19. - 20. kapitola
19. kapitola – Obrana a pokušenie
Obaja sa vrátia späť na Kranwallský hrad. „Mala by si ísť spať, je neskoro“ ozve sa Snape vstupujúc do brány. „Panebože takže predsa…“ ozve sa mužsky hlas len čo obaja do hradu vstúpia. Alica prekvapene hľadí. „ Čo tu robíš Lucas?“ spýta sa kráčajúc k mladému a dobre vyzerajúcemu čiernovlasému mužovi. „ Nehovorila si že pôjdeš sem..“ odpovie jej muž. „ Nehovorila som ti kde pôjdem“ odpovie mu Alica. „ Nemala by si tu byť..“ zamrmle Lucas. Snape ostane stáť pri vysokej soche a nepríjemne na oboch hľadí. „Zistila si čo sa deje?“spýta sa Lucas. „Áno zistila, bolo to tak ako som ti hovorila „ Alica prikývne. „Tvojmu príbehu som veril hneď ako si mi o ňom povedala“ odpovie Lucas. „Prečo si tu prišiel?“spýta sa Alica. „Odovzdať ti list, prišiel k nám domov keď si odišla..“ dodá a podá jej obálku. „Vrátiš sa ešte niekedy ?“spýta sa jej. „To neviem Lucas teraz musím byť tu..“ zamrmle Alica a začne si list prezerať. „Kto to je ?“spýta sa Lucas ukazujúc na Snapea ,ktorý na neho vražedne zazerá. „Nikto, ďakujem za list ale tu by si nemal ostávať..“ pokračuje Alica. Lucas zvraští obočie. „Dúfam že vieš čo robíš…“ odpovie jej a poťúká si po ľavom predlaktí, naznačujúc jej že Snape je pravdepodobne smrťožrút. Snape si to jeho gesto všimne no nič na neho nepovie. „ Viem..“Alica sa zamračí. „Choď už..“ dodá. Lucas jej nič neodpovie, obíde Snapea a hrad opustí. Snape k nej prikráča. „Kto to bol?“spýta sa s predstieraným pokojom. „Jeden človek z ministerstva..“ odpovie mu Alica. „Mmm no to je zaujimavé a prečo tvoja pošta chodí k nemu domov ?“Snape prísne dvihne obočie a začne ju vypočúvať. „ Keď som bola celý ten čas na severe Anglicka bývala som v jednej rodine, konkrétne u jeho rodičov“ odpovie Alica. „Boli to fajn ľudia a ubytovali ma u seba za prácu, nevedeli že som čarodejnica..“ dodá. „On to ale vie, dokonca vie že ja som smrťožrút“ Snape prísne prižmúri oči. „ Áno je dosť vnímavý a v mágii učený preto pracuje na ministerstve“ pokračuje. „Iste, dosť vnímavý k tvojej osobe..“ odpovie arogantne Snape. „Severus nezačínaj..“ Alica prekrúti očami. Snape jej nič neodpovie iba sa na ňu nepekne zamračí a vykročí do svoje izby. „Počkaj kam ideš?“spýta sa Alica a nasleduje ho. „Idem spať…“zamrmle Snape a kráčajúc k svojej izbe agresívnym kúzlom vyvalí dvere a vtrhne dnu. „Vráť sa do študentskej izby..“ povie jej keď vidí že vošla za ním. „Počkaj nie..ty sa hneváš?“Alica sa spýta. „Čo na tom záleží…..“Snape ohrnie peru. „Vráť sa do študentskej izby“ zopakuje a odloží svoj kabát na vešiak. „Severus je v tebe akosi veľa zlosti..“pípne Alica a chytí ho za plece. „Nechaj ma !“ zavrčí Snape a odstúpi od nej. „No tak upokoj sa…nebuď taký agresívny..“ pokračuje Alica ale radšej sa ho už nedotkne. „ A ten muž je naozaj iba priateľ..“ dodá. „Nepýtal som sa na to čo s ním máš..“ zamrmle Snape. „Nie ale myslíš na to..“ odpovie mu Alica a založí si ruky na hrudi. Snape nič neodpovie a posadí sa na posteľ, akosi bolestivo zatvorí oči a pohladí si ľavé predlaktie. „Čo je ti?“Alica starostlivo hľadí. „Nič, trochu mi tŕpne ruka..“ zamrmle Snape. „Vyzeráš naozaj príšerne..“Alica na neho hľadí a sadne si vedľa neho. „Tak prečo sa na mňa dívaš?! Povedal som ti že máš ísť preč“ spýta sa podráždene Snape. „Nechcem ísť preč, nechcem tam byť, mám po dnešku trochu strach. Tí ľudia v sanatóriu aj ten chlap pri dome ma trochu vystrašili“ šepne Alica. „Zajtra pôjdeme pohľadať Willeka, je sobota…“ dodá. Snape nič nepovie iba hľadí na jej list. „Hmm ten list“ ozve sa Alica a otvorí ho. „Je z mojej krajiny..“usmeje sa. Začne čítať. „To je skvelé…“usmeje sa ešte viac. Pamätáš sa na zámok kde sme boli?“spýta sa ho. Snape nemo prikývne. Tak po tom ,čo tam bol požiar je znovu obývateľný a podľa všetkého tam žijú ľudia tak ako aj predtým..to som rada..“pritisne si list na hruď s hlasom plným nostalgie. Snape znovu nič nepovie a iba si ju obzerá. Ozve sa však klopanie na jeho dvere. Pritisne si prst k perám a signalizuje Alici aby bola ticho. Prikročí k dverám a otvorí ich. Vystrčí hlavu a zbadá v nich Melanie Wilsonovú. „Pane ja..“začne Mel. „Wilsonová, prečo ma otravujete ešte aj v noci?“ Snape sa zamračí. „ Ja len že moja spolubývajúca nie je na izbe a dnes som ju skoro celý deň nevidela a –a nebola ani na hodinách“ vyžaluje sa Melanie. „S kým bývate?“spýta sa otrávene Snape. „S Jenifer Berryovou“ odpovie Melanie. „Neviete o nej niečo? „spýta sa ho. „Slečna Berryová sa zdržuje na ministerstve kvôli incidentu ,ktorý sa v svislosti s ňou odohral a musela byť hospitalizovaná“ Snape zaklame veľmi presvedčivo. „ Je veľmi tajomná..“Melanie pokrčí obočie. „ Myslím, že by nebolo zlé preveriť ju…“ začne prikyvovať. „Práve sa tak deje..dobrú noc slečna Wilsonová..“ šepne Snape unaveným hlasom a zatvorí jej dvere pred tvárou. „Nebola to Melanie ?“spýta sa tichým hlasom Alica. „Hľadá ťa“odpovie jej Snape a vloží svoje ruky do vrecák. „Nech si hľadá..“Alica sa postaví a prejde k jeho stolu. Vezme do ruky veštbu. „Mali by sme zistiť čo to všetko znamená“ hľadí na text. „Uzavri spomienky ktoré ho živia, uzavri telo…“ nedokončí a pozrie sa na smutne vyzerajúceho Snapea. „…zázračným koreňom..“ dokončí. „Severus , videl si ho vo svojej mysli pravda ?“ študujúco na neho zazerá. „To preto sa tak tváriš…a správaš..“prezrie si ho. „Blúdi ti v myšlienkach však? Nemusím ti vstúpiť do mysle, aby som to na tebe videla „dodá. „Neviem ho odtiaľ dostať von..“odpovie Snape. „Severus musíš niečo urobiť, lebo sa z toho zblázniš už teraz vyzeráš príšerne“ pokračuje. „Vstupuje ti do mysle, to nesmieš dopustiť!“ zvýši hlas. „Aj predtým do nej vstupoval, ešte keď som mu slúžil“odpovie jej Snape. „Ty vieš čo robiť…tu je to napísané..čítaj“ ukáže mu pergamen. „Uzavri telo zázračným koreňom…“ prečíta nahlas. „ Obaja vieme čo sa tým myslí“ dokončí. „Nemám Hranoveru…použil som ju do elixíru pre teba..“ Snape pokrúti hlavou. „Severus..“Alica ľútostivo pozrie. „ Čo sa s tebou teraz stane ? Ak tomu nezabrániš ,Voldemort ťa privedie do šialenstva.Veď on napadá tvoju myseľ, keby si sa videl ako vyzeráš tak…“do oči sa jej vtisnú slzy. „Na mne nezáleží..hlavné je to, aby si bola v poriadku ty, pre mnohých ľudí veľa znamenáš..“ odpovie jej Snape. „Je mi to ukradnuté !“ zavrčí Alica. „Zoženiem pre teba Hranoveru!“ vyprskne a začne si obliekať plášť.“Kam chceš teraz ísť ? Je neskoro..“ Snape sa zamračí. „Zoženiem tú Hranoveru jasné?!“ pokračuje ostro Alica. „Hranoveru len tak nezoženieš“ odpovie Snape. „Možno jeden človek by ju mohol mať..“ dodá. „Pôjdem s tebou..“ šepne Snape. „Severus, nie..ostaň tu vyzeráš veľmi zle..“ Alica oponuje. „Pôjdem s tebou..“zopakuje Snape prísnejšie. Alica nič nepovie iba kývne. Následne na to výjdu obaja chodbou von z hradu. „U koho ju chceš nájsť?“spýta sa Snape. „U Filiusa Doresa, určite bude mať Hranoveru..“odpovie Alica. Snape to mlčky zváži a pripustí, že Alica môže mať pravdu.
Obaja sa odhmotia do mestskej uličky. „Asi sa nepotešia keď im klopeme v túto nočnú hodinu, je skoro polnoc..“šepne Alica a zaklope na dvere tehlového domu s čarodejníckym obchodom na svojom boku. Otvorí im chudý muž. „Čo chcete?“spýta sa. Je to rovnaký muž ,ktorý sa s nimi zhováral v ten deň keď u Filiusa Doresa nechali elixír mladosti. „Hľadáme pána Doresa..“ozve sa Alica a zloží si kapucu z hlavy. „Vy ste slečna Tomarová..“muž si ju premerá..“Poďte dnu..“ oboch ich vpustí. „Je tu?“spýta sa Alica. Muž si prezrie Snapea. „Nie je, pán Dores pred tromi mesiacmi zomrel. Preto som čakal kedy prídete…aby som vám vrátil váš elixír..poďte..“ šepne muž a vedie ich do zadnej honosne zariadenej miestnosti. „Zomrel?“Alica šokovane hľadí. „Áno bol už starý…nechal ho tu“ odpovie muž, kúzlom odstráni obraz zakrývajúci stenu ohraničenú ochranným kúzlom. Podá jej malý mešec ukrývajúci ampulku. „ Vezmite si to..ja to tu nemôžem mať..“ vtisne jej ho do rúk. „Ako zomrel pán Dores?“spýta sa Alica. „Ak chcete porozprávam vám to..“ odpovie jej muž. Alica spýtavo pozrie na Snapea. „Dobre a taktiež by som od vás potrebovala laskavost“odpovie Alica . „Počkám vonku..“zamrmle Snape otočí sa a výjde von pred dom. Ostane tam stáť a hľadieť cez okno ako sa Alica aj s mužom posadila na pohovku. Urobí pár krokov a poobzerá sa po pustej ulici osvetlenej niekoľkými lampami. „Niekedy nie je dosť času že?“ ozve sa za jeho chrbtom ženský hlas keď sa Snape díva do okien domu. Otočí sa a zbadá pred sebou plavovlasú Nitaru. „Ty ma snáď sleduješ?“!“zamračí sa. „Nefandi si Snape, bývam tu neďaleko“ odfrkne Nitara. „Asi to budeš ty kto tu niekoho sleduje alebo sa mýlim?“ pozrie do okien na Alicu a muža. „To nie je tvoja vec“odpovie Snape držiac svoj prútik v ruke. „Ešte ťa to stále drží?“Nitara pobavene pozrie na okná. „Tá tvoja…nevinná posadnutosť?“zaškerí sa. Snape nič neodpovie a iba mlčky stojí. „Prestaň ma otravovať Nitara nemám na teba náladu..“odpovie jej odmerane. „Zdá sa že temný pán sa vráti..to už sa ťa trochu začína týkať však?“ spýta sa Nitara a prikročí k nemu bližšie. „Mala by to byť tvoja zásluha aby sa vrátil..“odpovie jej Snape mračivo. „Tak to sa pletieš..temný pán ma nezaujíma, myslím že mu je dobre tam kde je, smrťožrúti by sa mohli pohnúť ďalej a nášho ako sa vraví, polomŕveho Pána konečne povýšiť na plne mŕtveho“ odpovie Nitara a šibalsky podvihne kútik. „Možno by si mal potom ľahšiu cestu..“ dodá. „Nepotrebujem to“ zavrčí Snape. „Pšššt…“ sýkne Nitara a položí mu prst na pery. „ Myslím že obaja vieme, že sa nevieš vzdať toho čím si..“ pošepká mu. „Nikdy si si nevedel vybrať..“ Nitara letmo ukáže na Alicu v okne a Snape sa na ňu pozrie. „Nevedel si si zvoliť medzi nevinnosťou, dobrom a čistotou akú v tebe vyvoláva tá žena..“ šepká. „A krutou vášňou ktorá v tebe žije, mocou ktorú potrebuješ držať vo svojích rukách…pocitom že si niekto, ktorý ti dávame iba my“ zašepká mu do ucha pritisnutá na jeho plece, sledujúc spolu s ním Alicu v okne. Snape otočí hlavu a vie že Nitara má pravdu. Nikdy sa nevedel rozhodnúť. „Ona nikdy nepochopí náš svet Severus…“ šepne mu. „Pretože ona do neho nepatrí..ale ty áno..“ otočí ho k sebe a pozrie mu do očí. „Ty si Snape..si smrťožrút si tu preto aby si bol mocný, aby si bol vážený a uznávaný člověk tak ako si to chcel..vzdáš sa toho kvôli nej?“spýta sa Nitara. „Neponúkne ti nič z toho čo si mal..“ dodá. „Nie je to pravda..“odpovie potichu Snape. „Pravda v našom svete nič neznamená..“ zašepká mu Nitara. „Prestaň ma pokúšať..“zavrčí Snape. „Možno zmeníš názor keď sa ti zacnie za tvojím predchádzajúcim životom mocného muža..“ šepne Nitara a rukou mu zíde k rozkroku. „Dosť..“ Snape jej ruku chytí. „Nechaj ma…“ odstrčí ju. „Tak dobre nebudem pokúšať“ anjelsky sa zaškerí. „Ale iste vieš aký si bol predtým, než si sa pridal k smrťožrútom“ Nitara do neho rýpne. „Prestaň s tým..“ zavrčí Snape a nechce počúvať znovu historky o tom, aký bol slaboch. „Našťastie som ťa predtým nepoznala, ale za to čím si vďačíš smrťožrútom. Myslíš ,že ona by ťa chcela ak by si bol slaboch?“ pokračuje provokačne. „Prestaň s tým do čerta!“ vyprskne na ňu Snape nahnevane. „Hmm až zmeníš názory a trochu sa upokojíš budeme sa rozprávať…“odpovie Nitara a odstúpi. Pozrie sa na Alicu stojacu vo dverách domu ,ako na nich nepriateľsky hľadí s rukami založenými na prsiach. Nitara sa uškrnie a pobozká Snapea otočeného k Alici chrbtom. „Maj sa..“ žmurkne na neho ,keď sa Snape od nej po chvíľke bozku odtiahne. Nitara spokojne odkráča. Snape zvraští obočie sledujúc jej odchod a premýšľajúc, čo to má zasa za lubom. Otočí hlavu k dverám kde zbadá Alicu ako na neho nepriateľsky hľadí. Alica zíde shodami dole a v rukách drží čosi zabalené v papieri. „Takže si sa už zvítal so svojou milenkou?!“zavrčí. „To nie....“ odpovie Snape. „ Isteže ak by som tu neprišla teraz, kto vie v akej polohe by som vás tu o pár minút našla. Do čerta ste ako zvieratá!“ vyprskne . „Tu máš tú hlúpu burinu ! “ tresne mu o hruď predmet zabalený v papieri. „Nehovor hlúposti nič by sa nestalo..“zamrmle Snape a vezme koreň. „Tá žena ma nezaujíma..“ dodá a kráča za Alicou po ulici. „Pozri sa ja viem aký si, nemusíš zo mňa robiť hlupaňu. Veľmi dobre viem čo cítiš ku mne a aj to čo cítiš k tej žene“ zavrčí Alica. „Čo také?“spýta sa Snape. „ Vášen…divokú,zvieraciu, jednoduchú, krutú vášeň a ak by som tu teraz nestála tak za ňou pobežíš. Stavila by som sa že ťa niekde bude čakať ako poslušná fena!“ vyprskne. „Tak to sa veľmi mýliš…“Snape ohrnie pery s pokojom v hlase. „Nemýlim..poznám ťa a poznám aj ju..“ Alica sa zamračí. „Ešte si dobre pamätám ako si sa s ňou vláčil“ dodá nahnevane a mierne žiarlivo.„ Naozaj to nie je také, ako si to predstavuješ..“ dodá. „Nitara ma nezaujíma..je skazená…je…pre mňa nezaujímavá „mykne plecom. „To ti neverím…“odsekne Alica a vykročí ulicou. „Pokojne môžeš…nepredstavuje pre mňa nič vzrušujúce je to ľahká korisť..“ odpovie Snape a nasleduje ju. Alica sa zastaví pri murovanom dome. „Skôr by som povedala že takto sa ti to páči“ zamračí sa. „Nie..“ odpovie syčívým hlasom Snape a pritisne ju o múrovanú stenu. „Chcem to čo chcú iní, to čo nikto iný nemal, nikto okrem mňa…chcem to znovu..“ šepne jej. „Túžba .. z teba v mojom rebríčku priorít robí to posledné pri čom sa neviem ovládať..“ šepne jej. „Pre čo som ochotný aj zabiť…“ chytí ju rukami za plecia. „Ja nevyhľadávam ľahké ciele, mám rád výzvy..a ty si tá najväčšia v mojom živote..“ rukou ju chytí pod bradu. Alica trochu skrčene stojí pri stene. „Severus znovu si desivý..“ zamumle a chviľku sa jemne zmieta. „Pusti ma bolí ma z tej steny chrbát a je mi zima..“ zamumle prosebne. Snape odstúpi. „Pôjdeme do hradu..“ šepne a prepaľuje ju čiernymi očami. „Máme to ku koncu ulice ešte asi 10 minút..“ pozrie do diaľky. „Potom sa odhmotníme“ dodá, zvlečie si čierny kabát a prehodí ho cez ňu. Potom odstúpi. Alica si na sebe kabát pridrží a chvilku hľadí na mrznúceho Snapea s rukami vo vreckách ako na ňu hľadí. „Ďakujem..“ trochu sa na neho pousmeje. „Ale ty mrzneš…“ šepne a prikročí k nemu. „Ja som na zimu zvyknutý..“ Snape podvihne kútik. „Je to veľmi milé keď sa snažíš správať galantne..“Alica sa na neho nežne usmeje. „Poď“ vezme ho za ruku a vykročí po ulici. „Ako zomrel Filius Dores?“spýta sa Snape kráčajúci vedľa nej. „Ten človek povedal že ho našiel ráno ležať mrtvého v jeho posteli, no povedal aj to, že si nie je istý tým či mu k smrti niekto nepomohol“ odpovie Alica opatrne. „Niekoho spomenul?“spýta sa Snape. „Nespomenul, ale vravel že Doresa zháňalo veľa ľudí, hmm veľa podivných ľudí, dozvedeli sa že má elixír večnej mladosti..“vysvetlí Alica. „Možno to bol rovnaký človek, ktorý zabil jednorožca a vzal mu srdce“odpovie Snape. „Znovu je to tu, znovu ide o druh elixírov ktorý zabezpečí že človek nikdy nezomrie. Niekto kto sa sa pokúsil získať elixír od Doresa či pripravit elixír nesmrteľnosti keď zabil jednorožca, sa asi veľmi bojí smrti…“ dodá pokojne premýšľajúc. „Asi áno…našťastie ten elixír patrí znovu nám“ Alica prikývne. „Patrí tebe“ Snape ju napraví. „Severus..ja-ja neviem čo s ním mám urobiť…“ povie Alica akosi skľúčene. „Daj mi ho, budeme mať na to ešte veľa času premýšlať čo s ním urobíme, ukryjem ho“ odpovie jej Snape. „U teba bude v bezpečí. Niekedy mám pocit, že niektorí ľudia sú schopní ísť aj cez mŕtvoly len aby dosiahli to svoje“ šepne Alica. „Nie je to iba pocit, je to svet v ktorom žijeme, chcel som ťa od neho uchrániť no ty si odmietla..“ odpovie jej Snape. „Severus povedala som ti že radšej budem žiť jeden život s tebou nech už je akýkoľvek, ako sa niekde zatvorená skrývať. Na tom sa nič nezmenilo..“ pokrúti hlavou. Snape veľmi mierne podvihne kútik a vezme ju za zápästie. „Poď sme na konci, odhmotníme sa do hradu“ pritisne ju k sebe.
20.kapitola – Hľadanie
Len čo sa obaja dostanú do hradu smeruju do Snapeovej izby. „ Je nutné zapáliť oheň..“ ozve sa Snape len čo vstúpia do izby, švihne prútikom a vykúzli v krbe iskry. „ Zajtra pripravím elixír z Hranovery“ dodá a položí koreň na stôl. „Možno by som mal už teraz…“ povie odrazu a prikráča ku knižnici hľadajúc určitú knihu. „Nie ..“Alica ho zastaví. „Teraz by si mal byť tu..“ posadí ho na posteľ. „Potrebuješ trochu nehy..“ rukou ho pohladí po líci. Snape sa zamračí a podozrievavo na ňu pozrie. Trochu sa odtiahne.„ Vidím, že si stále pre niečo smutný a deprimovaný“ Alica sa k nemu pritisne. „Nechcem ťa takto vidieť..“ šepne, skloní sa k nemu a pobozká ho.
Prejdú dve hodiny a dve nahé telá odeté do periny ležia na posteli. Snape spokojne hľadí do stropu udržiavac na svojom tele spiacu Alicu. Podvihne kútik a pohladí ju po vlasoch pri pohľade na jej tvár. Opatrne ju zo seba zloží na posteľ vedľa seba. Pridržiavajúc sa o lakťe na ňu hľadí. „Je krásna..“ pomyslí si. „Je moja..“ spokojne ju prikryje. Priblíží sa k nej a skloní sa nad ňu prezerajúc si ju. Potom si však ľahne na bok vedľa nej a nespúšťa z nej oči. Chcel sa iba nemo dívať na to ako spala. Dvere do jeho izby sa zľahka pootvoria a okamžite sa cez úzky priestor dívajú dnu oči Melanie Wilsonovej. „Môj bože…“šepne a šokovane hľadí na Snapea ležiaceho vedľa nej na posteli a do očí sa jej nahrnú slzy. Rýchlo dvere zatvorí a beží preč. Snape sa pri slabom buchnutí otočí a pozrie na dvere. Oblečie si župan a dvere otvorí, nikoho nezbáda. Zvraští obočie a späť ich zatvorí. Melanie pribehne do svojej izby a rozplače sa ešte viac. „Ja som to vedela..“ zašepká a utiera si slzy. „Už keď som ich videla prísť do hradu, videla som ako sa díval na toho muža ktorý sa obšmietal okolo tej hlupane…“ zavrčí pri spomienke na to, ako ich zhruba pred 2 hodinami videla prísť do hradu. „Tá blbaňa mu ešte stále balamutí hlavu, takže neodišla“ zamračí sa.
Nastane ráno, hodiny ukazujú osem hodín. Snape stojí oblečený pri stole a vypína oheň pod kotlíkom. Alica spokojne spí v posteli. Snape vezme kotlík a nechá ho vychladnúť na drevenej podložke. „Mmm čo tu tak dobre vonia „ Alica sa zobudí a pootvorí oči. „Elixír..“odpovie Snape a pozrie na ňu aká je roztomilo strapatá. „Vonia to ako vanilka..“ odpovie Alica a pošúcha si oči. „To si si dnes privstal..“ zazubí sa na neho. „Dnešná noc ti prospela“ ďalej sa zubí. „Myslím, že to nepotrebuje hlbší komentár“ Snape na ňu vyzývavo pozrie a podvihne kútik. „To nie, stáči vidieť ako vyzeráš“ usmeje sa Alica, keď vidí že Snape vyzerá odrazu veľmi dobre a vyspato. „Dám si sprchu a pôjdem za riaditeľom“ dodá a zmizne v kúpelni. „Načo za ním chceš ísť?“spýta sa Snape hľadiac na dvere kúpelne a oprie sa o stôl. „Možno bude vedieť kde je Willek, alebo nám niečo poradí ,veď to bol on kto nám povedal aby sme ho našli no a musím ísť ešte za Trellawneyovou a ospravedlniť sa, že som včera chýbala na jej hodine“ ozve sa spoza dverí a do pár minút výjde Alica oblečená. „ To je ten elixír?“spýta sa. „Áno“Snape prikývne. „Budem rada ak ho vypiješ..aby si bol v poriadku..“ dodá Alica a zmení svoj vzhľad na Jenifer Berryovú. „Nezabudni na to, že včerajší deň si strávila na ministerstve, ak by sa niekto pýtal..“ Snape ju napomenie. „Iste, keď to vybavím prídem sem“ Alica sa usmeje, pošle mu roztopašnú vzdušnú pusu a jeho izbu opustí.
Po pol hodine Snape svoj elixír dokončí a vypije ho. Následne výjde von zo svojej izby a stretávajúc na chodbe študnetov, ktorí sa mu zdravia spokojne kráča po hrade. „Pane..“zastaví ho jemná ruka. Snape sa zahľadí na jemné rysy dievčiny. „Ehm som Vanessa Benssová pane“ dievčina sa predstaví. „Ja viem kto ste, tá zábudliva víla z mojej hodiny..“ odpovie jej Snape. „Áno pane..“dievčina sčervenie sklopí viečka s dlhými riasami a začne vydávať príjemnú omamnú vôňu . Snape ustúpi, pretože tomu nechce podliehať. „Pán riaditeľ mi povedal že mám k vám chodiť na hodiny individuálne“ pokračuje Vanessa. „Iba ku mne ?“Snape sa zamračí. „Ku všetkým učiteľom, študenti sú zo mňa vraj nesvoji..“ dodá smutne. „Nemôžete sa im diviť obvykle nesedia s vílami v jednej triede..“odpovie Snape. „No to nie..“zamumle dievča. „Kedy môžem prísť? Dnes?“spýta sa. „Dnes na vás nemám čas, prídete zajtra o osemnástej hodine do mojej pracovne a vezmite si učebnicu elixírov“ odpovie jej Snape a nerád sa dozvedá , že ju bude musieť elixírom učiť osamote bez ostatných študnetov. „Dobre prídem, dovidenia“ Vanessa sa usmeje a odkráča. Snape sa za ňou mlčky zahľadí. No po chvíli mierne zavrtí hlavou a vydá sa ďalej po chodbe. Výjde pred hrad sledujúc, že je vonku nádherne počasie. Konečne po množstve upršaných dní. Vďaka počasiu vidí na neďalekom metlobalovom ihrisku aj trénovať metlobalový tím školy. Dobre si v novinách prečítal, že sa blížili metlobalový turnaj o pohár ministra medzi čarodejníckymi školami a tak mu bolo jasné, že v najbližších dňoch bude nad svojou hlavou vidieť poletovať množstvo metiel aj s ich majitelmi.
Zamračí sa keď zbadá pri ihrisku Alicu, tentokrát vo svojej vlastnej podobe a muža ktorého už v hrade nedávno videl. Muža ktorý jej priniesol list. Jeho obočie sa zvraští o to viac keď vidí ,že muž ktorého volala menom Lucas, ju drží za ruku. Tenké pery sa nahnevane vykrivia. Vykročí k nim. „Dúfam že neruším“precedí cez zuby a zabodne do muža svoje čierne oči. Alica ruku ktorú jej muž drží stiahne k sebe. „Doniesol mi knihu „ zamumle. „Hmm to vidím..“odpovie Snape s prísnym výrazom. „Na tomto pozemku nemáte čo hľadať..“ prikročí k mužovi a odtisne od neho Alicu ďalej. „Som člen ministerstva..“ muž na neho podivne hľadí. „Smiem vidieť vaše poverenie pre vstup na tento pozemok?“ spýta sa Snape. „Nemám poverenie, prišiel som za Alicou..“odpovie podráždene muž. „Nemáte…“ Snape prikývne. „ Tak sa láskavo vyprevaďte z tohoto pozemku..než to urobím za vás..“ vražedne na muža pozrie. „A vy ste kto že ma vyhazujete?“ zavrčí muž. „Radšej už choď …“zamieša sa do toho Alica. „Dobre..“ odpovie Lucas. „A vás si preverím..“ ohrnie peru nad Snapeom. „Moja zložka na ministerstve vám určite napovie minimálne to, čo sa stane keď sa sem znovu vrátite kvôli nej“ odpovie nebezpečne Snape a mihne hlavou k Alici. Muž cúvne. „Kto je to?“ spýta sa potichu Alice. „Treba vám to zopakovať?“ spýta sa podráždenejšie Snape a pristúpi k mužovi. „Dosť…!“ Alica sa medzi nich vopchá, chytí Snapea za hruď a odtisne od muža. „Naozaj už choď..“ zamračí sa na Lucasa. Lucas nič nepovie, iba sa otočí a odíde. „Severus do frasa prestaň sa správať ako žárlivý kohút“ zavrčí Alica len čo Lucas odíde. „ Ten človek sa ťa dotýkal“odpovie odmerane Snape. „A to nesmie ?“Alica sa zamračí. „Nie…“odpovie jej Snape, chytí ju za ruku a ťahá vedľa seba do hradu. „Kam ma ťaháš?“zamumle Alica. „Pôjdeme pohľadať toho človeka, zaberie nám to iste minimálne pol dňa takže už by sme mali vyraziť..“ odpovie autoritatívne Snape sledovaný skupinami študentov. „Bola si za riaditeľom? Vieš kde je ten človek?“spýta sa jej. „Nie Severus, Dumbledorea neviem nikde nájsť „Alica pokrúti hlavou. „To je zvláštne nepovedal že odíde, začína sa metlobalový turnaj mal by byť tu“ odpovie potichu Snape kráčajúc do hradu.“Prepáčte..“ozve sa ženský hlas a Snape pred sebou zbadá stáť Ellen Greenovú. „ Nevideli ste pána riaditeľa?“spýta sa Ellen. „Nevideli aj my ho hľadáme..“ zamrmle Snape. Ellen spýtavo pozrie na Alicu. „Eee dobrý deň“ Alica sa usmeje. „Vy ste tá slečna z ministerstva ohľadom kontroly?“spýta sa Ellen. „ Nie..ja som tu prišla..“ Alica nedopovie lebo nevie čo by mala povedať. Uvedomuje si ,že by sa mala pohybovať v tele Jenifer Berryovej. „Ja som učiteľka, prišla som za profesorom Snapeom kvôli neodkladnej záležitosti..“ dokončí. „Aha „ odpovie Ellen a prezerá si Alicu. „A spolu hľadáme pána riaditeľa ale asi tu nie je „ nasilu sa zasmeje. „Pôjdeme..“ zamrmle Snape, nemo obíde Ellen a kráča ďalej. „Dovidenia“ Alica Ellen pozdraví a nasleduje ho. Ellen za nimi ostane hľadiet s podivne skúmajúcim výrazom. „Myslíš že niečo tuší?“spýta sa Alica vstúpujúc za Snapeom do jeho izby. „Nie,tá je na to sprostá..“odpovie Snape ponížujúc Ellen. „Severus ako ho nájdeme ?“spýta sa Alica hľadiac na veštbu na Snapeovom stole.
Temná moc ovládne spravodlivých, vykonávajúc veci nie svojej mysle. Utekaj z miesta prekliatého, pohľadať myšlienky svätého muža. Temný pán snaží sa získať silu, hľadaním v mysli Vás všetkých. Uzavri spomienky ktoré ho živia, uzavri telo zázračným koreňom. Božieho posla nájdeš v biede, na mieste kde mŕtvi ožívajú, v ten čierny deň keď padne hlava z Rokfortu.
„Utekaj z miesta prekliatého, pohľadať myšlienky svätého muža...“ Alica prečíta. „Navádza nás, aby sme našli Willeka. „Božieho posla nájdeš v biede, na mieste kde mŕtvi ožívajú, v ten čierny deň keď padne hlava z Rokfortu.“ dočíta. „ Aj ty máš pocit, že sa tá posledná časť vety týka Dumbledorea?“spýta sa s obavami Alica. Snape nemo prikývne. „Určite vie niečo my nie a očividne nám to ani nehodlá povedať..“ dodá Snape. „Božieho posla nájdeš v biede, na mieste kde mŕtvi ožívajú...“ prečíta. „Z toho nie sme veľmi múdri..“ zamrmle Alica. „Pokiaľ viem ,Willek žil dlhý čas v Londýne“ vyhlási. „Žil, bol tu kvôli tým svojím pokusom, to čo som o ňom počul však bolo zaujímavejšie“ odpovie jej Snape. „Čo také?“spýta sa Alica. „ Niekoľko ľudí o ňom hovorievalo, že prišiel do Londýna z malej dediny menom Saint Plains v ktorej žil keď prišiel do Anglicka, podľa všetkého tam zdá sa spôsobil akýsi chaoz na základe ktorého ho obyvatelia dediny vyhnali“ dodá Snape. „Kedy to bolo?“spýta sa Alica. „Pred dvanástimi rokmi som sa túto informáciu dozvedel, to kedy sa to stalo neviem..“ Snape pokrúti hlavou. „Kto ti to povedal?“spýta sa Alica. „Priekupníci“ odpovie Snape. „Kto?“Alica hľadí. „Ľudia predávajúci elixíry a čarodejnícky tovar mimo rámec a kontroly ministerstva“ Snape vysvetlí. „Takže nelegálne“ dodá Alica. „ Myslím, že s ním vtedy mali niekoľko obchodov kvôli ktorým potom Willek pricestoval do Londýna“ dokončí. „Pôjdeme do tej dediny, asi nemáme na výber keď tu nie je Dumbledore“ zašepká Alica. „Kde to je ?“spýta sa. „ Uvidíme kam nás to presunie, pôjdeme..“ odpovie Snape, vezme si pár vecí a kabát a vykročí von z izby. Obaja sa nepozorovane presunú na Kranwallské pozemky. Sú pusté, okrem poletujúcich študentov na neďalekom ihrisku sa okolo nikto nenachádza keďže sa išiel každý dívať na prípravný metlobalový zápas. Alica sa Snapea chytí a obaja po chvíli zmiznú len čo Snape vyslovil slovo Saint Plains. Po minútach sa obaja ocitnú na zelenej lúke ktorú pretína prášna cestička. „Hmm netrúfam si povedať kde sme „ Snape sa poobzerá po okolí zelenej lúky nachádzajúcej sa na akomsi kopci. Okolo sa žiadne iné kopce nenechádzajú, chvíľu sa im zdá, že sa ocitli na najvyššie položenom mieste krajiny. „Tamto je nejaká dedina pôjdeme sa spýtať..“ Alica ukáže na maličké domčeky pod kopcom. „To bude Saint Plains“ odpovie Snape. „Ako vieš?“spýta sa Alica. „Porozhliadni sa, všade okolo nás sa nachádzajú pláne a lúky..“ odpovie jej Snape a vykročí dolu kopcom. „Aha no to máš pravdu..“ Alica prikývne a nasleduje ho. „A pekne odporný a veľký hmyz..“ zamumle keď vidí ,ako sa na kvet na lúke posadila akási gigantická včela. „Myslíš že ho tu nájdeme ?“spýta sa Alica. „To neviem, ja by som bol najradšej ak by sme ho nenašli nikde „odpovie Snape. „Prečo ?“Alica sa zamračí. „O Willekovi...kolujú čudné reči..“ Snape zneistie. „Aké čudné reči? Severus nemaj obavy, na tom pergamene bolo predsa napísané, že je to svätý muž a boží posol, taký človek nemôže byť zlý..“ Alica pokrúti hlavou. „Možno nie, to ale nemení nič na tom že je to čudák“ zamrmle Snape schádzajúc po kopci. „Tak aké reči si o ňom počul?“spýta sa Alica. „ Hovorievalo sa o ňom že má dve duše, jednu svoju a druhú cudziu...“ odpovie Snape. „To ho mohol iba niekto očarovať“ Alica mávne rukou. „Mohol, ja neviem..ale bol čudný..“odpovie jej Snape potichu. Obaja pomaly zídu dolu kopcom a privíta ich obrovská drevená tabuľa. „ Víta Vás Saint Plains, miesto pokoja a oddychu“prečíta Alica nápis na tabuli. „Sme tu“Alica sa usmeje. „Našli sme to až prekvapivo rýchlo“zamrmle Snape a vstúpi do prázdne vyzerajúcej dediny.