29 - 30. kapitola
29. kapitola - Moreen
„Poď tu ho doveď“ šepne Dumbledore len čo sa zhmotnia pred jeho domom sledujúc okolie tak aby zbadal každého kto Snapea uvidí a ukáže na predsieň len čo otvorí dvere do domu. Alica Snapea dovedie dnu. Dumbledore ich nasleduje a dvere zatvorí. „Čo s ním urobíme Albus ? Vieme zrušiť tú kliadbu?“spýta sa Alica hľadiac na zle vyzerajúceho Snapea s drevenou maskou az po nos. „Áno, existuje na to elixír ale ja neviem presne ako sa robí, Severus by vedel..“ povie Dumbledore. „Má to iste niekde zapísané, v pracovni v Kranwalle, musíme to tam nájsť“ šepne a hľadí na Snapea so zvesenými rukami ako opica ktorý hľadí na Alicu. „Choďte do Kranwallu ja tu s ním ostanem, musím ho okúpať, príšerne smrdí...“ povie Alica znechutene. „Dávaj si pozor Alica, toto nie je Snape, ak bude túžiť po krvi nič ho nezastaví..“ povie Dumbledore varovne. „Nebojte sa zvládnem ho..“ odpovie Alica s úplnou istotou. „Dávaj si pozor, idem to tam nájsť..“ šepne Dumbledore a z domu vykročí. „Poď Severus...“Alica ho znovu chytí za predlaktie a vykročí. „Musíme ti nájsť nejaké čisté veci..“ začne mu rozprávať. Snape od nej odstúpi. Alica okamžite zastane keď vidí, že sa ďalej nenechá viesť. Snape sa začne obzerať po obývačke a je mu jasné, že na tom mieste už iste niekedy bol. Alica na neho pozrie a medzitým sa snaží nájsť nejaké čisté oblečenie ktoré by mu bolo dobré. Snape odkráča do rohu, zhodí na zem celý stojnan s kvetináčom a čupne si tam. Alica to jeho správanie vidí ale veľmi nechápe. Po chvíli nájde bielu košelu a akési staré sivé nohavice od Dumbledoreovho hábitu. „No snáď mu to nebude vadiť..“ pošepká a vezme aj nejaké spodné prádlo. Pozrie znovu na Snapea ktorý sedí v rohu a pozoruje ju kamennou tvárou absolútne bez žmurknutia. Alica vezme veci a prikráča k nemu. „Si ako zvieratko Severus...“ ľútostivo na neho pozrie a do očí sa jej natisnú slzy.“Neboj sa, už to nepotrvá dlho“ šepne. „Poď musíš sa okúpať...“ potiahne ho za ruku. Snape sa rýchlo postaví až Alica strachom cúvne. „Toto mi nerob..“ vystrašene sa chytí za hruď. „Poď“ dovedie ho do kúpeľne. Chvíľu váha no potom k nemu natiahne ruky a snaží sa ho zobliecť. Snape na seba pozrie ale iba odovzdane stojí a hľadí na ňu. Len čo mu zvlečie vrch špinavého odevu zahľadí sa na jeho doudierané a doráňané telo. „Chudák..“pomyslí si. Snape na ňu nemo hľadí a s drevenou maskou na ústach k nej urobí krok. Chytí ju za jej zápästia nadmieru prudko, skloní sa k nej a začne ju ovoniavať. Alicia iba stojí a chvíľu má pocit, že strachom zabudla dýchať. Snape ju pritisne o stenu kúpelne a s omámeným výrazom privrie oči dýchajuc vôňu jej krku. Chytí ju za pás a tisne k svojmu telu. Alica počuje jeho rýchly dych, dokonca až ucíti jeho vzrušenie. „Bože..“ šepne zhrozene a vystrašene keď ucíti ako jej cez otvor na maske oblízol krk a ako dychtivo sa k nej tisne. „Somniculus memori“ namieri na neho prútik. Snapea kúzlo odstrčí do protiľahlej steny. Alica k nemu hneď pribehne a podoprie ho keď vidí, že sa mu omámene zatvárajú oči a kýve sa z jednej strany na druhú. „Prepáč Severus, trebalo ťa trochu utlmiť..“ šepne Alica a dovedie ho do sprchy.
O pol hodinu ho uloží na Dumbledoreovú honosnú a pohodlnú posteľ hoci s jeho váhou mala značné problémy. Snape pod vplyvom kúzla zaspí. Alica si vydýchne a posadí sa na posteľ vedľa neho. „Dúfam že Dumbledore niečo nájde, takto nesmieš ostať“ pomyslí si hľadiac na neho. Po polhodine Snape oči otvorí, dezorientovane sa posadí a pozerá na ňu ospalými očami. „Som tu Severus..“ povie mu Alica a uhladí mu strapaté čierne vlasy ktoré mu padali do tváre. Snape nič nepovie a začne sa rozhliadať po izbe. Chytí si masku na tvári a pokúša si ju dať dole. „Prepáč to ti nemôžem dať dole..“ šepne Alica smutne, keď sa na ňu Snape pozrel. Snape to po chvíli vzdá a jemne zatrasie hlavou. „Nikdy by som neverila že ťa uvidim takto. Predtým si pôsobil tak neohrozene..a mocne...*prezerá si ho. „Teraz si ako zviera..odkázaný na to čo ti kto dá, bezbranný..“ smutne na neho hľadí. V tej chvíli do izby vkročí Dumbledore. „Mám skvelé správy“ usmeje sa. „Severus mal u seba hotový protiupírsky elixír“ povie víťazoslávne. „No to je skvelé“ Alica zíde z postele a Snape na ňu len mlčky hľadí. „Tak mu ho dajme vypiť“ povie. „Obávam sa, že to nebude ľahké, dobrovoľne to asi nevypije“ Dumbledore pokrúti hlavou. „Ukážte...“ povie Alica, vezme flakón so žltou tekutinou a vyberie prútik. „Somniculus memori“ vysloví a opäť Snapea očaruje omamným kúzlom, ktoré ho úplne oslabí aby sa nemohol vzpierať. Snape zažmurká a po pár sekundách sa unavene zvalí na posteľ. „Len opatrne..“ šepne Dumbledore.Alica si sadne k Snapeovi a vopchá mu za chrbáť vankúš aby sedel. Nakloní mu hlavu a dá mu vypiť elixír, len čo zloží drevenú masku. Len čo Snape tekutinu reflexne polkne štítivo sa od Alice odtiahne a skrúti sa na posteli do klbka. Ostane hľadieť s otvotenými očami i ústami na jedno miesto. Alica sa trochu zľakne, keď jej odrazu začne pripadať ako mŕtvy. „Dúfam že sme ho nezabili..“ šepne Dumbledore keď sa mu zdá do isté. Nakloní sa k Snapeovi a vidí ako sa jeho oči sfarbili opäť do čiernej a upírske zuby miznú. Snape sa po chvíli pohne a z hlboka sa nadýchne, potom sa omámene pretočí na chrbát a snaží sa posadiť pripomínajúc korytnačku obátenú k zemu pancierom. Alica mu podoprie chrbát a pomôže mu. Snape zažmurká a konečne sa mu jeho obraz pred očami zaostrí. Chvíľu nemo hľadí na Alicu mierne sa kývajúc. „Čo ste to so mnou urobili..je mi zle...“ šepne. „Severus si to ty..“ povie s úsmevom Alica, keď počula ako na ňu prehovoril . „Je mi zle...“ šepne Snape a snaží sa postaviť. „Kam chceš ísť ?“spýta sa Dumbledore a pomôže mu vstať. „Na ...“Snape nedopovie a uteká do kúpelne, nakloní sa nad záchod kde sa povracia. Alica znepokojene pozrie na Dumbledorea. „Nuž ľudskú stravu tam nejedol tak sa nediv“ šepne Dumbledore a nasleduje Snapea do kúpelne. Po chvíli ho nájde sedieť vedľa vane a v záchode zbadá množstvo krvi. „Severus ako upír si toho musel vypiť dosť veľa, preto je ti z tej krvi zle“ povie Dumbledore. „ Z akej krvi...“ šepne so zničeným výrazom Snape. „Riaditeľ Azkabanu ťa preklial na upíra...“ povie Dumbledore. „Ten hnusný...“ šepne Snape a viac nemá síl hovoriť ďalej a tak iba mlčí a hľadí s pootvorenými očami. „Musíš to zo seba všetko dostať von“ povie Dumbledore a z kúpelne odíde. „Dostane sa z toho, Severus je silný človek“ povie Alici. „Nebudú ho hľadať keď sme ho vzali z väzenia?“spýta sa znepokojene Alica. „Nie , nemali právo ho tam držať, nič mu nedokázali, nebol odsúdený“ Dumbledore nesúhlasne pokrúti hlavou. „Dnes v noci ostaneme tu...dáme sa dokopy a zajtra uvidíme čo ďalej“ vyhlási keď sa z kúpelne vytrepe Snape bledý ako stena. Pomaly si sadne na posteľ a počúva ich. „Nechám vás iste si máte čo povedať, pôjdem zistiť kde sú ostatní..“ dodá a odíde. „Akí ostatní?“spýta sa Snape. „Aliriáni, to oni ťa dostali z Azkabanu“ odpovie mu Alica. „Nevieš čo je s mužom ktorý bol so mnou v cele ? Bol to tiež Alirián...“ Snape na ňu spýtavo pozrie. „Severus ty si bol v cele so ženou...“Alica na neho čudne pozrie. „Nie, bol som v cele s mužom, veď mi o sebe sám povedal a bol neustále hlučný..“ Snape sa zamračí. „Keď sme pre teba prišli bol si zatvorený v nejakej tmavej kopke kde nebolo žiadne svetlo a okrem teba odtiaľ vybehla ešte červenovlasá žena, kto to bol?“spýta sa Alica. „To netuším..“ Snape pokrúti hlavou. „Nepamätám si nič odkedy som išiel k riaditeľovi,...ten špinavec ma chcel dať zabiť..“ zavrčí. „Áno, počula som o tom..“ Alica posmutnie. „Hlavné je, že si už tu“ povie mu. Snape si rukávom utrie ústa a prisadne si bližšie. „Ak by nebolo teba, tak by som tam asi stále bol, možno by som zomrel..“ šepne jej a pohladí jej líce. „ Ja som iba urobila to čo si chcel“ odpovie mu Alica a upiera na neho veľké modré oči. „Niečo také pre mňa ešte neurobil nikto iba Dumbledore“ šepne jej Snape a vďačne na ňu hľadí. „Som rád že je to takto..“ šepne a pritúli si ju na svoju hruď.Alici sa z očí pustia slzy. „Myslela som si že už ostaneš tak ako si bol, ako zviera...“ šepne mu späť. „Neplač..“ Snape na ňu pozrie a prstom jej utrie slzy. „ Som znovu tu....kvôli tebe..“ pozrie na ňu.“Ak by si tu nebola, bolo by mi jedno čo so mnou urobia ...“ pokračuje. „Ja viem..“ Alica dvihne hlavu od jeho hrude a zahľadí sa mu do tváre. „Si taký odkedy si ma spoznal...veľmi na mne lpieš..“ šepne mu. „Áno..pochopil som, že bez teba neviem normálne žiť, prisahal som že ťa budem chrániť...a budem to robiť až kým neostane nikto kto by ti chcel ublížiť“ povie jej. Alica sa jemne usmeje. „To áno..“šepne. „Som predsa tvoja nie ?“spýta sa ho. „Áno“ Snape prikývne s úplne vážnou tvárou. „ Patríš iba mne“ majetnícky ju k sebe znovu pritlačí aby cítil ako ho obíjma.“Možno áno..“Alica sa odtiahne a postaví sa, urobí pár krokov. „Mali by sme si ale ujasniť koľko žien okrem mňa ti ešte patrí“ Alica sa trochu zamračí lebo toto s ním chcela vydiskutovať už skôr. „Žiadna iná..nezaujímajú ma ostatné ženy, ostatné nie sú ako ty...“ Snape sa rýchlo postaví a naliehavo k nej dokráča držiac ju za predlaktia. „Žiadna nie je ako ty..“ zopakuje naliehavo. „Severus keď som bola u teba v izbe našla som listy v ktorých si si dopisoval so ženou menom Moreen“ povie Alica. Snape stuhne a chvíľu hľadí. „Moreen..“ zamyslí sa. „Áno, Moreen bola žena ktorú som mal rád, bola to smrťožrútka ale bola iná ako sú smrťožrúti bola nežná, nebola krutá ako ostatné ženy, v tej dobe som myslel na to, že s ňou ostanem navždy a budem s ňou mať rodinu hoci vtedy som ...“ Snape na chvíľu prestane hovoriť. „..vtedy som sa zaplietol aj s Alyn a...myslel som ešte na jednu kolegyňu ktorá na škole učila“vysvetlí Snape. „Bolo mi to jedno , čo so sebou robím...čo robím so svojím telom..“ trochu skloní hlavu a pozrie do zeme. „Nemal som žiaden život“ dodá. „Potom si stretol mňa však?“spýta sa Alica nejako smutne. „Stretol som teba a vtedy sa všetko zmenilo, Moreen prestala existovať, prestalo existovať všetko čo bolo, malo to na mňa dosah iba ako následok mojej zlej minulosti“ odpovie jej. „Napísal som jej že sa s ňou viac nestretnem...nechcel som ju vidieť..kvôli tebe..“ povie Snape. „Mal si ju rád a tak rýchlo si sa jej vzdal pre neznámu ženu ktorou som vtedy pre teba bola ?“spýta sa ho. „Áno, konal som veľmi pudovo, priťahovala ma k tebe nesmierná túžba, ktorej som sa nemienil vzdať ani kvôli Moreen, kvôli nikomu..“ šepne Snape.“Vieš to pochopiť ?“spýta sa jej a zvraští obočie. „Vieš aký je to pocit keď sa dívaš na človeka o ktorom vieš, že je jediný na svete s kým môžeš byť šťastný, s kým som prežil pocity ktoré som doposiaľ nepoznal Alica..“ drží ju za plecia. „ Ja som nikdy neprežil žiadnu lásku, ani túžbu takú ako som pocítil k tebe. Keď si prišla ty bol som plný nových pocitov ktoré som nevedel ani definovať, ale páčili sa mi. Páčila sa mi predstava že si moja, že o teba musím bojovať aby som ťa získal, páčilo sa mi zabiť každého muža ktorý sa o teba pokúšal“ pokračuje. Alica ho počúva ale tie jeho opäť už smrťožrútske slová jej naháňajú strach. „Páčilo sa mi to, nesmierne ma to vzrušovalo keď som vedel že si jediná, jedina jedna žena s čistou krvou ktorá patrila mne, že som si mohol vziať tvoje panenstvo, že nepatríš inému mužovi...“pokrúti hlavou. Alica na neho iba nemo hľadí. „Stále ma to k tebe nesmierne priťahuje, tak že tomu podriadim všetko, úplne všetko čo mám a viem. Pocit ktorý si vo mne prebudila ma drží pri živote tak ako nič iné predtým“pokračuje šeptom. „Mám v mysli každý okamih ktorý sme spolu prežili, úplne každý..“ šepne je znovuj. „Severus...“Alica sa jemne pousmeje a pohladí ho po líci. „Ak by ťa takto počuli hovoriť smrťožrúti tak máš problém“ usmeje sa. „Nezaujímajú ma, zatvorím ústa každému kto by mal ohľadom toho nejaké hlúpe pripomienky“ odpovie vražedne Snape a stále na ňu hľadí. „Zaujímaš ma ty, nie je to pocit aký cíti muž k žene keď ju má rád, to nie je ono. To som cítil k Moreen, to čo cítim k tebe je oveľa hlbšie, je to tak silné že ma to núti byť neustále pri tebe, neustále ísť za ťebou, nasledovať ťa ak odídeš, nechať ťa loviť ako zver keď mi utečieš...“ povie. Alica sa chvíľu zatvári čudne no už dobre vie, že to je spôsob Snapeovej lásky k nej.“Keď sa toto skončí prisahám že ťa odtiaľto vezmem preč, nikto o nás viac nebude vedieť...“ obíjme ju. „To je pekná predstava „ Alica sa nežne usmeje. „Ja s tebou pôjdem ak mi sľúbiš že sa viac nezapletieš so žiadnymi inými ženami tak ako doteraz...“povie prísne. „Nie , ja nechcem iné ženy, už ma nebaví ten prázdny pocit vášne“ pokrúti hlavou. „O tom to bolo, iba o vášni, o sexe, o ničom inom“ pokrúti hlavou znovu nesúhlasne. „Nechcem mať inú, chcem teba...“ žiadostivo na ňu pozrie. „Severus sme u Dumbledorea a doteraz ti bolo zle“ Alica na neho hľadí. „Dumbledore už odišiel inde a mne je výborne“povie jej. „Už tak dlho som ťa nemal..“ žiadostivo pozrie na jej telo. Alica sa mierne pobavene zazubí a príde jej roztomilý keď ju prosí o lásku a sex. „Niekedy je dobré..zabudnúť na to všetko okolo nás...“povie Snape s akýmsi unaveným výrazom.
30. kapitola – Možné riešenie
Zhruba o pol hodinu ležia obaja v posteli prikrytí zlato-sivou perinou. Snape sa spokojne tisne k Alicinmu plecu a pod perinou obíjma jej telo. „Bolo to...prijemne“šepne jej. „To veru áno..“ Alica sa na neho usmeje. „ Konečne sa vyspím bez myšlienok...“ šepne Snape a zatvorí oči. Po chvílke zaspí obíjmajúc ju. „Severus?“pípne Alica. „On zaspal..“ pomyslí si a vyslobodí sa z jeho zovretia. „Chudák, z toho väzenia prišiel riadne vyčerpaný“ znovu si prehliadne jeho doudierané telo a spomenie si na to ako vyzeral, keď sa z Azkabanu dostal naposledy. „To väzenie je príšerné“pomyslí si pri pohľade na jeho telo a čuduje sa že ho to nebolí, alebo že to na sebe aspoň nedá poznať. Pomaly ho prevalí na chrbát a nechá ho spať. Posadí sa pridržiavajúc si perinu pri hrudi. Vystrčí nohy a chce sa z postele postaviť. „Kam by si chodila....“ šepne Snape a jeho ruka ju chytí za predlaktie prehnane pevne. Alica sa otočí a zrazu vidí, že Snape nespí. „Myslela som že by si sa chcel vyspať...“pozrie na neho. „Ale s tebou...“ odpovie jej jednoducho.“Nechcem aby si niekam odchádzala...“ šepne hľadiac na nu cez privreté oči. Alica sa mierne pousmeje a ľahne si na jeho hruď. Snape zo seba vydá neopísateľnú hlásku spokojnosti a pohladí ju po vlasoch. „Presne takto spí zamilovaný muž....“ šepne jej a oči zatvorí. „Ty si blázon...“ pomyslí si Alica a pousmeje sa. „ Si veľký romantik Severus, no kto vie prečo...niečo v tvojom vnútri ti bráni, aby si to za normálnych okolností dával najavo, niečo ...prečo máš stále pocit že musíš byť silný a tvrdý...“ premýšľa skúmajúc jeho tvár. „Prečo si myslíš že musíš byť vždy mocný a krutý muž, drsný...bez ukážky ľudského citu..to som nikdy nepochopila, človek čo ťa nevidí v týchto chvíľach by povedal, že nie si ľudská bytosť, že nemáš žiadne city..“ pokračuje vo svojích myšlienkach. „Ťažko by bolo pred rokmi uveriť, že niekedy aj ty dokážeš byť nežný...“šepne dívajúc sa na jeho unavene vyzerajúcu tvár.
„Aliriáni.... Aliriánska rasa čarodejníkov bola jediná ktorá bola predurčená k vykonávaniu mágie vyššej zručnosti, mágie ovplyvňovania démonických bytostí...“ prečíta Snape v červenej knihe ktorú vybral z Dumbledoreovej knižnice. „Po znovu zrodení Temného pána svet upadol do tmy a skazy, temní čarodejníci svoju moc šírili do všetkých končín, na všetkých čarodejníkov i čarodejné bytosti. Aliriáni boli jedinou rasou ktorá sa nesklonila...“ číta ďalej. „ Aliriánske légie označené sybolom Punctum notatum označujúcim Aliriánsku rasu odpradávna bránili svet čarodejníkov proti démonickým silám. Mágia vyššej zručnosti im povoľuje brániť ,obmedzovať, meniť a ovplyvňovať všetky démonické bytosti. Pri zrode Aliriánskej rasy čarodejníkov, palatinov slúžiacich výhradne silám dobra tiež označovaných ako bielych palatinov zanikli všetky diskusie o nadradenosti ľudskej rasy k ostatným tvorom. Po zrode Aliriánskej rasy sa stal človek mocou najvyššou“ dočíta a zahľadí sa do prázdna. „ Aliriáni...“ šepne. „Sú niečo...ako opak smrťožrútov?“pomyslí si. „Môžu nás doviesť k démonickému kameňu, uväzniť Flaviusa Fretcha...“ pomyslí si Snape, keď ho z premýšľania vytrhne prichádzajúci Dumbledore a Alica spolu s mužom v bielom hábite s bielym prútikom. Snape k mužovi prikráča a skúmavo sa na neho zahľadí, keďže muž pre neho predstavoval niečo čo doposiaľ nepoznal. „Severus?“ozve sa Dumbledore a hľadí na Snapea. „Cítite sa lepšie pán profesor?“spýta sa ho muž a tiež na neho hľadí. „Áno cítim sa dobre..“ šepne Snape a nespúšťa z neho oči. „Vy ste...Alirián?“spýta sa a podozrievavo dvihne obočie. Muž ukáže svoj symbol a prikývne. „ Ukážete mi aj vy kto ste ?“spýta sa ho muž a pozrie mu na ľavé predlaktie. „Nie...“ Snape sa zamračí. „Severus je tu možnosť ako sa zbaviť Voldemorta...“ začne Alica. „Uzavrieme Fretcha do kameňa ktorý nemáme“ povie Snape a pozrie na ňu. „Nie...“ ozve sa Dumbledore. „Ak by sa Flaviusovi podarilo dostať Voldemorta von, je tu iný spôob..“ povie. „ A aký?“spýta sa Snape a jemne pokrčí obočie. „ Sabouradov dych...“ odpovie Dumbledore. Snape asi minútu stojí a nič nepovie. „Vieš Albus čo je Sabouradov dych?“spýta sa napokon. „Áno, keď ho vdýchne nebude mať vlastnosti dané démonom bude to človek ako predtým...“ povie Dumbledore. „A čo sa pre nás zmení Albus ? Nezbavíme sa ho, iba ho zbavíme vyššej moci, nesmrteľnosti a budeme tam kde sme boli...“povie Snape mračivo. „ Severus toto je jediná šanca, potom...ho môžeme zabiť ako človeka „ pokračuje Dumbledore. „Voldemort nie je človek to predsa sám vieš, nie je ľahké ho zabiť, prežil usmrcujúcu kliadbu tak ako Alica..“ povie. „Aká je šanca že ju prežije znova?“spýta sa Snape pochybovačne a Dumbledore iba nemo skloní hlavu. „Pán profesor, nech je to ako chce, našou úlohou je zbaviť ho démonického vplyvu, takto proti nemu nemáme žiadnu šancu...“ pokračuje. „Tú nemáme ani tak..“ povie Snape odmerane. „Severus prestaň tak hovoriť...“Alica sa zamračí. „Voldemort nevie rozoznávať vôňe...“ povie Dumbledore aby tomuto nápadu vdýchol ešte nejaké to svetlo. „O tom viem..“Snape prikývne a k Dumbledoreovi pristúpi. „Ty si myslíš že je hlupák?“spýta sa Snape.“Nevšimol si si ešte že Voldemort nie je nikdy sám? Tak skús hádať prečo...“ povie Snape a zabodne do neho svoje čierne oči. Otočí sa a odíde k oknu z ktorého sa pozrie von. Dumbledore ostane stať a pozrie na muža v bielom hábite. Alica Snapea nasleduje. „Severus prečo si taký podráždený, Albus to myslel dobre..“ povie mu Alica. „Nemusel si byť na neho taký zlý“ dodá zamračene.“Vymyká sa nám to spod kontroly..“ šepne Snape a otočí sa na ňu. Alica sa otočí na riaditeľa a Aliriána. „Môžete nás nechať samých prosím?“spýta sa ich. „Severus musím sa vrátiť do školy, a ty tiež výučba pokračuje“ povie riaditeľ. „Nemôžem sa vrátiť, škola je plná aurorov z ministerstva, znovu by ma zavreli“odpovie Snape. „Nezavreli, s ministrom si to osobne vydiskutujem, nemôžu ťa držať v Azkabane ak proti tebe namjú žiadne dôkazy“ povie Albus. „Príďte ráno na Kranwallský hrad“ dodá a odíde. „Severus potrebujeme niečo vymyslieť, nemáme kameň, a ten elixír...“ nedopovie. „Sabouradov dych nikto nemá..“ preruší ju Snape. „Vieš ho pripraviť ?“spýta sa Alica. „Nikdy som to neskúšal..“odpovie Snape. „A nepoznáš nikoho kto to vie ?“spýta sa Alica. „Poznám...“Snape prikývne. „ Prvým bol Filius Dores...* povie Snape s pobaveným úškrnom. „A druhým bol môj učiteľ ...Sebastien Felisis “dodá. „Ty sa tomu smeješ ?Veď sú obaja mŕtvi“ zamračí sa Alica. „Bohužial..“povie Snape a prestane sa tak tváriť.
Na druhý deň ráno už Snape sedí za svojou katedrou a vyučuje študentov štvrtých ročníkov. Mnoho tvári na seba podozrivo pozerá no na Snapea sa dívajú s akýmsi strachom a otáznikom v očiach. Niektorí z nich sa dopočuli o tom, že Snape by mal mať prsty v smrti Meleeny a tak sa ho báli ešte viac ako kedykoľvek predtým. V učebni bolo hrobové ticho, dobré ucho by začulo aj jemný tlkot sŕdc študentov ktorí sa na neho dívali. Snape bol chladný. Bol vždy taký ako predtým, odmeraný neschopný pochopenia pre študentskú myseľ. Odsedel si svojích šesť hodín a blížil sa k svojej izbe keď ho zastavila ruka Melanie Wilsonovej ťahajúca ho za jeho hábit. „Čo chcete Wilsonová?“spýta sa jej zamračene. „ Vy ste to neurobili však?“spýta sa Melanie so sklamaním v očiach. Snape chvíľu mlčí a urazene na ňu hľadí. „Nie..“odpovie nakoniec chladne. „Za to môže tá žena.... Alica..“ povie žiarlivo Melanie. „Pre vás je to slečna Tomarová „zavrčí Snape. „ Kto by to bol povedal že taký muž ako vy sa nechá takto ovládať takou..“ Melanie nedopovie keď ju Snape chytí za plece a prudko prirazí o stenu. „Akou?No len to dopovedz akou...“vražedne na ňu zazerá. Melanie stíchne no netvári sa vyľakane , skôr urazene a ponížene. „Vieš kto som ja a kto je ona?“spýta sa Snape s nekompromisnou tvárou. „ Vieš čo s ňou robím keď som sám? „spýta sa. Melanie zabolí až pri srdci, vytrhne sa mu a utečie chodbou vzlykajúc. „Hlupaňa...“Snape za ňou iba prižmúri oči s hnevom v tvári a odkráča do svojej izby. Len čo vkročí zbadá v izbe Alicu v dlhých čiernych šatách zaviazaných okolo krku odhaľujúc jej chrbát. Mlčky k nej pristúpi a prezrie si ju, no nechápe prečo sa tak vyobliekala. „Skúšam si šaty..“povie Alica. „A na čo?“spýta sa Snape a položí svoje poznámky na stôl. „Onedlho má Dumbledore narodeniny, bude tu na zámku veľká oslava“ Alica sa usmeje. „Ďalšia príležitosť ako sem nalákať nevhodných ľudí že ano..“ Snape podvihne kútik no nadšený tým nie je. „Severus, už dlho sme neprežili nič pekné..“ Alica na neho smutne pozrie.“A čo je pekné na oslave plnej nedôveryhodných ľudí? A navyše si myslím, že budem musieť dozerať na študentov, nebudem na teba môcť dávať pozor a navyše...si už teraz o mne mnohí myslia že som vrah..“ trochu skloní hlavu. „Nemal by som sa medzi tými ľudmi ukazovať“ zamumle. „Možno máš pravdu..“ šepne Alica a zvesí ruky. „Alica...“ Snape preglgne a pozrie na nu nejako unavene. Alica na neho spýtavo hľadí podvihne kútik laškovne zmení svoje modré oči za žlté. Snape sa tomu trochu zadiví no prikročí k nej. „ Chceš byť tu keď bude mať narodeniny?“spýta sa jej opatrne. „No ja by som..“začne Alica nadšene no hneď stíchne. Pozrie sa na Snapea a dôjde jej že on sa bude musieť skrývať ako nejaký zločinec aby si o ňom ľudia nešepkali. „Nie Severus vlastne nie..em..ani tie šaty mi vôbec nesedia..“silene sa usmeje keď jej ho príde ľúto a nechce aby ostával sám.“Prečo ? Máš nejaké plány?“spýta sa Alica.“Už sme sa o tom rozprávali ešte predtým ako sa stalo toto všetko“ povie Snape a vloží si ruky do vrecák. „Chcem si ťa vziať domov..“ povie tradične smrťožrútsky. „Na ten jeden večer ?“spýta sa Alica. „Na celý víkend, od toho piatku keď má riaditeľ narodeniny až do nedele“ pokračuje Snape.“A kto je vlastne u teba doma?“spýta sa Alica. „Iba Lyset ale ju pošlem preč ak chceš...“ pokračuje Snape. „Nie, nie to je v poriadku, rada sa s ňou zoznámim“Alica sa usmeje. „Takže pôjdeš?“spýta sa neurčito Snape. „Ak by som nešla tak by si ma dal iste priviesť že ?“spýta sa milo Alica a pohladí ho rukou po tvári. Snape nič nepovie iba stojí s rukami vo vreckách. „ Ja chcem aby si so mnou chcela ísť...“ zamračí sa nakoniec. „Jasne že pôjdem, čo by som tu robila bez teba“ usmeje sa Alica. Len čo to dopovie okamžite sa v izbe ozve nejaký náraz. „Čo to bolo?“spýta sa Alica. Sotva dopovie keď sa Snape zahľadí na okno ako sa k nemu približuje čosi svetlé. V tom momente sa jedno z veľkých okien Snapeovej izby rozletí . Snape sa pritisne k Alici a ochraniteľsky ju zovrie krčiac hlavu vedľa jej hlavy tak aby ho netrafilo sklo. Po pár sekundách ostane okno rozbité. „Čo to do čerta...“Alica nedopovie keď sa do izby naženie stovrenie podobné duchovi. Akýsi prízrak bielej clony vznášajúci sa vo vzduchu. Snape pred tým ihneď cúvne a ukryje Alicu za svoj chrbát. Prízrak sa k nemu priblíži a zo svojej hornej časti sa sformuje plešatá hlava Voldemorta. „Severus...“ozve sa škriekavý hlas bezvlasého monštra. Snape prudko dýcha a šokovane hľadí na Voldemortov prízrak. „ Už čoskoro sa vrátim...“ prízrak vycerí malé belavé zúbky a uškrnie sa. „ Budeš zasa môj Severus...znovu tak ako predtým..“ zaškrieka. Snape preglgne a nič nepovie.“Ty sám vieš že pri tejto žene si budeš neustále pripomínať svoje poklesky, fakt že nie si človek schopný obyčajného života. Dal som ti moc ktorú si mohol využiť tak ako si chcel, ukázal som ti že si niekto....čo sa stalo s tým malým chlapcom plným obáv...“ pokračuje škriekavý hlas. „Severus nepočúvaj tu vec..nepočúvaj ho..“ Alica ho silne chytí zozadu za plecia a šepká. „Malý chlapec sa stal silným mužom keď dostal moc od Temného pána , pamätáš sa ? Nič už nezaťažovalo tvoju myseľ tak ako teraz...“pokračuje škriekavý no vábivý hlas Voldemorta. „Tak povedz...čo ti dala ...láska Severus?“ pokračuje hlas výsmešne. Alica nazúrene zatne zuby a agresívne od Snapea vystúpi. „Choď už do čerta ty jeden špinavec!“ zavrčí a namieri na prízak prútik. Okamžite vyšle útočné kúzlo pod ktorého náporom okamžite všetko zmizne.
Snape ostane stáť a s obavami pozrie na Alicu. „Chce ťa späť..“šepne Alica. „Voldemort ťa chce znovu ovládnuť“povie vystrašene. „Upokoj sa, nechce, iba skúša čo si môže dovoliť“Snape si pošúcha tvár. „Zajtra pôjdeme domov áno?“spýta sa a Alica len nemo prikývne.“ Môžeme doriešiť všetko aj ohľadom Sabouradovho dychu“ pokračuje Snape. „Severus povedz mi...“Alica sa mu prstom dotkne brady kedď vidí že Snape pozerá do zeme. „Hovoril pravdu?Cítiš sa zle keď si so mnou?Pripomínam ti tvoje poklesky? Niečo ťa ťaží? Prosim povedz mi to...“Alica ľútostivo hľadí. „Nie..som v poriadku“Snape prikývne s nič nehovoriacim výrazom. „Tomu neverim..prečo to povedal? On ťa pozná, vie na čo myslíš, povedz mi to“šepne Alica. „Nič mi nie je, hovorí to preto že teraz som iný, nie som zatrpknutý a zahľadený iba k tomu čo robia smrťožrúti, cítim sa dobre..“zopakuje Snape. „Chcem ..byť smrťožrút..ale chcem svoj život mať podľa seba, nie taký aký chce on...“zamračí sa. „Budem si robiť čo chcem...“ šepne vražedne a zahľadí sa jej do očí. Alica na neho neisto hľadí. Zdal sa jej akýsi večne utrápený, večne unavený, zdalo sa jej, že mu chýbali staré časy keď bol pravým smrťožrútom, že miloval svoju moc a fakt že sa ho ľudia báli, že potreboval cítiť že je obávaný muž. Zdalo sa jej že Snape sa s ňou nudil, že nevie žiť život obyčajného človeka, čarodejníka. Že sa nudí, no ostáva s ňou pretože sa od nej nevie odpútať no chýba mu jeho temný život.