31. - 32. kapitola
31. kapitola - Spomienky na minulosť
O deň neskôr, len čo sa skončí výučba, masy škriatkov pripravuju hrad na Dumbledoreove narodeniny odievajúc ho do slávnostnej výzdoby riaditeľovej obľúbenej striebornej farby. „Konečne pôjdem domov, po takom dlhom čase „povie potichu Snape Alici stojacej vedľa jeho stola, ktorá si prezerá niekoľko písomiek študentov a podľa dátumu už pomerne starých. Za posledné dni hovoril Snape všetko naozaj nesmierne potichu, takmer až šepkal. Jeho dokonale čistý hlas sa tak javil ako hlas človeka nadmieru tajomného a obvykle mĺkveho. Nehovoriac nič nahlas, nič navyše. Ako hlas človeka ktorý miloval ticho, ktorý nerozprával keď nemusel a všetko čo kedy povedal boli slová nadmieru zmysluplné a premyslené.„Verím ti že sa ti cnie Severus“Alica prikývne a pomôže mu zabaliť pár vecí. „Skúsme sa prosím tváriť tak, že všetky naše problémy neexistujú, som z toho naozaj unavená“ poprosí ho. „Hmm ako povieš“ šepne Snape prekvapene odovzdaným hlasom a svoj zrak zabodáva k oknu kde na odľahlejšej časti hradu, ktorú obývali škriatkovia pracujúci na hrade videl sedieť kŕdeľ vrán. „Čo je Severus?“spýta sa Alica. Snape mĺkvo prikročí k oknu a díva sa cez neho akýmsi ustarosteným výrazom. „Mám čudný pocit...“ šepne Snape hľadiac na chodiace čierne vtáky po streche. „Aký?“spýta sa Alica. „Mám pocit že keď odtiaľto neodídeme, tak na to veľmi doplatíme“ šepne znovu. „ Čo tým myslíš?“spýta sa Alica znepokojene. „Neviem ti to popísať, je to iba pocit. Je to ako výstraha aby som ťa vzal z hradu preč, aby som odišiel aj ja“dodá. „Myslíš že sa niečo stane?“spýta sa Alica prekvapene. „Myslím že nie a aj keby áno, ja mám iné starosti...“ povie Snape tichým hlasom, chvíľu na ňu uprie svoje čierne oči a následne vykročí von nasledovaný kuframi.
Len čo sa dostanú do Snapeového domu, zmocní sa ho nostalgia. Zahľadí sa na oblú postavu Lyset ktorá ho víta s prekvapeným úsmevom. „Severus..to je ale prekvapenie, v televízii bolo že si v Azkabane, si v poriadku?A kto je toto?“spýta sa okamžite.“Už nie som v Azkabane“odpovie jej odmerane.“Dobrý deň , som Alica“Alica vstúpi a pozdraví ju.“Lyset , som nová chyžná“Lyset jej podá ruku. „ Tak a vy ste Severusova....“ Lyset podivne hľadí lebo nevie čo si má o tom myslieť. „Je to moja...“ Snape sa otočí keď na neho Alica spýtavo pozrie. „ .... manželka...“dopovie. „Ty si ženatý?No tak ale toto mi nespomenul ani riaditeľ“ Lyset šokovane zazrie na Alicu a Alica šokovane na Snapea. „ Ehm ja no..viete boli sme so Severusom odlúčení, potrebovala som si niečo vybaviť doma a tak“ Alica sa usmeje keď vie, že Lyset jej neanglický prízvuk určite zaregistrovala.“Takže ste potom pani domu, to je skvelé, kým ste tu neboli mala som z vášho manžela pocit, že je poriadne deprimovaný, odmietal jesť moje jedlo neviem či som taka mizerná kuchárka alebo to bolo pre niečo iné..“poznamená Lyset. Snape ich diskusiu nevníma a nostalgicky si pozerá svoju obývačku ktorá je vďaka Lyset bez prachu a udržiavaná, knihy pekne zoradené a nedotknuté, kryštášová fľaša s whisky na rovnakom mieste a s rovnakým obsahom aký tam nechal.“Asi to druhé, hmm postarám a o neho Lyset“Alica sa zameje. Lyset prikývne a odíde. „Manželka?“Alica na Snapea pobavene pozrie.“Čo som mal povedať?“Snape spýtavo hľadí. „Ty myslíš na manželstvo?“Alica pobavene hľadí keďže vie, že Snape nie je typ na ženenie. „ Budeš moja aj pred úradmi“odpovie Snape svojím tradičným majetníckym argumentom, dávajúc jej najavo že by bol rád ak by bola jeho ženou. „Hmm dobre..“odpovie Alica pobavene ked jej je úplne jasné ,že s ňou chce byť v manželskom zväzku lebo ju má rád a tradične to zakrýva za svoju formulkou o vlastnení a o rečiach o tom že ona mu patrí, je jeho majetkom a ďaľšou siahodlhou hromadou rečí hodných smrťožrúta. Obaja sa vyberú na poschodie do Snapeovej izby.“Je to tu rovnaké..“šepne Snape rozhliadajúc sa, či sú jeho predmety na obvyklom mieste ako keď odišiel. Jeho pozorné oko okamžite skontroluje flakóny s elixírmi či niektorý nechýba a puntičkársky ich urovná v polici keď má pocit, že nie všetky okraje flakónov sa dotýkaju pomyselnej čiary na polici ktorú si stanovil ako hranicu pre neprekročenie uložených elixírov.“ Neuveríš ale mne to tu chýbalo“ Alica sa usmeje. „Hmm tvoja mysľomisa..“ pozrie do rohu na vysokú mysľomisu. Snape jemne pokrčí obočie. „Môžem vidieť jej obsah?“spýta sa Alica. Snape trochu sklopí zrak. „Pozri si ho..idem do pracovne“povie stroho a odíde. „Hmm asi ho to neteší“pomyslí si Alica, keď videla ako odišiel. Hľadiac na modrastú hladinu mysľomisy sa do nej zadíva. „Čo znamenajú tie myšlienky Snape ?!“ozve sa krutý hlas Voldemorta. „Znamenie na vašom predlaktí nie je nič iné ako znak podľa ktorého Vás pán zla katalogizuje..“ zjaví sa myšlienka ktorú mu kedysi povedala Alica. „Tak žena Severus..“ prehluší ju opäť Voldemort. „Crucio!“ zreve a vyšle na Snapea mučivú kliadbu. Snape padne na zem a bolestivo sa skrúca. Voldemort prikročí a skloní sa nad neho. „Dal som ti predsa Woodovú, čo bolo na nej zlé?“spýta sa Voldemort. „Táto nie je pre teba, dostaneš tú, ktorú ti určím“ dodá krúto hľadiac na Snapeovu skrvavenú tvár. Myšlienka po chvíli zanikne v hustej hmle. „Patrí mne a ani ty mi ju nevezmeš počuješ? Ani sa o to nepokúšaj, lebo ti ublížim!“zbadá nahnevaného Snapea ako sa vyhrážal Dumbledoreovi. „ Panna s čistou krvou ho zastaví, tak znelo proroctvo“ ozve sa Dumbledoreov chrapľavý hlas. „ Vezmem si ju ako prvý, jej panenstvo bude moje...“ozve sa prudký Snapeov hlas. „Je to lož, žiadne proroctvo sa nikdy nevyplnilo Albus a ty to vieš“ pokračuje. „Nie som si tým istý....“ myšlienka opäť zanikne a vystrieda ju iná. „Si si istý že jej chceš dať svoju najvyššiu ochranu? Rozmysli si to, potom už nieť cesty späť“ozve sa opäť Dumbledoreov hlas. „ Veď k smrti spienam prázdne ruky...“ šepne Snapeov zlomený hlas a Alici sa vybaví myšlienka o tom ako túto vetu povedal Jane, keď o Alici nemal žiadne správy. Myšlienka zmizne a Alica odrazu hľadí do tváre Alyn Woodovej, vidí ju prejsť k Snapeovi ako ho pobozkala. „Bola len nesmiernou túžbou, zvieracou a dychtivou ženou ...to bola Alyn“ozve sa Snapeov hlas. „Ona je iná... bola stvorená ako symbol ochrany, ako symbol nežnosti „ozve sa cudzí hlas ktorý Alica nespozná. „Je krehká a zraniteľná..“pokračuje hlas. „Miluješ ju, sám nedokážeš ten cit popísať...ona je najvyššia bytosť, mnoho iných by cítilo to čo cítiš ty, musíš ju strážiť lebo ti ju vezmú...“dokončí a myšlienka opäť zmizne. „Nenávidím ťa...opäť si ma oklamala! Nenávidím ťa, zmizni z môjho života...!“zhmotní sa myšlienka v ktorej Snape kričí. „ Nenávidím ťa Tomarová! Vymažem z mysle ten prekliatý deň keď som ťa stretol...“ sleduje myšlienku a do očí sa jej nahrnú slzy ľútosti. „ Musíš s ňou splodiť dieťa, potom ostane s tebou..“ zjaví sa tvár slúžky Jane a vedľa nej sediaceho Snapea. „ Keď s tebou otehotnie získaš ju navždy, získaš potomka s na polovicu čistou krvou, najmocnejšieho mága v našom svete ktorý bude nosiť meno Snape...“ dopovie Jane. „Dosť!“ Alica zakričí a tok myšlienok sa skončí. Prudko odstúpi od mysľomisy a tváriac sa šokovane a znepokojene iba hľadí na prázdna. Pomaly z jeho izby vykročí a vstúpi do pracovne. Vidí ho sedieť za stolom a študovať knihy o elixíroch, sem tam čosi podškrtnúť, gombík pri krku na hábite má rozopnutý a havranie vlasy šibalsky strapaté aj keď jeho výraz ľadového kráľa by ihneď všetky šibalské myšlienky okamžite zlikvidoval. „Možno som na niečo prišiel..“povie jej. Alica sa iba nemo posadí a hľadí na neho. „Čo je ?“spýta sa jej ked vidí, že sa na neho mračí. „Videla som tvoje myšlienky, čo všetko si prežil, o čom premýšľaš“povie Alica. „Tak aspoň vieš na čo obvykle myslím a ako sa cítím“povie jej keď vidí že Alica sa tvári smutne. „Miluješ ma veľmi podivnou láskou Severus..“Alica na neho zarazene hľadí, trochu prižmúri oči. „Veľmi obetavou a ochraniteľskou ale na druhej strane veľmi krutou a posadnutou“ povie mu tichým hlasom. „Ty sám vieš že si mocný muž, mohol by si ma mať aj vtedy ak by som nechcela, prinútil by si ma aby som s tebou ostala...“ šepne Alica. „ Potrebujem ťa, ale k ničomu ťa nebudem nútiť, ty vieš že od teba závisím. Nedokázal som si uchrániť myseľ pred citom ktorý prišiel v ten deň keď som ťa spoznal, akokoľvek som sa snažil, a odmietal ho, nešlo to..“pokrúti hlavou. „Ak chceš odísť tak... môžeš“ Snape sa nahnevane pozrie inam ale rozpráva tichým hlasom. „Ja predsa nechcem odísť Severus..“Alica k nemu pristúpi s nevinným výrazom a dotkne sa jeho líca. „ Snažím sa pochopiť čo vo mne vidíš...“ šepne mu. „ Prečo más pocit že musíš byť môj ochranca, prečo na mne závisíš, prečo je to tak? Prečo na mne závisíš tak veľmi že si ochotný všetko tomu podriadiť, zabiť človeka...“pokrúti hlavou. Snape chvíľu iba nemo hľadí na roh stola potom však dvihne zrak. „ Ja viem iba to že ak o teba prídem môj život stratí aj posledný zbytok zmyslu, budem tam kde som bol celý svoj život, budem nešťasný...“ povie Snape zatrpknuto a zamračene. „A teraz..si šťastný? Nevyzeráš tak „ Alica pokrúti hlavou. „Som šťastný“ uzavrie to Snape a pozrie na ňu. „ Ty ma poznáš Alica..“ zabodne do nej svoje čierne oči. „ Vieš ako od teba závisím, nechal som si ťa nájsť smrťožrútmi, nechal som ich aby ťa našli, aby mi ťa vrátili, pretože ty patríš ku mne a už nikdy sa to nesmie zmeniť. Nikto na teba nemá väčšie právo ako ja, ak by som ťa nechal ísť, musel by som ublížiť tomu kto by zastal moje miesto“ trochu výhražne pozrie. Alica trochu zneistie. „A ty veľmi dobre vieš že to urobím“ dodá a hypnoticky ju sleduje ani nežmurkne. „ Ja viem že ti ničím život, ale inak to neviem...“ dodá prísne. „Ale to nie je pravda Severus, len tvoja láska je veľmi podivná, také niečo som ešte nikdy nevidela..“ šepne Alica. „Možno by sme mali íšť von, tento dom niekedy nemusí pôsobiť príjemne“ šepne Snape. Alica na to iba nemo prikývne a nasleduje ho. „Severus už si premýšľal čo bude až skončí školský rok? Onedlho bude jún...“ povie Alica a sleduje na stmievajúcej sa oblohe niekoľko oblakov. „Zmiznem odtiaľto....“povie Snape so zamračeným výrazom kráčajúc s rukami vo vreckách. „Pamätáš sa na veštby? „ spýta sa Alica so znepokojením v očiach. „Máme pár dní na to, aby sme pripravili elixír o ktorom hovoril Dumbledore, podľa veštby a šiesteho júna všetko začne...“ šepne. „ Veštba je len veštba....Alica...“ povie Snape kráčajúc, vstupujúc do lesa plného listnatých a na podiv aj ihličnatých stromov naraz a množstva zvieracích očí ktoré ich sledujú. „Nemali by sme ju podceniť..“ odpovie Alica a nasleduje ho. Snape zastane a hľadí do dialky. Sleduje v diaľave muža v otrhanom kabáte s ryšavými vlasmi. „Nie je to Červochvost?“spýta sa Alica keď ho zbadá. „Je...“ šepne Snape a ukryje svoje i Alicino telo za strom aby boli nenápadní. „Hmm čo to tam robi?“spýta sa šeptom Alica sledujúc Červochvosta ako čosi hľadá. „Zrejme skúša prilákať jednorožcov...“ povie potichu Snape sledujúc ho ako čosi ukladá na zem. „Potrebuje ich krv pre zrodenie svojho pána..“ dodá s obavami v očiach. „Zasiahneme..“ povie Alica a vyberie prútik. „Nie..“ Snape ju zastaví. „Nesmieme zasahovať do ich plánov, musíme ich teraz iba sledovať...čo robia...“ šepne sledujúc ako k Červochvostovi prišiel jednorožec, na to ako ho kúzlom usmrtil a vysal mu krv tenkou sklenenou pipetou do čohosi koženého. „Odporný chlap..“ šepne zhnusene Alica sledujúc čo robí. „Nemáme veľa času..“ šepne Snape a potiahne ju za rukáv aby ho nasledovala. Vykročí hustým lesom premýšľajúc o Červochvostovi ako o tvorovi ktorý sa jej nezdal úplne ako človek, skôr akési podivné monštrum napoly so znakmi potkana, večný služobník smrťožrútov. „Kam ideme Severus?“spýta sa Alica. „Riaditeľ má pravdu, musíme získať všetko potrebné pre Sabouradov dych..“ šepne Snape rýchlo kráčajúc do mesta. „Máme väčšiu šancu poraziť ho ak bude vystupovať iba ako človek, ako čarodejník, žiadna iná bytosť, elixír nám pomôže...“ dodá. „A vieš kde to získame?“spýta sa Alica a rýchlo ho nasleduje. „Myslím že áno“ šepne Snape a kráča už o pár minút po ulici v meste. Po chvíli vstúpi do machom obrasteného domu. „Snape...došli zásoby?“uvíta ho muž so štrbavým úsmevom. „Potrebujem s ním hovoriť..“povie mužovi a čaká. Muž iba nemo prikývne a mihne hlavou aby ho obaja nasledovali. Zavedie ich do rozľahlej miestnosti so starým nábytkom uprostred ktorej sedí šedivý muž na hnedom gauči a číta noviny. „Severus..“ozve sa muž chrapčivým hlasom. „To musí byť vážne keď si ma navštívil....“šepne muž. „Aurelius..“Snape ho osloví. „Potrebujem Sabouradov dych...“ povie. Muž pootvorí oči a používajúc drevenú palicu sa postaví na nohy. „Myslíš že týmto ho zastavíš?“spýta sa Aurelius. „ Nebude taký silný...“ odpovie Snape. „ Dobre Severus..“muž prikývne ale premeriava si ho. „Predám ti Sabouradov dych, dúfam ale že vieš čo robíš...“ varovne na neho pozrie. Snape len nemo prikývne. „Nasleduj ma..“ šepne mu a vykročí do ďaľšej miestnosti. „Počkaj tu..“povie Snape hľadiac na Alicu a muža začne nasledovať. Po chvíli sa vrátia obaja. „Priviedol si aj ju...“ ozve sa starý Aurelius a premerá si Alicu. „Slečna Tomarová...“ osloví ju. Alica na neho spýtavo pozrie. „Máte pred sebou dlhú cestu..“ pokračuje a prezerá si ju. „Aj vy ste...“ ozve sa Alica. „Aj ja som smrťožrút, rovnako ako Severus, bohužial som už starý a nie som pre neho už dosť dobrý“ šepne Aurelius a odkašle si. „Musíte využiť jeho nepozornosť, jeho slabosť, Temný pán je slabý...keď ostane sám, verte mi“ pokračuje Aurelius a pozrie aj na Snapea. „Dávajte si pozor a dobre si premyslite to čo urobíte, ale ak chcete moju skromnú radu..“uškrnie sa. „ Vy by ste mali pôsobiť ako návnada..“ šepne a ďalej sa uškŕňa. „Musíme už ísť..“ ozve sa prísne Snape, chytí Alicu za zápästie a vyvedie ju von.
32. kapitola - Pomocník
Celú cestu domov Snape mlčal, nereagoval na nič čo sa ho Alica pýtala na tie Aureliusové slova o tom, že ona by mala byť nejaká návnada a ďaľšie veci ktoré ju zaujímali. Zdalo sa že premýšľal. „Severus povieš mi čo myslel ten chlap tým že dúfa že vieš čo robíš? A čo to malo byť s tou návnadou?“spýta sa Alica len čo sa vrátia do domu. Snape z vrecka vyberie malý fialový elixír ktorý si prehliada. „Sabouradov dych zbaví démona démonickej moci, čarodejníka čarodejníckej...pri nesprávnom použití sa môže stať že ty aj ja ostaneme obyčajnými muklami..“vysvetlí Snape. Alica ostane zarazene stáť. „Ako je niečo také možné?“spýta sa šokovane. „Ja nepoznám jeho presnú prípravu“Snape nesúhlasne pokrúti hlavou a Alici sa zdá, že Snape po prvýkrát niečo nevie. „A taktiež sa obávam, že ho tu nemôžem držať len tak...“ dodá. „Prečo?“spýta sa Alica keď sa z vonku ozvú výkriky ľudí. Snape výjde von a hľadí na hromadu podivných bytostí vyliezajúcich z neďalekého jazera a niekoľko vystrašených muklov ktorí pri jazere stáli. „ Preboha..“ šepne Alica pri pohľade na kostlivé slizké telá obalené do tenkej hnedo-zelenej kože. „To sú vodní ľudia..“ šepne so zatajeným dychom. „Čo sa to deje...?“spýta sa vydesene sama seba a hľadí na to akú paniku u muklov vyvolali. „Postaraj sa o tých ľudí Alica..“ povie Snape s mrazom v tvári. Alica nemo prikývne a rýchlo pribehne k dvom mužom, jednej žene a trom deťom. „Poďte so mnou...poďte...“začne ich rýchlo ťahať preč. Vydesení muklovia ju okamžite nasledujú ďalej do obývanej časti štvrte. „ Mors repentina!“ zreve Snape okamžite smerom k približujúcim sa bytostiam. Len čo ich zasiahne jasné svetlo doprevádzané mohutnou vzduchovou vlnou, na zemi i na hladine jazera odkiaľ vychádzali ostanú ležať nehybné mŕtve telá. Nastane okamžité ticho.Obzrie sa za Alicou či ich odviedla a keď ju nevidí, vráti svoj pohľad opäť na miesto kde ich usmrtil. Na zemi i na hladine jazera však už miesto tiel vodných ľudí vidí množstvo uhynutých rýb, žiab a rakov. Prižmúri oči a s chladným výrazom na to pozrie. Obzerajúc sa po okolí sleduje, či ešte niekoho neuvidí. Potom, len čo sa uistí že bol pri jazere sám, vráti sa k domom ležiacim od jazera iba niekoľko desiatok metrov. Chvíľu len tak stojí a obhliada sa snažiac sa nájsť Alicu. Po chvíli ju zbadá ako sa k nemu blíži od skupiny ľudí ktorých vzala od jazera, ktorí sa okolo seba zmätene obzerajú. „Budeme im musieť vymazať myšlienky na to čo videli..“povie Snape. „ Už som to urobila Severus..“povie Alica s obavami v očiach. „Čo sa to deje ? Prečo na nich vodní ľudia útočili? A ako je možné že žiju v týchto jazerách?Toto som nikdy nevidela..ved tu žijú aj muklovia vodní ľudia tu nemajú čo robiť“ šepne. „Poď dnu..“ povie Snape a kráča späť do svojho domu. Len čo vstupia Snape sa posadí na gauč v obývačke. „Sabouradov dych je mocný elixír vyžarujúci energiu, prebúdza a láka k sebe rôzne bytosti od vodných ľudí až po nemŕtvych, nemôžeme ho tu mať pretože to pre tunajších muklov môže znamenať aj smrť“ povie Snape. „Kde ho chceš nechať?“spýta sa Alica. „ Na hrade. Hrad je dobre zabezpečený kúzlami, zajtra tam pôjdeme aj keď...som to nemal v pláne..“ šepne Snape, postaví sa a položí elixir na jednu z políc. Očaruje ho fialovým svetlom a elixír sa tam začne vznášať. „Aby nepôsobil tak ako nemá...ďaľšie stretnutie s bytosťami z nášho sveta by na nás mohlo vrhnúť tieň pochybností u muklov, a odhaliť kto sme..“ šepne aj keď má pocit ,že je to skôr len pre seba mieriac na elixír prútikom. Oblá ampulka s uzáverom sa pomaly začne vo vzduchu otáčať okolo svojej osi. „A čo si mal v pláne?“ Alica k nemu prikráča. Snape na ňu otočí hlavu a premerá si ju. „Ostať tu...“ šepne stroho a otočí sa k nej. Chce čosi povedať, no v tej chvíli vstúpi do domu Narcissa. „Ahoj..“pozdraví ich. „Nie je na návštevy trochu neskoro Narcissa?“spýta sa Snape a premerá si aj ju s prísnym a vyčítavým pohľadom akokeby mu kazila jeho plány na noc. „Prepáč“ šepne Narcissa a z rúk si zvlečie čipkované rukavičky čiernej farby, približujúc sa k nim, zanechávajúc tak po sebe v obývačke parfumovú stopu príjemnej vôňe. „Ahoj Alica..“pozrie na Alicu. Snape sa na to zahľadí a príde mu podivné, že sa takto zdravia, keďže Narcissa je smrťožrútka a s Alicou sa nikdy nemali v láske. Pamätal si obdobia z minulosti, keď sa Narcissa radila k tým smrťožrútom ktorí nepríjmali Snapeovu slabosť pre ňu, hoci by podľa smrťožrútskych pravidiel, ktorých sa mal držať aj Snape, mala byť pre neho úhlavným nepriateľom tak ako pre ostatných smrťožrútov. „Tak čo sa deje ?“spýtavo hľadí na Narcissu, ktorá si už medzitým vybrala malé staromódne vyzerajúce zrkadielko so strieborným rámom a upravila si vlasy ktoré boli rozfúkané vetrom z vonku. „Bojím sa toho, že Voldemort je na najlepšej ceste k návratu. Červochvost našiel všetko pre jeho návrat a nám neostáva veľa času..“ Narcissa pokrúti hlavou. „Navyše sa v Londýne medzi jeho spriaznenými šepká, že sa vráti už čoskoro no podľa veštby máme ešte dva týždne kým sa to stane“ pokračuje znepokojene. „Odkiaľ vieš o veštbách?“spýta sa podozrievavo Snape. Narcissa pozrie na Alicu a potom na neho. „To ja som ich interpretovala“povie napokon dúfajúc, že Snape to vezme pokojne. Poznala ho a vedela že on nemá rád keď sa niečo deje za jeho chrbtom. „ Hmm jasnovidecký kryštáľ...bohatá osoba..ako hovorila Trellawneyová“ šepne Snape. „Mohlo ma napadnúť že Narcissa do tejto skupiny zapadá“ prebodne ju čiernymi očami akousi vyčítavou tvárou, dávajúc jej najavo že nemá rád keď mu niečo tají. „ Severus o to teraz nejde...“ šepne Narcissa. „ Ak sa vráti, jediná možnosť ako sa ho potom zbaviť je uzavrieť ho do démonického kameňa.. nazad“ dodá. „Alebo urobiť preventívne práve toto s jeho bratom..“ Snape ju doplní. „ Myslím že jeden má...“ začne Narcissa. „Som s touto situáciou oboznámený Narcissa“Snape k nej prikročí. „ Som rád že si prišla..“povie a pozrie na vchodové dvere ktoré sa otvoria. Narcissa na nich pozrie a je jej jasne, že ju slušne vyhadzuje. Hľadiac na jeho nekompromisný a ľadový výraz v tvári sa neodváži nič namietať. „Hmm tak si daj pozor..“ šepne, otočí sa a klopkajúc na vysokých opätkoch kožených topánok vykráča von. „ Kto má démonický kameň Severus?“spýta sa Alica a nasleduje Snapea hore schodami, keď zbadala že sa rozhodol ísť do svojej izby. „ Willek..“odpovie jej stroho Snape a vkročí k sebe do izby, mlčky sa posadí na posteľ. „Má ich mnoho, nevšimla si si to keď sme boli v jeho dome?“spýta sa jej. „Nie..“Alica nesúhlasne pokrúti hlavou. „Ja pôjdem k Willekovi pre ten kameň a ty pôjdeš do hradu uložiť elixír“ navrhne Alica. „Nie“Snape to rázne zamietne. „Nespustím ťa z očí...“dodá chladne. „Ale prosím ťa ja sa o seba viem postarať“ povie Alica otrávene, lebo ju to už hnevá keď s ňou Snape stále niekam chodí ako keby bola slabá alebo nevládna. „Tak na to máme iste rozdielne názory“odpovie jej Snape s ľadovým výrazom v tvári a dáva jej najavo, že s ňou o tejto téme nehodlá nijak vyjednávať a bude sa robiť to čo povie on. Ostatne tak ako to bolo vždy. Snape dobre vedel ako si presadiť svoje, čokolvek už chcel. Aj keď sa snažil miestami počúvať aj Alicine názory, nikdy neupustil od svojej tradície podľa ktorej bol jeho názor názorom všemocným a jedinečným a pred ktorým sa museli ostatní skloniť a prijať ho. Ako chlap pomerne konzervatívnej povahy mal v mysli zakorenené, že mužský názor je vždy ten lepší. A o to zvlášť keď to bol konkrétne jeho názor. Rád preto robil rozhodnutia, rád sa díval ako sa mu Alica podriadi, vzbudzovalo to v ňom istý druh nadvlády nad ňou a rovnako tak aj pocit mužskej sily či mierne vzrušenie. „Tak poďme za Willekom teraz“ navrhne Alica. „Je neskoro..“odvrkne Snape akosi lenivo a nerád by sa s ňou túlal po nociach keď nevie ako sú na tom Voldemortoví zvedovia a či im niečo nehrozí. „Severus nemáme čas, elixír tu zatiaľ ostane, veď je tu Lyset“povie Alica. „“Lyset ho neuchráni ak by sa niečo stalo, niekoho tu nechám..“ povie Snape dávajúc najavo, že súhlasí s tým aby išli hneď aj keď jeho výraz je akýsi zamyslený a ustarostený. „Smrťožrútov?“spýta sa Alica zamračene. „Áno, ale tých ktorí už nechcú Voldemorta“odpovie Snape na svoju obranu aby mu opäť nezačala vyčítať to s akými ľuďmi sa stretáva. „Voldemort stratil mnoho priaznivcov však?“spýta sa Alica. „Nie je to nič v porovnaní s tým koľko ich ešte má..“odpovie Snape a namieri si prútikom na ľavé predlaktie cez hábit. Potom prútik skloní. „Našťastie si pamätám ako sme sa tam dostali, môžeme použiť transformačný prach“ dodá Snape. „Tí ľudia v dedine kde žil nás asi neuvidia radi..“ pípne Alica a len čo zbadala že Snape vybral transformačný prach chytila ho oboma rukami za plecia.
O necelé dve hodiny sa zjavia priamo pri veľkej tabuli označujúcej vstup do dediny. Snape sa neisto porozhliadne po okolí bez života, plnom stromov a kríkov listami sivastej farby, ako keby im akýsi popol bránil vo farebnosti a živote. Nevidí žiaden hmyz, žiaden život. „Je to tu nejaké pusté, keď sme tu boli minule bolo to tu rušnejšie, lietali tu tie veľké motýle a hmyz nie?“spýta sa Alica začudovane pri spomienke na gigantický hmyz, ktorý sa jej vtedy štítil a ktorého obrovskú veľkosť ani nechápala. Snape nič nepovie, mlčky ju chytí za zápästie ako keby ju chcel k sebe pripútať a vykročí v druhej ruke držiac prútik. Dedina je pustá a bez života, niektoré domy obhorené, zničené, okná rozbité, miesto studne kde predtým videli ženu vidia iba veľký otvor v zemi odkiaľ dedinčania kedysi čerpali vodu. „Nikto tu nie je, žiadni ľudia, žiadne zvieratá..“preglgne Alica s obavami. „To bude asi dielo Willeka..“šepne Snape no ostražito hľadí. „Ten človek okolo seba šíril zlo všade kam prišiel..“ dodá približujúc sa k postave ležiacej na zemi. „Je tam človek..“ šepne Alica a nechá sa Snapeovou rukou držať. Snape prikráča k človeku ležiacemu na zemi tvárou k zemi, skloní sa a prevráti ho na brucho. Ozve sa tichý mužský bolestivý hlas. „To je ten pán ktorý nás prijal vo svojom dome a porozprával nam vo Willekovi...“šepne Alica. „Čo sa tu stalo?“spýta sa okamžite muža. „ Prišli si po neho, po to čo vedel..“ šepne muž na pokraji síl. „Kto prišiel?Prečo ublížili vám?“spýta sa Alica. „To neviem...“ muž vydýchne a zatvorí oči ostane nehybne ležať. Alici sa do očí natisnú slzy ľutosti. „ Dalo sa to čakať“povie Snape a vezme ju preč od muža. „V tejto dedine zomreli ľudia, nechcem si ani predstaviť ako to vyzerá v tých domoch“povie Alica. „Musíme ísť do jeho domu pre to, pre čo sme prišli, nič iné nás nezuajíma“povie Snape chladne a bez štipky súcitu voči spúšti v dedine a zosnulým ľudom. Alica sa zamračí.“Nenechali tu nič, zabili ešte aj zvieratá..“ šepne Alica pri pohľade na maštaľ kde leží niekoľko uhynutých koní ktorých obkolesilo obrovské množstvo múch. Pomaly vykročia hore kopcom a blížia sa k cintorínu a Willekovmu domu. Len čo trochu pristúpia, všimnú si že niektoré hrobky sú otvorené, z iných trčia ruky či nohy a vzduchom sa šíri neznesiteľný zápach.“To bude práca profesora Willeka..“ šepne Snape pri pohľade na jednu z hrobiek. „Je to tu desivé...“šepne trochu bojazlivo Alica. „Pôjdeme do jeho domu...“ šepne Snape a pomaly do domu vstúpi. Rovnako ako vonku, aj v dome cíti neznesiteľný hnilobný zápach. „Boli v jeho dome, nezostal tu kameň na kameni“ šepne Alica keď vidí prozhadzované veci a nábytok. „ Voldemortoví ľudia...“ šepne Snape. „Ako vieš?“spýta sa Alica. „ Pôsobil som s nimi dlhé roky, poznám ich rukopis...“ povie Snape mysliac tým, že praktiky smrťožrútov pozná a sám sa ich aj účastnil.“ Zdá sa že hľadali démonické kamene, asi tušili že ich budeme chcieť vziať my...“ povie Snape.“ Severus...“ ozve sa Alica. „Tu je Willek..“ dodá keď odstrčí menšiu skrinku a odhalí útle telo starca. Snape k nemu prikráča. „Zdá sa že je mŕtvy už veľmi dlho..“ šepne a rukou si prekryje nos aby nemusel čeliť zápachu z jeho tela. Pozrie na Willekove police kde predtým videl niekoľko démonických kameňov. „ Vzali všetko..“ povie a v tvári sa mu na chvíľu zjaví bezradný výraz. „Čo urobíme?“spýta sa Alica smutne. „Aliriáni by mali mať démonické kameňe..“ Snape pozrie na Alicu. „Nie všetko...nie všetko...škaredý muž a pekná dáma nehľadajú pozorne..“ ozve sa papagáj sediaci v obraze ktorý visí na stene. „Čo to bolo?“spýta sa Alica a rozhliada sa. Snape zamieri k obrazu. „ Kde máme hľadať?“spýta sa opäť Snape, ktorý okamžite pochopil že, sa im obraz snaží povedať že smrťožrúti zrejme nevzali všetky kamene. „ Starý upír neukrýva iba upíra, žije život tvora ktorý ho požiera, jedno srdce ukrýva, jedno srdce bije pre dvoch tvorov, jedno pre toho čo stal sa upírovou pohromou“ začne papagáj. „Do čerta nemáme čas na sprostosti!“zavrčí na neho Snape lebo jeho verše ho vonkoncom nezaujímajú a už vôbec nemá čas babrať sa s namaľovaným papagájom v obraze ktorý ich ku všetkému necháva hádať a hovorí nepriamo. Alica iba nemo hľadí na obraz. „Jeden, dva, tri , štyry, päť Lui pozná upíra naspamäť“ pokračuje papagáj v obraze. Snape sa na obraz zahľadí očami ktoré maju papagájovi nahovoriť čosi o tom, že jeho obraz nahnevane roztrieska keď nezačne rozprávať jasne. „Čo si oči nevidia, čo si myseľ nepamätá, na posledný krát peknú dámu nepoznajú, starého upíra nazvali démonom po celý život, so strachom z neho vydali sa na odchod..“ pokračuje papagáj. „Nepoznajú démonické srdce, v jeho hrudi, čo večný kameň, to večná krv v jeho žilách prúdi, neveria predstave o upírovej smrti, upír je živší, lež len hlavu múti“ pokračuje papagáj. Snape pozrie na Alicu a Alica na neho. „Má pravdu...“ šepne Snape ktorému pri spomienke na to, ako odtiaľto odišli naposledy začnú dávať tieto slova zmysel. „ To ja som povedal že Willek o sebe tvrdil, že žil po celé tie roky s démonickou bytosťou“ povie šeptom. „ Bol to on kto nás tu naposledy ohrozoval svojími kúzlami“ spomenie si an to ako tu boli naposledy, na to čo sa stalo Alici aj na zničujúci oheň. Alica odočí hlavu na Willeka ktorý má odrazu otvorené oči podliaté krvou a díva sa na nich. „Do čerta...“Alica sa zľakne a chytí sa za hruď. „Severus on žije, nie je mŕtvy..“ chytí Snapea za hábit na pleci a bojazlivo sa postaví za neho lebo ju pohľad na Willeka vydesil. „ Neveria predstave o upírovej smrti, lež len hlavu múti, tvor noci neživý....“ pokračuje papagáj škriekavým hlasom. „Pochopil som..“ povie Snape pri pohľade na Wileeka a späť na obraz papagája. „ Škaredý muž nie je hlúpy, vedomosťou všetko kúpi..“ pokračuje papagáj. Snape chvíľu nevie či to má brať ako kompliment, no v tej chvíli mu je úplne jasné, že sa im obraz snažil povedať to, že Willek žil celý svoj život v jednom tele s démonom, čo nakoniec vedel aj samotný Snape, preto si uvedomoval že jeden démonický kameň by sa mal ukrývať vo Willekovom tele. „Musíme ho vybrať, ten kameň je v ňom“ povie Snape a ukáže prstom na Willeka ktorý na nich hľadí, spoza pier mu trčia dva prestarnuté upírske zuby a plytko dýcha. „Máš pravdu..predsa...vždy sa hovorilo že Willek žil pod démonickým vplyvom, ak je to pravda a má v sebe démona,jeden kameň bude ukrývať v srdci Severus..“Alica pozrie na Snapea keď to pochopila tiež. „Správne“ Snape prikývne. „Urobím to..“ Alica prikývne. „Ustúp Severus..“ dodá a namieri na Willeka prútik. Snape ustúpi do rohu. „Bombarda....“ vysloví Alica a len čo na Willeka dopadne kúzlo jeho telo sa rozletí po väčších kusoch do okolia kde ležal. „To bolo dosť nechutné“ znechutí sa pokračujúc a skloní prútik. „Veď len počkajte...“ šepne zlovestne Willekova hlava s krkom ktoré aj so zadnou časťou tela a kúskom hrudníka ostali na mieste.“ Nevyhrážaj sa, ak sa ti nepáči toto môžem ťa nechať vybuchnúť aj na menšie kúsky“ povie Alica a prikročí. Snape si k nemu sadne a vopchá mu do hrude kde má srdce prsty, čosi tam nahmatá a po chvíli odtiaľ vyberie malý červený kameň. „Mám to...“ šepne. Len čo tak urobil Willekove oči sa naposledy zatvorili. „Willek zomrel..“ povie Alica. „Na to aby mohol ďalej žiť by potreboval toto...“ povie Snape a utrie si krvavú ruku aj kameň do kúska roztrhaných Willekových šiať.