17. - 18. kapitola
17.kapitola – Trampoty s vílou
Prejdu dva dni a Snape sa z podivnej choroby oslabených svalov dostane, hoci mu to trvalo o niečo dlhšie ako si sám myslel. Je ráno, ručičky hodín ukazujú sedem hodin . Vysoká postava stojí pred zrkadlom a zapína si gombíky hábitu na krku. Vyberie z goliera neposlušné čierne vlasy, ktoré sa automaticky zosadia tesne nad plecia okolo krku. Pozrie sa na seba v zrkadle a rukami si hábit uhladí. Vyzerá dobre, vyspato. Prikráča k nemu malý dalmatínec posadí sa a hľadí na neho. Snape na seba prestane hľadieť a pozrie na psa ktorý si ho prezerá. „Na čo tak sprosto pozeráš?“ zamračí sa na šteniatko. To dvihne zadok, vystrie predné labky a začne veselo vrtiet chvostom. Odignoruje ho, vezme si poznámky a smeruje do učebne plnej prvákov. Len čo vkročí, deti okamžite stíchu a posadajú si do lavíc. „Keďže sme toho dosť zameškali, dnes toho budete mať viac“ Snape začne rozprávať a rozloží si poznámky na stole. „Otvorte si učebnicu na strane 11“ vyhlási a začne čosi písať na tabuľu. Študenti si učebnice bez rečí otvoria. „Na minulej hodine ste sa mali naučiť základné prísady do elixíru“ pokračuje. Ukáže na tabuľu kde prísady vypísal. „Dúfam že je už každému jasné, že žiadna voda do elixírov nepatrí, následky toho čo sa stane ste mali možnosť vidieť na minulej hodine. Dúfam, že pán Thomas si už zaobstaral nový kotlík“ prísne pozrie na hnedovlasého chlapca v lavici ktorý sa obzerá kamsi dozadu. Pri pohľade na ostatných zistí, že sa obhliadajú aj ostatné deti. Pozrie sa ich smerom a zbadá v poslednej lavici v rohu sedieť očividne omnoho staršie dievča s blond vlasmi. Zamračí sa na ňu a prikráča k nej. „Vy ste si pomýlili triedu?“ zastaví sa pred jej lavicou a dievčina na neho s rešpektom pozrie. „E e..“snaží sa niečo povedať a zrenice sa jej viditeľne rozšíria. „Prosím?“ Snape dvihne obočie. Je mu úplne jasné, že nejde o práve ľudskú čarodejnicu a utvrdzujú ho v tom aj pohľady detí a jemný šepot medzi nimi o tom, čo je to za tvora vyzerajúceho síce ako človek, no s prvkami aké ľudia nemajú. „Prepáčte pane ja som prišla na zámok neskoro kvôli povodniam..“ zamumle dievča. „ Ale vy sem nepatríte, kto ste?“ spýta sa Snape s učebnicou elixírov v ruke.„ Vanessa Benssová pane“ dodá dievča. „Nie, prijali ma do siedmého ročníka, ale ja neviem kam mám ísť...“ povie trochu zmätene dievča. „Vy ste....“Snape sa k nej skloní a zahľadí sa na jej jemné črty tváre a nápadne zväčšené zrenice s nadmerne veľkými mihalnicami a sladkými perami. „Víla pane...“ zamumle dievča. Snape ustúpi, pretože veľmi dobre vie čo od víl môže čakať. „Tu nemáte čo robiť, choďte von!“ prísne rozkáže pretože by bol nerád aby jeho študenti podľali jej osobitému kúzlu alebo ak by mu podľahol dokonca on sám. „Mám tam počkať ?“dievča sa postaví a Snape ucíti závan nádhernej kvetinovej vône. „Áno počkajte..“ nedopovie. „Nechajte ten stojan tam kde je Thomas!“ okríkne študenta ,ktorý sa pokúšal premiestňovať stojan s kotlíkom na druhú stranu stola tak aby to Snape nevidel. „Pane?“ dievča spýtavo hľadí. „Choďte von a tam počkajte“ rozkáže dievčaťu. Tá sa postaví a odíde von. „Ticho..“zahučí Snape aby deti utíšil. Len čo to urobí dvihnú sa tri ruky a sám vie, čo sa ho chcú spýtať. „To dievča je víla, preto vyzerá tak ako vyzerá, vo vlastnom záujime sa k nej nepribližujte ani sa s ňou nezhovárajte“ pokračuje. „A pane, čo robia víly na hrade?“ spýta sa bez dovolenia malé dievča. Nechce sa mu vysvetľovať, že vďaka Dumbledoreovi sa na škole zaviedla možnosť štúdia aj pre víly, škriatkov a iné čarodejné bytosti, samozrejme iba pre tie druhy ktoré sa dokážu učiť mágii ľudí a tak sa rozhodne jej otázku odignorovať. „ Učebnica...strana 11“ precedí cez zuby jasne dávajúc najavo , že im to nehodlá vysvetľovať.
Po obede po vyučovaní a stretnutí s mladou vílou ktorú nasmeroval do klubovní k dievčatám ,keďže inú možnosť ubytovania jej bez predchdzajúceho dohovoru s riaditeľom nevedel poskytnúť hoci vedel že v klubovni jej prítomnosť môže narobiť veľké problémy, vydá sa Snape za Dumbledoreom. Zaklope na jeho dvera a vstúpi. „Čo sa deje Severus?“spýta sa Dumbledore kŕmiaci vypchatú vačiču vysiacu na stene ,ktorá na Snapea čosi vyprskne. „Potrebujem s tebou hovoriť, máme na škole vílu...“ začne Snape keď sa dvere otvoria a vtrhne do nich s buchotom Alica vo svojom vlastnom tele. Chvíľku iba nemo zahanbene hľadí. „Pardón ja som len videla na škole dievča čo vyzerá ako víla, prišla k nám do klubovne a všetci sú z nej trochu nesvoji..no a chlapci tí sa..“ nedopovie. „Prosím...“riaditeľ ju preruší a ukáže na stoličku vedľa seba. Alica si nemo sadne a pozrie na Snapea. „Máme tu vílu, myslím že vy dvaja viete ako sa k nej máte správať“ vysvetlí. „Ale študenti nevedia..“zamumle Alica. „Nebude bývať v študentských izbách a nebude s nimi chodiť ani na výučbu, jej štúdium bude individuálne“ dodá. Snape pomaly pokrčí obočie lebo sa mu to prestáva páčiť. „Albus..ja predsa nemôžem učiť vílu.... osamote..“ Snape protestuje pretože vie že čaru víly by bez správneho elixíru okamžite podľahol no taktiež nechcel chodiť po hrade neustále omámený elixírmi. „Je mi ľúto je to nariadenie ministerstva ja s tým nič neurobím..“Dumbledore pokrúti hlavou. „Ale..ale pán riaditel..“ Alica sa postaví. „Veď aj Severus je len..“ nedopovie a pozrie na Snapea. „Čo?“riaditeľ hľadí. „Čo som?“ Snape spýtavo hľadí tiež . Alica sa stíši a podíde k riaditeľovi bližšie. „Veď aj Severus je ...iba chlap..“ zašepká. Snape to počuje a jemne sa zamračí. „Ja ti rozumiem ale nemôžem s týmto bohužial nič urobiť“ dokončí riaditeľ. „A keď som už hovoril o ministerstve..pripravte sa na to, že o pár dní na hrad zavíta kontrola. Bola tu Minerva, vedia čo sa tu stalo...čo sa stalo tebe“ Dumbledore pozrie na Alicu. „Ale mne je už úplne dobre, hádam tomu nemusíme pripisovať takú dôležitosť“ zamračí sa Alica. „Mohol to byť ktokoľvek iný...nehovorím to rád. Ale na hrade nie je všetko tak...ako má byť...“ dodá potichu. „Čo tým myslíš?“ spýta sa Snape. Dumbledore skloní hlavu. „Mám pocit priatelia...že sa blíži môj čas..“ zomkne pery. „Čože ?Veď neumierate pane..“Alica šokovane hľadí. „Stále častejšie..sa okolo mňa dejú podivné veci..“ pokračuje riaditeľ. „ V súvislosti s démonickými silami..sa kráti čas ktorý mi bol daný. Pre vás to znamená, že musíte nájsť pána Willeka a dozvedieť sa ako sa môžete brániť“ dokončí. „Čo je vám pán riaditeľ ?“Alica na neho ustráchane pozrie pretože tým jeho rečiam nerozumie. „Potrebujem si zariadiť niekoľko vecí, porozprávam sa aj so slečnou Benssovou“ dokončí rázne riaditeľ. „ Poď...“šepne Snape a potiahne Alicu za rukáv. Podozrievavo pozrie na riaditeľa a výjde s ňou von. „Severus čo to bolo? Čo mu je ?“ spýta sa Alica len čo zatvoria dvere. „Netuším a zjavne o tom nechce hovoriť...“odpovie jej Snape. „Pôjdeme nájsť toho muža...“ dodá. „Naozaj? Veď si tvrdil že nám to bude na nič..“ odpovie Alica. „Áno...“ Snape kývne a vykročí od pracovne. „Ale keď to povedal on, tak to urobím. Dumbledore vždy vie čo hovorí, pokiaľ sa okolnosti týkajú výhradne jeho osoby a myslím že v tomto prípade to tak bude“ pokračuje Snape s hlavou plnou myšlienok. „Ale nevieme kde je profesor Willek“ šepne Alica. „To nechaj na mňa...choď do svojej izby a poriadne sa obleč, potom príď ku mne..“ Snape ani nedopovie keď sa k nim prirúti hnedovlasé dievča. „Pán profesor..pán profesor „ začne sa pred ním vydýchavať. „Aký máte problém slečna O´neilová?“spyta sa Snape a Alica sa začne tváriť nanajvýš nervózne. „Prišlo k nám do klubovne nejaké dievča, vraj je nová no a hneď potom tam ...no... no poďte sa pozrieť „ nedopovie. „ Hovoril som že s ňou budú problémy“ zavrčí Snape a nasleduje dievča do klubovne. Alica iba nemo hľadí na rozhodne sa ich nasledovať tiež. Vbehnú do klubovne keď zabadajú na krbe vylezenú Vanessu Benssovú a pod krbom 3 chlapcov zjavne očarovaných jej kúzlom, ktorí na ňu pri krbe čakajú ako mačka na svoju korisť na strome. „Tak dosť...“ Snape medzi nich nakráča ,zatiaľ čo Alici príde celá situácia mimoriadne zábavná. „Vanessa ale no ták..“ ozve sa chlapec s očarovanými očami láskavo hľadiac na Vanessu vylezenú na krbe s vystrašeným výrazom. „Vezmite ich do ošetrovne“ Snape kývne na O´neilovú. „A čo im tam urobia pán profesor?“spýta sa ho študentka. „Dostanú elixír ktorý im narovná hlavu“ odpovie Snape. „Vezmite ich...“dodá. Študentka na neho prikývne a pomaly začne ťahať chlapcov z klubovne preč, no tí z Vanessy nevedia spustiť oči. Len čo všetci traja omámení chlapci opustia klubovňu, Snape prikročí ku krbu a pozrie do výšky na Vanessu hľadiac na to, že vyliezla naozaj vysoko. „Môžete zísť slečna Benssová“ ozve sa k nej a okrem Snapea na ňu hľadí aj niekoľko ďalších študentov v klubovni. „A – a čo vy? Aj vy ste chlap“pípne nesmelo Vanessa. „Máte pravdu chlap a nie chlapec a navyše sa s vílou nestretávam prvýkrát“odpovie jej ľadovo. „Prestaňte sa predvádzať a okamžite odtiaľ zlezte!“ dodá prísne. Vanessa pomaly zlezie. „Prepáčte..“ zamumle. V tej chvíli sa v dverách do klubovne zjaví Dumbledore. „Slečna Benssová práve vás som hľadal, presťahujete sa“ riaditeľ sa na ňu usmeje. „Bolo na čase..“ zavrčí jedno z dievčat. „Albus máme tu troch omámených chlapcov..“ ozve sa k nemu Snape. „Hmmm to môže byť problém, máme elixíry?“spýta sa ho riaditeľ. „ Áno..“Snape prikývne. „Daj ich do poriadku Severus, ja sa postarám o Benssovú“ dokončí riaditeľ . Snape nemo prikývne a nasledovaný Alicou z klubovne výjde von. „Kto by to bol čakal že ?“Alica sa pobavene zasmeje. „Čo je ti na tom smiešne?“ zavrčí Snape smerujúci do ošetrovne. „Ja len premýšľam ako budeš vyzerať ty ked ju budeš učiť „ odpovie mu Alica a snaží sa tváriť vážne. Snape sa na ňu nepekne zamračí a vkročí do ošetrovne. „Máte elixíry na úpravu omámenej mysle?“spýta sa Snape len čo mu do cesty vojde madam Dove. „Ach pán profesor, mám nerobte si starosti, keď mi dôjdu určite vás vyhľadám“ usmeje sa na neho. „Cítite sa dobre ? Myslím po tej vašej..“ madam nedopovie. „Áno cítim sa výborne nemusíme to viac rozvádzať“ zavrčí Snape a ani ju nenechá dokončiť lebo nechce rozoberať svoj zdravotný stav pred študentmi. „Tu- tu – tu- ru- tu- tú –du..“ ozve sa z úst jedného z chlapcov ležiacich na posteliach. „Ten je ale poriadne mimo..“ Alica na neho pozrie ako chlapec hľadí zaľúbene do stropu. „ Pri nečakanom kontakte s vílou to tak býva“ madam Dove mykne plecom a ukáže na ďaľších dvoch chlapcov tancujúcich spoločne valčík vedľa postelí. „No teda...“ Alica sa zazubí a rukou si prekryje ústa. „Mmmm Charles..“ šepne jeden z chlapcov a položí hlavu na plece druhému zaľubene ho držiac okolo pása a za ruku. „Je to odporné..“ Snape sa znechutí. „Ja som zvedavá čo na to povedia keď budú normálni“ Alica sa zasmeje.
Do večera budú v poriadku, hoci je pre mňa nepochopiteľné ako mohol riaditeľ dovoliť aby sem prišla víla“ dodá a odnesie chlapcom elixíry. „No asi nemal veľmi na výber, keď to dostal príkazom od ministerstva..“ zamumle Alica. „Je to moja chyba, nemal som ju posielať do klubovne k siedmakom“ šepne Snape a skloní hlavu. „Ale Severus, neber si to tak, veď si ju nemal kam poslať, ak by ostala voľne v hrade pobláznila by oveľa viac ľudí „ Alica ho začne chlácholiť. „Choď sa obliecť, vezmi si niečo teplé, vyrazíme pohľadať Willeka“ odpovie jej Snape. „Potom príď ku mne“ dodá, obíde ju a odíde sám cítiac že v ňom dlhodobá prítomnosť víly vo svojej blízkosti vyvolala mierne vzrušenie a vášeň.
18. kapitola – Profesor Willek
Vkročí do svojej pracovne a vezme si pár elixírov z police. Potom príde do svojej izby a oblečie sa omnoho teplejšie pretože vie, že tam kam ide je nesmierna zima. Pozrie sa na svoj stôl kde vidí stočený a zviazaný pergamen. „Je to tu znovu..“ pomyslí si. Vezme ho a rozstvorí.
Temná moc ovládne spravodlivých, vykonávajúc veci nie svojej mysle. Utekaj z miesta prekliatého, pohľadať myšlienky svätého muža. Temný pán snaží sa získať silu, hľadaním v mysli vás všetkých. Uzavri spomienky ktoré ho živia, uzavri telo zázračným koreňom. Božieho posla nájdeš v biede, na mieste kde mŕtvi ožívajú, v ten čierny deň keď padne hlava z Rokfortu.
Snape si to prečíta a okamžite posúdi, že písmo je iné ako na tých ostatných veštbách. „To nebola Alica..“pomyslí si. Porozhliadne sa po svojej izbe sledujúc police a všetko ostatné či náhodou niečo nezmizlo. V tej chvíli sa dvere otvoria a vstúpi Alica v kabáte. „Ideme?“hľadí. „To si posielala ty?“spýta sa Snape a ukáže jej veštbu. „Ukáž to..“Alica sa po pergamene vrhne, vytrhne mu ho z rúk a začne čítať. „Uzavri myšlienky?“ pokrčí obočie. „Máš si dávať pozor na to, na čo myslíš...“ Snape k nej prikročí a oblečie si čierny kabát. „Chápem tomu čo sa tu píše, o tom blokovaní mysle, ale nič viac..“ pokrúti hlavou. „Vieš kto to posiela?“spýta sa Snape. Alica nemo prikývne. Snape prísne zovrie pery. „Poď „ šepne a vykročí k dverám. Alica pergamen vezme a nemo ho nasleduje. Snape sa zastaví pri dverách a prezrie si jej oblečenie. „To si zapni“ ukáže na jej kabát. Alica si kabát bez rečí zapne. Snape na ňu namieri prútik a vyčaruje jej okolo krku šál a na ruky rukavice. „Počúvaj Severus veď je jeseň, ešte nesnežilo..“Alica na neho divne hľadí prečo to urobil. „Bez poznámok Tomarová..“ zamrmle Snape ako keby sa rozprával so svojou študentkou, vytisne ju von zo svojej izby a následne ju zamkne. Obaja vykročia von z hradu. Zastavia na Kranwallských pozemkoch. „Vieš kde máme ísť?“spýta sa Alica a zvlečie si rukavice. „ Thomas Aristij Willek bol hospitalizovaný v istom sanatóriu hneď po tom čo sa rada ministerstva dopočula že sa pokúsil otráviť odvarom z bažinatej hľuzovky. Nielenže sa pokúsil zabiť seba, ale výparmi z odvaru by prevdepodobne zabil každého kto sa nachádzal v jeho blízkosti do dvoch kilometrov. Usúdili ,že je ten človek nebezpečný a bude lepšie keď bude zatvorený..“ odpovie jej Snape akosi prísne dávajúc jej najavo že Willek vôbec nie je taký hrdina ako si to o ňom ona myslí. Alica iba nemo hľadí. „A vieš kde ?“spýta sa napokon. „Chyť sa ma..“ šepne Snape a vyberie transformačný prášok. Alica sa ho iba chytí a nič nepovie. Vhodí im pod nohy prach a o pár sekúnd sa obaja ocitnú uprostred krajiny s množstvom snehu, obkolesení dedinským prostredím, množstvom rodinných domov, hoci starých no veľmi pekných. „Panebože kde sme sa to dostali?“spýta sa Alica keď jej štipľavo studený vietor vmietne do tváre trochu snehu. Okamžite vyberie rukavice a nasadí si ich, šál si okolo krku znovu obtočí. „Aha takže preto tie rukavice“ strasie ju od zimy. „Toto je Kryowolf, najsevernejšie miesto Spojeného kráľovstva„vysvetlí Snape. „Tu je to sanatórium?“spýta sa Alica. „Nie priamo tu, ale vyššie vo vrchoch“ zamrmle Snape a vykročí po dedinskej ceste lemovanej domami so svetlom v oknách a zasneženými strechami. „Ty to tu poznáš?“spýta sa Alica. Snape iba nemo prikývne. „Bol som tu na Voldemortov pokyn,dostať von pár ľudí, ministerstvo tu väznilo smrťožrútov“ odpovie napokon. „Bože to je krajina..tu by som žiť nechcela..“ odpovie Alica a pridržiavajúc si pri krku šál sa pozrie po zasnežených poliach okolo seba. „Vyzerá to tu celé veľmi pusto“ posmutnie dívajúc sa po krajine poznačenej večným mrazom. „Pôjdeme tam do kopca..“šepne Snape. „Prečo sme nešli priamo na miesto?“spýta sa Alica a rýchlym drobčivým krokom ho nasleduje brodiac sa v snehu. „Transformačný prášok tam nereaguje“ vysvetlí Snape a začne šľapať do kopca. „Vyzerá to tu strašne desivo..“mumle Alica a kráča za ním obzerajúc si holé stromy a na ich konároch niekoľko čierných vtákov. Len čo vykročia na kopec zbadajú masívnu budovu. „To je ono?“spýta sa Alica. Áno“Snape prikývne. Zahľadí sa na masívnu kamennú budovu so zamrežovanými oknami ktoré lemuje červená žiara. „Čo to je ?“spýta sa Alica hľadiac na to. „Ochranné kúzlo..ak by chcel niekto utekať..“ odpovie Snape a prikráča k dverám. Len čo to urobí tie sa otvoria a zháči sa v nich muž ktorý sa práve chystal budovu opustiť. Zahľadí sa na Snapea so šokovaným výrazom. Nepovie ani slovo, odstúpi sa, dvere pootvorí a nechá ho vojsť. Snape vstúpi a Alica ho nasleduje. Vkročia do tmavej kamennej miestnosti s akousi pohyblivou stenou plnou mysľomís. „No teda..“ Alica prekvapene hľadí. „Sem im odkladajú všetky myšlienky...robia z nich zvieratá...“Snape ohrnie peru. Alica sa otočí a príšerne sa zľakne keď zistí ,že sa za jej chrbtom nachádza malá miestnosť, oddelená od ostatného prostredia sklom a podobnou červenou žiarou akú videla vonku okolo okien. Zahľadí sa na muža telom doslova prilepeného o sklo ako sa na ňu šialenecky uškŕňa. Neľudsky zmenené žlté oči mu takmer až vybiehajú z očných jamiek. „Bože..“Alica sa chytí za hruď a strasie sa strachom. Muž si čupne no po chvíli sa hodí k zemi a uchmatne do rúk dlhonohého pavúka. Vloží si ho do úst. „ Fuj...“Alicu až napne. Snape sa na muža zahľadí a Alicu radšej otočí k sebe. „ Základným pravidlom pre návštevu tohto miesta je naučiť sa dívať správnym smerom“ šepne, keď k nim prikráča muž v bielom hábite. Zastaví sa pred nimi a chvíľku na nich hľadí. „No... „ muž sa nadýchne. „..je tu Snape..“ dodá. Spoza kamennej steny vystúpia ešte dvaja muži v podobných hábitoch s prútikmi v ruke. „Ahoj Severus..“jeden z nich sa ustráchane pozdraví. „Čo tu chceš ?“ očividne najautoritatívnejšie pôsobiaci muž sa zamračí. „Potrebujem hovoriť s Willekom“ odpovie Snape. „A ona?“muž pozrie na Alicu. „Ona tiež“odpovie Snape. „Willek zomrel, máš smolu“ odpovie mu muž. „Vypadnite odtiaľto..“zavrčí podráždene. „Tu nieste vítaní“ dodá nahnevane. „Zomrel?“Alica na muža smutne hľadí. „Presne tak...takže ak dovolíte..tam sú dvere..“ dodá prísne a dvere von z budovy sa otvoria. Snape sa na neho zamračí. „To nie je pravda...“ precedí cez zuby a prikročí k nemu. „Náš priateľ Snape nám neverí...“vyhlási ironicky muž. „Vezmite ho medzi chovancov, nech si ho nájde sám keď má pocit že to vie lepšie ako ja“ vyprskne otočí sa a namyslene odíde. Muž v bielom hábite na nich kývne aby ho nasledovali. Zavedie ich kamennými schodami do podzemia. Do očí im vnikne silné svetlo keď sa ocidnú v rozľahlej miestnosti s množstvom rovnakých, sklom predelených malých priestorov chránených ochrannými kúzlami červenej a oranžovej farby v ktorých sa nachádza vždy iba jedna osoba. Niekoľko žien a niekoľko mužov. Ich príchod vyvolá medzi chovancami rozruch. „Je tu Snape..hej je tu Snape !“ plešatý muž začne vykrikovať a trieskať rukou do skla. „Severus..vezmi ma odtiaľ už som na rade..“ozývajú sa mužské hlasy. „Snape ty potkan mal si ma dostať von na jeho pokyn, nechal si ma tu trčať!!“ vyprskne spoza skla žltooká strapatá žena . „Zavri zobák Delecia lebo ti ho zatvorím Cruciatom!“ vyprskne na ňu muž v bielom ktorý ich priviedol. Alica sa so zdesením obzerá okolo seba. „S-severus toto nebol dobrý nápad..“ pípne. Snape sa zastaví pri jednom z vyhradených priestorov ktorý je iný ako priestory pre ostatných chovancov. Obsahuje mäkké steny a jedno mäkké lôžko bez nožičiek, voľne sa vznášajúce vo vzduchu. Je prázdne. „Tu žil Willek..“šepne Snape a prehliadne si miestnosť. „Tak vidíte že tu nikto nie je, alebo ste ho snáď videli inde?“ zamračí sa pracovník sanatória. „Rubeus..“ Snape prikročí k miestnosti susediacej s bývalou izbou profesora Willeka. Hľadí na starého muža pokojne sediaceho na vznášajúcej sa posteli. Muž sa pomaly postaví a prikráča ku sklu za ktorým stojí Snape. „ Severus.. už bolo načase aby niekto prišiel“ šepne a jedným okom pozrie na muža v bielom. „Ja viem že si sem neprišiel po mňa, hoci som mu stále verný..“ starý muž odhalí predlaktie so znamením zla. „Kde je Willek?“spýta sa Snape. „ Aristij bol nepohodlný..“ šepne mu muž. „Našťastie ani oni nevedeli čeliť tomu kto ho chránil..“ muž sa zaškerí a pozrie na pracovníka sanatória. „ Rozhodol sa, že ho odtiaľto dostane..“ pošepká. „Kto ho odtiaľto dostal?“spýta sa Snape. „Hovorí nezmysly, Willek zomrel ,vynášali sme jeho telo“ zamieša sa do toho pracovník sanatória. „ Má pravdu , Willek sa obesil, sám som to videl..“ zamumle muž zatvorený v miestnosti oproti. „ Willek to dokázal..“ pokračuje šeptom starý muž menom Rubeus. „Aj keď ste mu neverili, dostal sa von Snape...Willek nezomrel..“ dopovie. „To by stačilo!“vyprskne pracovník väznice a dotkne sa prútikom skla za ktorým sa muž nachádzal. Podivné tiché kúzlo dostane starého muža okamžite k zemi a chvíľu desivo narába jeho telom ako keby bolo bez kostí. Chvíľu by sa mohlo zdať že pracovník použil tichú mučivú kliadbu. „To stačilo, Willek tu nie je, robíte tu zbytočný rozruch“ zavrčí muž a odtiahne prútik od skla. Starý muž ostane ležať v bezvedomí na zemi. Alica sa na to iba vystrašene zapozerá a radšej nič nepovie.„Severus poď, nemáme tu čo robiť keď tu nie je..“Alica ho potiahne za zápästie. Snape nič nepovie a nasleduje ju. Vražedne pozrie na pracovníka sanatória a je mu úplne jasné ,že sa pred nimi pokúšajú zatajiť to kde profesor Willek je a ako sa mu podarilo utiecť. Vykročia hore z budovy a muž v bielom hábite ich vyprevadí von , opäť do krutej zimy.
Snape ostane namrzene stáť a hľadieť na budovu. „A čo teraz? Keď zomrel nemáme nič, do čerta..“zavrčí Alica. „Nezomrel...oni nám klamú...nechcú aby sme vedeli kde je..“ šepne Snape. V tom sa dvere pomaly otvoria a výjde z nich muž ktorý sa Snapeovi zdravil. „Snape..“ šepne. „ Willek je tu..nezomrel tak ako to povedal Graucius, on len nechce aby sa niekto dozvedel že nám utiekol chovanec..“ šepne muž a podá Snapeovi malú mapku s bodom vyznačeným dvoma čiernymi topánkami. „ Utiekol?“Alica prekvapene hľadí. „Vyzerá to tu dosť strážené“ dodá. „ Nevieme ako ušiel...neplatili na neho žiadne kúzla, žiadne elixíry, absolútne nič, nevieme ani to ako sa dostal z izby a prešiel cez ochranné bariéry či dementorov“ muž pokrúti hlavou. „Sú tu dementori?“spýta sa Alica. „Vnútri, kde sú chovanci, pri návštevách ich však posielame von, mohli by vám ublížiť“ muž prikývne. „Ako mohol utiecť?“spýta sa Snape. „To neviem, ale po ústave sa šepkalo...že mu pomohla božia moc...“ dokončí muž, ešte raz na oboch pozrie a zmizne za dverami budovy. „Božia ?“Alica pozerá na Snapea. Ten sa zahľadí na jedno z okien budovy za ktorým sa díva čiernovlasý muž. No len čo zistil ,že ho Snape videl okamžite od okna zmizne. „Musíme odísť...“ zašepká Snape a potiahne ju za ruku. Začne rýchlo kráčať takmer až bežať dolu z kopca. „Severus prečo sa tak ponáhľame ? Som po kolená v snehu“ zavrčí Alica. „Musíme odísť inak nás zabijú....“ odpovie jej Snape a pokračuje v rýchlom kroku ohliadajúc sa. „Prečo ?“ mumle Alica. „ Vieme že Willek nezomrel...a ako sa zdá asi nechcú aby sme to vedeli..“ dokončí a ohliadne sa za seba keď k nim zbadá bežať muža ktorého videl v okne s prútikom v ruke. „Poď....“stiahne ju a pridá do kroku. Zídu dole z kopca k lesu ktorý lemuje dedinu. „Stojte!“ zavrčí muž a namieri na nich prútik. „Vedel som že ste tu prišli snoriť..!“ vyprskne. „To čo máš v ruke mi teraz odovzdáš...“ dodá sledujúc malú mapku v Snapeovej ruke. Alica vyberie prútik a namieri na muža. „Prestaňte na nás mieriť do čerta!“ vyprskne aj ona . „Nemali ste sa to dozvedieť..mali ste odísť s tým čo sme vám povedali dnu“ muž znovu zavrčí a prútikom mieri na Alicu. „Willek patrí do pekla...priniesol to peklo na zem, zomrelo tu priveľa ľudí na to, aby ste ho znovu hľadali a všetko sa to zopakovalo!“ skríkne muž. „Severus !“ Alica letmo pozrie na Snapea keď vidí, že sa na muža iba díva. „Báli ste sa ho, aj toho čo vedel, mali ste ho zabiť keď ste na to mali možnosť..“ Snape na muža pozrie. „ Ani ty sám si tomu neveril Snape! Tak mi tu o tom nekáž!“ zavrčí muž. „Tú mapu!“ dodá zúrivo. „ Mapu Snape inak ju zabijem..!“ dodá a mieri prútikom na Alicu. Alica sa zamračí a mieri svojím prútikom na muža. „Len aby to nebolo opačne!“ okríkne ho . „Severus!“ okríkne aj Snapea. Ten sa na muža iba nahnevane pozerá. Potom však vyberie prútik a okamžite na muža namieri „Avada Kedavra!“ vysloví a muža zasiahne zeleným kúzlom ktoré ho okamžite usmrtí ,ešte skôr akoby stihol čokoľvek podniknúť proti Alici. Telo muža padne do snehu a vznesie sa, okolo neho sa začne zhmotňovať zelená lebka s hadom. „Prečo si ho zabil?“Alica vykriví tvár a šokovane hľadí. „ Ak by som to neurobil tak by zabil on nás oboch..“ odpovie chladne Snape hľadiac na telo muža ktoré ostalo na zemi. „Ale..“Alica pípne. „Žiadne ale..poď..“Snape ju schytí za ruku. „Teraz si znovu ako smrťožrút..“ zamrmle Alica. Snape sa zastaví. „ Chránim teba tak ma prestaň obviňovať, nepoznáš ho, nevieš čoho sú tí ľudia schopní tak zavri ústa a kráčaj..buď rada že toľko váhal predtým ako by na teba vyslal smrtiacu kliadbu, títo ľudia nepoznajú autoritu“ pokračuje prísne a znovu vykročí. „Prepáč...“ zamumle Alica. „Ale cítim sa naozaj veľmi zle..a čudne keď viem že si toho človeka len tak zabil...“ šepká. Snape vykročí smerom do dediny. Kráčajúc po dedinskej zasneženej ceste si všimne pri dome človeka. Zastaví sa a hľadí na muža ako kreslí na dvere domu okrúhly symbol kuracou nohou. Všímajúc si vedierko vedľa neho vidí v ňom kuraciu krv a ostatky. „Čo to robí?“ spýta sa zamračene Alica. „ Myslím že k sebe niekoho pozýva...“ odpovie Snape no hľadí rovnako podivne. Alica prižmúri oči a zaostrí na symbol. „Severus..“Alica do neho jemne buchne, keď zistí o aký symbol ide. To je Ferruguineus prodigium,symbol zla. Čo to do čerta robí?" zavrčí, keď sama dobre vie, že symbol zla sa kreslí na miesta ako pozvánka pre temné bytosti, pre ľudí ktorí na danom mieste majú zomrieť. Označujúc symbolom čiernej mágie a zla miesto tak čarodejník označí osobu alebo osoby v okolí symbolu, ktoré majú zomrieť. Snape nič nepovie keď vidí, že muž si ich všimol a otočil na nich hlavu. "On si označuje dom symbolom privolávajúcim temné tvory?" Alica nechápavo pokrúti hlavou. "Očividne ich k sebe pozýva" šepne Snape na ktorého hľadí čiernooký muž absolútne bez žmurknutia. Položí kuraciu nohu do vedra. "Severus" šepne Alica a zaťahá ho za rukáv. "Má v ruke britvu..."dodá."Tak počuješ? Má v ruke britvu..."zopakuje nervóznejšie, keď k ním muž urobí pár krokov a netvári sa vôbec príjemne."Poďme preč.."pípne vydesene. "Poď " Snape prikývne a pridá do kroku ohliadajúc sa za mužom. " Čo sa to s tými ľuďmi deje? Hádam sa len nepokúšal zabiť ľudí ktorí žijú v tom dome" povie nervózne Alica. "Myslím že by sme sa nad tým nemali zamýšľať" odpovie jej Snape. "Je to všetko veľmi desivé.."pípne Alica. Odhmotnia sa do Kranwallu, priamo do mesta. "Dnes mám už všetkého dosť " povie znovu Alica a poškrabe sa na hlave. Všimne si pri tehlovom dome muža ktorý sa na ňu potrhlo usmieva. Snape si to všimne a na muža sa zamračí. "Nechaj ho.. je to upír.." šepne Alica a Snapea chytí za predlaktie keď vidí, že sa k nemu chcel vybrať. "Ale správa sa naozaj čudne. Ľudskí upíri sa pokúšajú vždy iba o osamelé ženy, keď nie je na blízku muž. Veď mužov sa vždy boja.." Alica pokrúti hlavou. " Je to ako keby sa všetko postupne menilo, správanie ľudí, každého tvora"šepne Snape. "Severus...cítim okolo nás čosi podivné.."Alica na neho s obavami hľadí. "Je to ako keby bol nad nami všetkými nejaký mrak, ktorý spôsobuje že sa ľudia správajú čudne. Vezmi si tých ľudí v sanatóriu, muža a symbol zla, upíra.." znepokojene pokrúti hlavou. "To robí on... Voldemort" odpovie jej Snape.