líce. „Dlžíš nám peniaze...“pokračuje vražedne. „Nič vám nedlžím“ koktá muž. „Ale áno, zabili ste dvoch naších ľudí. Veľmi dobre vieš ako to chodí, vaše chyby musíte splatiť...“pokračuje vražedne Snape. „Toľko peňazi nemám..“odpovie vystrašene muž. „ Hmm ako vidím niekomu sa tu smola lepí na päty, zabije neprávnych ľudí, nemá ako splatiť svoj dlh...“pokračuje uštipačne Snape. „Koho je to smola Severus ?“ spýta sa so zlovestným úškrnom Narcissa a zavesí sa na Snapea vysmievajúc sa mužovi. „Tvoja Pallidus...“ Snape sa zlovestne ušknie. „Bohužial tvoja...“zopakuje a prikývne hlavou. „Zbavte sa ho“ rozkáže mužom ktorý ho držia. „Nie! Nie prosím!!!Dohodneme sa!Prosím!“kričí muž a dvaja smrťožrúti ho z miestnosti okamžite vyvedú preč. „Načo sa do toho potom miešajú keď nemajú ako platiť ?“spýta sa Snape sám seba odmeraným tónom a vloží si ruky do vrecák. Posadí sa do čierneho kresla. „Nechajte ma „ zašepká ostatným smrťožrútom a tí bez rečí odídu. O niekoľko minút sa však vráti Červochvost. „Povedal som aby si odišiel..“precedí cez zuby Snape. „Mám pre vás skvelé správy môj pane..“zaškerí sa Červochvost. „Aké?“spýta sa otrávene Snape podopierajúc si hlavu. „Našiel som vaše potešenie...“ zašepká Červochvost keď k nemu prikráča s poníženým predklonom. „Nechcem žiadnu ženu“ zavrčí Snape. „O tom nehovorím...“odpovie Červochvost a ďalej sa uškŕňa. „Zvedovia v Šikmej uličke vravia že videli Tomarovú“vysvetlí. Snape okamžite zbystrí pozornosť. „Kde ?“spýta sa. „ Vo hostinci Toma Fugeta“odpovie. „Teraz?“spýta sa Snape. „Áno môj pane“odpovie Červochvost. Snape chvíľu šokovane hľadí pred seba a potom pozrie na Červochvosta. „Ideme tam! „zavelí a strhne ho so sebou. „O tomto budeš mlčať!“ schmatne ho za hábit a priblíži k sebe. „Nikto...počuješ? Nikto sa o tom nedozvie...“pokračuje vražedne Snape. „Nebojte sa môj pane, moja loajálnosť pátrí len vám a vaše tajomstvá sú aj mojimi“odpovie Červochvost trochu bojazlivo. Snape ho pustí a vykročí sebavedomým a ráznym krokom s čierným plášťom ktorý za ním vlaje. O niekoľko minút sa zhmotnia v Šikmej uličke. Snape kráča a drzo udiera do ľudí ktorí mu stoja v ceste. Červochvost ho pokorne nasleduje ako najvernejší služobník. Pri pohľade na dvojicu je neuveriteľne viditeľná Snapeova dominancia a podriadenosť Červochvosta ako najvernejšieho psa nasledujúceho svojho pána kamkoľvek ide. Vstúpia do hostinca Toma Fugeta. Je tmavý, rovnako tak ako všetky ostatné hostince. Čo mu však znemožňuje hľadanie Alice je fakt, že hostinec je úplne plný a pohybuje sa v ňom množstvo ľudí. Snape medzi nich zúrivo prechádza a obzerá sa na všetky strany. Zastaví sa keď za jedným zo stolov spozoruje niekoľko ľudí ktorí medzi sebou hrajú čarodejnícke karty. Medzi nimi zbadá aj Alicu ako sa milo usmieva a výborne sa baví. „Tam je..“ zašepká a Červochvost sa zastaví pri ňom. „Mám sa tých ľudí zbaviť ?“ spýta sa Červochvost a vyberie prútik. Snape dvihne ruku. „Nie, nechaj ich, neprišli sme sem vyrábať problémy Červochvost...odlož to, kým to nie je nutné“ dodá rozumne a pozrie na Červochvostov prútik. Ráznym krokom vykročí k stolu a zastaví sa pri ňom. Štyria muži a dve ženy včetne Alice prestanú hrať a všetci na Snapea a Červochvosta pozerajú. V tej chvíli zavládne hrobové ticho, ostatne ako vždy keď Snape niekam vkročí. „Do čerta...“ zašepká potichu jeden z mužov a bojazlivo hľadí na Snapea pretože veľmi dobre vie kto to je a akú má pozíciu medzi smrťožrútmi. Ten to však absolútne ignoruje a svoj zrak upiera na Alicu. „Čo chcete ?“spýta sa ďalší z mužov a Snapea aj Červochvosta si premeriava. „Drž hubu!!!“ zavrčí na neho Červochvost. „To ste zasa vy?“ Alica sa postaví a šokovane zíza na Snapea. „Čo ešte odomňa chcete?!“spýta sa nahnevane aj bojazlivo zároveň. Snape k nej prikráča. Natiahne k nej ruku a chce ju pohladiť po tvári. Alica sa štítivo odtiahne. „Daj jej pokoj!“ zavrčí jeden z mužov a postaví sa pred Alicu. Snape zvraští obočie a vystrúha jeden so svojích likvidačných výrazov. „Choď mi z cesty....“ precedí cez zuby a na jeho tvári sa nepohne ani sval. „ ....ak chceš odtiaľto ešte vôbec odísť...“ dodá s hrôzostrašným tónom hlasu. Muž mierne ustúpi. „Neprišiel som si tu špiniť ruky s takými ako ty...tak ustúp!“ skríkne a drgne muža nazad k jeho miestu kde sedel. „Dumbledore vám povedal že mi máte dať pokoj!Ja nie som vaša priateľka ani milenka ani nič iné! “zavrčí Alica pre ktorú je Snape stále ešte cudzí človek, po tom čo prišla o myšlienky o ňom. „To je pravda, naozaj to povedal ale to neznamená, že tak aj urobím“odpovie potichu Snape a nespúšťa z Alice čierne oči. „ Čo chcete ?? Nechajte ju ona už má manžela!“ hrdinsky sa dvihne tretí z mužov. „Sadni si!“ vyškriekne Červochvost a namieri na neho prútik. Ľudia v hostinci na to bojazlivo hľadia a väčšina z nich radšej hostinec rýchlo opustí aby si nenarobili problémy. Snape k nemu s desivým výrazom prikráča. „Koho ?“spýta sa arogantne a dvihne obočie. Všetci mlčia a radšej pozerajú nikam inam. Snape muža schmatne za košeľu a priblíži k sebe. „ Môžeš začať hovoriť a snáď sa ti potom nič nestane...“ zašepká zlostne a hľadí na muža. Ten na neho iba hľadí a pootvorí usta aby niečo povedal. „Mňa!“ odpovie muž sediaci na stoličke vedľa. „Čože???“Alica na muža šokovane hľadí, keďže vie že to nie je pravda. „ Myslím, že si sa práve rozhodol vzať sa jej....“odpovie Snape a prikráča k nemu. Muž preglgne a pozerá na Červochvosta ktorý na neho mieri prútikom. „Tak to nie!!Dajte nám pokoj!!“ vyprskne muž a agresívne drgne do Snapea. Ten sa zúrivo oženie prútikom, potom k mužovi prikročí a schmatne ho za krk zvierajúc mu ho ohromnou silou. Muž čosi zachrčí a snaží sa brániť. Keď mu dôjde všetok dych vzdá to a iba nahlas chrčí. „ Ty jeden úbožiak....“ zašepká zlostne Snape pripravený rozdrviť mu hrdlo ohromnou silou pomocou kúzla ktorým sa očaroval. „Vieš ako končia ľudia ktorí sa pletú do mojích záležitostí?!“ spýta sa zúrivo stále ho držiac za krk.„ Nechaj ho!“ vyhŕkne Alica so slzami v očiach. Snape vražedne pozrie aj na ňu, no muža pustí. Muž sa okamžite chytí za hrdlo a prehne sa lapajúc po dychu. Snape obráti zrak k Alici a späť k mužovi, prudko ho schytí za hábit. „Pletieš sa do vecí ktorým nemôžeš rozumieť..“ zasyčí. „ Je mi ľúto vybral si si nesprávnu osobu...“ zašepká zlovestne a namieri mu na hlavu prútikom. „Severus nie!“ ozve sa znovu Alica. Snape svoju pozornosť presunie opäť na ňu. „On nehovorí pravdu,nie je žiaden môj manžel ani nič iné, je to Dumbledoreov priateľ...“ vyhŕkne. Snape muža pustí. Červochvost sa vražedne zazubí a premeria si muža. „ Odvaha, klamať človeku ako je môj pán...“ vysmeje sa mužovi. „Ju si teraz vezmem a vám nech je jasné že táto žena pre vás znamená smrť, pre všetkých...“ Snape sa opäť výhražne ozve k mužovi ktorý nečinne stojí a trochu sa predýchava no rovnako tak i k ostatným prisediacim a vezme Alicu za zápästie. „Pusti ma ! Čo odomňa chceš?!“zavrčí Alica a snaží sa vzdorovať. „Budeš počúvať čo hovorím!“ zavrčí Snape a prudko ňou trhne k sebe. „Počuješ??Inak sa môžeš s priateľmi rozlúčiť...“ zašepká jej do ucha. Alica prehltne nahromadené sliny, prikývne a nenávistne na neho pozrie. „ Dobré dievča, tak sa mi páčiš...“ zašepká Snape s úškrnom keď už vie že dosiahol jej poslušnosť a rukou jej prejde po líci. Alica na neho štítivo hľadí. „Porozprávame sa...osamote“pokračuje Snape. „Vy tu zatiaľ pekne počkáte, pevne verím že máte v pláne správať sa slušne, disciplinovane a bez hlúpostí...hlavne kvôli sebe...“ pozrie na ostatných prisediacich pri stole a dá najavo Červochvostovi aby na nich dohliadol. Vezme Alicu a ťahá ju na poschodie hostinca na dlhú chodbu lemovanú izbami pre prespanie hostí. Alica sa vzpiera. Snape ju násilím dovlečie do izby. Vstúpi a zamkne dvere. „Prestaň sa vzpierať chcem sa iba porozprávať“odpovie Snape keď ju pustí. Alica na neho vražedne zazerá. „O čom sa chceš rozprávať? Všetko čo o tebe viem je že si smrťožrút a už len preto ti nedôverujem“ odpovie nahnevane Alica. „Ja ti nechcem ublížiť“odpovie Snape. „V minulosti sme boli...dvojica...“pokračuje a snaží sa ju presviedčať o tom že jej nehodlá ublížiť. „Áno to som počula ale do dnes si to neviem vysvetliť“odpovie Alica a mračí sa. „Kde teraz si?Kde sa nachádzaš? Kde bývaš?“spýta sa Snape. „Tebe to určite nebudem hovoriť“odpovie odmerane Alica a otočí sa k nemu chrbtom. „Ako je možné že si si ešte nespomenula?“spýta sa Snape a prikráča k nej zo zadu. „Spomeň si..na to všetko čo sme prežili..“ jemne ju chytí za plecia a otočí k sebe. „Nič si nepamätám „odpovie rázne Alica. „Nájdem spôsob ako si spomenieš..“zašepká Snape. „Ste klamár a vrah , dajte mi pokoj!“ zavrčí Alica, namieri na neho prútik a opäť mu formálne vyká. Snape na ňu nahnevane pozrie, vyprskne dve latinské slová a Alici z ruky prútik zmizne. „Nerob hlúposti Alica, myslím že aspoň natoľko ma poznáš aby si vedela že sa mi neubrániš, preto je pre teba absolútne zbytočné a bezdôvodné robiť takéto nepremyslené kroky“ odpovie odmerane Snape a jej prútik sa zjaví v jeho ruke. „Sviniar!!!“ vyprskne Alica začne po ňom kričať, vrhne sa na neho a začne ho mlátiť hlava-nehlava. Snape sa ju pokúša upokojiť. „Prestaň!!“kričí a bráni sa. Alica ho naďalej mláti a ako sa zdá, nehodlá s tým prestať. „Hovorím prestaň!!“ zreve Snape a neochotne jej vytne slabú facku. Alica sa chytí za líce a strapatá pozerá na Snapea. „Prepáč, nechcel som ťa udrieť....“ ozve sa šeptom Snape a starostlivo k nej pristúpi. „Ale inak by si sa neupokojila..“povie hlasnejšie a rukou jej pohladí líce kde ju udrel. „Nebudem hovoriť kde som ani nič iné a už mi dajte pokoj!“ zavrčí Alica a odvrhne jeho ruku. „Ako chceš....aj tak si to zistím“odpovie mierne výhražne Snape. Alica na neho nenávistne hľadí a hodlá odísť. Snape ju však znova chytí, urobí pár krokov a jemne ju pritlačí o stenu zabraňujúc jej v úniku svojím telom. „Ani trochu sa mi nepáči ako sa ku mne správaš...“zašepká jej. „Vy si nezaslúžite aby som sa k vám správala slušne“zavrčí Alica. „Prídem si po teba...“zašepká jej Snape a a omamne si privonia k jej vlasom. „No to určite...“zavrčí Alica. Chytí ju za ľavé predlaktie kde má simulované znamenie zla a silno jej ho stlačí. „Len aby si nezabudla že si moja...“ povie mierne zlovestne. „Auuu ..“ Alica bolestivo trhne rukou. „Nikomu nepatrím“ odpovie a snaží sa vyslobodiť si ruku z jeho zovretia. „To sa veľmi mýliš...“zašepká Snape a hľadí na ňu veľmi mračivo. „Patríš mne a ak budem musieť tak tak ťa prinútim aby si sa mi podriadila počuješ? Ak to nepôjde po dobrom, pôjde to po zlom“ zavrčí Snape. „Vaších vyhrážok sa nebojím“ odpovie Alica no tvári sa trochu bojazlivo. „Nebol by som si myslel že ti niekedy niečo také poviem...“ zašepká tvrdo Snape a chytí ju prudko za bradu aby sa na neho dívala. „Ale ak sa to nezmení prinútim ťa podriadiť sa, prinútim ťa pochopiť že mňa sa nezbavíš, že patríš mne a že to tak vždy aj bude „ zašepká výhražne. Alica nič nepovie a iba na neho nenávistne hľadí. Snape ju pustí a odstúpi. „Môžeš ísť a pamätaj čo som ti povedal...“povie s predstieranou odmeranosťou. Alica pribehne k dverám. „Tvoj prútik...“zašepká Snape a podáva jej prútik ktorý jej vzal. Alica k nemu opatrne prikráča, vytrhne mu prútik z ruky a urýchlene izbu opustí. Snape ju po chvíli nasleduje. Len čo zostúpi dole, nebezpečne pozrie na ľudí ku ktorým Alica prišla, mihne hlavou na Červochvosta a výjde von z hostinca. Postaví sa do protiľahlej uličky nasledovaný Červochvostom. O niekoľko minút výjde z hostinca Alica, druhá žena a aj štyria muži ktorý s nimi prišli. „Červochvost...toho pána už nebudeme potrebovať...“ zašepká a mihne hlavou k mužovi ktorého chcel uškrtiť. Červochvost prikývne a je mu úplne jasné čo chcel Snape tou vetou povedať. Snape si ešte odsleduje ktorým smerom sa Alica chce vydať aby ju mohol sledovať, no keď vidí že sa odhmotnila, zamračí sa a odkráča preč.
Prejdu tri mesiace a zdá sa, že Snape je stále viac uzavretý, stále viac zahĺbený do seba, premýšľajúc o tom, kde všade urobil chyby, o tom kde je Alica, prečo žije život aký žije keď si ho sám nezvolil. Tak ako pokračovalo vyučovanie na Kranwallskom hrade, tak sa učiteľom aj študentom zdalo, že Snape sa zmenil. Nebýval ironický, nerobil si posmech. Všetko, čo odvtedy poznali boli Snapeova mlčanlivosť, niekoľko chladných slov o tom aby mu dali pokoj, no nič viac. Nič iné z neho nedostali, dokonca ani jeho obľúbené ironické poznámky na adresu jeho kolegov už nikto nepočul. Zdalo sa, že Snape sa nadobro utiahol do seba, ukryl pred svetom, pred všetkým aby ostal len sám so svojími myšlienkami, aby nemusel nikomu nič hovoriť, nikomu nič vysvetľovať. Stal sa z neho temný tieň ktorého sa jeho okolie obávalo ešte viac ako predtým. Jeho mlčanlivosť a záhadnosť u ľudí vzbudzovala strach. Dokonca sa objavili aj špekulácie o tom, že má prsty v smrti Nitarinho manžela Arthura Baileyho. Každému sa zdalo čudné že sa Nitara začala pyšne objavovať po Snapeovom boku a dávať najavo že sú minimálne milenci hneď po tom čo jej manžel záhadne zomrel. Snape, aj keď si vždy strážil svoje súkromie a nikomu nedovolil aby o ňom viedol nemiestne reči, tentokrát vyzeral že mu je úplne jedno čo si o ňom kto pomyslí. Že mu nevadí keď ho učitelia a dokonca aj študenti ohovárajú a vymýšlajú si hrozivé príbehy o tom, že skoncoval s Arthurom Baileym na žiadosť Nitary. „Severus tak ideme ?“spýta sa Nitara a obkrúti si okolo krku kožušinu z líšky. „Nemôžem s tým nič robiť...“ pomyslí si Snape. „ Do čerta, to čakanie je najhoršie, vedomie že nemôžem nič urobiť, že som bezmocný. Dumbledore povedal že sa ohlási. Ale kedy? Veď už prešlo niekoľko mesiacov a ja stále nič neviem. Nič neviem, prekliatý Dumbledore nikdy som nemal dopustiť aby ju vzal, ten starý...“ pokračuje vo svojích myšlienkach keď ho Nitara preruší. „Tak Severus!“ „ Nitara dvihne hlas a Snapea z premýšľania vytrhne. Snape spýtavo dvihne hlavu a pozrie na ňu. „Nechceš sa ísť obliecť?“ spýta sa Nitara a aplikuje na seba parfém. „ Som snáď nahý?“ Snape sa zamračí a pozrie na ňu. „Nie ale v tomto nemôžeš ísť“ odpovie Nitara a pichne ho prstom do hrude. „Ja tam nejdem, nechcem ísť...“ odvrkne kyslo Snape. „ Severus, musíš tam ísť, ako učiteľ rozohodne nesmieš chýbať a sľúbil si že pôjdeš so mnou“ Nitara ho začne presviedčať. Obaja sa chystajú na Kranwallský ples, usporiadaný ministerstvom mágie. Nitara sa usmieva a veľmi sa na ples teší. Na sebe má dlhé čierne zamatové šaty. „Áno“prikývne odmerane Snape. „Ale veľmi dobre vieš, že podobné večierky nenávidím“ šomre a zmení si hábit za trochu slávnostnejší. Potom si cez seba prehodí čierny dlhý kabát. Nitara sa mu zavesí na rameno a vykročia z domu von. Jediný človek, ktorý so Snapeom trávil čas bola Nitara ktorá sa po záhadnej smrti jej manžela, mohla slobodne a bez výčitiek vrhnúť do Snapeovej náruče, tak ako si to vždy predstavovala. Byť partnerkou najmocnejšieho spomedzi smrťožrútov. Užívať si jeho rešpekt a moc, stať sa váženou ženou po boku mocného muža. O pol hodinu sa už nachádzajú v škole plnej študentov, učiteľov z rôznych škôl a členov a pracovníkov z ministerstva. Nitara sa hrdo nesie zavesená na Snapea. „Severus, trochu sa usmej, no tak „ ozve sa k nemu a uhladí mu hábit. „Nebudem sa usmievať“zavrčí Snape. „No dobre ale správaj sa aspoň milo dobre? „pokračuje Nitara a pozrie mu do očí. „Nehovor mi čo mám robiť“ odpovie nakvasene Snape„ Sme tu dnes najkrajší pár, vždy som túžila po tom, byť po tvojom boku“ Nitara zatvorí oči a oprie sa mu hlavou o plece ignorujúc jeho zlú náladu. „Tak sa ti to splnilo Nitara“odpovie Snape s kyslým výrazom. „ Som rada že si už konečne zabudol „Nitara sa spokojne usmieva. „Aj ja som rád, veľmi ma to ťažilo“ odpovie Snape aj keď sám vie že klame a nikdy nezabudol. „Teraz už budeme spolu my dvaja, keď ten hlupák konečne zomrel, a tá žena, tá ťa už ani nepozná, máš od nej pokoj“ pokračuje Nitara mysliac Alicu. „Ani neviem kde je asi sa vrátila do vlasti“ odpovie Snape s predstieranou odmeranosťou. „Severus, si najmocnejší, nikto sa ti nemôže rovnať, ani Voldemort nie „ Nitara na neho pyšne hľadí. „Áno“Snape prikývne a pokúsi sa o úškrn. „Ako vyzerám?“spýta sa Nitara a pootáča sa pred ním. „Veľmi....pekne“ vysúka so seba Snape aj keď sa na jej šaty ledva pozrel. „Ďakujem“ Nitara sa usmeje a znovu sa mu zavesí na rameno. „Tak sa poď zvítať s hosťami“ dodá a ťahá ho k návštevníkom plesu. Snape sa s niektorými z nich rozpráva, medzi inými aj s Igorom Karkarovom ktorého doprevádza mladá žena s blond vlasmi. Po pol hodine si sadne za stôl a sleduje Nitaru ako sa zhovára s ostatnými hosťami sledujúc pri tom ako sa na neho od študentského stola mračí Melanie Wilsonová ktorá sa pred časom vrátila do školy. Postaví sa a vykročí von s mračivým výrazom, drgne pri tom do niekoľkých študentov ktorí mu stáli v ceste. Smeruje do svojej pracovne. Posadí sa do kresla a vyčaruje si pohár so zlatistou whisky. Odpije si a mierne sa pohojdávajúc vo svojom kresle premýšľa. O niekoľko minút na to, sa ozve klopanie na jeho dvere. Snape v domnení že je to Nitara, otrávene prevráti očami, zašomre niekoľko poznámok o tom, že nemá ani chvíľu súkromia a otvorí dvere. Zbadá v nich Flaviusa Fretcha. Ten bez dovolenia vstúpi do pracovne a zatvorí za sebou dvere. „Čo zasa chcete ?“ spýta sa otrávene Snape. „ Myslím že nie je rozumné ostávať tu a piť keď sa za múrmi vašej pracovne dejú zaujímavejšie veci, pán profesor“ odpovie Fretch. „Čo je vám do toho? To čo robím je moja vec tak sa do toho nemiešajte a vypadnite!“ zavrčí Snape. „ Prepáčte“odpovie zdvorilo Fretch. „Samozrejme že je to vaša vec, ja si len myslím že by ste mali byť viac na očiach. Ministerstvo vás sleduje a podozrieva zo smrti bývalého riaditeľa“ pokračuje. „S tým nič nemám..“odpovie odmerane Snape a dopije svoj pohár. „Možno nie, ale ľudia ktorými sa obklopujete by vám mohli v tejto záležitosti uškodiť“ dodá Fretch. „Napríklad Nitara...“pokračuje. Snape zúrivo hodí pohár o zem a ako víchor sa priženie k Fretchovi. Schmatne ho za hábit a agresívne trhne jeho vychudnutým telom k sebe. „Povedal som..aby ste sa nemiešali do vecí..ktoré sa vás netýkajú!“ precedí cez zuby a nebezpečne na neho pozerá. „Snažím sa vám len otvoriť oči“odpovie bez štipky emócie Fretch a nechá sa držať. „Kto ste aby ste mi tu radili? Kde beriete právo starať sa do môjho života?!“ vyprskne Snape a drgne ho k dverám aby odišiel. „ Som na vašej strane, a viem že toto divadlo ohľadom Nitary a toho všetkého je veľmi chabá lož na zakrytie toho že ste na pokraji síl, že si prajete zomrieť...“ zašepká Fretch. Snape na chvíľu sklopí zrak keď mu dôjde že sa rozpráva s nekromancerom, majstrom legilimencie ktorý jasne vidí jeho myšlienky. S človekom ktorý toho o smrti a mŕtvych vie oveľa viac ako ostatní. „ Nesúhlasím s touto hrou, aj keď uznávam že pre vaše postavanie je dôležitá. Nebolo by vhodné ukázať slabosť pán profesor... Nebuďte však ako Voldemort, pretože vy nie ste on“ pokračuje Fretch a napraví si hábit. „ Dnes je veľmi príjemný večer..“pokračuje a Snape na neho iba vražedne zazerá pripravený každú chvíľu mu nepekne ublížiť. „ Mali by sa sa ísť prejsť po pozemkoch, možno tam uvidíte...niečo zaujímavé...“ dokončí Fretch tajomne, otočí sa a odíde preč. Snape ostane stáť a nepriateľsky hľadí na dvere ktorými odišiel. Mávne svojím prútikom a kúzlom rozbitý pohár na zemi znovu scelí a položí ho na svoj stôl. S prútikom v ruke vykročí von z pracovne, keď narazí na Melanie Wilsonovú. „Čo tu chcete Wilsonová?!!“ zahuláka tak že sa jeho hlas ozýva chladnými chodbami hradu. „Prepáčte pán profesor“ Melanie sa hneď na začiatok ospravedlní. „Ste v poriadku?“spýta sa ho. „ Som, prečo by som nemal byť?! „vyprskne na ňu. „ Prepáčte pane, ale vôbec nevyzeráte dobre“ odpovie Melanie. „To ako vyzerám je moja vec Wilsonová! Tu nemáte čo pohľadávať! Vrátte sa na večierok“ rozkáže Snape.“ Pán profesor ja som vám chcela niečo povedať, čo vás možno bude zaujímať“ zašepká Melanie. Snape na ňu nepekne pozrie. „Tak hovorte, nemám na vaše nezmysly celý večer“ odpovie odmerane Snape. „Najprv by som sa chcela spýtať či neviete kde je profesorka Tomarová?“ spýta sa Melanie. „Nie...neviem a nebuďte zvedavá“ odpovie Snape a s kyslým výrazom k nej priblíži svoju tvár. „ Nikto to nevie a hovorí sa že ju vzali smrťožrúti tak som si myslela že...“ Melanie nedopovie keď jej Snape skočí do reči. „Vy nemyslite Wilsonová..hovorte čo chcete, alebo ma nezdržujte“ zavrčí . „ Môj otec mi hovoril že profesorku Tomarovú videl na Sunset Vallney, a aj ju vraj sleduje ministerstvo“ odpovie Melanie názov veľkej ulice. Snape chvíľu nič nehovorí ale napadne ho, že táto informácia by mu možno mohla pomôcť. „Hmm tam býva Dumbledore, žeby bola u neho?“ napadne ho. „Nie veď som tam bol...“ protirečí si v myšlienke, keď si spomenie koľkokrát navštívil Sunset Vallney, celé okolie aj Dumbledoreov dom no nič podozrivé nikdy nenašiel. „Ak je to všetko, tak sa vráťte do siene“ odpovie odmerane. „Všetko pane“ zašepká Melanie, otočí sa a odkráča preč. Snape výjde na pozemky kde okríkne niekoľko bozkávajúcich sa študentov aby si aspoň takto vylepšil svoju pochmúrnu náladu. Postaví sa k stromu kde nikto nie je a bezducho hľadí pred seba. „ Ale takto to nemôžete brať..“ ozve sa akýsi mužský hlas v diaľke za jeho chrbtom. „Ale pán profesor, keď ja neviem, mala som ostať s vami a nechodiť sem...“ozve sa jemný ženský hlas a Snapeovi sa okamžite pootvoria oči. Je si takmer istý , že vie komu ten hlas patrí. Rýchlo sa otočí a pozrie sa okolo seba po pozemkoch, vidí ako okolo stromu prešiel Dumbledore zakrývajúc postavu ktorá kráča pred ním. „Nechcete ho nájsť?“spýta sa Dumbledore. „Hovorili ste že si našiel inú ženu...smrťožrútku“ ozve sa ženský hlas a Snapeovi sa nekontrolovateľne rozbúcha srdce. „Alica....“ zo svojho hrdla vyderie tiché slovo. Pribehne k dvojici a odsotí Dumbledorea do strany. Len čo tak urobí díva sa na čiernovlasú peknú ženu s modrými očami. „Alica...“ zopakuje keď ju vidí a srdce sa mu rozbúcha ešte silnejšie. „Ehm Severus..dobrý večer“ ozve sa k nemu Dumbledore. Snape ho nevníma a bez žmurknutia šokovane hľadí na o hlavu nižšiu Alicu. Alica pozrie na Dumbledorea so spýtavým výrazom. „Severus..“ Dumbledore sa znovu ozve k Snapeovi. „Si to ty? ....Si ...to ty?...“ opakuje Snape hľadiac na Alicu a rukou sa jej dotkne čierneho pramienka vlasov. „Severus...ja...“Alica začne rozprávať aj keď nevie čo by povedala. Snape k nej rýchlo pristúpi a prudko ju obíjme. Pevne ju zviera rukami a trpko zavrie oči. „Konečne...“ zašepká. Alica sa takmer až nohami nedotýka zeme a odovzdane stojí vklinená v jeho náruči. „Severus..pusti ju...“ ozve sa riaditeľ a chytí ho za ruky aby ju pustil. Snapeom to ani nepohne a ďalej ju zviera. „ Zomieram........zomieram odkedy si odišla...“ opakuje potichu aby to Dumbledore nepočul a naliehavo sa k nej tisne. Alica sa cíti trochu čudne. „Severus ona ťa nepozná!“ ozve sa zvýšeným hlasom riaditeľ. Snape sa po týchto slovách pomaly odsunie a hľadí na ňu smutnými čiernymi očami. „Stále ťa nepozná“ pokračuje Dumbledore. „Temný pán jej na teba nenechal ani jednu jedinú myšlienku“dodá trochu ľútostivo keď vidí ako sa Snape tvári. Snape skloní hlavu. „To nevadí...“zašepká a znovu na ňu pozrie hypnotickým, takmer až posadnutým pohľadom. „Prišiel som za tebou...“pokračuje Dumbledore. „Vedel som že po tom, čo som urobil ma nebudeš počúvať a nebudeš so mnou ani chcieť odísť“ pokračuje riaditeľ. „ Preto som ju vzal, aby som ťa na ňu nalákal, a aby si si nechal všetko vysvetliť“ dodá. „ Tak to sa ti podarilo Albus...“zašepká Snape a nespúšta z nej oči. „Vedel som že keď ju uvidíš, budeš ochotný vypočuť ma a uveríš mojím slovám Severus“pokračuje Dumbledore. Snape odtrhne oči od Alice a hľadí na neho. „Vieme, ako jej vrátiť myšlienky na teba“pokračuje Dumbledore a Snape má v tvári v tej chvíli takmer až radostný výraz. „Vysvetli mi to „pokračuje Snape. „ Hmm budeš musieť ísť s nami na jedno miesto, tam príde ešte jeden človek ktorého existencia ťa...možno trochu prekvapí“odpovie trochu vyhýbavo Dumbledore a Snape mlčky prikývne. Prikročí k Alici a rukou ju pohladí po hlave ako nejakú bábiku. Alica iba čudne pozerá a radšej nič nehovorí. „Ale musíme ísť ešte do hradu za ministrom“ dodá opatrne Alica a mierne sa odsunie. „Počkajte nás tu“ povie a Snapeovi vyká. Pohne sa smerom k hradu. „Nie...“ Snape ju chytí za zápästie. „Nechoď do hradu, je tam Nitara...“pokrúti hlavou. „ Vaša manželka ?“spýta sa Alica a dvihne obočie. „Nie je to moja manželka“ nesúhlasne zašepká Snape.“Vaša milenka...“Alica sa poopraví. „Nechoď tam, pretože ak zistí že si tu, znovu po tebe pôjdu všetci smrťožrúti, ona je schopná poštvať ich na teba“pokračuje Snape a drží ju za zápästie. „Možno ma nespozná“odpovie Alica. „Spozná, nechoď....“zašepká Snape vezme jej ruku do tých svojích a nežne ju zovrie. Díva sa na ňu túžobne naliehavým pohľadom. „Vy ste predsa ten kto im rozkazuje nie ? Ako im ona môže rozkázať aby mi ublížili keď sa vám to nebude páčiť?“ spýta sa Alica. „To nie je také jednoduché vysvetliť. Nesmiem dať najavo že ťa mám rád, nesmiem sa prezradiť a ak by som s tým rázne nesúhlasil v tejto chvíli, určite by niečo začali tušiť. Vtedy som to mohol urobiť, lebo ťa brali ako moju milenku. Mohol som prikázať aby ťa nechali na pokoji, ale ak by som to urobil teraz keď ťa tak už neberú, sám by som sa prezradil a stratil by som všetok rešpekt ktorý mám, ktorý sa mi v tejto chvíli hodí.Ale Nitaru veľmi dobre poznám, bola by schopná zlákať ich na to aby ťa hľadali a zabili, ona by bola ochotná sľúbiť im čokoľvek, dokonca povedať že si to želám ja, a ja o tom ani nemusím vedieť. Sama dobre vieš že smrťožrúti nesmú vedieť o mojich pocitoch k tebe, myslia si že ma viac nezaujímaš ako moja milenka, preto by Nitare pomohli“ odpovie Snape a pokrúti hlavou. „Čože? Ja som bola vaša milenka ?“ Alica vystrašene hľadí. „ Nebola...ale oni si mysleli že áno..“ odpovie Snape a pohladí ju po pleci. „Hmm dobre, tak vy dvaja počkajte tu, ja tam pôjdem, keď sa vrátim odídeme“ vyhlási Dumbledore a kráča k hradu. Snape neprestajne pozerá na Alicu až jej to príde nepríjemné. „Môžete mi vysvetliť prečo na mňa toľko zízate?!“ zavrčí Alica. „ Prepáč....“zašepká Snape a nespúšta z nej svoje oči. „To že si prišla nazad je....“pokrúti hlavou a nevie ako to dokončiť. „ Tak dlho som ťa nevidel, potreboval som sa ťa dotknúť, vidieť ťa.........“prikráča k nej a znovu ju pohladí po tvári. „Nechajte ma..!“ Alica zlostne zavrčí. Snape odstúpi. „Prepáč...“odpovie jej a vie že sa na ňu za jej odmietanie nesmie hnevať pretože Alica ho stále ešte nepozná. „Kým sa nevráti Dumbledore tak sa ku mne nepribližujte“ Alica zavrčí a namieri na neho svoj prútik. Snape zmierlivo dvihne ruky a urobí pár krokov do zadu. Mlčky stojí a hľadí na ňu. „Vy mi chcete vrátiť pamäť a čo urobíte so svojou milenkou keď sa to podarí?“ spýta sa Alica. „ Zbavím sa jej, nechcem ju...“ vyŕkne Snape. „ Zbavíte ?“ Alica dvihne obočie. „Pošlem ju preč“ vysvetlí Snape aby nemyslela na to najhoršie. „Dumbledore mi raz povedal že vy ma vraj milujete, ale ja tomu neverím pretože žiaden smrťožrút to nevie a navyše k tomu prispieva aj fakt že ste si neváhali nájsť milenku“ odpovie Alica a čaká jeho reakciu. Snape sa zamračí. „Musíme sa o tom baviť ?“ spýta sa aby nemusel k tejto téme nič hovoriť.“Nemusíme, mne je to v podstate jedno, ale toto svedčí o tom čo ste za človeka“ odpovie Alica s úmyslom uraziť ho. „ Ja viem aký som, nemusíš mi to pripomínať a Nitaru som si ani nemusel hľadať, prišla sama „ povie na svoju obranu no nepekne sa na ňu zamračí. „ Iste a vy kto sa oháňa tým že ma milujete to príjmete a pokojne máte milenku. Tak ako ostatní dávate voľný priebeh svojím potrebám, tak ako všetci smrťožrúti...samozrejme. Vy nemáte o láske ani poňatia... „ odpovie odmerane Alica.“Ja o tomto cite nehovorím a ani som nehovoril začala si ty...“ odpovie Snape „Ty ani len netušíš aké sú moje potreby a ak by som ti to mal ukazovať tak by si ma neznášala ešte viac, tak ma neprovokuj“ dodá a mračí sa na ňu pre jej drzosť. Dumbledore sa po chvíli vráti a všetci traja sa odhmotnia .