11. - 12. kapitola
11. kapitola - Konfrontácia
Snape sa opäť zahľadí na prípravu. „Po toľkých rokoch..“šepne a so záujimom si knihu prezerá. Spomenie si na to, ako ho ako študenta učil profesor Felisis. „ Si výnimočný študent Severus, raz budeš veľkým alchymistom, niečo ti ukážem...“ spomína. „Pozri sa ako dokáže elixír popliesť tvoju myseľ...“ profesor pred neho položil otvorený elíxir s vychádzajúcou bielou parou. Len čo ju Snape vdýchol ,okamžite sa stará profesorová pracovňa zmenila na rozľahlú pastvinu , prázdnu, bez stromov, osvetlenú iba svitom mesiaca. „Kde som?“spýta mladý Snape rozhliadajúc sa okolo. „Si v mojej myšlienke, žiješ vo svete aký som si pre teba predstavil, aký som ti stanovil....“ozve sa niekam z oblohy hlas profesora Felisisa. „Je to skutočné?“spýta sa Snape a vezme zo zeme kameň. Je tvrdý, vyzerajúci absolútne ako obyčajný kameň. „Čo vidíš neexistuje, to čo nemôžeš vidieť je pravda...“ ozve sa profesorov hlas. „ To je princíp elixíru, oklamať myseľ, vytvoriť pre iného svet podľa vlastných predstáv...“dodá. „Chcem sa vrátiť“ ozve sa Snape smerom k oblohe keď si veľmi jasne uvedomí, že Felisis ho pomocou elixíru uzavrel do imaginárneho sveta ktorý mu on sám pridelil keď potlačil jeho vlastné zmýšľanie manipulujúc ním ako obyčajnou bábkou. „Staň sa...“ozve sa Felisis a okolie okolo Snapea sa zozpije do akejsi mláky. Opäť sa objaví v profesorovej pracovni. „Pochopil si Severus...čo znamená sila a moc elixíru? Aký mocný je človek ovládajúci dokonalé umenie alchymie a mágie elixírov?“ Felisis mu priloží ruku na plece. „ To môžeš byť ak sa týmto smerom vyberieš....“ Felisisov hlas zanikne a Snape prestane spomínať. Vytrhne sa z rozmýšľania a poobzerá sa po svojej pracovni. „Veľa ste mi ukázali, som kto som..snáď len vďaka vám, dokončím váš výskum..“šepne a postaví sa. Vezme knihu a namieri sa z pracovne spät so svojej izby. Vstúpi do svojej izby a položí knihu na stôl keď zbadá vo svojej izbe malého sivého škriatka. „Čo tu chceš, nevolal som ťa „zavrčí na neho prísne. „Pomôcť pánovi..pripraviť elixír „šepne modrooký škriatok. Snape sa zamračí , schmatne ho za handru ktorú škriatok nosí ako oblečenie a vydvihne do výšky k sebe. „Čo o tom vieš?“spýta sa . „ Pani povedala, že pán možno potrebovať pomoc...“šepne škriatok a rúčkami drží Snapea za ruku ktorou ho držal vo vzduchu. „ Tak jej povedz že žiadnu pomoc nechcem!“ vyprskne, zloží škriatka na zem a drhne ho k dverám. „Vypadni!“ pokračuje. Škriatok bojazlivo stiahne uši a radšej pomaly odíde. „Odkiaľ vie Alica o knihe?“ zamračí sa, no nehodlá si s tým lámať hlavu a rozhodne sa radšej venovať elixíru.
Len čo sa rozhodne nájsť potrebné suroviny, latexovou sieťou do jeho izby vstúpi Igor Karkarov. S nemým výrazom na neho hľadí a čaká čo bude chcieť. „Severus máme problém...“ zamrmle Igor. „Aký ?“Snape sa uhladene posadí za svoj stôl. „Medzi smrťožrútmi..dejú sa medzi nimi čudné veci“ dopovie Igor. „Nechcel by si byť konkrétny?“ spýta sa Snape. „Príď sa na to dnes v noci pozrieť sám, do domu na Vallney street...“ dopovie Igor, otočí sa a Snapeovú izbu opustí . „Bol akýsi neistý..“pomyslí si Snape, keď sa na dvere do jeho izby ozve klopanie a vstúpi Dumbledore. Spýtavo na neho hľadí. „Nechaj všetko tak a poď s nami nejakej študentke sa stal úraz“ povie mu vystrašene Dumbledore. „Aký úraz?“ Snape sa zamračí. „To nevieme“odpovie Dumbledore s viditeľnými obavami. Snape prikývne , nechá všetko tak a náhli sa s ním do ošetrovne. Len čo vkročia dnu, Snape vidí na posteli ležať povedomú osobu. „To je slečna Berryová, pán riaditeľ..“ozve sa madam Dove ktorá má ošetrovňu na starosti. „ Čo sa jej stalo?“Snape na ňu nechápavo pozrie. Jenifer leží a díva sa iba jedným smerom, bez žmurkania, bez akéhokoľvek pohybu. „Nie je skamenená...“vyhlási Dumbledore keď Jenifer chytí za ruku a voľne ju dokáže ohnúť v lakti. „Čo sa jej stalo?Ešte pred chvíľou odišla z mojej pracovne po tom čo si odpracovala trest za to, že nebola na hodine „ Snape zaklame aby nemusel vysvetľovať prečo bola Jeny v jeho pracovni. „Vyzerá že je v šoku..máte protišokové elixíry profesor?“spýta sa madam Dove hľadiac na Snapea . Snape sa zahľadí na Jenifer ako jej oči behajú odrazu z jednej strany na druhú. „Mám, ale nemyslím že by sme jej mali dávať elixír, mohla by ho vyvrátiť..“ odpovie. „A čo vpichom?“spýta sa madam. Snape na ňu mĺkvo pozrie. „Prinesiem to..“ podvihne kútik, otočí sa a odíde k sebe do pracovne. „Jenifer ,počujete ma ?“spýta sa Dumbledore a znovu ju chytí za ruku. „Viete nám povedať čo sa vám stalo?“spýta sa. Jenifer iba prižmúri oči a díva sa naďalej na jedno a to isté miesto do stropu. „Niekto vám ublížil? Videli ste niečo?“pýta sa Dumbledore. „Myslím že je naozaj v poriadnom šoku, nič iné to nebude..hmm mali by sme počkať čo nám povie keď bude v poriadku“ zašepká madam Dove keď sa do ošetrovne opäť vráti Snape aj s malou krabičkou v rukách. „Dajte, ja jej to vpichnem“ madam Dove k nemu natiahne ruky a Snape jej krabičku podá. Madam ju otvorí a vyberie z nej tenkú sklenenú ihlu napustenú žltkastou tekutinou. „Kam sa to vpichuje ?“spýta sa Dumbledore. „Do chrbtice alebo do drieku“odpovie mu madam. „Slečna Berryová, dáme vám elíxir ale musíme vás otočiť..“začne rozprávať na Jenifer. Jenifer nič nepovie a madam Dove jej telo otočí tak, aby ležala na bruchu. Vydvihne jej plášť aj sveter s logom Kranwallu vyššie na chrbát. Snapeovi okamžite srdce vynechá jeden úder, keď vidí čo má Jenifer na drieku. Pozrie šokovane na Dumbledorea a vidí že ten sa na to díva rovnako prekvapene. „Čo to tu má nakreslené? Panebože tie decká už nevedia čo by na seba dali, musia sa tetovať a čmárať po sebe..“mrmle madam Dove pri pohľade na symbol na jej drieku a vpichne jej malé množstvo elixíru do miesta pri chrbtici. Snape zbledne a oči mu pri pohľade na Tomarov symbol na drieku takmer vypadnú.“Albus..“pozrie na Dumbledorea pretože viac slov zo seba nedostane. „Vidím to..“šepne Dumbledore. Chytí Snapea za plece a stiahne ho ďalej od postele. „Ona je....“Dumbledore šokovane hľadí. „Je študentka..je..“Snape nedopovie a nechápavo zažmurká očami. Potom sa však zamračí. „Prečo to do čerta robí?“vyprskne a hľadí na Dumbledorea. „Asi sa ťa bojí, môžeš sa jej na to spýtať“odpovie mu Dumbledore. „ Nemôže to byť iba nejaké klamstvo? Neverím že je to ona“ zamrmle Snape. „Nikto na svete Severus, nedokáže vyčarovať Tomarov symbol..“Dumbledore nesúhlasne pokrúti hlavou, keď začuje ako sa Jenifer na posteli rozkašľala a prevrátila späť na chrbát. Obaja sa k nej vrátia. Snape sa na ňu díva pohľadom plným zrady a hnevu. „Je vám dobre slečna?“spýta sa madam Dove. „Bolí ma hlava ,čo sa stalo?“spýta sa Jeny zmätene.“Našla som vás ležať na chodbe, čo sa vám stalo drahá?“spýta sa milo madam. „Neviem, išla som do izby keď som videla nejakú sochu..“ zažmurká Jenifer. „Akú sochu?“spýta sa Dumbledore. Snape sa nič nepýta, iba na ňu mlčky a s pochmúrnym výrazom hľadí. „Neviem zdalo sa mi ako keby sa pohla niektorá z tých stien na chodbe a vytvorila sa z nej socha chrliča..prišla som k nej a tá socha na mňa otvorila oči..a potom si už nič nepamätám“ zamumle omráčená Jenifer. „ Možno sa vám to len zdalo, hlavne že budete v poriadku“ chlácholí ju madam. „Ostanete tu cez noc“dodá. „Nechcem tu ostať sama“ povie trochu bojazlivo Jeny. „Neostanete, niekoho zavoláme, škriatkov alebo..“madam nedopovie keď jej Snape skočí do reči. „Ostanem tu s ňou...máme so slečnou Berryovou nedoriešenú tému ohľadom mojích hodín“ odpovie Snape prísne na ňu hľadiac. „Severus..“ozve sa opatrne Dumbledore. „Ostanem tu s ňou..“Snape zopakuje a pozrie s rovnakým výrazom aj na Dumbledorea. „Dúfam že vieš čo robíš..“Dumbledore sa na Snapea zamračí. „Tak vidíte tuto profesor Snape sa galantne ponúkol že vás postráži“ madam sa milo usmeje. „N-no to je dobre..“ zamumle Jenifer a ten Snapeov pohľad na ňu sa jej vôbec nepáči. „Dobre, vy ležte a veľmi nevstávajte, dostali ste elixír tak sa šetrite“dopovie madam. „Prajem vám dobrú noc“pousmeje sa. Dumbledore na nich ešte pozrie, nič nepovie a nasleduje madam Dove von z ošetrovne. Snape sa na Jenifer prísne zahľadí a má chuť okamžite jej vykričať ,že vie že je to ona. Neurobí to však. Kúzlom prisunie bližšie druhú posteľ a posadí sa na ňu. „Okrem toho čo ste povedali že ste videli si už nepamätáte nič? Možno nejaké postavy“ ozve sa k nej Snape absolútne chladným hlasom, úplne iným od toho ktorým jej rozprával o elixíre nesmrteľnosti ako študentke Jenifer. „Nie, len to čo som povedala...“zamumle Jeny. „Možno ste len nevideli niektorú zo sôch na chodbe , narazili a udreli sa do nej a stratili vedomie..“Snape začne drzo spochybňovať to čo videla.“Neudrela som sa, nič ma nebolí „odpovie mu Jeny, začne sa mrviť a snaží sa posadiť. „Zdá sa že na tejto škole vás nečaká nič dobré, takto ste si asi svoj príchod sem nepredstavovali že ?“Snape dvihne obočie. „Máte ležať Berryová!“ zvýši hlas keď vidí že sa chce posadiť , mávne prútikom a kúzlom jej telo vráti nasilu do ľahu. „Ehm, nie pane, myslím že toto všetko už predčilo moje očakávania....auuuu“ Jeny sa bolestivo zamračí keď ju Snapeove násilne kúzlo zabolelo. „Ako sa vám darilo na vašej bývalej škole ?“spýta sa Snape hľadiac pred seba stále rovnako prísne, ignorujúc jej bolesť. „Dobre, mala som jednotky , sem tam nejakú dvojku“ Jeny mykne plecom. „Ako sa vám darilo v štúdiu elixírov?“spýta sa Snape a konečne na ňu pozrie. „Mala som dvojku...“zamrmle Jeny. „ Viete čo vám treba do elixíru od bolesti slečna Berryová?“spýta sa Snape. Jenifer sa zamračí. „To ma tu chcete skúšať?“spýta sa s krivdou v hlase. „Prečo nie, ako vidím tak nespíte a ani ja nespím, môžeme si to prejsť keď ste na moju hodinu nemali čas..“odpovie jej prísne a na jeho tvári sa nepohne ani sval. „Takže aká hlavná surovina sa do neho pridáva?“pokračuje v psychickom nátlaku keďže vie, že mu Alica v podaní Jenifer na toto nebude vedieť odpovedať. Ako skutočná obyčajná študentka Jenifer by si to iste pamätala, no Alica bola zo školy preč už dlhé roky. Jenifer znervoznie a nevie čo mu má odpovedať. „ Neviete ?Zvlaštne, tak ďalej...“pokračuje prísne Snape a Alica z toho už začína mať nepríjemný pocit. „Povedzte mi, čo mi vložíte do ruky ak ma nájdete ležať pohryznutého s troma kusancami na krku?“spýta sa Snape. „ N-neviem..cesnak?“ zamumle Jeny. „Nie ..nie cesnak slečna Berryová, nehovorím tu o pohryzení upírom, tí po sebe zanechávajú iba dve otvory ako iste viete“ pokračuje Snape. „Je zarážajúce že vám chýbajú tieto vedomosti keďže ako hovoríte, ste sem prišli z inej strednej školy. Ako mi tento váš výpadok vysvetlíte ?Alebo mám pokračovať a pýtať sa vás ďalej, budete mi vedieť odpovedať?“ Snape sa nahnevane postaví a Jenifer sa zľakne. „N-nie..“ zašepká a je si takmer úplne istá, že Snape nejako prišiel na to kto je. Previnilo na neho pozrie. „ Poznáte symbol najvyššej ochrany? Viete kto ho nosí a prečo ho jeden človek dá inému?“ pokračuje Snape a Alici sa až vyderú z očí slzy. „Dosť..“zamumle a utrie si slzy. „Vieš čo je to Tomarov symbol a kto ho nosí?“ Snape k nej prikročí a skolní sa k nej. „ Zradkyňa...“ pozrie jej prísne do očí. Alica uhne pohľadom ,keď si je úplne istá že to zistil. „Prepáč..“ šepne a snaží sa pod ním posadiť. Snape ju agresívne chytí pod krk a priklincuje späť o posteľ. „Lež...ešte by sa ti mohlo stať že sa zraníš a to nikto nechce...“pokračuje výhražne a drží ju pod krkom na vankúši. „Pusti ma ...“ Alica ho okamžite rukami chytí za ruku ,ktorou ju drží pod krkom no je evidentné, že je proti nemu bez šance. „Ako dlho si ma chcela klamať? Nestačilo ti to čo si urobila to si sa musela vrátiť a vydávať sa tu za nejakú študentku?! Čo si myslíš že tým dokážeš!“ vyprskne na ňu a drží ju priklincovanú na posteli. „Nemohla som sa vrátiť inak, pretože by si ma neprijal..“ šepne Alica a rozplače sa. „A kto ti povedal že takto ťa príjem?!“ zavrčí Snape. „Nevedela som sa ti pozrieť do očí Severus, po tom čo som zistila že som urobila chybu...“ pošepká Alica bojazlivo. „Iste ale prísť za Dumbledoreom a vkladať mu do hlavy nezmysly o démonoch to si vedela..“ oponuje Snape. „Nie sú to nezmysly!“ Alica vzlykne. „Zradkyňa, zaslúžiš si ten najtvrdší trest...“ Snape na ňu hľadí s akousi nenávisťou. „ Oklamal ma...Fretch...Dumbledore ti už asi povedal..“ Alica nedopovie. „Rad si tvoju vyhovorku vypočujem od teba“odpovie je Snape mračivo a pustí ju, odstúpi od postele.“Fretch ma oklamal, presvedčil ma aby som odišla a dala ti čas na rozmyselnie toho čo vlastne chceš, smrťožrúti ma ohrozovali kvôli tebe, to povedal“odpovie mu. „Mal pravdu“odpovie jej prísne Snape. „ Všetko čo chcel bolo to aby ma odpratal z cesty po tom čo sa dostal ku kameňu z démona aby do neho Voldemorta uzavrel, aby ho potom odtiaľ mohol dostať silnejšieho ako ktokoľvek z nás, nechcel pomôcť nám, ale svojmu bratovi..“Alica skloní hlavu. „Ja som vždy hovoril že tomu človeku neverím ani slovo, bola si to ty kto ma zradil a radšej uveril jemu!“vyprskne Snape. „Ja viem..bola som hlúpa , prepáč nemala som ho počúvať“ Alica skloní hlavu. „Ty počúvaš každého iba nie mňa!“Snape pridá výčitku. Alica nič nepovie. „Zmeň sa, chcem ťa vidieť normálne nie takto“ zamračí sa na ňu Snape. Alica sa natiahne pre prútik na nočnom stolíku, namieri na seba, zamumle zaklínadlo a okamžite sa zmení z Jenifer späť na seba. Snape si ju prezrie a musí pripustiť že sa na ňu díva rád. Potom však odvráti zrak. Odkráča späť na druhú posteľ kde sa posadí. „Mal by som ťa tu teraz nechať, ostávam tu iba preto že by som mal problémy s riaditeľom..“zavrčí aj keď vie, že skôr či neskôr odíde kvôli tomu na čo ho upozornil Igor, aby dnes v noci prišiel do smrťožrútskeho domu. „Nemusíš na mňa dávať pozor ja som dospelá ak nevidíš“ odpovie mu Alica a mračí sa. „Nie to nevidím keď sa prezliekaš a správaš ako nejaké hlúpe dievčisko“ zavrčí jej Snape späť. „Severus chápem že sa na mňa hneváš..“zamumle Alica. „Vieš čo by som chcel urobiť ? „Snape ohrnie peru.“Raz a navždy si ťa vymazať zo života..“povie jej takmer až nenávistne a prižmúri oči. „Urob to ak chceš, ale nemal by si ma odháňať pre jednu moju chybu, to je kruté ešte aj na teba“Alica sa zamračí. „Kruté? Ty ani nevieš čo som prežíval tak ma láskavo nechci nahnevať lebo uvidíš ako to vyzerá keď som krutý!“ precedí cez zuby a vražedne na ňu pozrie. Alica zlezie z postele a v školskej uniforme k nemu prikráča hoci sa jej trochu krúti hlava. „Čo uvidím?Udrieš ma aby si sa ukľudnil? No tak do toho „odpovie mu Alica. „Prečo by som ťa mal mlátiť? Hoci by to nebolo na škodu...“Snape ohrnie peru a postaví sa jej oproti. „Mal by som ti ublížiť...mal by som to urobiť,tak ako si to urobila ty mne..aby si vedela aké to je, veriť za svoj život jedinej osobe a tá ťa zradí “Snape ju schmatne zozazu za krk a pritiahne k sebe. Nepríjemne hľadí. „Len tebe som prejavil absolútnu dôveru...“nenávistne povie. „Urobil som chybu Alica ? Urobil som chybu?! Hovor!“precedí cez zuby a agresívne ňou potrasie. „Nezradila by som ťa keby som vedela ako to celé je a už som sa ospravedlnila“ odpovie mu trochu prestrašene. „Ja už naozaj neviem ako ti to povedať..“ do očí sa jej opäť nahrnú slzy. „Naozaj ma to veľmi mrzí Severus, veľmi“ povie a prikloní sa k jeho perám trochu statočnejšie ako keby ich chcela jemne pobozkať. Zavrie oči a letmo sa perami dotkne jeho pier. „Nedotýkaj sa ma..“ zašepká vražedne Snape a namieri jej prútikom na spánok hlavy hľadiac jej na pery. Alica okamžite stuhne hrôzou že jej čosi také urobil. „Ty ...“odtlačí ju od seba a chytí prudko za plecia. „Ty sa ma už nikdy neopováž dotýkať!“ vyprskne na ňu a prudko ju hodí na posteľ.Namieri na ňu prútik pripravený vyriecť slová znamenajúce potrestanie pre Alicu. Pohľadom plným krivdy a nenávisti pozrie na jej vystrašenú tvár. Skloní prútik. „Nie to by nestačilo, bolo by to málo...“precedí cez zuby, otočí sa a odíde z ošetrovne preč.
12.kapitola – V cudzom tele
Nahnevane zatresne dvere do svojej izby len čo vstúpi. „Toto sa ešte neskončilo...“ odmerane ohrnie peru. Vezme si niekoľko malých mincí, prútik a prehodí si cez seba čierny smrťožrútsky plášť. „Hlupaňa...“ zavrčí a odmiestni sa von oknom. Objaví sa pred domom ktorý osídľujú smrťožrúti na Vallney Street a pomaly vojde dnu . Dlhou chodbou vkročí do akejsi obývačky kde zbadá Igora s Červochvostom. „Tak čo si chcel?“spýta sa ho nadmieru podráždene. „Arthur Godfried..“ povie Igor s obavami v tvári. „ Bezhlavec...“ Snape prikývne. Prezývkou Bezhlavec volali smrťožrúti človeka menom Artuhr Godfried, ktorého dal Voldemort pripraviť o hlavu kvôli zrade a hoci sa mu to podarilo, pomocou kúziel a mágie sa Godfriedovi podarilo vytvoriť si novú hlavu s rovnakou podobizňou. Jeho čin sa v smrťožrútskych kronikách zapísal ako jedinečný a vznešený a od tých čias sa starý Godfried tešil pre svoje čarodejnícke umenie medzi smrťožrútmi veľkej popularite. „Čo s ním je?“spýta sa Snape. „ Ja neviem..poď sa pozrieť“ odpovie potichu Igor. Zavedie Snapea do menšej izby, otvorí dvere a zbadajú stáť pri posteli Narcissu a ešte dvoch mužov. Na posteli vidia ležať o ruky i nohy zviazaného muža s červenými očami a sivými strapatými vlasmi. Jeden z mužov sa na Snapea zahľadí. „Môj pane..“zdvorilo ho osloví. Snape si ho premerá a pozrie na Narcissu. „Kto to je ?“spýta sa jej a mihne hlavou k bradatému mužovi v klobúku stojacemu vedľa smrťožrúta ktorý Snapea zdvorilo oslovil. „Lekár Severus..“odpovie Narcissa. „Čo sa mu stalo?“spýta sa muža Snape. „Neviem kto vy ste...“muž akosi bojazivlo hľadí , keď si veľmi jasne uvedomuje že sa nachádza v spoločnej izbe s hordou smrťožrútov. „Ale tento muž je chorý..“ dodá. „Ako?“spýta sa Snape. „ Má polámané kosti a podľa všetkého si ich polámal ....sám..“muž opatrne dokončí. Snape sa zamračí a pochybovačne si ho premerá. „ Kto je do čerta tento človek a čo mi to tu hovorí? To ste sem dotiahli nejakého mukla alebo čo?!“ Snape sa znechutí a pozrie na Narcissu keď mužovi nič neverí. Narcissa pozrie na Bezhlavca ležiaceho na posteli, s mnohopočetnými ranami a pomliaždeninami po tele a potom hneď na Snapea. „Hovorí pravdu, videli sme to sami ako sa udieral o steny a nie je to mukel ale normálny čarodejník“ dodá trochu vystrašene Narcissa. „Niečo sa mu pokúšalo rozdrviť hrdlo, viete mi to vysvetliť ?“spýta sa lekár. Snape ho odignoruje a skloní sa k Bezhlavcovi, ktorý si ho so šialeným výrazom prezerá červenými očami. „Tak čo je Arthur?“šepne mu. Muž na neho začne zbesilo rozprávať v latinčine a vražedne sa pri tom uškŕňať. „Toto opakuje celý čas odkedy je takýto“pokračuje Narcissa. „ On som ja, blíži sa deň môjho zrodu, on som ja...“ Narcissa preloží. „Kto si?“Snape sa na Bezhlavca zapozerá a je mu jasné, že sa nerozpráva tak úplne s Arthurom Godfriedom ktorého poznal. Ten zmĺkne a chvíľu na Snapea bez mihnutia oka hľadí. „Ani ty sa mi nemôžeš postaviť...“šepne Bezhlavec s úškrnom. „On som ja...on som ja!“ vyprskne a neviditeľná sila odhodí Snapea do steny. Ten sa nepekne udrie a bolestivo zamračí. „Niekto sa musel dostať do jeho mysle...“ šepne šúchajúc svoje plece. Pozviecha sa a vráti sa k posteli šokovane hľadiac na Bezhlavca, hoci ako prvý útočník na myseľ tohto muža ho napadol práve Voldemort alebo možno Flavius Fretch. „Čo s ním máme robiť Severus?“spýta sa Narcissa a Karkarov si Snapea s obavami prezerá. „Poď so mnou von..“ šepne Snape Karkarovovi no Narcissa ich nasleduje. Snape sa k nej otočí. „Toho muža nechaj zabiť..“povie prísne a Narcissa na neho len prestrašene hľadí . Snape sa otočí a spolu s Igorom výjdu von. „Myslíš že je to správne zabiť ho ? Veď nevieme čo mu je „ ozve sa Karkarov na ceste späť do obývačky. Snape si s obavami v tvári sadne na gauč a je mu úplne jasné, že ho niekto alebo niečo muselo posadnúť alebo očarovať. Okamžite si spomenie na veštby a aj Alicine slová. „To nemôže byť možné...“pomyslí si. „Počúvaš ma Snape?!“Igor zvýši hlas. „Nechcel by si mi povedať čo sa to tu do čerta deje?!“ vyprskne . „Ja nie som sprostý, vidím že sa tu dejú veci ktoré sa predtým nediali, ľudia sa boja ! Smrťožrúti majú strach! Smrťožrúti Snape, tí ktorí sa ničoho nebáli!Ani Voldemortovej pomsty!“ reve podráždený Karkarov. Snape sa postaví. „Bojíš sa toho čo tu je ?“ jemne podvihne obočie. „Čo tu je ?“spýta sa Karkarov. „To s istotou nepoviem..“Snape pokrúti hlavou. „Daj mi nejakú dedukciu, nápad, myšlienku, hocičo. Videl si toho muža! Cítil si silu ktorá z neho išla! Bál si sa jej tak ako my všetci! „ reve ďalej. „Ten muž je už zrejme mŕtvy, len jeho telo si to ..asi ešte neuvedomilo, smrť bude pre neho vyslobodením“šepne Snape. „Severus...!“ Karkarov podráždene hľadí a dožaduje sa svojej odpovede. „ Nerob zo mňa hlupáka!Je to znamenie!“vyprskne Igor. „Neviem o čom hovoríš...“odpovie Snape. „Veľmi dobre to vieš!Neviem čo to malo byť ale obaja vieme že to má niečo s Voldemortom! Bol to on! Pokúša sa vrátiť, možno prostredníctvom neho..“ zavrčí. „Ak to má niečo spoločné len s jeho osobou, tak sa nemáme čoho báť...“šepne Snape a zapozerá sa na mladú ženu schovávajúcu sa za zárubňou z vonku pri dverách do obývačky. Napadne ho že ak by sa mal znovu vrátiť iba obyčajný Voldemort tak ako už niekoľkokrát predtým ,nebál by sa toho čo príde. Nevidel by v očiach ľudí strach. V očiach ľudí u ktorých predtým takéto emócie nikdy nevidel. Strach z Voldemorta. Nuž nie obyčajného, živého a smrteľného.„A kto je toto?“spýta sa so záujimom a zo ženy nespúšťa oči, postaví sa a prikráča k nej. Stiahne ju za plece k sebe . „ To je Santanica, stará sa o dom“ odpovie Igor. „Smrťožrútka?“ Snape dvihne obočie a nespúšťa z nej čierne oči. „Áno je..“ odpovie mu Igor. „Snáď vie hovoriť aj sama..“Snape ho napomenie a ľadovo ho prebodne pohľadom. „Ukáž mi znamenie..“ pozrie späť na ňu. Santanica si vyhrnie rukáv a ukáže znamenie. „P-pane...“ akosi rozklepane na Snapea vzhliadne. „ No to je nádhera..“prednesie Snape s pravým smrťožrútskym úškrnom a zvrhlo si ju premerá. Chytí ju za jej ľavú ruku a prstom prejde po temnom znamení. „Hmmmm ako je možné že ťa ešte nepoznám...“ arogantne podvihne kútik. „Pôjdeš so mnou...“chytí ju za zápästie pevnejšie a ťahá za sebou. Igor sa za nimi zamračí keďže sa svojej odpovede nedočkal v plnom znení no potom, keď ho čosi napadne chladnokrvne sa zaškerí. Snape dovedie ženu do izby, zatresne dvere. „Urob si pohodlie..“pokračuje šeptom a otočí sa k nej. Žena pred ním s rešpektom cúvne a prikývne. O hlavu vyšší Snape ju však nasleduje. „Nemusíš sa ma báť, ja nie som ten ktorého by si sa mala...“pozerá na ňu hypnotickými čiernymi očami a povalí ju na posteľ. Začne si rozopínať opasok. „Ja nechcem...“ žena na posteli bojazivlo cúvne. „Nepýtal som sa ťa či chceš..“Snape si na posteli kľakne a pritiahne ju k sebe s ľadovým pokojom. „Musíš sa v prvom rade naučiť......neodvrávať...“pokračuje a prenikavo na ňu pozrie. „Buď dobrá a aj ja budem k tebe veľmi dobrý...“ šepne keď sa skloní k jej krku. Po pol hodine si zapína nohavice a žena si s uplakanou tvárou zapína rozopnutý hábiť. Trasľavými rukami si hábit pridrží na prsiach a s očami plnými sĺz a zlosti pozrie na Snapea. Jeho pohľad je ľadový. Tvrdý a neoblomný, plný krutosti a nadradenosti. „To bolo veľmi príjemné. Budem si ťa pamätať keď sem nabudúce prídem...“skonštatuje Snape , arogantne vydvihne obočie a len čo si zapne nohavice, prehodí si cez seba plášť a vykročí z izby von. Nechá ju tam. Karkarov za ním na chodbe nechápavo hľadí. Veľmi dobre vie že Snape takéto veci nikdy nerobil hoci bol jeden z mála. „Čo sa deje Snape? „zreve za ním. Snape sa nezastavil, mlčky otvoril dvere vedúce von z domu a zmizol za nimi.
Snape sa zhmotní opäť na hrade a smeruje do ošetrovne za Alicou keď okolo jej postele vidí dve študentky. Nakvasene ohrnie peru pripravený okamžite ich z ošetrovne vyhodiť a potrestať. Prirúti sa k posteli keď v nej zbadá Jenifer Berryovú v podivne vykrútenej polohe a kompletne bielymi očami. „P-pán profesor...“zašepká jedna zo študentiek keď si Snape všimne že je to Melanie Wilsonová. „Čo ste jej to urobili?!“vyprskne a pohľad na desivo skrútenú Jenifer s bielymi očami ho trochu desí. „My níč pán profesor, chceli sme sa na ňu ísť pozrieť keď pán riaditeľ povedal že je na ošetrovni a nepríde do izby“ povie s plačom Melanie a druhé dievča rýchlo prikyvuje. „Tak sme ju našli. Čo sa jej stalo ?“ Melanie ho zaťahá za hábit. Snape nič neodpovie a priblíži sa k Jenifer bližšie aj keď opatrne. Chvíľku pri pohľade na jej kŕčovito stuhnutú tvár stráca dych. „Jenifer?“šepne a dotkne sa jej prstov z ktorých ucíti chlad. „Nie je mŕtva?“ šepne s hlasom plným ľutosti pýtajúc sa do prázdna, až sa Melanie na Snapea zapozerá prečo k nej chová takú prehnanú ľútosť keď vie, že jemu je takmer každý okrem Dumbledorea ukradnutý. Jenifer sebou mykne a kŕč v ktorom ostala povolí. Začne sa mimovoľne triasť a oči sa jej vrátia do normálnej polohy. „Niet cesty späť..už nie..vie všetko“ šepne v akomsi šoku a začne si šúchať oči a tvár. Melanie aj s kamarátkou na to uplakane hľadia. „ Wilsonová! Vráťte sa do svojej izby! A pre vás platí to isté!“ vyprskne Snape na obe študentky. „Ale pane ..“Melanie niečo namieta a vydesne hľadí. „Vráťte sa do izby hovorím!“ Snape zvýši hlas znovu. „Radšej poď Mel...“ druhé dievča ju stiahne a vydesene kráčajú von z ošetrovne. „Alica...“Snape sa k nej nakloní keď vidí , že zavrela očí a okamžite vyzerala ako keby len spala. „Nie si mŕtva....“spýta sa hoci nie opytovacím tónom keďže si je istý že nie je, no to čo videl ho nadmieru vydesilo. Chytí ju za zápästie a nahmatá jej pulz. „Nie si...“ pozrie jej na bledú tvár so zatvorenými očami. „Toto zašlo príliš ďaleko..“zamrmle a prejde jej rukami po tele kontrolujúc či po tej príšerne kŕčovitej polohe v akej bolo skrútené jej telo nemá niečo zlomené. Keď zistí ,že je našťastie v poriadku, vezme ju z postele do náručia a vynesie von z ošetrovne. Náhliac sa chodbou vletí do svojej izby a položí ju na posteľ. Len čo ju zakryje namieri prútik na svoje dve okná aj dvere a očaruje ich akýmsi kúzlom. Potom z izby výjde von a aj keď je hlboká noc náhli sa za Dumbledoreom. Zaklope priamo na dvere jeho izby a prekvapí sa keď mu otvorí Dumbledore vo svojom tradičnom školskom hábite. Myslel si že riaditeľ už bude spať. „Čo je Severus?“spýta sa riaditeľ. „Albus, niečo..sa s ňou stalo..“šepne s obavami Snape. Riaditeľ otvorí dvere dokorán a Snape zbadá muža ktorého už raz videl. Kňaza a Dumbledoreovho priateľa ktorému na škole naposledy uhynul hypogryf za podivných okolností. „Poď s nami“ šepne Dumbledore na kňaza a náhli sa von z izby. „Nie..odniesol som ju k sebe“ preruší Snape Dumbledoreovu chôdzu smerom k ošetrovni. „Nebola tam v bezpečí. Našiel som ju v podivnej polohe, nejakom kŕči, mala poohýbane všetky končatiny a jej telo bolo...“ nedopovie keď na ten hrôzostrašný pohľad nedokáže nájsť vhodné slová. „ Mala úplne biele oči..“ pokračuje a všetci traja vbehnú do Snapeovej izby. Kňaz sa na Jenifer zahľadí. „Je to mladé dievča...“ pozrie na riaditeľa. „Nie, len to telo, v skutočnosti je to 25 ročná žena“odpovie Dumbledore. „Priviedol som ju sem, nebola tam v bezpečí. Na chvíľu som odišiel a keď som sa vrátil pri jej posteli stála Wilsonová ešte s jednou študentkou a ona bola vykrútená do desivej polohy, myslel som že jej to až polámalo kosti“pokračuje Snape. „Vykrútená hovoríte? Nehovorila niečo?“spýta sa kňaz hľadiac na pokojne ležiacu Jenifer. „Hovorila, už neviem čo to bolo..“ odpovie trochu dezorientovane Snape pretože dvaja podivne zakliatí či posadnutí ľudia behom krátkeho času ho vyvádzali z miery. „ Myslím že tu máme posadnutosť...“vyhlási kňaz a prikráča k Jenifer. „ Čo tým myslíte ?“Snape sa zamračí. „Niekto ju musel prekliať alebo očarovať..“dodá. „To by som netvrdil, podľa toho čo hovoríte, prežila útok démona, možno vstúpil do jej tela alebo..“kňaz nedopovie.“Čo vy o týchto veciach môžete vedieť ?“zavrčí Snape. „Viac ako si myslíte pán profesor, tak ako nás zaujíma boh, zaujíma nás aj jeho najväčší nepriateľ...ak viete o kom hovorím“ dodá kňaz. „Nechám ju tu Albus, očaroval som okná aj dvere nedostanú sa sem žiadni ľudia, ani žiadne kúzla. Nebudem veriť nezmyslom o démonoch, ten kto jej to spravil bol z mäsa a kostí!“dodá podráždene Snape. „To bude asi najlepšie Severus“Dumbledore prikývne. Snape sa na neho zapozerá a na chvíľu ho napadne prečo má Dumbledore na návšteve toho muža keď je hlboká noc. „Dávaj na ňu pozor, ak by sa to zopakovalo daj mi vedieť...nerád to hovorím, ale budem to musieť oznámiť ministerstvu. Nemôžeme to tajiť, je to už druhá podivná udalosť súvisiaca s Jenifer Berryovou“ dodá. „Ako chceš...“Snape prikývne. Dumbledore na neho ešte raz s obavami pozrie a spolu s kňazom odíde. Snape sa skloní nad Alicu v Jeniferinom tele a podozrievavo a s obavami na ňu hľadí. Radšej sa jej ani prstom nedotkol, nevedel čo by tým mohol urobiť. Zahľadel sa na bábku Hranovery na svojej polici. Len čo zistil že Jenifer Berryová je Alica bolo mu jasné že mu Hranoveru poslala ona. Poslala mu ju aby ho ochránila pred posadnutím a kliadbami v presvedčení , že všetko na čo prišla je pravda, myslela si že Snape bude ten kto bude démonickými bytosťami a Voldemortom najviac prenasledovaný. „Dala si mi Hranoveru ale sama si sa pred tým nemala ako brániť..“ pokrúti hlavou. Prikráča späť k posteli a skloní sa k nej. „Ak by si zomrela tak ja...“ pokrúti hlavou a odrazu mu príde ľúto samého seba. Samého seba preto lebo vedel, že ak by Alica natrvalo zomrela nevedel by viac normálne žiť. „Už som o teba toľkokrát prišiel....už toľkokrát..“ smutne pokrúti hlavou. „Ak by si tam zomrela už by na ničom inom nezáležalo..na ničom..“ šepne a s trpkosťou v tvári sa napriamí. „Nedovolím ti zomrieť, na to mi dlžíš ešte príliš veľa ...“ šepne si pre seba s hrdosťou hoci veľmi dobre vie, že by si svoj život nevedel predstaviť ak by zomrela. Pripraví čistý kotlík a po niekoľkých minútach čítania z kníh o elixíroch na ochranu pred čiernou mágiou pomocou tela Hranovery bábku do elixíru použije. Odoprie si svoj spánok. Len čo už v kotlíku buble hustá lepkavá hmota Snape si utrie ruky. Prikráča k svojej posteli a skloní sa nad Alicu opäť. Namieri na ňu prútik a zmení telo Jenifer Berryovej späť na Alicino. „Vždy sa všetko deje okolo teba, si tá najdôležitejšia...“šepne pri pohľade na jej zatvorené oči. „A ja sa tomu asi nevyhnem ....“dodá. „ Nie si na hranici smrti Alica...na to si ty príliš silná...“pokrúti hlavou sám si dodávajúc odvahu aby neuveril tým najhorším scenárom vo svojej hlave. „Dal som ti svoju Najvyššiu ochranu, ak by si umierala umieral by som s tebou a bol by som to ja kto by si tvoju smrť vzal so sebou....“ pohladí ju po vlasoch keď si uvedomí ,že najvyššia ochrana by mu naozaj signalizovala ak by nad Alicou striehla smrť. Nič sa nedialo, Snape sa cítil dobre a vitálne. Vedomie že sa sám cítil dobre mu dávalo istotu, že Alica na tom nie je až tak zle. „Ochránim ťa..tak ako vždy predtým..“pozrie na ňu s ľutosťou a štipkou nehy. „Aspoň to skúsim..“ šepne skromne pretože sám vie že s ochranou proti takémuto druhu mágie má len minimálne skúsenosti.
