27. - 28. kapitola
27. kapitola – Pánová slabina
Zároveň so Snapeovým utrpením, Alica sa snažila čo najrýchlejšie nájsť Dumbledorea. Vydala sa aj s jeho listom do dedinky Barley´s Slay, dúfajúc že ho tam nájde a povie mu čo sa stalo. Vedela ,že Dumbledore, akokoľvek bol starý, bol stále uznávaný a vplyvný muž vo svete čarodejníkov preto dúfala že nebude až také ťažké nájsť ho.
Kúzlo vyhodí Alicu z vlaku priamo na námestí Barley´s. „To je čo za doprava...“ zavrčí Alica dvíhajúc sa zo zeme a držiac si pritom kolená ktoré si narazila pri páde na zem, všimne si neďaleko dvoch mužov v oblekoch ktorých to vyhodilo rovnakým mechanizmom. „Vitajte v meste Barley´s“ prečíta obrovskú uvítaciu tabuľu. „Takže toto je mesto, dediny bývajú obvykle okolo miest“ začne dedukovať. „Dobre, mala by som sa spýtať...“ zamumle a vykročí po námesti plnom uponáhľaných ľudí ,netušiac že sa na ňu dívajú dva páry ochraniteľských očí. „Prepáčte..“ zastaví muža v klobúku s veľkou ošípanou na vodítku. „Ehm..“ pozrie na ošípanú. „Mohli by ste mi poradiť ako sa dostanem do dediny Barley´s Slay?“spýta sa muža. „Tak ale to ste vystúpili o jednu zastávku skôr, Barley´s Slay je nasledujúca zastávka spoja číslo 233“odpovie jej muž. „Ehm ja som nevytúpila ono ma to..“ Alica nedopovie. „No tak daj si pohov mladá..“ zakvičí na ňu ošípaná ľudským hlasom. Alica cúvne a podivne pozrie na hovoriacu prasnicu. „Nepočula si ho? Spoj 233 tak si to tam nájdi a nabudúce sa pri ceste vlakom drž“pokračuje prasnica. „Ale..“ Alica chce niečo povedať. „Poďme už Frank, som hladná...“zakvičí prasnica nespokojne a pozrie na muža. „Prajem vám príjemný deň slečna...“ povie muž, podvihne svoj klobúk, späť si ho nasadí a odkráča aj s ošípanou. Alica za nimi divne hľadí. „To bolo čo do čerta...“ zamračí sa hľadiac za nimi. Odrazu zbadá prichádzajúci vlak. „233!“vykríkne. „Hej! Stojte..!“začne utekať za vlakom keď sa konečne zastaví. „Čo je slečna ?“ vystrčí sa na ňu podlhovastá chlpatá hlava očividne neľudského rušňovodiča pripominajúceho chlpatého hada. „Ja..ja sa potrebujem dostať do Barley´s Slay“ povie Alica zadýchane. „No tak si nastúpte...“ odpovie jej hlava, dlhá chlpatá ruka sa natiahne a postrčí ju na schody do vlaku. Alica vstúpi do vozňa plného ľudí. Niektorí držiaci v rukách krabice, či klietky so zvieratami. Nič nepovie, prezrie si osoby a chytí sa oceľovej tyče pri jednom z okien vlaku. Všimne si oboch mužov ktorí z predchádzajúceho vlaku vystúpili rovnako nekúlturným spôsobom ako ona. „Ako sa stihli dostat do vlaku skôr ako ja ?“ napadne ju, no potom to radšej už nerieši. Pomaly sa jej začne dvíhať žalúdok a farba jej pokožky na tvári začne zelenieť s pribúdajúcou rýchlosťou vlaku. „Skúste si čupnúť slečna, nebude to s vami tak triasť...“ozve sa mužský hlas spoza jej chrbta. Alica sa otočí a hľadí na dlhovlasého podozrivo vyzerajúceho muža v čiernom kabáte. „Aha vďaka“premerá si ho a nie je jej ani trochu sympatický. „ Cestujete ďaleko?“spýta sa muž a oči sa mu zalesknú až má Alica na chvíľu pocit ,že sa rozpráva s upírom. „Nie na ďaľšej zastávke vystupujem“ zamumle a pozrie inam, pretože sa s ním nechce baviť. „Vystupujete v Barley´s Slay...“ozve sa muž. „Áno“ odpovie odmerane Alica. „Počujem že nie ste tunajšia, odkiaľ ste prišli?“spýta sa muž. „Nemám náladu vybavovať sa o tom odkiaľ som...“odpovie Alica zamračene. Hneď na to ju muž prudko chytí za zápästie a pritiahne k sebe. „To ani nemusíš čistokrvná, my vieme odkiaľ si!“ zasyčí na ňu potichu. „Pustite ma!“zasyčí Alica a snaží sa mu svoju ruku vytrhnúť. Odrazu vlak zastaví a všetci ľudia prudko popadajú na seba k zadnej stene. Alicu náraz doslova priklincuje o starého bruchatého pána. Svojím telom mu vybije dych. „Prepáčte pane..prepáčte...“ šepne Alica a začne ho dvíhať zo zeme len čo sa sama dvihne. Začne sa obzerať po dlhovlasom mužovi po ktorého reakcii okamžite pochopila že patrí k Voldemortovým zvedom. Uvidí ho na druhej strane privaleného veľkým kufrom a v bezvedomí. Vystrašene sa chytí za hruď.„To nič slečna , lepšie vy ako zvery či odporné staré bosorky“ povie muž a hľadá svoj klobúk. „Takto by nemal zastavovať“ šepne Alica a pokrkvaný klobúk mu rýchlo podá hľadiac na dlhovlasého muža na zemi. „Ste v druhej triede tu môžete čakať všetko“ povie muž narovná si klobúk a dá si ho na hlavu. „ No to vidím len čo sa ohliadnem okolo seb...hej nechaj ma !“ vyprskne Alica, keď za sebou zbadá čierno-orandžovú kozu ako jej obžiera kúsok hábitu. Kúzlom kozu mierne odsotí a ponáhľa sa von z vlaku. Po pár minútach sa v tlačenici ponáhľajúcich sa ľudí dostane von. Ešte raz sa poobezá po okolí dúfajúc, že sa medzitým podozrivý muž neprebral a nesleduje ju. „Barley´s Slay dobre tu je ta dedina ešte nájsť Dumbledorea“ pomyslí si pripohľade na informačnú tabuľu a vykročí prášnou cestou smerom k dedinským domom.
Vidí ,že v dedine je mnoho ľudí , celá dedina je vyzodobená stuhami a lampiónmi ako keby sa chystali niečo oslavovať. „Prepáčte, nepoznáte Albusa Dumbledorea?“spýta sa Alica jedného zo škriatkov vešajúcich pestrofarebné lampáše. „Nepoznám..“ škriatok odvrkne a pokračuje ďalej. „Ale ja mám od neho list že je tu, no tak musíte ho predsa poznať..“ povie trochu zúfalo. „ Nepoznám, a dajte pokoj!“ zavrčí agresívne škriatok. Alica sa na neho nahnevane zamračí a strčí si list ktorý vybrala späť do vrecka od hábitu. V diaľke zbadá Dumbledorea s dvoma mužmi v bielych hábitoch. „Pán riaditeľ..“zakričí za ním a rozbehne sa k nim. „Alica..“riaditeľ sa na ňu s milým výrazom otočí ako keby ju očakaval. „Takže ste ma našli, kde je Severus?“spýta sa. „Severus...má problémy, nemohol prísť“ Alica pokrúti hlavou. „Čo sa stalo?“Dumbledore si napraví okuliare. „Je tu miesto kde by sme sa mohli porozprávať v tichosti?“spýta sa Alica keď okolo nej začne tancovať írsky zelený škriatok a točiť sa okolo vlastnej osi s prstom na hlave, očividne sa pred nimi predvádza. „Môžeme Alica, poď...“povie Dumbledore a vykročí. „Ľudia oslavujú nový lunárny mesiac“ povie pokojne jeden z mužov v bielych hábitoch ktorí ich nasledujú k väčšiemu domu. „ To sa to robí každý mesiac?“spýta sa Alica muža. „ Každý nie, iba trikrát do roka, trocha zábavy neuškodí“odpovie jej muž keď vstúpia do domu. Dumbledore sa posadí na veľký fialový gauč, vedľa sivého kocúra s nepríjemným výrazom, ako keby bol u seba doma. Alica sa posadí do kresla oproti a rozhliada sa. „ Necháme vás..“ povie jeden z mužov a obývačku opustia. „Toto je rád Aliriánov..“ povie Dumbledore. „Ja viem kto sú tí muži...to vy ste sa tvárili, že neviete kto sú keď som vám o nich pred časom hovorila že niekoľko z nich zmizlo..“ povie Alica vyčítavo. „Mrzí ma to dieťa..ale nemohol som“povie Dumbledore. „Prečo nie ?“spýta sa Alica. Dumbledore je ticho. „Vy ste vedeli že vás smrťožrúti budú chcieť uniesť však ?“spýta sa Alica. „Tušil som to..“ Dumbledore prikývne. „Títo dobrí ľudia mi pomohli už mnohokrát, aj Severusovi..“povie Dumbledore. „Sú to vyháňači diabla, zberatelia cenných démonov a teda nie práve vhodní spoločníci k dobrým čarodejníkom vašej úrovne a navyše všetok luxus čo majú si získali pomocou démonov“ pokračuje Alica a poobzerá sa po luxusne zariadenej obývačke. „ Všetci vedia ,že vyháňanie diabla a akékoľvek kontakty s démonickými bytosťami sú našou spoločnosťou a ministerstvom trestané“ povie Alica nesúhlasne. „ To je pravda, ale týmto ľuďom nezáleží na ministerstve. Ministerstvo mnoho vecí nechápe, oni nás chránia Alica, zabezpečujú aby bol v našom svete poriadok, aj démonické sily je potrebné držať pod kontrolou“odpovie Dumbledore. „Žiadneho démona nemôžete držať pod kontrolou a keď vám poviem čo všetko sa stalo iste uznáte ,že si svoju prácu nerobia až tak zodpovedne“odpovie Alica. „Tak čo sa s talo? Kde je Severus?“spýta sa riaditeľ a napraví si okuliare. „Na škole sa diali podivné veci...“ začne Alica a skloní hlavu. „ Niekto zabil Meleenu...na škole boli v tom čase aurori keď ste zmizli, našli ju mŕtvu a potom aj tú pani z knižnice, madam Fleyovú..“ vysvetlí. Dumbledore zosmutnie. „Potrebovali sa jej zbaviť tak ako mňa...“ šepne . „Prečo? Meleena niečo vedela ?“spýta sa Alica. „Učila Voldemorta ešte ako chlapca..rovnako ako ja..poznala ho..“odpovie riaditeľ. „Čo o ňom vedela ?“spýta sa Alica. „Ešte ako chlapec sa u nás na Rokforte hral s kúzlami, jedno sa mu však nepodarilo, oheň mu spálil tvár, hlavne nos a ústa...preto vyzerá tak..škaredo“povie riaditeľ. „Všimla som si že Voldemort nemá nos..taký ako my, ani pery nie..a ani žiadne vlasy..“ povie Alica podozrievavo. „Pri tom incidente som bol ja, Meleena a vtedajšia ošetrovateľka na ošetrovni. „ Oheň ho nenávratne pripravil o chuť aj o čuch...“ dokončí riaditeľ. „ Čože ?“Alica šokovane vyvalí oči lebo toto nečakala. „ Odvtedy nevedel rozoznávať žiadne chute ani vôňe...“ Dumbledore pokrúti hlavou. „Hoci to bol nesmierne šikovný čarodejník, v mágii elixírov prepadal. Nemohol mať absolútne žiadne znalosti z prípravy elixírov, keďže ich nemohol rozoznávať podľa chuti a vôňe, čo je pri alchymii a príprave elixírov nesmierne dôležité. Preto...“ Dumbledore skloní hlavu. „Preto čo?“spýta sa Alica prekvapene. „ Preto, keď Voldemort už ako dospelý začul chýry o tom ,že Severus vykazuje výnimočné zručnosti v mágii elixírov, začal sa o neho zaujímať a chcel z neho aj s jeho matkou urobiť smrťožrúta, jeho služobníka. „Dumbledore sa zamračí. „Ako sa o tom dozvedel?“spýta sa Alica. „Jeho brat Flavius bol vtedy vplyvným členom ministerstva a často sa na Rokforte ukazoval a sledoval študentov, zrejme to bol on, alebo možno Voldemortoví zvedovia, v tom čase sme Rokfort pred nimi nevedeli efektívne brániť a tak tam mali voľný prístup“ vysvetlí Dumbledore. „ Voldemort sa o Severusa začal zaujímať keď bol Severus vo štvrtom ročníku. Pomocou jeho matky docielil aby sa Severus pridal na ich stranu. Označil ho svojím znamením ako 17 ročného, potom po jednej nepríjemnej udalosti Severus skončil v Azkabane, no nezdržal sa tam dlho, pomohli mu Aliriáni ktorých som zavolal. Severus si nezaslúžil Azkaban, všetko čo sa stalo bola práca Voldemorta a jeho matky. Keď dokončil strednú školu a študoval na univerzite , Voldemort mu dával voľnú ruku pri výrobe elixírov, nechal ho experimentovať so všetkým čo chcel. Chcel si z neho urobiť alchymistu pre svoje potreby, aby si tak kompenzoval to, že sám neovláda elixíry. Venoval vtedy Severusovi mnoho času a priazne, len čo mu Severus pripravil elixíry ktoré chcel, stal sa okamžite Pánovým obľúbencom“ pokračuje Dumbledore. „ Bolo to veľmi zvláštne ale zdalo sa, že Voldemort si ho pre jeho zručnosť nesmierne vážil, nemohol ho kontrolovať pretože to nevedel, nechal ho nech sa rozvíja, pomáhal mu, chránil ho pred ostatnými smrťožrútmi“ pokračuje a Alica smutne hľadí. „Len čo Severus vyštudoval stal sa Voldemortovým mozgom pre elixíry, pripravoval pre neho všetko čo si Temný pán zažiadal, za to že bol Severus jeho čuchom a chuťou pri ich príprave mu dal Voldemort veľkú moc a vplyv medzi ostatnými, stal sa obávaným smrťožrútom“ dodá. „ Boli sme jediní kto vedel o Voldemortovej slabine keď ešte študoval, pod vyhrážkami jeho rodiny sme o tom museli mlčať..“ pokračuje. „ Nebolo prípustné aby niekto odhalil veľkú slabinu Toma Riddla“ dodá. „ Preto sa vás chcel zbaviť ?“spýta sa Alica a Dumbledore prikývne. „Myslím že keď bude nesmrteľný bude mu jedno či niečo cíti alebo nie..“ odpovie Alica. „Nie tak celkom Alica“ Dumbledore nesúhlasne pokrúti hlavou. „Profesor Willek vo svojom výskume démonických bytostí prišiel na to, že vyhnať démona z tela človeka nie je zasa tak náročné ako si môžeme myslieť, naši priatelia odtiaľto to tiež dobre vedia“ pokračuje. „Willek nič také nehovoril, hovoril že musíme nájsť kameň a zatvoriť do neho Flaviusa Fretcha“ odpovie Alica. „Aj to je možnosť, preventívna, aby nemohol Voldemortovi pomôcť späť do nášho sveta...no ak by sa mu to podarilo, je tu možnosť ako z neho vyhnať démona a zbaviť ho nesmrteľnosti...“ pokračuje riaditel. „Ale to nie je len tak hociaký démon to je..“Alica nedokončí. „Nevieme kto alebo čo sa s ním v tom kameni nachádza..“ Dumbledore jej skočí do reči. „ Môžeme ho zbaviť démonického vplyvu pomocou Sabouradového dychu“ odpovie Dumbledore. „Čo je to?“spýta sa Alica. „Veľmi špecifický elixír ktorý sa vdýchne, v posadnutom človeku vyvoláva okamžitú nápravu mysle i tela a démon sa odporúča. Obsahuje zmesy čistých výťažkov zo sĺz mnohých panien, nevinnosti, toho najväčšieho dobra aké svet pozná, lásku..“pokračuje. „To som nevedela že sa to takto dá...“ pokračuje Alica. „Ako sa zdá tak aj vyháňanie diabla sa pohlo vpred a už to nie je iba o mávaní krížom a polievaní svätenou vodou či recitovaní biblie. Aliriáni zistili, že démoni netolerujú nevinnosť, dobro a lásku. Aj preto sú ich častými obeťami práve panny, aby ich pokazili, zohavili...rozumieš?“spýta sa Dumbledore. „Áno a kde ten dych zoženieme?“spýta sa Alica. „Je to ťažke...“Dumbledore sa zamračí. „Kde je Severus?“prejde radšej na inú tému. „V Azkabane, pri Meleenenom tele našli jed ktorý patril Severusovi, on to ale neurobil niekto mu ho musel vziať, možno Nitara, tá ho v ten deň otravovala..“povie Alica znechutene. „Zdá sa že sa pokúšajú zbaviť aj Snapea.. nechcú ani ten najmenší problém keď sa ich pán bude vracať“ Dumbledore si znepokojene pošúcha bradu. „Dobre, dostaneme ho odtiaľ Alica..Aliriáni sa u obyčajných čarodejníkov tešia veľkému rešpektu, takže by sme nemali mať problém“ pokračuje.“Azkabanské väzenie dobre poznajú, už raz odtiaľ Severusa dostali“ postaví sa. Alica ho mlčky nasleduje čakajúc, že ešte čosi povie. Dumbledore vstúpi do vedľajšej miestnosti a otvorí dvere. Alica pred sebou vidí obrovskú halu plnú ľudí v bielych hábitoch sediacich za dlhým stolom. „Ani sa mi nezdalo že je ten dom taký veľký..“premerá si obrovskú miestnosť. „To sú iba kúzla dieťa..“ Dumbledore sa usmeje a vykročí. Alica ho nemo nasleduje, cítiac na sebe pohľady všetkých mužov sediacich pri stole. „Prosím..“ Dumbledore jej odsunie stoličku na voľných miestach pri stole. „Vitajte v našom sídle slečna Tomarová“ ozve sa k nej dlhovlasý muž s plešinou na strede hlavy a pred ňou sa zjaví niekoľko tácok s jedlom a tanier s príborom. „Ďakujem“zamumle Alica. „ Radi si vypočujeme, prečo ste k nám zavítali, je to pre nás veľká pocta, ja osobne som poznal vášho otca“ pokračuje muž. „Prosím, pridajte sa k našej večeri“ ukáže na jedlo.
28.kapitola - Sloboda
V čase keď sa Alica pokúšala Dumbledoreovi odovzdať všetky informácie o tom, čo sa stalo so Snapeom, samotný Snape bol ešte v horšej situácii ako si vedeli predstaviť.
„Pán riaditeľ Snapea sme preložili do samostatnej cely..“ ozve sa robustný dozorca stojaci pred riaditeľom v jeho kancelárii.“A aký bol dôvod Alexus?“spýta sa riaditeľ. „Vadilo mu svetlo pane, aj to umelé na chodbách, aj oheň, robil pre to príšerný hluk a ostatní väzni ho nasledovali“ odpovie dozorca. „A kde je teraz ?“spýta sa. „Na samotke v bloku F...tam..kde nie je svetlo“ povie dozorca opatrne. „Strčili ste ho do diery...“ povie riaditeľ a pozrie na dozorcu. „Áno pane..“povie dozorca a sklopí zrak pretože má pocit, že riaditeľ ho za takéto zaobchádzanie s väzňom nepochváli pretože vedel ,že to tam nebola žiadna cela, iba akási kamenná pivnica, vlhká a bez svetla. „Dobre, nechajte ho tam nech je kľudný, dajte mu najesť..“ povie riaditeľ s pokojom. „Vysal svojho spoluväzňa..Dariusa Erkema“odpovie dozorca. „Dobre jeden mŕtvy hore dole, zbavte sa tela..“ povie riaditeľ a mávne na neho rukou aby odišiel a viac ho nezaťažoval. „Áno pane“ povie mechanicky dozorca a odíde.
Snape sedí v tmavej malej kamennej miestnosti a bez žmurknutia hľadí pred seba, zahľadí sa na mreže pred sebou a potom na kamennú stenu s dverami odkiaľ sa vychádza von. Nemotorne sa postaví a prikročí k mrežiam. Chytí ich a chvíľu nimi zalomcuje ako keby dával najavo že chce ísť von. Pozrie na hromadu mŕtvych a zapáchajúcich krýs. Čosi mu napovie, že by ich tam asi nemal mať a tak ich všetky nohami odprace do rohu miestnosti. Potom chvíľu stojí so spustenými rukami ako keby nevedel čo robiť. Nič nepovie. Nič nepovedal od chvíle kedy sa stal upírom. Nevedel ani či to bude vedieť, či neostane iba nemou bytosťou. Odrazu nechápal mnoho vecí, z predtým múdreho čarodejníka sa stala primitívna bytosť nechápajúca ani základné princípy civilizovaného správania sa.
„Pustite ma !“ ozve sa ženský hlas rozhľahlou tmavou chodbou a Snape sa okamžite presunie k dverám aby počul čo sa deje. „ Ja sem nepatrím , kam ma vediete ?“začuje ženský nárek. „Drž hubu!“ začuje taktiež prísny hlas dozorcu. Snape ustúpi ,keď počuje že ktosi jeho dvere otvára. Vráti sa do tmy, do rohu miestnosti kde si čupne. „Počkajte prečo ma dávate sem? To nemôžete!“ ozve sa ženský hlas a len čo sa dvere otvoria vstúpi jeden z dozorcov držiaci ženu s ryšavými vlasmi oblečenú v čomsi čo vyzerá ako vrece od zemiakov. „ Čo tu je ?Prečo ma sem dávate je tu tma“ vzlykne žena a zdráha sa vstúpiť do miestnosti keď dozorca otvorí aj mrežovanú časť. „Na to si mala myslieť vtedy keď si zabila tých nevinných ľudí, toto ti len tak neprejde...“ povie dozorca a drgne ju do miestnosti, zatvorí mrežovanú časť. Prikráča k dverám von z miestnosti keď sa zjaví ďalší dozorca. „Ak sa to niekto dozvie bude to problém..“ šepne mu druhý. „ Zaslúži si to, aby moja sestra nezomrela zbytočne!“ vyprskne dozorca, ktorý tam ženu nechal a z jeho hlasu je cítiť, že sa chce žene pomstiť z osobných dôvodov. Dozorcovia ostanú pri dverách a dívajú sa aj keď v hlbokej tme vidia veľmi málo. Snape sa zo svojho rohu pohne a urobí pár krokov, žena sa príšerne zľakne. „Panebože...“ šepne vyľakane a pribehne k mrežiam. „S čím ma to tu nechávate!! Pustite ma von!“ začne plakať. „No tak aby sme už išli, príjemnú zábavu“ zazubí sa dozorca a nasleduje druhého von z miestnosti. Dvere zatvoria a odídu. Žena sa zahľadí na Snapeovu tvár ktorá ju bez žmurknutia sleduje. „Neubližujte mi..“ šepne a pritisne sa k stene. Snape sa na ženu zahľadí a zmocní sa ho obrovská túžba, zahľadí sa na jej krčnicu a pomaly k nej začne pristupovať prudko dýchajúc. „Nechaj ma ty...“ žena nedopovie a vytne mu poriadnu facku. Snape na ňu agresívne zasyčí a pritlačí ju o múr. „Nechaj ma !“ reva žena a udrie mu päsťou. Snape ustúpi a jemne potrasie hlavou po tom čo dostal úder.Vycerí upírske zuby a ženu celou silou udrie. Žena po údere padne na zem v bezvedomí a z pier sa jej pustí krv. Snape sa k nej hneď skloní a začne ju ovoniavať ako nejaké zviera. Zahľadí sa na tenký pramienok krvi z jej pier ktorý oblízne. Zmocní sa ho obrovská túžba a na ženine pery sa prisaje oblizujúc jej krvácavé miesto. Odhrnie jej vlasy z krku a rád by ju uhryzol, skloní sa a vycerí zuby keď sa na ženu zahľadí. Pocíti, ako sa odrazu nutkanie po krvi stratilo a zmocnil sa ho nepríjemný pocit, že robí čosi zlé, odtiahne sa od jej krku a chvíľu na ňu nechápavo pozerá keďže sám svoju zmenu pocitov nechápal, no cítil že sa ozvala ľudská časť ktorá bola sústavne potlačovaná kliadbou. Rukou sa dotkne jej krku ktorý pošúcha, ovonia si ruku a znovu krk pošúcha. Skloní hlavu a položí jej ucho na hruď aby počul či žije. Počujúc zvuk jej srdca registruje mäkké vypuklé miesta na jej hrudi v podobe pŕs. Dvihne hlavu a po tomto podnete mu je absolútne jasné, že má vo svojej cele ženu, nie iba akéhosi človeka neznámeho pohlavia slúžiaceho ako potrava. Natiahne ruku a vypuklé miesto pohladí. Chvíľu je na jeho tvári možné zbadať čosi ako spokojnosť či podivný úsmev. „Že-na...“vysloví skomolene a spokojne vycerí upírske zuby. Kúzlom zmenenému primitívnemu mozgu dôjde ,že dostal čosi výnimočné, možno čosi za to, že bol celú noc ticho, čosi ako odmenu. Skloní sa znovu a znovu ženu ovoniava. Odrazu z nej cíti inú vôňu ako tú predtým , zdala sa mu omamnejšia keď si bol absolútne istý tým že sa skláňa nad niečím čo je opačného pohlavia ako on sám. Chytí ženu za ruku a nohu a obráti ju na bok . Dívajúc sa na to ako leží mu je úplne jasné, že mu takto neposlúži na to čo by chcel. Zamračí sa a otočí ju späť na chrbát. Chvíľu na ňu hľadí a nevie ako urobiť všetko tak aby mohol so ženou súložiť a uspokojiť naliehavu potrebu telesného styku. Ostane vedľa nej sedieť a chvíľu čaká sledujúc či neotvorí oči. Namrzene sa zatvári, keď mu po očarovaní na primitívnu bytosť nie je jasné, ako by mal uspokojiť svoje pudy. Keď vidí že sa nepreberá, priblíži sa a nad ženu vylezie. Odtiahne do starých plátených nohavíc odeté stehná ženy od seba a pokúsi sa s ňou súložiť. Keď po chvíli zistí že to nejde, že má žena neprekonateľnú pokožku v podobe svojho odevu, a rovnako tak aj on, vypustí so seba čosi ako zúfalé zakňučanie a odíde späť so svojho rohu kde si sadne. Namrzene na ženu hľadí s pocitom, že sa zrejme nejedná o bytosť opačného pohlavia a v niečom sa musel pomýliť. Po chvíli si ju prestane všímať, vezme jednu z mŕtvych krýs, ľahne si na zem a zdochlinu si položí pred oči aby sa mal na čo pozerať, aby mal čo študovať.
Po pol hodine oči otvorí a zbadá ženu sedieť v rohu s vydeseným výrazom. V zmesi pocitov ktoré mu hovorili že to čo by chcel robiť je zlé si ženu viac nevšíma, dvihne hlavu a vezme do ruky zdochlinu krysy keď začuje z vonku akési hlasy. „Tu nesmiete!“ ozve sa mužský hlas. „ Seď!“ ozve sa druhý mužský hlas. Snape sa postaví a prikráča k mrežiam ktorých sa chytí. Len čo sa dvere otvoria, štítivo sa zamračí keď mu svetlo z chodby zasvieti do očí. Vstúpia dvaja muži v bielych hábitoch rádu Aliriánov, Dumbledore a nakoniec aj Alica. „Fuj čo tu tak smrdí...“ šepne jeden z mužov a zakryje si nos rukávom. „Severus..“Alica šokovane hľadí na Snapea, na to ako vyzerá. Čo to s tebou urobili?“spýta sa zdesene keď vidí, že Snape vyzerá ako upír a jeho odev je od krvi. „Čo ste to s ním urobili ?!!“ Alica vybehne von, zdrapí dozorcu a začne mu šklbať uniformu. Jeden z Aliriánov ju nasleduje. „Hovor !“ zavrčí a namieri mu prútikom na hlavu. Dozorca si všimne Aliriánsky symbol na mužovom hábite a ustúpi. „To riaditeľ, zmenil Snapea na upíra aby nemohol vzdorovať..“ povie ustráchane. „Vzdorovať čomu? Veď Severus sa vždy staral len sám o seba!“ zareve Alica. „ Riaditeľ ho chcel nechať zožrať upírodlakmi, Snape sa bránil nejakými kúzlami, riaditeľ povedal že ak ho nezmeníme v primitívneho upíra tak nás všetkých pozabíja..“ dodá vystrašene dozorca hľadiac na prísne črty na tvári Aliriána. „Musíme ho držať tu medzi väzňami vyvádzal, vadilo mu svetlo..“ šepne a preglgne. „Hlupáci!! Načo ho provokujete keď sa ho potom bojíte! „vyprskne Alica a vráti sa do cely pred mreže za ktorými stojí Snape. „Môj bože...takto som ho ešte nevidel..“ šepne Dumbledore zhrozene. Snape sa neprirodzene mračí a šúcha si oči ,keďže mu svetlo ktoré so sebou priniesli nadmieru prekáža a jeho oči na neho nie sú zvyknuté. „Riaditeľ ho zmenil v upíra pretože sa ho báli, vedeli že Severus nepotrebuje prútik aby čaroval...“ povie nazúrene Alica. „Ale toto je už príliš...vyzerá ako zviera...“ šepne druhý Alirián a prezerá si Snapea. Snape však hľadí neprestajne na Alicu, ani len nežmurkne. „Och Severus..“ Alica pristúpi k mrežiam. „Nechoď k nemu..“ zastaví ju Dumbledore. „Ak je upír tak ťa nebude poznať a ublíži ti“ šepne. „Nechajte ma..“ zavrčí Alica a natiahne cez mreže ruku k Snapeovi. Ten na ruku chvíľu hľadí, privonia si k nej. Keď ucíti krásnu vôňu ktorú cítil už toľkokrát predtým k ruke sa nežne pritúli a chytí ju do svojích ruk. „No teda...“ jeden z Aliriánov sa zasmeje. „Pozrite sa na neho..ten chudák je zamilovaný...“ uškrnie sa. Alica na neho nepríjemne zagáni. „Dostaneme ho von“ povie Dumbledore a hľadí na Snape túliaceho sa lícom k jej dlani s privretými očami. „Musíme zabezpečiť aby nám neublížil. „dodá a vyčaruje Snapeovi na ústa celistvú masku aby ich nemohol uhryznúť. Len čo to Snape ucíti , agresívne na Dumbledorea vyprskne a začne syčať. „ Myslíte že je rozumné ho pustiť?“spýta sa Alirián. „Nemáme inú možnosť, je ale nutné uvedomiť si ,že toto nie je Severus Snape, je to zviera, musíme s ním tak aj jednať“ pozrie na Alicu. Alica nemo prikývne. Dumbledore namieri prútikom na zámok a vyriekne kúzlo. Zámok sa rozletí a mrežovaná časť sa otvorí. Len čo sa tak stane z cely vybehne žena. Čo to bolo? To bola nejaká žena, bola tam s ním..“ povie Alirián. „Vezmeme jeho, ostatné nás nezaujíma“ povie Alica a hľadí na Snapea so spustenými rukami a drevenou maskou na dvári ako ju pozoruje a s desivým výrazom študuje. Je z neho trochu nesvoja no snaží sa pôsobiť isto. „Asi sám nepôjde, musíme na neho použiť kúzla..“ povie jeden z Aliriánov a vyčaruje Snapeovi na rukách okovy s lanom ktoré sám drží. Snape sa vzoprie a trhne rukami k sebe. Alirián s povrazom v ruke sa tak k Snapeovi priblíži. Snape na neho zasyčí. „Možno by išiel aj sám, odčarujte to“Alica sa zamračí. Alirián ustúpi a okovy s lanom odčaruje. „Severus, spomínaš si to som ja „Alica k nemu s rešpektom pristúpi a hľadí do jeho žltých očí. „ Pamätáš sa, viem že si spomínaš inak by sa sa tak ku mne nesprával keď som k tebe natiahla ruku. Snape nič nepovie iba mlčky hľadí. „ Poď...“ jemne ho chytí za predlaktie a urobí krok. Snape si k nej privonia a nasleduje ju neustále ju sledujúc. „Ide za ňou...“ šepne jeden z Aliriánov Dumbledoreovi ktorý prikývne. „Tak ho dostaneme von..ide za jej vôňou, ako zviera..“ šepne. „Prídeme na prízemie , odtiaľ sa už vieme odhmotniť...“ povie Alirián. „Ty seď!“ vyprskne na dozorcu a namieri na neho prútik. „Žiadne hlúposti..“ zavrčí výhražne a smerujú ďalej po chodbe až dokráčajú schodami hore na prízemie. „Tu môžeme...“ šepne Dumbledore. Alica prikývne a držiac Snapea za predlaktie sa odhmotnia. Dvaja Aliriáni vo väzení ostanú ,pripravení navštíviť riaditeľa väzenia a vyjasniť s s ním pár záležitostí včetne nedovolenej premeny čarodejníka na čarodejnú bytosť či podmienky v ktorých ho držali.