15.- 16. kapitola
15.kapitola – Poznačený minulosťou
"Prečo si hľadala Felisisovú knihu?“spýta sa Snape. „Pretože po tom čo som sa dozvedela od Melanie o tom ,že ste našli mŕtveho jednorožca a aj o tom elixíre, je úplne jasné že to zviera niekto zabil a vzal mu srdce aby mohol pripraviť práve elixír nesmrteľnosti“odpovie Alica. „Kto myslíš že to bol? Smrťožrúti? Nikto nevie pripraviť elixír ani ja nie, no som jediný kto má aspoň jeho základnú prípravu, je v tej knihe“Snape dvihne obočie. „Možno, ja neviem“odpovie Alica. „Ale prečo by to robili? Nehovorila si náhodou ,že ak by sa Voldemort dostal von bol by nesmrteľný? To by nepotreboval elixír nesmrteľnosti“ pokračuje Snape. „To je vlastne pravda..“Alica prikývne. „Mohol to urobiť niekto kto chce večný život pre seba“dodá. „Na čo by bol komu večný život starca ?“spýta sa Snape. „Ako to myslíš?“Alica nechápavo hľadí. „Hmm tak ty to nevieš...“Snape ironicky podvihne kútik. „Elixír nesmrteľnosti by mal vykazovať zastavenie starnutia..ale až od doby, kedy ľudské telo zostarne a v momente kedy by za normálnych okolností človek zomrel, jednoducho nezomrie a ostane v takomto stave navždy“vysvetlí Snape. „Ak by chcel niekto večný život, mal by hľadať elixír večného života, zrejme ten ktorý pripravil tvoj otec“ dodá. „Takže medzi nimi je ten rozdiel že elixír nesmrteľnosti účinkuje až keď človek zostarne a bráni smrti a elixír večného života zastaví starnutie tela hneď ako by ho niekto vypil? Teda človek ostane navždy mladý?“spýta sa Alica. „Presne tak“Snape prikývne. „V momente keď by si elixír večného života vypila ostala by si taká ako teraz, ak by si vypila elixír nesmrteľnosti normálne by si zostarla a potom žila celý život ako stará žena“ dodá. „Nerozumiem tomu..mali by sme nájsť profesora Willeka“ zamumle Alica. „A čo myslíš že ti ten starý blázon povie ? Nemá to v hlave v poriadku, nikdy nemal“ Snape sa zamračí. „Je jediný kto podobný jav s vyslobodením a následným uväznením démonicky zmeneného človeka videl....a prežil...“ oponuje Alica. „Skúšalo to mnoho ľudí, no on jediný prežil...“dodá. „Iste a natrvalo sa zbláznil“ doplní ju Snape. „Potrebujeme jeho znalosti aby sme vedeli ako zastaviť Fretcha a Voldemortových sluhov aby ho nedostali von z kameňa, máme čas do júna, aspoň podľa tej veštby“odpovie Alica. „Udivuje ma že príjmaš rozhodnutia na základe dohadov. Aký máš dôkaz, že sa presne toto stane?“spýta sa Snape. „Tak v prvom rade tie veštby, ďalej povodne na severe krajiny, nevysvetliteľné udalosti, búrky...“Alica ukáže na okno ako za ním prší. „A to čo sa stalo mne tiež asi nebolo len tak“ dodá. „Alebo si sa iba niekde na chodbe udrela do nejakej sochy a v druhom prípade v noci, ťa jednoducho niekto ovládol. Po tom čo som ti dal ochranný elixír pripravený z Hranovery sa to viac neopakovalo“ doplní Snape a Alica sa zamračí. „Mysli si čo chceš, toto je pravda, ak tomu nehodláš rozumieť je to na tebe, na niektoré veci neexistujú rukolapné dôkazy Severus a predsa sa to deje“ pokračuje a vezme opäť lyžicu do ruky. „Ty si mi dal elixír z Hranovery?“spýta sa šokovane keď si uvedomí čo jej práve povedal a aj to že si to nepamätá. Snape nič nepovie a iba hľadí na okno po ktorom stekajú kvapôčky dažďa. „Dojedz to..“ dodá Alica. „Hranoverva bola pre teba, ak sa Voldemort dostane von pôjde po tebe“ pozerá na neho s lyžicou v ruke. „Nie, ja som pre neho iba sok, ale nie nebezpečenstvo jeho existencie tak ako ty“ odpovie jej Snape. „ Neexistujú dôkazy o tom že sa to stane, ale ty máš sklon uveriť všetkému“ zamumle a neochotne otvorí ústa. „Možno nie...no dejú sa tu podivné veci. Nájdeme profesora Willeka“ šepne Alica a za desať minút ho nakŕmi raňajkami a nechá ho v polosede na jeho posteli. Snape si pripadá ako nejaký invalid a nepríjemne sa mračí. „Ešte ten elixír“ zamumle Alica a otvorí jeden z elixírov sily. Dá mu ho vypiť. Snape elixír vypije. „Budeš sa znovu tváriť ako študentka keď budem znovu učiť?“spýta sa jej. „Asi áno nebolo by dobré aby ma tu takto videli“odpovie mu Alica a položí prázdny flakón na nočný stolík. „ O dva dni budeš v poriadku“dodá. „Neznášam keď zo seba robíš niekoho kým nie si“ zavrčí Snape. „Viem toho dosť veľa aby som mohla vyhlásiť že tu nie som ako Alica v bezpečí“ odpovie mu Alica. „To si nebola nikde. Samozrejme že na teba každý poľuje keď si okrem Voldemorta jediná aristokratka s čistou krvou“ odpovie jej. „Aj ty si na mňa poľoval..“Alica sa mierne zamračí. „Urobil by som to znovu...“Snape prísne pozrie. „Si trofej ktorú chce mať ...ako vidíš každý“ pokračuje uštipačne. Alica sa zamračí , pretože sa jej nepáči že o nej hovorí ako o nejakej veci. „Povedala by som dokonca že sa ti táto predstava až páči!“ pobúrene sa postaví. „ Hmmm“ Snape podvihne kútik. „Samozrejme že áno“ bez hanby prikývne. „Každému smrťožrútovi sa páči ak má pod kontrolou svoj majetok..“pokračuje uhladeným tichým hlasom. „Ja nie som tvoj majetok!“ vyprskne Alica podráždene. „Si...“Snape prikývne. „Už mnohokrát som ti povedal že patríš mne..“dodá. „Ale ako sa zdá, ty to stále nechceš pochopiť“ pokrúti hlavou. „Nepatrím, len si si ma privlasnil keď si ma našiel“ zamračí sa Alica. „To je pravda nikto mi ťa nepredal ani nedaroval..“Snape to nahlas zváži. „Dal som ti ale najvyššiu ochranu a mnohé iné veci...“pokračuje. „A v neposlednom rade si so mnou spala, takže si moja a mám na teba plné právo“pokračuje majetnícky Snape. „Tak to teda nemáš!“zavrčí Alica. Snape sa na ňu iba díva s ľadovým pokojom. „Nikomu nepatrím“ dodá urazene Alica. „Myslíš? Buď budeš patriť mne alebo im...“odpovie jej Snape. „A čo ak budem mať iného muža?“Alica dvihne obočie. Snape na ňu vyvalí oči a okamžite ho pochytí zlosť. „Tak to ani neskúšaj!“ vyprskne nahlas, akásí neviditeľná sila Alicu zmätie na posteľ priamo na Snapeove nohy pod perinou. Alica sa vystrašene ohliadne čo to malo znamenať. „Ani to neskúšaj počuješ? „Snape sa skloní k Alici ležiacej na jeho nohách a chytí ju za bradu. „Ty dobre vieš čo sa stane ak sa s niekym zapletieš...“ pokračuje výhražne. Alici je úplne jasné, že by Snape podobného odvážlivca okamžite zabil alebo nechal zabiť. Prekvapene sa pozrie do jeho prísnych čiernych očí ktoré sa na ňu dívajú. „Pusti ma..“zavrčí. Snape ju pustí a Alica sa z postele postaví. „A neskúšaj na mňa tie tvoje bezhlasné kúzla „dodá. „Lebo čo?“spýta sa Snape pokojne sediaci na posteli. „Použiješ na mňa prútik? Môžem ti ho vziať ak si myslíš že máš nadomnou prevahu pretože sa neviem postaviť. Ak o tom pohybuješ môžem ti veľmi rýchlo dokázať že prevahu nemáš“pokračuje výhražne Snape. Alica si spomenie ako jej už raz prútik z vrecka zmizol a objavil sa v Snapeovej ruke a to bez toho aby predniesol kúzlo či použil prútik.“Prestaň ma desiť ja ťa poznám, viem čo vieš“ Alica sa zamračí. „Ja ťa nedesím..“odpovie jej Snape znovu ticho a uhladene. „Severus ja sa s tebou nechcem hádať...“ Alica zosmutnie. „Tak sa nauč to, čo od teba požadujem...“odpovie jej Snape s ľadovým výrazom. „ Musím nájsť profesora Willeka..“ Alica skloní hlavu. „ Prosím ťa pomôž mi..“prosebne na neho pozrie. „S čím?“spýta sa mračivo Snape. „Sama ho nenájdem, ty poznáš veľa ľudí vieš sa poinformovať.... si mocný muž, mnoho ľudí ťa pozná a rešpektuje“Alica ďalej prosebne hľadí. „A čo z toho budem mať ja ?“spýta sa jej. „No keď ho nájdeme môžno nám povie ako to zastaviť takže budeme spokojní všetci“Alica sa usmeje. „Mne je ukradnuté či sa Voldemort vráti alebo nie...“odpovie jej ľadovo Snape. „Tak čo chceš?“spýta sa ho mračivo Alica. „Cena je vysoká to vieš...“ Snape podvihne kútik. „Veľmi dobre vieš čo chcem , netvár sa ako keby si ma poznala deň...“pokračuje vražedne. „Chceš sa so mnou vyspať pravda?“ Alica sa znudene zamračí. „Povedzme,že aj to...“Snape prikývne no ani len nežmurkne. „Hlavne chcem aby si bola moja, aby si si to uvedomila a neutekala si vždy keď ťa niečo napadne „zamračí sa na ňu. „Aby si bola oddaná a počúvala ma tak ako si zaslúžim“ pokračuje trochu namyslene . „V neposlednom rade dôjde aj na to ostatné...“prezrie si ju. „Patríš mne a ja mám právo na tvoje telo aj na všetko ostatné čo sa ťa týka...“pokračuje klasickou smrťožrútskou mluvou. Alica prevráti očami , no nechce sa s ním ohľadom toho znovu hádať. „Dobre Severus, ja už od teba predsa nechcem odísť, ak by som chcela tak by som tu teraz nebola a nestarala sa o teba...“odpovie mu. „To hovoríš teraz, spýtam sa ťa potom keď sa opäť niekomu inému rozhodneš uveriť viac ako mne“ odbije ju Snape. „Nechceš sa obliecť?Aspoň ten vrch pyžama“Alica sa zahľadí na Snapeovu hruď a radšej mení tému. Snape nemo prikývne. Alica k nemu prikráča vezme pyžamovú košelu a pomôže mu ju obliecť. Snape sa nechá obliecť a rafinovane si pri tom, ako sa k nemu sklonila privonia k jej krku. Alica trochu znervoznie pretože jasne cíti jeho dych i pálivý pohľad. „Pôjdem na chvíľu von“ zamrmle len čo mu pozapína všetky gombíky a odtiahne sa. Snape ju chytí na zápästie a prebodne ju čiernymi očami. „Neboj sa ma ... “ šepne jej. Vidí ako cúvla a tak sa na ňu prestane tak uhrančivo pozerať. „Nebojím..“ Alica si upraví šaty no díva sa na neho s rešpektom. „No často mi na to dávaš dôvod aby som sa ťa bála...“ dodá a ohrnie peru. „Možno sa to zmení keď isté veci pochodpíš..“odpovie jej Snape „Podaj mi ešte Felisovú knihu, využijem to na jej štúdium“ dodá a Alica mu veľkú knihu donesie. „Ak chceš tak ti môžem pomôcť keď sa vrátim“ odpovie mu. „Proste mi ju len podaj“ zopakuje Snape a čiernymi očami sa na knihu zadíva. Alica mu knihu bez rečí podá. „Udržíš ju..to je ako možné?“ Alica spýtavo hľadí na to, že Snape knihu naozaj drží hoci pred hodinou nevedel ani zodvihnúť prútik. „Dala si mi predsa elixír sily nie?“ odpovie jej Snape, vezme knihu a uloží sa s ňou v posteli na boku. Neotvorí ju len ju drží pri sebe a hľadí pred seba so smutným výrazom. „Nebudeš ju čítať?“spýta sa Alica keď vidí ako sa tvári. Snape neodpovie a ďalej sa iba díva. „Severus?“prikročí k nemu a pozrie mu do tváre. Vidí v nej smútok. Žiaden iný pocit, ani hnev ani lásku, iba smútok. Príde jej ho strašne ľúto. „Preboha Severus netvár sa tak..“ pošepká ľútostivo. Nič jej nepovie iba zloží hlavu na vankúš a díva sa jedným , stále rovnakým smerom. „Severus...“Alica ho nabáda aby aspoň niečo povedal, keď má pociť že kniha z jeho študentských čias v ňom vyvolala akési spomienky. „Severus neboj sa o dva dni budeš v plnej forme učiť“ snaží sa ho povzbudiť hoci vie, že sa tak netvári kvôli tomu že musí ležať na posteli. Snape mlčí ani na ňu nepozrie, ani sa len nepohne. „Severus? Čo je ti?“spýta sa ho ľútostivo a zohne sa k nemu. „Severus?“spýta sa znovu a vidí že Snape jej nevenuje pozornosť. Iba smutne hľadí do prázdna a premýšľa. „Choď už...“ vyderie sa z jeho úst. „Dobre nebudem sa pýtať, musím odbehnúť dúfam že keď sa vrátim tak sa prestaneš takto tváriť..“ zamumle Alica a je jej úplne jasné, že Snape je z niečoho deprimovaný. Smutne na neho pozrie a výjde z jeho izby. „Chudák...“ pomyslí si , pretože takto ho ešte nikdy nevidela. Takého smutného a deprimovaného. Chytí sa za žalúdok a prútikom zmení svoju podobu späť na Jenifer Berryovú. Odíde sa do jedálne najesť.
Len čo z nej výjde, zbadá po chodbe kráčať Minervu McGonnagalovú, učiteľku transfigurácie z Rokfortskej školy. „Minerva..čo tá tu robí...“pomyslí si a keď vidí že na chodbe sa nenachádza nikto len ona keďže sú takmer všetci študenti na hodine čo jej pripomenulo aj to, že by sa v tejto chvíli mala nachádzať na herbológii, namieri na seba prútik a zmení svoju podobu späť z dievčenského tela na ženské. Vykročí za Minervou ktorá kráča smerom k riaditeľovej pracovni. „Minerva...“ zakričí za ňou. McGonnagalová sa otočí. „Slečna Tomarová..preboha..“ prekvapene sa chytí za hruď. „Čo tu robíte? Učíte?“spýta sa zvedavo. „Nie pani profesorka neučím. Čo tu robíte vy?“spýtavo na ňu hľadí aj Alica. „Musím hovoriť s Albusom, na ministerstve máme množstvo podnetov o podivnom správaní v školách, a jeden sme dostali o vás. Vraj sa tu odohral podivný incident s dievčaťom menom Jenifer Berryová“ vysvetlí Minerva. „Vy pracujete na ministerstve?“ Alica šokovane hľadí. „Áno, odkedy zatvorili Rokfort zohnala som si prácu tam, na učenie už nemám síl“ vráskavá tvár Minervy sa usmeje. „Čo sa týka toho incidentu..“ Alica vážne pozrie. „Áno boli tu isté problémy ale nikomu sa nič nestalo pokiaľ viem“Alica pokrúti hlavou a to kto je Jenifer Berryová si radšej nechá pre seba. „Na ministerstve máme podnety o vplyve démonických bytostí v štátnych školách. Démoni sa v naších školách nikdy takto nezdržiavali a už vôbec nenapadali študentov tak, ako nám to niektorí riaditelia hlásili“ Minerva sa chytí za bradu a nepokojne pokrúti hlavou. „Deje sa niečo naozaj vážne..“Alica prikývne. „Ako sa má Severus?“spýta sa Minerva. „Má sa...“Alica nedopovie pretože nevie čo presne by mala povedať. „Má sa dobre, má teraz problémy s pohybom kvôli jednému elixíru..no..a...“ Alica nedopovie a v jej tvári sa črtajú obavy. „A ?Deje sa s ním niečo? Je v poriadku?“spýta sa Minerva. „Pamätám sa že zúril keď ste ho vraj opustili. Aspoň Albus to takto prezentoval“ pokračuje. „Áno ale to už bolo dávno“ zamumle Alica. „Ja neviem čo mu je, ale je veľmi čudný. Veľmi smutný, deprimovaný..ja už neviem čo mu mám povedať..občas mám pocit že stráca zdravý rozum“Alica bezradne pokrúti hlavou. Minerva posmutnie. „Viete, nehnevajte sa za to na neho, ani ho neľutujte“ povie. „Severus mal ťažký život , veľmi ťažký...“ pokrúti hlavou. „ Dala som mu knihu profesora Felisisa, učil ho na Rokforte elixíry no a keď si ju vzal k sebe hneď posmutnel..a potom mi na nič neodpovedal“ povie smutne Alica. „Nedivte sa tomu, Severus veľa pekného neprežil. Vlastne keď sa nad tým tak zamyslím, bol vždy tichý a utiahnutý. Ešte keď študoval, väčšinu času trávil pri knihách, alebo s pánom profesorom Felisisom. Myslím že ho naučil láske k elixírom“ rozpráva Minerva. „ Viete jeho rodina slúžila smrťožrútom. Jeho matka..“ Minerva pokračuje. „Bola to krutá a bezohľadná žena, mali sme s ňou vtedy mnoho problémov. Ona ho učila čiernej mágii, vodila do spoločnosti smrťožrútov kde videl naozaj odporné ohavnosti , zabíjanie, znásilnenie, mučenie nevinných. Chcela mať z neho ukážkového smrťožrúta...“ Minerva smutne pokrúti hlavou. Alica iba šokovane počúva. „Pamätám sa, vždy som vedela kedy sa účastnil niečoho takého, prišiel a v škole bol mĺkvy, neusmieval sa, nerozprával, iba sedel a robil čo mu kto povedal...iba..plnil príkazy“ Minerva dokončí. Alica sa rukou chytí šokovane za líce a pri predstave na to, o čom Minerva hovorí sa jej do očí natisnú slzy. „Panebože..“šokovane šepne. „ Iba plnil príkazy, tak ako ho to učila matka...a smrťožrúti, podliehal prísnej sebadisciplíne. Vždy to tak bolo, vždy iba slúžil, počúval príkazy a mechanicky ich plnil do bodky“Minerva pokračuje a pokrúti hlavou. „Prečo to robil?“ spýta sa vydesene Alica. „Pravdepodobne preto, že ho matka učila k tomu že ak príkaz nesplní bude potrestaný“ odpovie smutne Minerva. „Sem tam sa mi aj zdalo, že sa mu ušiel Cruciatus...“ pokrúti hlavou s nepochopením.„Mnoho študentov si z neho ale robilo posmech, pre nich bol jednoducho čudný. No oni nevedeli čo Severus prežíval a prečo bol taký aký bol „pokračuje Minerva v spomienkach. „Chudák..“Alica na ňu hľadí s ľútosťou v očiach. „Bol triednym šašom Alica, každému na posmech“Minerva ľútostivo pošepne. „Až do posledného ročníka...“ zvážnie. „ Čo sa stalo v poslednom ročníku Minerva?“ spýta sa nedočkavo Alica. „Severus bol iný...“ šepne Minerva. „Zdalo sa, ako keby miesto utiahnutého chlapca, nastúpil do posledného ročníka silný muž. Viete, Severus bol vždy veľmi podriadený, až do posledného ročníka, kedy odrazu neuznával absolútne žiadnu autoritu, bol taký akého ho aj sama poznáte“ pokračuje. „Do školy za ním začali chodiť ..smrťožrúti. Bez hanby, bez akéhokoľvek skrývania“pokračuje. „Od tej doby sa o ňom šuškalo že je smrťožrút, škola bola plná nezmyselných historiek o zabitých ľuďoch, o tom že Severus slúži Vy-viete-komu“ dokončí. Alica na ňu šokovane hľadí. „Študenti sa ho začali báť, vyhýbali sa mu. Odrazu nebol na posmech, bol však sám, nikto s ním nechcel mať nič spoločné.. pokrúti hlavou. „Až do toho incidentu..“dodá Minerva. „Akého?“Alica vyvalí oči. „ Viete Severus, akokoľvek bol taký aký bol, bol vždy študentom s nadpriemernými skúsenosťami v obrane proti čiernej mágii i elixíroch. To sme ale nevedeli kam siahá úroveň jeho ovládania čiernej mágie samotnej...“ dodá Minerva. „Pokračujte“ Alica ju sleduje so zatajeným dychom. „Na škole sa odohral incident..akýsí študent ktorý sa predtým Severusovi vysmieval ho v ten večer urazil. Myslím ,že povedal niečo o tom že nemá čistú krv tak ako pán ktorému slúži verne ako pes ...“Minerva pokračuje. „Severus sa nahneval...a ten študent..zomrel...“Minerva šepne. „Akože zomrel? „Alica hľadí. „To sme nikdy nezistili...zomrel na mieste priamo pred Severusom, priamo v tej chvíli keď mu povedal to o tom že nemá čistú krv. Jednoducho padol na zem..a bol mŕtvy...“Minerva skľúčene dokončí. Alica na ňu zdesene hľadí. „Urobil to Severus?“spýta sa a čosi ju napadne. „To neviem, ale po tomto incidente zistili že je smrťožrút a poslali ho do Azkabanu, nikdy sme nezistili čo sa chlapcovi stalo..a ak ho zabil Severus, nevieme ako..“ Minerva pokrúti hlavou. „Via negativa..“ pomyslí si Alica. „Dokáže ťa dostať do myšlienky, ovplyvniť realitu natoľko, že ak jej uveríš zhmotní sa pre teba to o čom premýšľal...“ pomyslí si Alica spomínajúc na to, ako jej Snape ešte pred dvoma rokmi prezradil že disponuje jedinečnou psychickou vlastnosťou zvanou Via Negativa. Špecifická vôľová vlastnosť meniť myšlienky iných a vydávať ich za realitu v ktorej sa postihnutý stáva bábkou v rukách človeka ktorý mu myšlienku vnútil. Jeho vlasná myseľ ju vydávala za realitu. Dobre vedela aká silná je táto sila, sama videla a dotýkala sa vecí ktoré jej Snape predostrel, nuž len do chvíle kým to chcel on. Potom zmizlo všetko čo sa jej zdalo tak ozajstné, hmatateľné. Odvtedy aj ona vedela že Severus sa naučil manipulovať s realitou. „Nevieš aký je to pocit. Keď máš moc rozhodovať o živote či smrti iného človeka. Keď ním môžeš manipulovať...ako obrovskou handrovou bábikou.. keď ťaháš za šnúrky na nej...“ spomenie si na Snapeove slová plné smútku a akéhosi nepochopenia či opovrhnutia tým že túto vlastnosť má. „Ste v poriadku?“Minerva ju z premýšľania vytrhne. „A-áno“Alica vykokce keď si veľmi jasne uvedomuje čo sa stalo v príbehu ktorý jej vyrozprávala Minerva. „Ďakujem že ste mi to povedali“Vďačne prikývne. „Hovorím vám to pre to, aby ste mu to nemali za zlé. Severus je taký, odkedy prežil všetky tie hrozné veci. Nikdy som ho nevidela aby sa usmial a to ho poznám 28 rokov ešte keď k nám prišiel ako dieťa“ pokračuje Minerva. „Nikdy by som si nemyslela že sa zahľadí do nejakej ženy, povedzme tak ako do vás..“ pokračuje a pousmeje sa. „Áno, ale niekedy to veľmi preháňa..veľmi..“Alica zamumle. „ Nikdy žiadnu lásku nemal, ani necítil ,nedával najavo nič, preto sa nedivte že je na vás tak naviazaný“ pokračuje Minerva ľahko. „Myslím že sa vás drží preto aby sa cítil šťastnejší, pokúša si pre seba uchmatnúť kúsok šťastia ktoré nikdy nemal a možno žiť život iný ako ten ktorý mu bol daný“ dodá. „Daný?“Alica skoro až zúfalo hľadí. „Iste, Severus nikdy smrťožrútom nechcel byť. Prinútila ho jeho matka a potom aj ostatní smrťožrúti a temný pán, aby sa vydal na túto cestu hoci to nechcel. Preto ...je taký aký je..“dokončí MInerva ľútostivo. „Ďakujem MInerva, idem za ním je tam sám a možno niečo potrebuje..“ šepne Alica so slzami v očiach a vykročí. Minerva za ňou iba so záujmom pozrie.
16. kapitola – Aký som býval...
Alica sa vráti do Snapeovej izby. Nájde ho ležať na posteli a spať, zvierajúc v náručí veľkú knihu. „Ach Severus..“šepne a skloní sa k nemu, premýšľajúc o tom, čo všetko jej o ňom povedala McGonnagalová. Rukou mu odhrnie z tváre prameň čiernych vlasov ktorý mu zakrýval jedno oko. „Ja som nevedela...prepáč mi..“pošepká hladiac ho po líci a rozplače sa. „Nevedela som čo si prežíval....“ druhou rukou si utiera slzy. „Nechcela som byť jedna z tých ktorí ti ublížia..“ šepká. „Ale ty si mi o tom nikdy nič nepovedal..“ pokračuje ľútostivo. Zháči sa keď Snape odrazu rozospato oči otvorí. Okamžite si začne utierať slzy. Snape pokrčí obočie a zamračí sa. „Prečo tu nadomnou plačeš? Hádam to so mnou ešte nie je také zlé. Alebo máš vedomosť ktorú ja nemám?“spýta sa jej rozospato. „Nie Severus, ja len tak..iba som si na niečo spomenula..“ zamumle Alica nervózne. „Tak spomenula...“Snape sa posadí a zaryje sa jej čiernymi očami do jej očí. Vedela čo chcel urobiť, vedela že jej vôjde do mysle aby videl na čo myslí. „Nerob to..“šepne. V tej chvíli sa však Snapeove oči okamžite dostanú do jej mysle a zbadajú rozprávajúcu Minervu na chodbe a taktiež aj niekoľko Aliciných predstáv o malom Severusovi, šikane, aj o mŕtvom študentovi, o jeho krutej matke. „Au...“Alica pípne keď Snape z jej mysle ustúpi. Hľadí na ňu z postele absolútne kamenným takmer až vražedným výrazom. Potom však skloní hlavu a pozrie si na svoj pás. Opäť pozrie na ňu. Pohľadom ktorý ju čítal, študoval, ktorý sa jasne pýtal otázku o tom, prečo sa hrabala v jeho minulosti. „Severus ja..“ Alica chce čosi povedať no sama nemá slov. Díva sa na neho, na to ako na ňu hľadel. Nie nahnevane, ani láskavo, skôr študujúco. Znovu skloní hlavu. Odvráti zrak, otočí sa na bok a ľahne si späť do postele. Nič nepovie iba pred seba opäť hľadí podivným výrazom. „Severus povedz niečo..“Alica zamumle a obíde posteľ, čupne si k nej na strane kde sa Snape otočil tvárou. Ten jej však nič nepovie. „Prosím ťa povedz niečo, aspoň na mňa nakrič..hlavne nemlč..“ nervózne zašepká. Snape dvihne zrak a prebodne ju čiernymi očami až má Alica pocit, že ju to zabolelo až v nohách. „Prosím...“šepne. Snape si ju premerá a potom zrak sklopí. „Ľutuješ ma...“ povie jej a pozrie sa inam. „ Ja som nevedela že si prežil také hrôzy Severus..“ mumle Alica a trie si ruky o seba. „ Nepotrebujem aby si ma ľutovala...“šepne Snape. „Prepáč ale toto si zaslúži ľútosť..“ šepne Alica a utiera si slzy. „ Nenávidim ľútosť, každý ma len ľutoval, bola to McGonnagalová, bol to Felisis..bol to Dumbledore..“pokračuje Snape a svoj pohľad zabodáva do nočného stolíka. „Ubohý Severus že ?!“zvýši hlas a otočí k nej hlavu s vražedným výrazom.“ Musíme ho ľutovať..každý má pre neho iba ľútosť, no nič iné. Nikdy nič iné! “ precedí cez zuby. „Žiadne pochopenie, žiadna starostlivosť ani láska....iba...ľútosť..“pokračuje hľadiac na ňu. „Iba ľútosť nad tým aký to bol nepochopený , neschopný chudák ktorému sa každý smial...“ pokračuje vražedne. „Prosím ťa prestaň..“Alica sa znovu rozplače , no ustúpi od neho keď sa ho až zľakne. Snape nevyzeral na to, aby sa jej chcel úprimne zdôveriť. Skôr ako dotknutý zúriaci tvor ,ktorý nehodlal dopustiť ďaľšie vlastné poníženie v podobe jej ľútosti. „Ale ako vidíš aj z toho chudáka vyrástol muž ktorý má moc, vzdelanie, prácu,...milenky, peniaze.....“pokračuje drzo. Alica na neho iba plačlivo hľadí. „A ktorý o tvoju prekliatú ľútosť nestojí...“precedí cez zuby. „Každý ma celý život iba ľutuje, len to som od života dostal, iba tú prekliatú ľútosť od ľudí ktorí sa tvárili že sú mojími spoločníkmi!!!“ zavrčí. „Ale..“pípne Alica. „Už vieš prečo som smrťožrút?! Prečo ním chcem byť? Prečo mám rád ich spoločnosť. Pretože tam Alica..ma nikto neľutuje. Ale rešpektuje!Bojí sa ma! Uznáva ma a hoci moju minulosť poznajú neľutujú ma! „ zvýši hlas. „Aj ja ťa rešpektujem..“šepne Alica a sadne si na posteľ keď sa opäť priblíži. „A nie je to ľútosť..skôr pochopenie“poznamená len aby sa ho to nedotklo, pretože dobre vedela že Snape je príliš hrdý na to aby pripustil že ho jeho minulosť bolí .
“Iste..“povie Snape ironicky. „Stačí mi ako sa na mňa dívaš...“zavrčí. „Ako na chudáka ktorý tvoju ľútosť potrebuje ,pretože má na to dôvody. Tak to sa teda mýliš, tvoja ľútosť mi je ukradnutá...“povie nebezpečne.“Neľutujem ťa Severus, nemyslím si že si nejaký chudák“ povie Alica plačlivo. „Len ma mrzí, že som to bola aj ja kto ti ublížil, tak ako tí ľudia..“poznamená. „Nemám ťa teraz už prečo ľutovať, si mocný človek, vážený, vzdelaný a silný. Bojí sa ťa každý, ved si sa postavil aj Voldemortovi, ty nie si hoden ľútosti..skôr pochopenia a obdivu..“pokračuje, nespúšťajúc oči z jeho prísnej tváre. Akokoľvek sedel v tej chvíli na posteli oblečený v obyčajom pyžame neschopný ukážky sily, cítila jeho nesmiernu autoritu a dominanciu, cítila že celá miestnosť, všetky predmety v nej i ona samotná patria v tej chvíli jemu. „Ty si veľký človek Severus..“ Alica sa k nemu prikloní. „Veľmi sa ťa vážim a som rada že to o tebe viem...“pokračuje. „Vážiš si ma?“Snape skleslo ohrnie peru a čakal že mu povie iné slová. To že ich nepovedala ho zabolelo viac ako to, že ho Alica pre jeho minulosť ľutovala. „Som rada že to povedala, aspoň už konečne chápem ako sa k tomu všetkému staviaš, ako sa k tomu dívaš a prečo sa ku mne takto správaš...“ Alica sa cez slzy pousmeje a pohladí ho po líci. Snape sa tvári ako stelesnený vydriduch a nechápe ten jej úsmev. Mračivo sa odsunie aby ho nehladila.„Ako sa správam?“spýta sa namrzene. „Ako utrápené zvieratko držiace sa posledného korienka všetkým čím to ide aby sa neutopilo v hlbokej priepasti“ Alica sa znovu pousmeje. Snape sa na ňu zamračí no musí uznať, že niečo na tom pravdy bude. „Keď to hovoríš..“ zamrmle. „Už rozumiem prečo ma vnímaš takto majetnícky, som to čo ti ostalo...čo si nikdy nemal, cítiš čo si necítil a páči sa ti to hoci sa tváriš inak“ Alica sa znovu usmeje. Snape znervoznie pretože takéto debaty o pocitoch nemá rad. Namrzene pozrie na perinu a šúcha ju rukou ako keby do nej chcel vyšúchať dieru. „Nemusíš sa hanbiť za to, že aj ty potrebuješ trochu lásky a nehy..“pokračuje, pomaly sa mu zosunie na hruď a obíjme ho. Snape sa položí na posteľ a čudesne hľadí na Alicu s hlavou položenou na svojej hrudi ako ho obíjma. Chvíľu nevie čo urobiť. Nevie, či to urobila z ľútosti či zo súcitu, alebo snáď z iného pocitu. A tak iba odovzdane leží a nechá sa obíjmať. Alica sa trošku zasmeje. „Vieš ,ty si strašne zložitý človek, všetko to z teba ide ako z chlpatej deky kým mi vysvetlíš prečo kedy reaguješ tak čudne a radšej by si zomrel ako keby si si mal priznať že ti vôbec nejde o to vlastniť ma ako to hovoríš, ty sa takto tým že ma pri sebe chceš nasilu držať jednoducho pokúšaš dosiahnúť to aby som ťa mala rada. Je to naozaj drsný spôsob ako si vynútiť lásku, ale aj tak ťa milujem“ zašepká mu do hrude. Snape na ňu šokovane hľadí a na jej slová nemá žiaden komentár. Koniec vety ktorý povedala ho neuveriteľne poteší. Podvihne ruky a zovrie ju mlčky vo svojom objatí. Pritlačí ju o svoje telo. „Severus prečo ma tak silno stískaš?“ Alica milo zašepká aj keď vie prečo je to tak a napriek tomu že v tej chvíli nevedel zodvihnúť ani svoj prútik, po užití elixíru jeho silu cítila. „Pretože chcem..“ odpovie jej Snape tichým hlasom. Alica sa pousmeje a tváriac sa absolútne bezbranne ho chytí rukami za plecia cítiac pocit istoty a ochrany. Slastný pocit preruší klopanie na dvere. „Pôjdem otvoriť“ Alica zašepká a odtiahne sa. „Nie je to vôbec nutné,ten človek vonku nepotrebuje žiadnu pozornosť....“ šepne Snape ako keby už dopredu vedel kto to je. „Čo ak je to niečo súrne?“spýta sa Alica, zlezie z postele a pribehne k dverám. Otvorí ich. Hľadí na ňu odrazu prekvapená Melanie Wilsonová. „E....“najprv sa nezmôže ani na slovo. „P- pani profesorka Tomarová? „ šokovane pokrčí obočie. „Ehm čo vy tu robíte na škole?“spýta sa a namrzene na ňu pozrie. „Prišla som navštíviť pána profesora a čo tu chcete vy?“spýta sa Alica sebavedomo a dnu ju nepustí. „Ja som prišla za pánom profesorom , keď nedošiel na hodinu prišla som sa pozrieť čo mu je..“mumle Melanie namrzene. „Má isté problémy..zdravotného charakteru, kvôli jednému elixíru, bude sa vám venovať hneď ako vyzdravie to bude tak asi za dva dni“odpovie Alica milo. „Aha..“odpovie Melanie podráždene, pretože Alicu v Snapeovej izbe naozaj nevidí rada. Chce sa ešte spýtať prečo Snape nie je na ošetrovni keď je chorý ale radšej to nechá tak a rozhodne sa viac sa nebaviť so svojou potenciálnou sokyňou. „Ďakujem dovi..“ zamrmle otočí sa a odkráča chodbou preč od dverí. Alica dvere zavrie. „ Mal si tu svoju obdivovateľku Melanie..“ zazubí sa a prikráča späť k nemu. „Prestaň byť uštipačná..“Snape sa zamračí. Alica si k nemu sadne. „Napriek všetkému čo si prežil, je naozaj obdivuhodné kam si to dotiahol..“s obdivom na neho pozrie. „Myslím že všetci ľudia ktorí sa ti smiali by teraz asi ozeleneli závisťou...“pokračuje. „Všetci tí ľudia sú mŕtvi alebo vo väzení..“ odvrkne Snape.“Severus môžem sa niečo spýtať?“spýta sa Alica neisto. Snape na ňu hľadí a je mu jasné, čo sa ho chce spýtať. „Kľudne sa na toho chlapca spýtaj...“povie jej. „ Áno, zabil som ho ja...a myslím ,že veľmi dobre vieš ako..“pokračuje prísne akokeby hovoril o úplne bežnej veci. Alicu až strasie. „Zaslúžil si zomrieť Severus?“spýta sa ho potichu.“Zaslúžil..“Snape nebezpečne prižmúri oči. „Ty ani on neviete aké je to žiť taký život..“pokračuje tvrdo. „Bohatý synáčik vyplvného otca, myslel si že keď má peniaze a otca na ministerstve môže mi ničiť život“ mračí sa. „ Šesť rokov sa mu to úspešne darilo, pretože som nemal odvahu urobiť to ...tak ako mi to povedali oni...“ pokračuje Snape desivo nazývajúc slovom oni smrťožrútov. „Nechcel som byť jedným z nich...nikdy som to nechcel. Ale práve pri tom drzom faganovi som pochopil, že inak to nepôjde. Že to pôjde iba týmto smerom, alebo žiadnym...“ dokončí. Alica šokovane hľadí. „Hovor o nich čo chceš, že sú to bezcitní vrahovia. Ale z útiahnutého chlapca ktorému sa každý smial dokázali urobiť sebavedomého muža ktorého sa teraz každy bojí. Myslíš že to urobili zle ?“pozrie na ňu. „Niečo nie, ale je toho viac čo urobili zle..“odpovie Alica. „Bol by si iný ak by si mal normálne detstvo“pokračuje. „Možno viac láskavý..“dodá. „Láskavosť mi v živote nikdy nič dobré nedala..“odvrkne Snape. „No a predtým si žil veľmi zlý život..“zamumle Alica. „Stále ho žijem...“doplní ju Snape. „Som skazený človek...bohužial to tak je..“ hľadí na ňu bez žmurknutia. „Ako môžeš mať rád ich a zároveň aj mňa...to..to ja celkom nechápem veď sú to úplné protiklady..“ Alica nechápavo hľadí. „ Sú to dve odlišné veci, s tebou som nerátal..“zamrmle Snape. Alica sa k nemu nakloní. „Vzdal by si sa ich života...“zahľadí sa mu do očí. „...ak by som ti sľúbila že s tebou odtiaľto odídem?“spýta sa šeptom. Snape pootvorí oči a mlčky na ňu hľadí. „Oni ma nikdy nenechajú...“pokrúti hlavou. „Ale áno, urobili by to ak by si to chcel, ale ty to nechceš..“ Alica ho doplní. „Tak odkiaľ máš toho psa ?“spýta sa pri pohlade na Dalmatínca vyvaleného vedľa Snapea. „Povedal som ti ,že som ho dostal..“ odpovie Snape a je rád že načala inú tému, pretože sa o tom už viac nechcel baviť. „Môžeš si ho vziať ak chceš, ja ho tu nemám kde dať“ dodá. „Ale nie, keď si ho dostal je tvoj. A od koho?“spýta sa. „Od Wilsonovej“ odpovie Snape. „To dievča ti dalo toho psíka?“Alica šokovane hľadí. „Áno..“zamumle Snape a nerád by začínal o tom, že má dnes narodeniny lebo vie že Alica o tom nevie. „Prečo to urobila?“spýta sa . „Spýtaj sa jej..“odpovie Snape. „Čo je dnes nejaký sviatok? Máš narodeniny?“Alica hľadí. Snape nič nepovie. „Severus ty máš narodeniny?“spýta sa znovu. Snape opäť nič nepovie a iba si vzdychne. „Ja som zabudla..“ Alica ostane sedieť ako obarená. „Nezabudla, nevieš kedy som sa narodil tak nemáš ako zabudnúť“ dodá Snape. „Prepáč..“Alica sa zatvári trápne. „Severus?“ spýtavo na neho pozrie. Snape na ňu iba mlčky hľadí. „Nechceš mi povedať aké to bolo keď si bol ako chlapec medzi smrťožrútmi? Ako to tam vyzeralo?“ spýta sa ho. „Nechcem“ odvrkne Snape. „Prosím, určite by si sa cítil lepšie ak o tom niekomu povieš..“ pokračuje Alica. „Prvýkrát som bol medzi nimi keď som mal 12 rokov . Priviedla ma tam matka. Ženy sa ku mne správali milo a starostlivo, muži boli krutí a povýšeneckí“ odpovie jej Snape. „A čo bolo potom?“Alica napäto počúva. „Učili ma ako sa nebáť smrti..“odpovie Snape. „Zabili muža, pred mojími očami, povedali mi že zomrel preto lebo sa smrti bál...“ pokračuje. „Bolo toho veľa..veľa krutosti, veľa vyhrážok, veľa násilia“ dokončí stručne. „Ublížili ti?“spýta sa Alica. „Áno, keď som nespolupracoval..“Snape prikývne. „Používali obvykle mučivé kliadby. Naučili ma, že nesplniť cieľ ktorý som dostal sa rovná veľkej hanbe a potrestaniu. Dlho som to nechápal a bol som z toho veľmi deprimovaný. Nechápal som prečo musím byť ako oni, prečo ma do toho nútili a prečo mi povedali že som slabý...že kým ostanem slabý, budem nikto..“ šepne. „Mali pravdu, bol som nikto každý sa ku mne správal ako k handre...“ prižmúri oči keď si spomenie na šikanu v škole. „Bolo to tak pretože som im to dovolil..“ pokrúti hlavou. Alica na neho iba smutne hľadí. „A správali sa tak preto ,že som bol stále deprimovaný z toho čo som videl medzi smrťožrútmi, to čo odomňa chceli...“ dodá. „Čo chceli?“ spýta sa Alica napäto. „Chceli aby som zabil dieťa....“ Snape smutne pozrie. „Mal som vtedy 15 rokov no v tej dobe som už ovládal usmrcujúcu kliadbu ...nemohol som to urobiť pretože mi ho bolo ľúto...a tak ma potrestali s tým že ľútosť do môjho života nepatrí“ dodá. „To sú špinavci!“vyprskne Alica. „Keď som mal 16 dostal som prvú ženu...“ pozrie na ňu. „Č-čo?“Alica naneho šokovane vyvalí oči. „ Ja som ani nevedel prečo za mnou prišla a čo s ňou mám robiť...“ Snape pokrúti hlavou. „Tak som ju potom potajomky nechal ujsť tak aby to nevideli...“ dodá a pozrie na ňu skoro až psími očami. „Bolo to tak...každého som ľutoval, prechovával súcit...“ ohrnie pery. „Až do posledného ročníka, kedy som mal toho dosť. Vzoprel som sa v tú noc čo som zabil starú ženu...mal som 17 a bolo to len zopár dní pred začiatkom posledného ročníka. Vedomie, že som bol mocnejší a schopný urobiť to, mi dávalo množstvo sebavedomia. Prestal som sa báť, odrazu som cítil že mám moc. Oni ma učili čiernej mágii ktorá mi dodávala nesmierne sebavedomie, nebál som sa ju používať“ dokončí. „Severus ty to možno vnímaš tak, že ti pomohli aby si nebol slabý..ale na druhej strane ti vzali destvo a potlačili v tebe všetky dobré pocity“ povie Alica. „Naučili ma že život nie je fér, že nesmiem plakať na tým ,čo mi nedal...ale že si to mám sám vziať“ odpovie jej vražedne Snape. „A žiaden súcit ani to ostatné mi v živote nikdy nepomohlo“ odsekne.