15 - 16.kapitola
15.kapitola- Pochybnosti
„ Som veľmi rada že si nazad“ usmievala sa Hermiona. „ Aj ja som rada, už mi toto všetko veľmi chýbalo“ odpovedala Alica. „ Čo Snape?“ spýtala sa Hermiona. „ Nič, stále je podráždený a tak podobne..“odpovedala Alica. „ Vďaka tebe má na škole oveľa lepšiu povesť“ začala Hermiona. „ No nemyslím že je tým nadšený“.
„ Keď s ním prežijete niekoľko hodín elixírov myslím že vaša mienka o ňom sa vráti tam kde bola“ zasmiala sa Alica. „ Kde ste vlastne boli?“ spýtala sa zvedavo Hermiona. Alica chvíľu váhala či jej to má povedať. „ V dome jeho rodičov“ odpovedala. „ Vieš je to čudné. Predtým si každý myslel že je Snape odporný a neľudský chlap ktorý nevie vyjadriť pocity k nikomu a ničomu. No vlastne, stále bol ku každému zlý. Ty si asi výnimka “ usmiala sa Hermiona. „ Ja nie som výnimka. Myslím že ho len nepoznáte, preto sa Vám zdá že je odporný a zlý“ tajomne sa uškrnula Alica. „ A nemusíš sa báť, Snape sa nezmenil stále je rovnako prísny ako aj bol. Ver mi že má k tomu veľmi dobré dôvody“ dokončila tajomne. Hermiona na ňu nechápavo hľadela. Nevedela čo tým vlastne chce povedať. „ Dobrý deň“ ozval sa podráždený hlas za Alicou. „ Môžete mi vysvetliť čo tu vy dve robíte?“ pokojne sa spýtal Snape. Vražedne pozrel na Hermionu ktorá zo seba nevydala ani hlásku. „ No rozprávame sa nevidíte?“ vykala mu Alica. „ To vidím“ ironicky odpovedal. „ O čom sa už len vy dve môžete rozprávať?“ zvýšil hlas a prísne hľadel na Alicu. „ Pán profesor...“ ozvala sa Hermiona. „ Vás som sa nič nepýtal Grangerová! A dajte si odchod!“ rozkázal jej a Hermiona okamžite odišla.
„ Takže o čom ste sa rozprávali?“ opýtal sa znovu. „ To nie je tvoja vec“ odvrkla Alica a kráčala do Veľkej Siene na obed. „ Nehovor mi že to nie je moja vec“ ozval sa nahnevane Snape. „ Neprajem si aby si komukoľvek čokoľvek o nás dvoch hovorila rozumieš?“ povedal kráčajúc vedľa nej. „ A ja si neprajem aby si ma večne kontroloval kdekoľvek sa pohnem“ vyštekla na neho. „ Mám dôvody prečo to robím“ okríkol ju. Niekoľko študentov si ich hádku všimlo. „ Iste tie tvoje dôvody poznám. Dokážem sa o seba postarať sama a nepotrebujem aby na mňa niekto dával pozor čo robím, s kým sa rozprávam a tak podobne“ zasyčala. Snape videl že študenti sledujú ich hádku. Hodil po nich smrtiaci pohľad a študenti sa okamžite rozpŕchli. „ Budem ťa kontrolovať či sa ti to páči alebo nie. Navyše teraz je to potrebné ešte viac“ odpovedal potichu. „Čo tým chceš povedať?“ opýtala sa pokojne Alica. „Na Rokfort prídu učitelia z Kranwallskej, Durmstrangskej školy a z rôznych iných čarodejníckych škôl,medzi ktorými je aj Igor Karkarov, smrťožrút ktorý sa podľa môjho názoru Temného pána nikdy nezriekol“ odpovedal. „ Načo sem prídu?“ opýtala sa Alica. „ Náš riaditeľ prišiel s myšlienkou usporiadať večierok, navyše chce posilniť vzájomne vzťahy a podeliť sa s nimi o ich názory na to čo sa udialo. A v neposlednom rade tu bude aj súťaž v príprave elixírov“ dokončil Snape.“ Myslíš že ma trápi nejaký smrťožrút?“ opýtala sa ho Alica.
„ To by ťa mal“ odpovedal . „ Karkarov nie je žiaden hlupák. Nie je taký idiot ako Malfoy aby na teba bezhlavo zaútočil usmrcujúcou kliadbou v škole plnej ľudí. No musím ťa varovať aby si si na neho dala pozor. Kým som tu ja Karkarov neurobí nič, pretože sa tvári ako môj priateľ. No daj si pozor aby si pred ním nepovedala niečo čo môže použiť proti Tebe“ dokončil. Obaja sa presunuli do Veľkej Siene kde Dumbledore ohlásil že o dva dni sa bude na škole konať večierok sprevádzaný súťažou v príprave elixírov medzi najlepšími študentskými skupinami zo všetkých zúčastnených škôl. Väčšina študentov aj učiteľov sa tomu úprimne potešila.
Nastal večer. Po večeri sa Alica blížila do Snapeovej pracovne ktorá už bola medzitým zariadená rovnako ako keď ju opustil. Blížila sa k jeho pracovni a počula z nej hlasy. Jeden bol Snapeov a ďalšie patrili trom ženám. Alica sa zastavila a ukryla sa za dvere. Cez malú medzeru medzi dverami a stenou videla v jeho pracovni štyri postavy. Jedna patrila jemu, druhá Alyn Woodovej ,tretia Bellatrix Lestrangeovej a štvrtú ženu nepoznala. Mala blond vlasy a bola pekne upravená. Alica neverila svojím očiam. „ Pane Bože“ prebleslo jej hlavou. „ Severus sa rozpráva so smrťožrútkami“ napadlo ju. Stáli pri jeho knižnici a rozprávali sa. „ Nemáme čas Snape, musíme to urobiť na tom večierku“ hovorila mu Bellatrix. „ Nie, tam bude príliš veľa ľudí“ oponoval Snape.
„ Severus, Temný pán pochybuje o tvojej oddanosti myslím že nie je múdre aby si to odkladal“ nahnevane sa ozvala Alyn. „ Urobím to ja a konečne sa jej zbavíme“ uškrnula sa Bellatrix. „ Nie!“ okríkol ju Snape.
„ Ani jedna z Vás sa jej nedotkne! Urobím to ja. To ja mu musím dokázať svoju vernosť“ reagoval. „ On ti stále verí Severus, tak si dávaj pozor aby si ho opäť nesklamal“ rýpla do neho neznáma žena s blond vlasmi.
„ Neboj sa Narcissa,všetko to mám už dopredu premyslené. Ona mi verí, nebude problém zbaviť sa jej“ odpovedal chladne. „ Len aby“ zasyčala na neho Bellatrix a zmizla v jeho krbe. To čo Alica videla jej stačilo. Potichu sa vytratila aby ju nepočuli. Vrátila sa do svojej izby a so zdeseným výrazom si sadla na svoju posteľ. Nemohla uveriť tomu čo videla. „ Snape je stále smrťožrút. Nikdy ním byť neprestal, nikdy mu neprestal byť oddaný“ premýšľala. „ To ako sa ku mne správal, čo pre mňa urobil bolo len pre to aby si získal moju dôveru“ tisli sa jej slzy do očí. „ No iste, dáva to zmysel. Konečne to dáva zmysel.To preto bol ku mne vždy dobrý a nie taký ako k ostatným ľuďom. To ako rýchlo sa dostal z Azkabanu.... kto iný mu pomohol ak nie Voldemort.. inač by sa von tak skoro nedostal“ premýšľala a z jej očí sa kotúľali slzy. Spomenula si na Dumbledorové slová keď za nimi prišiel do domu Snapeových rodičov. „ Voldemort už vie kde ste. Netuším odkiaľ“ preblesli jej mysľou riaditelové slová. „ Samozrejme že to bol Snape kto mu to povedal. Veď nikto iný okrem Dumbledorea nemohol vedieť kde sme. To preto odtiaľ Severus nechcel odísť...zaviedol ma ďaleko od ľudí aby ma mohol bez svedkov predložiť Voldemortovi....no pokazil mu to príchod Dumbledorea a to že som chcela odísť do Rokfortu“ premýšľala. Odrazu jej dávali zmysel veci ktoré predtým nevidela. V mysli sa jej zopakovali aj slová Artemiusa Roweta. „S tým mužom by ste sa mali prestať stretávať, on pozná veľa služobníkov Temného pána, je jeden z tých ktorý ich k Vám privedie tou najľahšou cestou. Navyše aj on je jeden z nich“
„ Severus nie je smrťožrút!“ „ To hovorí on, no to čo doteraz robil pre Temného pána myslím hovorí za všetko, nemôžete dôverovať takému človeku keď je Váš život v nebezpečenstve“ preblesla jej mysľou debata s Rowetom. Odrazu slová ktoré jej vtedy povedal vnímala úplne inač. „ On sa ma snažil varovať, povedať mi že Snape chce len získať moju dôveru. To preto ho Snape zabil. Pretože sa mi snažil otvoriť oči“ premýšľala Alica a celé jej telo sa chvelo hrôzou. Odrazu niekto zaklopal na jej dvere. Chvíľu bola ticho a snažila sa upokojiť. „ A-áno?“ ozvala sa. Dvere sa otvorili a stál v nich Snape. „ Kam si išla? Všade ťa hľadám“ pokojne prehovoril a vstúpil do izby. Alica na neho hľadela zdeseným ale aj nahnevaným výrazom. „ Čo ti je? Ty si plakala?“ opýtal sa jej zo zachmúrenou tvárou. „ Kde si bol?“ opýtala sa ho. „ V mojej pracovni“ odpovedal pokojne. „ A čo si tam robil?“ opýtala sa ho podráždene. „To má byť výsluch?“ Snape reagoval rovnako podráždene. „ Pýtam sa čo si tam robil?! S kým si sa rozprával?“ zopakovala s nahnevaným hlasom. Snape chvíľu nehybne stál a hľadel na Alicu prísnym pohľadom. Došlo mu že zistila že sa rozprával s Bellatrix Lestrangeovou, Narcissou Malfoyovou a rovnako tak aj s Alyn Woodovou ktorá sa vždy tvárila že sa Voldemorta nadobro zriekla. „ Čo všetko si počula?“ ozval sa odmeraným hlasom a pristupoval k nej. „ Nepribližuj sa ku mne!“ vytiahla na neho prútik. „ Môžem ti to vysvetliť“ pokojne odpovedal a ďalej k nej pomaly kráčal. Alica zacúvala. „ Nepribližuj sa!“ zvrieskla a mierila na neho prútikom. Snape k nej rýchlo pristúpil a zdrabil ju za plecia. „ Teraz dobre počúvaj čo ti poviem....“ zašepkal a silno ju držal.
„ Nedotýkaj sa ma! Veľmi dobre viem že sa len pretvaruješ a v skutočnosti len čakáš na to kedy ti Voldemort povie aby si ma zabil!!! Veľmi dobre to viem!!! revala po ňom a snažila sa vyslobodiť z jeho zovretia. „ Nevieš vôbec nič!!“ okríkol ju a prudko ju hodil na posteľ. Naštartoval sa k zlostnému pochodovaniu po jej izbe.„ Hlavne sa upokoj a nechaj si to vysvetliť“ dodal pokojnejšie a snažil sa kontrolovať svoj hnev.
„ To čo som videla mi stačilo. Všetky tvoje slová boli len lži! Obyčajné sprosté lži! Chcel si len získať moju dôveru. Aby si to bol ty kto ma zabije a kto ma predloží Voldemortovi ako nejakú trofej!! A napraví si tak pred ním svoju pošramotenú povesť!“ revala po ňom. „ Teraz mi do seba všetko zapadá. Všetky slová ľudí ktorí sa ma pred tým snažili varovať. Aj to prečo si sa nikdy nechcel rozprávať o tvojej minulosti ani o tvojich osobných veciach. No samozrejme! „ povedala tichšie a jej očami sa valili slzy. „ Alica nevieš čo hovoríš. Ja som sa s nimi rozprával pretože som musel. Musel som im klamať že som verný Voldemortovi a že ťa zabijem ja, aby to neurobili oni. Musel som im klamať rovnako tak ako klamali oni mne. Voldemort dávno vie že som ho zradil a ich poslal len aby zistili informácie.Snažili sa mi nahovoriť že mi Voldemort verí v domnení že im o tebe poskytnem informácie. Musel som im klamať že ťa zabijem ja a predložím mu tak dôkaz o svojej vernosti. Nemal som na výber pochop to. Keby som im povedal že ťa budem chrániť stoj čo stoj, rozpútali by tu peklo“ začal Snape. „Neverím ti!“ vyštekla na neho. „ No ak si myslíš, že sa ma len tak ľahko zabavíš, musím ťa varovať že ti to nehodlám uľahčiť“ sledovala ho a jej oči sa sfarbili do červena. Nábytok jej izby sa začal triasť. „ Pretože ja nie som len tá dobrá!“ pokračovala a okolo nej sa začali tvoriť plamene horúceho ohňa. „ Mám aj svoju horšiu stránku a ak to budem musieť urobiť budeš prvý kto ju uvidí!“ pokračovala ďalej a celá jej tvár a postava naberala démonický výraz. Snape zacúval. Vedel že Alicou lomcuje nekontrolovateľná zlosť a je schopná aj najhoršieho. „ Počúvaj ma...“ začal potichu. „ Nie ty počúvaj mňa!“ zvrieskla a v jej očiach sa zračila nenávisť. „ Radšej odtiaľto vypadni skôr než sa rozhodnem že s tebou skoncujem“ ozval sa z nej hlas. Nepatril však jej. Bol oveľa hrubší a temnejší. Snape vedel že ju nemá provokovať, pretože by to malo zničujúce následky.
„ Actus firebole!“ vyštekla a z jej prútika vystrelila ohnivá guľa. „Protecto!“ zreval Snape a odrazil Alicin spaľujúci oheň ktorý na neho vyslala.Šokovane na ňu hľadel a urýchlene odišiel. Vedel že v tej chvíli by mu jeho slová aj tak neverila. Vrátil sa do svojej pracovne, posadil sa a sťažka si vydýchol. „Neverí mi“ pomyslel si. „ Po tom čo videla ani nemá dôvod veriť mi“ premýšľal ďalej. „ Ako si môžeš myslieť že ti chcem ublížiť....“ pokrútil hlavou a bolestne zavrel oči.
Nastal nový deň a na Snapea čakal výber najlepších študentov z piatych, šiestych a siedmych ročníkov na súťaž v príprave elixírov. Študenti čakali v učebni keď do nej vstúpil nešťastne vyzerajúci Snape. Pohľady študentov mu naznačili že nevyzerá práve najlepšie a vidno na ňom že ho niečo trápi. „ Takže“ začal tichým hlasom a posadil sa za katedru. „ Mám za úlohu vybrať z pomedzi Vás, piatich najlepších ktorí budú Rokfort reprezentovať na súťaži v príprave elixírov, ktorá sa uskutoční pozajtra ráno“ začal. „ Ste tu pretože ste čo sa prípravy elixírov týka lepší ako ostatní. Súťaž je náročná, budú sa Vás v nej pýtať na účinky, prípravu a vlastnosti elixírov.Rovnako tak aj vlastnosti anorganických a organických surovín na ich prípravu. Ďalej budete musieť pripraviť elixír ktorý Vám určí porota, a následne na to jeden podľa vlastného výberu. Dúfam že budete dôstojným súperom pre šampiónov z Durmstrangu rovnako ako aj pre výber z Kranwallskej školy, Queenslandskej akadémie mágie a ostatných zúčastnených škôl. Nerád by som sa hanbil za svojich študentov“ chladne dokončil. „ Dnes pripravíte elixíry ktoré vám zadám. Každý z Vás bude mať za úlohu pripraviť 3 rôzne elixíry. Na pergamen ktorý dostanete mi ku každému z nich napíšete jeho kompletnú prípravu, vlastnosti a účinky. Taktiež tam bude napísané na čo slúžia suroviny ktoré ste použili a prečo ste ich použili“ dodal a na stole pred každým študentom sa objavil pergamen s menami troch elixírov. „ Pripomínam že toto nie je kolektívna práca. Každý z Vás bude teraz pracovať sám aby som videl kto má aké vedomosti a zručnosti. Ak niekoho uvidím že sa radí, jeho účasť na súťaži nebude už ani pomyselná“ vyštekol.
„ Začnite robiť máte na to tri hodiny. V podvečer bude v každej klubovni vyvesený zoznam vybraných študentov“ dokončil a sadol si za katedru.Študenti na nič nečakali a začali pripravovať elixíry ktoré dostali od Snapea na pergamene. V učebni bolo ticho. O tri hodiny pozbieral pergameny od študentov a skontroloval ich pripravené elixíry. Zavrel sa do svojej pracovne aby ich práce zhodnotil. Bolo tesne pred večerou keď skončil. Mávol prútikom a výsledky s menami študentov ktorých vybral sa objavili v každej klubovni. Vstal a ponáhľal sa na večeru. Vošiel do Veľkej Siene ktorá už bola vyzdobená na zajtrajší večierok. Všimol si, že za učiteľským stolom sedia aj učitelia z iných škol ktorí na Rokfort už prišli aj so svojimi študentmi ktorí sa priateľsky zhovárali s tými Rokfortskými. Medzi učiteľmi zbadal aj Igora Karkarova. Namieril si to k učiteľskému stolu a bez rečí si sadol vedľa neho. „ Tak čo? Pripravil si svojich študentov na zdrvujúcu porážku v súťaži?“ uškrnul sa Karkarov. „ Čo keby si ma nechal najesť?“ vyštekol Snape. Nevšímal jeho štipľavé poznámky a jeho oči sa upierali na vchod do Veľkej Siene. Čakal kedy sa v nich objaví Alica. Netrvalo dlho a naozaj sa v nich objavila. Okamžite zbadala Snapea a pri ňom sediaceho Karkarova ako mu niečo hovorí. „ Zdá sa že už vymýšľajú spôsob ako to urobiť“ hodila po nich vražedný pohľad a posadila sa k stolu. Snape jej pohľad videl. Sklonil hlavu a viac sa na ňu nepozeral. Po večeri sa vrátil do svojej pracovne nasledovaný Igorom Karkarovom ktorý mu mútil hlavu Temným pánom. „ O čo ti ide?! vyštekol na neho Snape. „Chceš aby som ju zabil? Vy všetci to chcete!“ reval po ňom. „ Mne je tá ženská ukradnutá“ zasmial sa Karkarov. „ Rob si s ňou čo chceš, mňa to nezaujíma, no hovorí sa že si Ho zradil!“. „Tak ako to je?“ zavrčal. Snape bol chvíľu ticho. „ Myslíš že sa mu dokážeš postaviť keď odmietneš vernosť Severus? Myslíš že ťa nezabije?!“ reval Karkarov. „ Odkedy ti záleží na mojom živote? Ja sa nemám čoho báť, no môžeš ty povedať to isté? Akú dôveru myslíš že v tebe má? Keď ťa už nebude potrebovať jednoducho ťa zabije tak ako ostatných“ odpovedal ticho Snape. „ „Ak by ma chcel zabiť už by sa o to dávno pokúsil nemyslíš?“ uškrnul sa. „Možno by si si mal uvedomiť že aj keď som pre neho nepriateľ alebo zradca môj život má v jeho očiach väčšiu hodnotu ako ten tvoj“ pokračoval pokojne.“Takže...“ uškrnul sa a díval sa na Karkarova ako začal premýšľať o tom čo mu povedal. „...naozaj si myslíš že sa nemáš čoho báť Igor?“ podišiel k nemu a díval sa na neho kamennou tvárou. Karkarov na neho len krivo zazrel a odišiel z jeho pracovne. Snape sa dvihol a vyšiel z miestnosti. Na chodbe videl Olympiu Greedovú.
„ Vy ma sledujete?“ spýtala sa keď sa otočila a videla za sebou stáť Snapea. „ Nebuďte domýšľavá. Neviem prečo by som to mal robiť“ dodal znechutene. „ Možno chcete dokončiť čo ste nedokončili naposledy“ zvýšila hlas a spomenula si na deň keď zabil jej rodičov. Odkedy ho už trochu poznala už sa ho tak veľmi nebála. „ Keby som to chcel dokončiť, tak vy by ste tu už dávno neboli“ odvrkol. „ Viete čo si myslím?“ začala posmešne Olympia. „ Neviem a ani ma to nezaujíma!“ okríkol ju. „ Prestaňte sa do mňa starať lebo budem nútený vyvodiť voči Vám patričné opatrenia“ precedil cez zuby. Venoval jej jeden pohŕdavý pohľad a schodami sa pobral von z podzemia.„ Videl na chodbe Alicu ako pozerala za odchádzajúcim Karkarovom. Potichu sa k nej priblížil, zdrapol ju a natlačil do prvých dverí ktoré našiel. „Pusti ma!“ zrevala po ňom a začala ho mlátiť. „ Čo chceš?!“ vyštekla a ďalej ho bila. „V prvom rade ocením keď ma prestaneš biť“ pokojne odpovedal Snape ktorý bol nútený použiť na ňu silu aby sa upokojila. Po chvíli ju pustil. „ Čo chceš?!“ zopakovala dôraznejšie a mierila na neho prútikom.
„ Myslím že je čas aby som ti všetko náležite vysvetlil“ pokračoval. „ Ale čo, to si prerušil rozhovor so svojim smrťožrútskym kamarátom aby si mi mohol opäť klamať?“ zavrčala. „ Nikdy som ti neklamal!“ okríkol ju. „ Iste a tajné schôdzky s tvojími smrťožrútskymi priateľmi a debata o tom ako ma zabiješ boli len môj prelud však áno?! revala. „Ja som ti povedal že uvidíš veci ktorým nebudeš rozumieť....“pokračoval Snape. „ Ale to že si mu stále verný si mi zabudol povedať!“ odpovedala. „Veľa ľudí mi hovorilo aký si, že nemáš zľutovania s nikým a z ničím. Zo mňa si robil hlupaňu! A oni všetci sa mi to snažili vysvetliť. Rowet, Miles, Alyn Woodová aj iní. Teraz už viem že som ich mala počúvnuť. Preklínam deň kedy si mi vkročil do života!“ revala. „Neviem o čom hovoríš...... a Woodová je smrťožrútka. Nikdy sa ho nezriekla“ bránil sa Snape. „ Hovoríš ako keby si sa ho ty niekedy zriekol “ ironicky sa zasmiala. „ Zriekol som sa ho. Prečo myslíš že som ťa pred ním vždy chránil?!“ zvýšil hlas. „ Naozaj?“ Alica k nemu pristúpila.
„ Možno by si sa mal pozrieť na znamenie na tvojej ruke a na ľudí s ktorými sa stretávaš“ potichu a nahnevane mu odpovedala.“ Ty si ma nebránil, len si chcel získať moju dôveru!“ okríkla ho. „ Keby som chcel,mohol som ťa zabiť. Šancí som mal na to dosť!“ reval po nej.“Naozaj? A ja si myslím že aj keby si mal šancu bál by si sa to urobiť. Dobre vieš že ti viem čítať myšlienky a mojou mágiou by som ťa zabila skôr akoby si stihol niečo urobiť!“ revala a popri vysvetľovaní ho prstom niekoľko krát pichla do hrude. „Keď mi vieš čítať myšlienky... ako je možné že nevidíš že ti nechcem ublížiť? Ako je možné že nevidíš moje myšlienky ktoré sú vždy pri tebe?“ opýtal sa pokojne. „ Pred časom som ti povedal niečo čo som nikomu nikdy nepovedal“upieral na ňu svoje smutné oči. „ Je pre mňa ťažké znovu ti veriť Severus“ sklonila svoj prútik. „ Možno by si sa mal konečne rozhodnúť na ktorej strane stojíš“ povedala potichu. Snape k nej pristúpil. „ Už dávno som sa rozhodol a ty to dobre vieš. Sama si mi to povedala keď si sa dívala do mojej mysle, vtedy keď som zistil kto si. Povedala si mi, že vidíš že nie som smrťožrút, že to znamenie na mojej ruke neznamená nič. Prečo to nevidíš aj teraz?“ opýtal sa jej. „ A ty si povedal že Jeho znamenie určuje tvoju budúcnosť, to znamená že mu stále patríš“ chladne mu odpovedala. „ Mal by si sa už konečne rozhodnúť pre jednu stranu a podľa toho sa aj správať“ pokračovala Alica. Snape k nej prikročil a chcel sa dotknúť jej ruky. „ Nedotýkaj sa ma!“ zvýšila hlas a namierila na neho prútik. „ Keď si budeš istý že si viac nemáš čo povedať so smrťožrútmi,ani s Karkarovom vtedy uverím tvojím slovám“ dokončila. „ Nemôžem sa s ním prestať baviť“ odpovedal ticho Snape. „ Ale a prečo nie ?“ ironicky sa zasmiala. „ Karkarov je človek ktorý sa ho nikdy nezriekol, no takisto mu nie je úplne oddaný ako si možno myslíš.Takisto to hrá na dve strany.A pre mňa je veľmi užitočný pretože o Ňom donáša informácie. On sa skôr stará o to aby prežil, než o to aby mu silou mocou dokazoval svoju vernosť. Pred chvíľou som s ním hovoril a vyvolal som v ňom isté obavy. Navyše ho ty vôbec nezaujímaš. Nezaujíma ho že ťa chce dostať Voldemort a preto sa nepodujme na nič čím by ti ublížil. A ver mi, že má dobré dôvody prečo sa to bojí urobiť“ dopovedal. „To temné znamenie ťa ovláda Severus“ potichu sa ozvala Alica. „Nepamätám si na nič čo je s ním spojené, všetky svoje temné myšlienky som vymazal“ odporoval. „ Nepamätáš si kto si??? Tak by si sa mal možno pozrieť na to čo ukrýva rukáv na tvojom ľavom predlaktí“ prudko ho chytila za ľavé predlaktie a vyhrnula mu hábit. Na jeho predlaktí sa vlnil čierny had na znamení Temného pána. „Viem čo tam mám!“ okríkol ju a zhrnul si rukáv. „ To ale neznamená že tomu podlieham“ dopovedal. Alica na neho chvíľu hľadela a potom bez slova odišla. Smerovala do svojej izby a premýšľala o tom čo jej povedal. Zavrela za sebou dvere a unavene si ľahla na posteľ. “Viem čo tam mám....no to neznamená že tomu podlieham“ zneli jeho slová v jej mysli. Neustále sa opakovali. Posadila sa na posteli a premýšľala.“ Existuje spôsob ktorý mi zaručí či mi hovoríš pravdu“ pomyslela si. Zdvihla sa, niečo si strčila do vrecka od hábitu a smerovala do jeho pracovne.
„ Severus! rozrazila dvere. Snape dvihol hlavu od svojich papierov.
„ Poznám spôsob ktorý dokáže či sú tvoje slová pravdivé“ začala Alica. „ Aký?“ nechápavo zvraštil obočie. „ Ak moja krv dopadne na tú tvoju a sfarbí sa do čierna, znamená to že mi klameš a stále mu podliehaš. Ak ostane čisto červená znamená to že tvoja krv je krv človeka a hovoríš mi pravdu“ vysvetlila. „ Ako si na toto prišla?“ Snape sa postavil a vôbec nechápal čo hovorí. „ Moja krv je čistá, čarodejnícka a nepoškvrnená. Keď sa takáto krv stretne s krvou smrťožrúta,je to stret sily dobra proti zlu, to slúži ako test toho či je daný človek skutočne verný zlu, vtedy sa zmes týchto dvoch krví zafarbí na čierno. Ak však ostane červená,znamená to že duša smrťožrúta Mu nepatrí a daný človek neslúži silám zla“ dokončila. Snape na ňu trocha vyľakane hľadel.“ Toto je jediný spôsob ako to zistiť“ ťažko si vzdychla. „ Ako to mám urobiť?“ spýtal sa. „Na to potrebuješ moju krv“ potichu mu oznámila. Podišla k nemu. „ No ak to urobíš, ak spojíš svoju krv z mojou, Voldemort to pocíti“ dodala. Prišla k nemu bližšie a zo svojho hábitu vytiahla malý nôž. Nastavila k nemu svoje zápästie a v druhej ruke k nemu natiahla nôž. „ Nie, tak toto neurobím“ zacúval keď vedel čo od neho chce. „ Ja to urobiť nemôžem“ oponovala.
„ No ak nechceš aby som vedela či sú tvoje slová pravdivé tak to nerob“ podráždene prižmúrila oči. „ V žiadnom prípade ti neprerežem zápästie, uvedom si čo vlastne odomňa chceš!“ nervózne sa ozval. „ Ako chceš“ povedala potichu a položila nôž na jeho stôl. Chystala sa odísť.
„ Počkaj“ ozval sa. „ Urobím to“ potichu dodal. „No dúfam že ti je jasné že to urobím aby si mi uverila“ podišiel k nej a vyhrnul jej rukáv. „ Ak tvoja krv ostane červená ako krv človeka, tak ti uverím“ dopovedala Alica. Snape vzal malý nôž a ním zarezal do svojho ľavého zápästia. Z jeho ruky sa okamžite začala valiť krv a kvapkať na zem, a potom to isté urobil aj so zápästím Alice. Díval sa ako z rany na jej ruke tečie krv. Chytil jej ruku. Chvíľu váhal. Sám si nebol istý či sa jeho krv zafarbí do červena a on tak naozaj nepatrí Voldemortovi. Napriek tomu vzal jej ruku, otočil ju a priložil jej ranu na tú jeho. Chvíľu nehybne stál aby sa jej krv dostala k tej jeho. Po chvíli ruku odtiahla a on jej dal látku do ktorej si svoju ranu zakryla. Díval sa na svoju krvácajúcu ruku. Cítil ako sa jej krv dostáva do jeho tela. Sledoval svoju svoju ruku a krv na nej. Ostala červená. „ Je červená“ usmiala sa Alica a priložila mu na zápästie rovnakú látku akou si ruku prekryla aj ona. „ Teraz mi už veríš?“ dvihol na ňu zrak a držal si ruku.
„ Áno, verím. Teraz verím tvojím slovám“ usmiala sa. Snape na ňu len kamenne hľadel. „ Je mi ľúto že to došlo tak ďaleko“ sklonil hlavu. „ Aj mne, i keď predtým by som si nemyslela že by si s tým súhlasil a urobil to“ uškrnula sa. „ Sám som si nebol istý “ posadil sa na gauč v jeho pracovni. „Myslel som,že sa sfarbí do čierna“ skleslo prehodil. No vyzeral že mu zo srdca spadol obrovský kameň. Konečne si bol istý. „ Ako vidíš nič také sa nestalo, stále si človek ako my ostatní“ podišla k nemu. Namierila prútik na jeho ranu a preniesla niekoľko slov. Jeho rana sa do pár minút zacelila. To isté potom urobila sj s tou svojou.
„ Severus chcem sa ti ospravedlniť za to čo som na teba poslala“ sklonila hlavu a spomenula si na oheň ktorý na neho vyslala v návale zúrivosti. „Na to som už zvyknutý“ odpovedal potichu. Chvíľu bez slova sedeli vedľa seba. Alica na neho opäť hľadela láskavým pohľadom. „ Som veľmi rada že nie si jeden z nich“ usmiala sa. „Ale predtým si mi neverila. Bola si presvedčená o tom, že by som ti ublížil“ otočil k nej hlavu. Usmievala sa a ignorujúc čo povedal ho nežne pobozkala. Jej ruka pohladila jeho ľavé predlaktie. Snape sa od nej bleskovo odtiahol. „ Prečo to stále robíš?“ opýtal sa. „ Čo?“ spýtala sa Alica.“ Vždy ma v takejto situácii chytíš za ľavé predlaktie. Prečo to robíš?“ opýtal s miernym úškrnom. „ Ale to je hlúposť“ začervenala sa. „ Naozaj? Zvláštne“.“ Myslím že rovnako ako tú vec na mojej ruke nenávidíš rovnako tak ju aj miluješ“ pokračoval Snape hľadiac na červenajúcu sa Alicu. „A ako sa zdá ovláda to viac teba ako mňa, navyše sa toho rada dotýkaš mám pravdu?“ uškrnul sa. „ Máš“ odpovedala usmiata Alica a celá sa červenala. „Myslel som si to. Pretože v každej takejto situácii si sa ho vždy dotkla“ dodal pobavene. „Akokoľvek si myslím že je to hlúposť, nemôžem sa zbaviť pocitu že sa ti páči že to mám“. Alica sa usmievala no sklonila hlavu. " Pozri sa na mňa" vyzval ju. „ Vieš čo tá vec znamená a myslím že to ťa na mne aj priťahuje, to kto som, kto som bol, že ju mám....“ skončil pobavene.
„ Iste že ma priťahuješ a priťahuje ma aj to čo tam máš“ odpovedala vážne. „Prečo?“ pobavene sa opýtal. „ To neviem, proste ma to na tebe priťahuje to je všetko“ usmiala sa. „ Hm, akokoľvek sa hráš na nevinnú a dobrú čarodejnicu priťahuje ťa temnota a zlo. Tebe sa páči keď som zlý ?“ pobavene sa spýtal. Alica vedela že nemá zmysel zapierať. „Občas“ usmiala sa. Táto myšlienka Snapea veľmi pobavila. Alica mu vždy vyčítala to že je smrťožrút a že stojí na strane zla, no jej samej sa takýto temný Snape veľmi páčil.
16.kapitola- Útok
Nastal konečne deň keď sa na Rokforte konal večierok. Plán bol jasný. Večer večierok a recepcia na uvítanie hostí a na druhý deň ráno súťaž v príprave elixírov. Študenti celej školy sa pripravovali na večernú zábavu. Podľa toho vyzerali aj vyučovacie hodiny. Študenti boli roztržití a nesústredení, miesto toho aby vnímali chod hodiny sa viacmenej dohadovali kto s kým na ples pôjde, čo si oblečie a ďalšie podrobnosti. Iné neboli ani hodiny profesora Snapea. Študenti na jeho hodinách boli roztržití a nevnímali čo im hovoril. Po prvej hodine so šiestakmi z Chrabromilu mal Snape na tvári blažene zlovestný výraz ktorý hovoril o jeho spokojnosti samým nad sebou. Počas hodiny obral študentov Chrabromilu o minimálne 50 bodov za ich nesústredenosť a šiestim z nich udelil aj výnimočné tresty. Dvoch vyskúšal a tí sa po jeho vysiľujúcom skúšaní na tému„ Zakázané elixíry a ich účinky“ vypratali z učebne ako prachmizerné červy. Sedel za katedrou a pyšne sa uškŕňal evidentne spokojný so svojím výkonom po prvej hodine. Pri jeho katedre sa objavila Melanie Wilsonová. Zdvihol hlavu od svojích papierov na stole a spýtavo na ňu hľadel.“ No ja som len chcela..“ začala ustráchane. „ Tak čo je zasa Wilsonová“ znudene sa postavil. „ Chcela som sa Vám len poďakovať. Bola som veľmi prekvapená keď som videla svoje meno medzi študentmi ktorí budú Rokfort zajtra v súťaži reprezentovať“ vysúkala zo seba. „ Mne neďakujte slečna Wilsonová, Vaše vedomosti a zručnosti o elixíroch sú impozantné“ ozval sa Snape. Melanie Wilsonovej sa okamžite rozsvietili oči. Pochválil ju a to ju neuveriteľne tešilo keďže od istej udalosti bol Snape jej mužským vzorom. Navyše sa nestávalo príliš často aby Snape niekoho pochválil a slová ako " vaše vedomosti o elixíroch sú impozantné" naozaj nepatrili do jeho obvyklej slovnej zásoby. „ Ah ďakujem Severus“ vykríkla a pevne ho objala. Snape ostal stáť ako socha. Podráždene prižmúril oči. Opäť ho nazvala Severus.
„ Slečna Wilsonová vy trpíte takýmito nekontrolovateľnými záchvatmi alebo máte niečo s pamäťou?“ odstrčil ju. „ Toto je už druhýkrát čo ste to urobili. Jasne som Vám povedal že si neželám aby ste ma oslovovali krstným menom. Pri týchto vašich absurdne nevhodných výpadoch si človek musí položiť otázku či náhodou nie ste chorá...“ prísne na ňu hľadel. „Prepáčte“ sklonila hlavu. „ Mali by ste s tým niečo urobiť lebo si to môžem na poslednú chvíľu rozmyslieť a vyškrtnúť Vás zo zoznamu študentov ktorí nás budú reprezentovať“ dodal podráždene. „ Prepáčte“ znovu sa ospravedlnila. „ Viete pán profesor za to čo viem vďačím Vám“ usmievala sa. „ Niekedy v budúcnosti keď už nebudete môj učiteľ sa možno stretneme niekde v...“ nedokončila. „ Čo tým chcete povedať?“ zdvihol sa. „ Čo si myslíte? Že v budúcnosti keď už nebudem Váš učiteľ tak sa niekde stretneme..“ začal a nečitateľným výrazom sa na ňu díval. „ Napríklad v knižnici .... " pokračoval. " V obchode.." opravila ho Melanie. " Iste v obchode" zopakoval Snape. " A vy ma podrobne oboznámite s Vašimi novými poznatkami o elixíroch. Ja vám navrhnem aby sme to prebrali pri niektorom z čarodejníckych drinkov...“ pokračoval s vražedným výrazom. „Potom by sme zariadili aby sme sa stretli znovu a vy by ste mi detailne vysvetlili prečo sa so mnou chcete stretávať a čo si od našich stretnutí ktoré by sa medzitým presúvali do intímnejšiho prostredia sľubujete...mám pravdu??...slečna Wilsonová?“ skončil a díval sa na ňu smrtiacim výrazom. Veľmi dobre vedel že práve šestnásťročná Melanie Wilsonová je do neho zaľúbená už pomerne dlhý čas. „ Nooo. Prečo nie“ usmievala sa a červenala sa pri tom. Trošku ju to vzalo že niečo také počula zo Snapeových úst. „ Možno by ste si mali konečne uvedomiť kam patríte....a kam patrím ja....“ pristúpil k nej a nebezpečne k nej priblížil svoju tvár. „ Za toto vaše nevhodné správanie by som Vám mal strhnúť body...“ zlovestne sa uškrnul. „ Mám dnes ale mimoriadne veľkorysú náladu takže pre tentokrát sa budem tváriť že som nič nepočul.A teraz vypadnite!“ zasyčal.“ Už idem“ ozvala sa Wilsonová a okamžite odišla. Tak ako premýšľala že by na jej hru pristúpil, tak ju zranil fakt keď zistila že realita je vlastne celkom iná.
Alica sa zobudila a jej hodiny ukazovali desať hodín ráno. Tak ako ostatní aj ona sa tešila na večierok. „ Čo si oblečiem?“ premýšľala a otvorila svoju skriňu. Niekoľko krát sa prehrabala vo svojom šatníku ale na večierok nenašla nič uspokojivé. „ Pôjdem do Šikmej uličky, tam určite budú mať nejaké krásne šaty“ pomyslela si a pozrela na svoju metlu. Obliekla sa do hábitu a mierila do učebne elixírov za Snapeom. Na svoje počudovanie zistila že tam nikde nie je a učebňa je zatvorená. „ Veď mal predsa učiť“ pomyslela si. Vyšla chodbou a pomaly prechádzala okolo ostatných učební.
„ Weasley! Ste neschopný hlupák! Máte ho znehybniť nie omráčiť! Dokážete medzi tým rozoznať rozdiel ?!“ počula nahnevaný Snapeov hlas. Vošla do učebne obrany proti čiernej mágii a videla Rona Weasleyho ktorý sa snažil použiť znehybňujúce kúzlo Petrificus Totalus na malého modrého škriatka a vedľa neho Snapea rozčulujúceho sa nad tým že mu to príliš nejde.“Weasley! Okamžite vezmite....“ začal Snape a vtedy zbadal vo dverách Alicu. Chvíľu na ňu začudovane hľadel a rovnako ako on, na ňu hľadeli aj študenti. V triede nastalo hrobové ticho. „ Tak dosť! Vráťte sa k práci ktorú som Vám zadal. A vy Weasley si prečítajte rozdiely medzi omračujúcim a znehybňujúcim kúzlom“ vyprskol na neho Snape. „ Áno pane“ sklonil hlavu Ron. Snape mieril k Alici ktorá stála vo dverách a pobavene sa tejto situácii smiala. „Čo tu robíš?“ opýtala sa ho pobavene.
„ Učím tých najväčších hlupákov akých si kedy videla“ zamrmlal opäť evidentne s nie príliš dobrou náladou. „ Ale prečo učíš obranu proti čiernej mágii?“ opýtala sa ho úsmevne. „ Pretože odkedy Kyle odišiel, ja a Lupin sa pri výučbe obrany proti čiernej mágii striedame“odpovedal pokojne.
„ Prečo? Lupin to nestíha sám?“ nechápavo sa opýtala. „ Keď ho prepadnú jeho vlkodlačie chúťky a nie je schopný sa sem dostaviť, musím za neho učiť ja“ odpovedal ironicky. „ Vlkodlačie? On je vlkodlak?“ prekvapene sa opýtala Alica. „ Áno“ odpovedal. „ Načo si prišla?“ opýtal sa. „ Iba som ti prišla povedať že idem do Šikmej uličky, potrebujem si niečo kúpiť na večierok“ začala Alica. Snape zvraštil obočie. To že tam chce ísť sama sa mu nepáčilo. „ Nič sa mi nestane, o pár hodín som späť“ usmiala sa.
„ Dobre, ale daj si pozor, nerád by som za tebou chodil medzi smrťožrútov“ zachmúrene na ňu zazrel a vrátil sa nazad k študentom. Alica odišla. Vrátila sa do svojej izby pre metlu a odletela do Šikmej uličky. Pri odchode z hradu si nemohla nevšimnúť zlovestný pohľad Alyn Woodovej. V Šikmej uličke prešla niekoľko obchodov až sa napokon rozhodla pre šaty ktoré sa jej páčili najviac. Boli čierne, so zlatými pásikmi a v hodinových intervaloch zo seba vydávali krásnu vôňu. Zaujal ju obchodník ktorý ponúkal domových škriatkov. „ Možno by som si jedného mala kúpiť“ pomyslela si. Poobzerala sa medzi ponúkanými domovými škriatkami. Všetci boli oblečení v špinavých handrách a smutne hľadeli. „ Vezmem si tohto“ ukázala na sivého škriatka so žltými očami oblečeného do mechu od zemiakov. „ Ako sa voláš?“ opýtala sa ho. „Frollo“ odpovedal roztrasený škriatok mužského pohlavia. „ Výborne Frollo a neboj sa ja ti nebudem ubližovať. Som Alica “ usmiala sa a chytila malého škriatka za plece. „ Frollovi bude cťou slúžiť vznešenej slečne Tomarovej“ uklonil sa škriatok. Alica na neho trochu začudovane hľadela. Nevedela ako zistil jej priezvisko. „ Dobre ale najprv ti dám nejaké normálne šaty“ mávla prútikom a obliekla ho do trička a nohavíc miniatúrnych rozmerov. Škriatok na seba prekvapene pozeral. „ Nepáči sa ti to?“ usmiala sa. „ Frollo nie je zvyknutý na takú pozornosť od panej z mocného rodu“ sklonil sa a začal sa túliť k jej nohám. „ No tak prestaň, prestaň s tým!“ triasla nohou a snažila sa zbaviť škriatka ktorý jej nohu obíjmal. „ Vrátime sa do Rokfortu, toto vezmi“ povedala a podala mu krabicu zo svojimi šatami. „ Ako poviete, Frollo robí čo chce jeho pani“ ozval sa škriatok.
O dve hodiny boli nazad v Rokforte. Bolo už po obede a prípravy na večierok vrcholili. Na Rokforte už medzitým boli prítomné všetky čarodejnícke školy aj s ich učiteľmi a študentmi ktorí prišli danú školu reprezentovať. Alica kráčala hradom aj so škriatkom v pätách. Študenti na ňu hľadeli.Na to čo držala v rukách rovnako tak aj na to že ju doprevádzal škriatok. „ Ty máš škriatka?“ zastavila ju Parvati Patillová. „ Áno bola som si kúpiť šaty a jeden muž ich tam predával. Vyzerali dosť nešťastne tak som jedného kúpila“ odpovedala Alica. „ Dúfam že si ho nechceš zotročiť ako to robia všetci ostatní“ zachmúrila sa Parvati. „ Samozrejme že nie“ usmiala sa Alica. „ Vznešená slečna Tomarová sa k Frollovi správa lepšie ako si on zaslúži“ ozval sa škriatok. „ Je milý“ zasmiala sa Parvati. „ Slečna Patillová, prosím dostavte sa do Veľkej Siene na nácvik otváracieho valčíka na zahájenie večierku“ podišla k nim Minerva McGonnagalová.
„ Alica, vy ste si kúpili škriatka?“ usmievala sa Minerva. „ No bolo mi ho trochu ľúto“ zašepkala jej Alica tak aby to škriatok nepočul. „ Mnoho čarodejníkov z mocných rodín sa k nim správa príšerne, stávajú sa ich otrokmi. No viem že vo vašich rukách sa mu nič nestane“ usmiala sa Minerva. „ Idete dnes na večierok?“ opýtala sa. „ Ale iste, na túto príležitosť som si kúpila aj šaty“ Alica sa usmiala a otvorila krabicu so šatami. „ No tie su nádherné, myslím že naši hostia z Vás nebudú vedieť spustiť oči“ usmiala sa Minerva a priateľsky ju potľapkala po pleci. „ No to hádam nie“ zasmiala sa Alica. „ Len čo na to potom povie profesor Snape“ žmurkla na ňu McGonnagalová a usmiala sa. „ Ten si to myslím ani nevšimne“ zasmiala sa Alica. „ Uvidíme sa na večierku“ dopovedala McGonnagalová a odišla.Alica sa pobrala do svojej izby. Otvorila krabicu a vyskúšala si šaty pred zrkadlom. „ Ako vyzerám?“ opýtala sa škriatka. „ Mladá slečna Tomarová vyzerá že bude zo všetkých žien najkrajšia“ usmial sa škriatok. Alica sa na neho usmiala. Takouto lichôtkou jej malý škriatok zlepšil náladu. Prezliekla sa nazad do hábitu a vybrala sa do Veľkej Siene. Zhromaždilo sa v nej množstvo učiteľov ale aj študentov. Všimla si že je pozorovaná Igorom Karkarovom. Hodila po ňom jeden vražedný pohľad a pridala sa do spoločnosti učiteľov. „ Vy budete slečna Tomarová“ ozval sa za jej chrbtom mužský hlas. Otočila sa a pozerala sa na poloobra. „ Veľmi ma teší, ja som Henry Bolye, z Queenslandskej akadémie mágie, som tam riaditeľom“ uklonil sa. „ Veľmi ma teší pán riaditeľ“ usmiala sa Alica. „ Albus Dumbledore mi o Vás veľa rozprával. Poďte zoznámim Vás s ostatnými kolegami“ ukázal na skupinu múžov a žien ktorí sa rozprávali. „ Hm, no dobre“ prikývla a smerovali ku skupinke.
„ Vážení, toto je slečna Tomarová“ predstavil ju ostatným. „ Dobrý deň slečna, je mi cťou poznať takú výnimočnú osobu ako ste vy“ vzal jej ruku hnedovlasý dobre vyzerajúci muž. „ Dovoľte mi aby som sa predstavil. Sir James Alen, z Kranwalskej školy, učím transfiguráciu“ poklonil sa a pobozkal ju na ruku. „ Veľa sme o vás počuli slečna“ ozval sa ďalší muž s bielou bradou. „ Hmm áno? A odkiaľ?“ nechápavo sa spýtala Alica.
„ Keď sa do čarodejníckeho sveta vráti tak vzácna osoba ako vy tak sa to dlho neutají“ usmial sa muž z bielou bradou. „ Ako to že sme o Vás až do istého času nič nevedeli Alica?“ opýtala sa jej vysokánska a nadmieru závalitá žena s obrovskou bradavicou pod nosom.“Pretože som nežila medzi čarodejníkmi. Skrývala som sa medzi..“ nedokončila. Do reči jej skočil dobre vyzerajúci James Alen. „ Ale to je veľká škoda. Je to hriech ukrývať toľkú krásu a moc slečna“ uškrnul sa. „Ááá vidím že už ste sa zoznámili“ ozval sa hlas Gilderoya Lockharda ktorý sa k nim pridal. „Samozrejme“ usmial sa Alen. Vzal Alicu za ruku a presunuli sa ďalej od skupinky rozprávajúcich sa učiteľov. „Prezraďte mi Alica, máte už na večer tanečného partnera? Alebo smiem byť opovážlivý a ponúknuť Vám môj skromný doprovod?“ zdvorilo sa spýtal Alen. „ No tanečného nemám ale..“ začala.
„ Môžete si zatancovať so mnou ak chcete“ skočil jej do reči. „ No práve tamto ide....“ chcela pokračovať pri pohľade na Snapea ako si to k ním mieri s jeho typickým smrtiacim pohľadom. „ Hádam by ste ma neodmietli“ usmieval sa Alen. Snape k nim podišiel a vražedne si ich premeral. „ Dovolíte?“ ozval sa pokojným no nahnevaným tónom a pozrel na Alena. „So slečnou Tomarovou potrebujeme prebrať niekoľko dôležitých vecí“ precedil nahnevane cez zuby. „ Nepočká to? Práve sa rozprávame“ ozval sa Alen. Snape odstrčil Alicu a postavil sa tvárou v tvár k Alenovi. „ Práve ste s tým skončili“ zlovestne odpovedal a ťahal Alicu preč. „Au čo robíš? Pusti ma“ vytrhla mu svoju ruku ktorú pevne držal. „Čo robím? Úplne náhodne a absolútne nečakane som si všimol tvoju nadmieru družnú a otvorenú debatu s tým ..“ svoju ironickú vetu nedokončil.„ Čo ti sadlo na nos Severus?“ skočila mu do reči a nechápavo na neho hľadela. Snape si všimol že ich hádku opäť pozorujú študenti. „Poď so mnou“ potichu povedal a mieril do svojej pracovne. Alica ho bez slova nasledovala. Snape otvoril dvere, nechal ju vojsť a hlasno dvere zabuchol. „ Čo ti je?“ nechápavo hľadela. „Čo ti chcel ten muž?“ opýtal sa potichu. „ James Alen? Nič rozprávali sme sa“ odpovedala Alica. „ Áno? Naozaj zvláštna forma rozhovoru vo dvojici ...“ vyštekol Snape ktorý sa naštartoval k zlostnému pochodovaniu po miestnosti. „ Pýtal sa ma či už mám tanečného partnera na ples. Prečo? Snáď nežiarliš?“ opýtala sa vážne. „ Nie!“ odpovedal. „ Tak čo ti potom je?“ nechápavo pokývala hlavou. „ Nechcem vidieť aby sa ťa niektorý z tých chlapov dotýkal!“ okríkol ju. „ Severus ty žiarliš“ uškrnula sa Alica. „ Jasne že áno!“ zreval po nej. „ Spamätaj sa, pretože na to nemáš žiaden dôvod“ odpovedala pokojne. Snape prerušil svoje zlostné pochodovanie a posadil sa za svoj stôl. „ Neviem...“ začal. „...prečo sa v tebe berie tá smiešna potreba neustále skúšať moju trpezlivosť a privádzať ma do šialenstva...“ podráždene prižmúril oči. „ Ja tvoju trpezlivosť neskúšam. Ty si musíš uvedomiť že súčasťou môjho života sú aj iní ľudia a aj muži“ začala Alica. „A NEMUSÍŠ po mne VRIESKAŤ!“ okríkla ho. „ Ehm prepáčte dúfam že sa tu nebijete...“ vo dverách sa objavila Dumbledoreova hlava. „ Nie“ odpovedal podráždený Snape.
„ Večierok sa začne o siedmej hodine večer. Máte vybraných a pripravených študentov na zajtrajšiu súťaž Severus?“ opýtal sa Dumbledore. „ Áno pán riaditeľ, všetko je už pripravené“odpovedal potichu. „ Výborne“ usmial sa Dumbledore. „ Alica, predpokladám že doprovod Vám na večierku bude robiť profesor Snape“ usmieval sa Dumbledore. „ No keď jeho žiarlivostné nálady prežijem tak možno áno“ zasmiala sa a pozrela na zachmúreného Snapea. „ To som rád, mali by ste mať pri sebe niekoho kto Vám bude nápomocný keby došlo k incidentu. Viete o čom hovorím..“ povedal vážne riaditeľ. „ Áno pane“ odpovedala Alica a Dumbledore odišiel. „ Takže ja som tvoj doprovod na večierok?“ Snape sa k nej priblížil. „ A nie si?“ nechápavo sa opýtala Alica. „ Nepovedal som že s tebou pôjdem. Navyše ja sa tam nejdem zabávať“ dodal odmerane. „ Dobre tak so mnou pôjde James Alen“ vmietla mu do tváre a chystala sa odísť. „ Tak to v žiadnom prípade! Pôjdem s tebou ja“ zahučal a chytil ju za ruku.
„ Výborne, vidíš že vieš byť aj dobrý, profesor“ uškrnula sa a chcela odísť. Snape ju nepustil, držal ju za ruku a pritiahol k sebe. „Naznášam keď ma takto provokuješ“ zašepkal jej a silno ju zovrel v náručí. „ Niečo také ja nerobím, to si iba namýšľaš“ uškrnula sa. „ A pusti ma lebo ma zadusíš“ dokončila. Snape ju pustil. „Uvidíme sa na večierku“ pohladila mu ľavé predlaktie, usmiala sa a odišla. „ Protivná bosorka...“ pomyslel si zachmúrený Snape keď za sebou zavrela dvere.
Bolo zhruba pol siedmej večer a Veľká Sieň sa zaplňovala slávnostne vyobliekanými študentmi aj učiteľmi. Snape vystrčil nos zo svojej pracovne a celý bledý kráčal do Veľkej Siene. Neznášal večierky a už vôbec nie keď sa celý večer musel dívať na usmiaté tváričky Pottera a jeho kumpánov. Vkročil do Veľkej Siene a posadil sa na miesto označené jeho menom. Podozrievavo hľadel na vysmiatých študentov a učiteľov. Okolo seba okamžite vytvoril neviditeľné prostredie ktoré ostatným ľuďom hovorilo, aby sa k nemu nepribližovali pretože každého opovážlivca ktorý by tak učinil by stihol krutý koniec. Cítil že výzdoba a všetky farby ktorými Veľká Sieň svietila mu nerobili dobre. „Príšerné“ pomyslel si keď sa poobzeral po vyzdobenej miestnosti. Jeho nepríjemný pocit sa zosílil keď pred sebou uvidel Grangerovú s Weasleym, Longbottoma s Ginny Weasleyovou, Pottera s Cho Changovou. „ Dobre len pokojne. Iba zženštilcovi by teraz trebalo vracať“ pomyslel si keď sa jeho žalúdok dvíhal pod náporom pohľadu na tieto veselé a v niektorých prípadoch aj zamilované dvojice. Oprel sa o stoličku a zhlboka dýchal. „Zvracanie sa nepripúšťa Snape“ premýšľal a snažil sa nepozerať sa na nich. O chvíľu cítil že sa začína cítiť o niečo lepšie. Pozrel na Hermionu. „ Ha Grangerová! Prečo som mal vždy pocit že ide po Weasleym a pozrime sa, teraz ho vymenila za Kruma. Weasley si asi myslel aký je pre ňu neodolateľný, hlupák jeden“ pomyselne sa zasmial. Len čo svoju myšlienku dokončil videl vo dverách do Veľkej Siene Alicu. Bola nádherne oblečená do čierno-zlatých obtiahnutých šiat. Jej prítomnosť upútala aj pozornosť ostatných pánov v miestnosti. Okamžite sa k nej zbehlo niekoľko z nich. Snape nahnevane ohrnul pery. O niekoľko minút sa z mužského klbka vymotala a blížila sa k stolu. „ Tak som tu“ usmiala sa a sadla si vedľa Snapea, ktorý sa už opäť tváril nakvasene. „ To vidím. Zdá sa že sa o teba zaujíma množstvo mužov“ znechutene dvihol kútik úst. „ Nezačínaj prosím ťa“ usmiala sa. Snape sa poobzeral a všimol si že sa na nich díva väčšina učiteľov mužského pohlavia. „ Asi by som im mal ísť na rovinu vysvetliť že patrí mne...“ preblyslo mu mysľou keď prepaľoval pohľadom dotyčných pánov. Pri tejto myšlienke ju pod stolom pevne chytil za ruku a prisunul sa nej. „ Krásne voniaš“ povedal. „ Tie šaty sú začarované a vypúšťajú vôňu každú hodinu, dobré nie?“ zasmiala sa Alica. „ Ohromné“dodal ironicky s tónom naznačujúcim že ho to vôbec nezaujíma.“Čo ti je? Musíš byť stále nahnevaný?“ opýtala sa ho potichu. „ Nemusím ale takéto večierky nemám rád. Zvlášť keď sa musím dívať na toto“ dopovedal a hodil pohľadom na vysmiateho Pottera. „No musím ťa upozorniť že po oficiálnej časti sa vzdialim“ pokračoval. „ Kam chceš ísť?“ opýtala sa. „ Mám dozor na chodbách. Predpokladám, že po oficiálnej časti bude hrad plný študentov ktorí od toľkej zábavy nebudú vedieť čo zo sebou“odpovedal ľadovo. „ Ááá, a ty ich máš kontrolovať či nerobia niečo neprístupne?“ zasmiala sa Alica. „Presne tak, opäť jedna možnosť ako ich obrať o body“ uškrnul sa. „ Ty si hrozný“ zasmiala sa. Snape sa zahľadel na profesorku Trellawneyovú ktorá sa na neho dívala opäť pomerne túžobným pohľadom. „ Tá ženská nie je normálna“ povedal potichu. Alica na ňu pozrela a Trellawneyová sa otočila a dívala sa inam. „ Myslím, že si na ňu dnes budeš musieť dať pozor“ zasmiala sa. „ Tu nie je vôbec nič smiešne“ chladne na ňu pozrel Snape. „ A okrem toho neviem čo odomňa chce“ pokračoval odmerane. „ No skús hádať. Ženy boli vždy priťahované zlými čarodejníkmi“ bavila sa Alica pri pohľade na vytočeného Snapea. „ A ty sa očividne nevieš brániť sexuchtivým dámam“ zasmiala sa. „ Prestaň!“ okríkol ju. „ S ňou by som nešiel nikam ani keby mi...“ nedokončil a snažil sa tváriť podráždene a neústupne. „Ani keby ti čo?“ chichúňala sa Alica a jej ruka pod stolom ho pošteklila. „ Slečna Tomarová budem rád ak ma prestanete iritovať“ predniesol s predstieraným nezáujimom, pozorujúc či ich niekto nesleduje. „Dobre, dobre fajn už ťa nechám na pokoji“ zasmiala sa. „ Ale si milý keď predstieraš nezáujem“ zasmiala sa. „ Nepredstieram“ prehodil nervózne . O niekoľko minút vystúpil Dumbledore so svojím prejavom. Privítal na škole hostí a vysvetlil čo bude nasledovať. Len čo skončil a posadil sa na svoje miesto, každý sa pustil do chutného jedla. Po slávnostnej recepcii vystúpil opäť Dumbledore a v pätnásť minútovom prejave vysvetlil pravidlá súťaže v príprave elixírov, jej chod a predstavil aj porotu ktorá vyberie najlepší celok v súťaži. Následne na to predstavil aj všetkých súťažiacich zo všetkých škôl a profesora ktorý ich elixíry vyučuje a ktorý ich na súťaž pripravil. Keď predstavil súťažiacich zo všetkých pozvaných škôl, vzal posledný zvinutý pergamen. Rozvinul ho a prečítal. „ Rokfort budu v tejto súťaži reprezentovať: Melanie Wilsonová, Melanie Wellerová, Tom Jacobs, Elen Jonesová a Richard Bell. Zodpovedným za prípravu týchto študentov je Rokfortský profesor elixírov Severus Snape. Prosím aby ste všetci prišli sem k nám“ usmieval sa riaditeľ. Vo Veľkej Sieni sa ozývalo tlieskanie rúk študentov a aj niekoľko podporných pokrikov. Snape sa zťažka zdvihol sa smeroval k riaditeľovi. Vedľa neho sa postavili jeho študenti na čele s Melanie Wilsonovou. „ Týmto zahajujem súťaž!“ rozpažil ruky Dumbledore.
„ Všetci zúčastnení zajtra prejdú náročnými skúškami rovnako tak si zajtra vytiahnú elixír ktorý budú musieť pripraviť. Každá skupina teraz vhodí do tejto nádoby pergamen na ktorom si zvolí ľubovoľný elixír ktorý pripraví a vysvetlí aj jeho účinky“ prehlásil Dumbledore a vytiahol sklenenú nádobu. „ Teraz máte 5 minút aby ste sa poradili ktorý elixír pripravíte“ dokončil. Všetky skupinky sa začali radiť. Rovnako tak aj Snape zavolal svojich študentov. „ Takže, ako ľubovoľný elixír pripravíte Dalvonov oživujúci elixír. Tento druh elixíru ste ešte v hodine nepreberali. No myslím že keď budete pracovať sústredene a držať sa pokynov ktoré Vám dám,nebudete mať žiadne problémy. „ Ale pane...“ ozvala sa Melanie Wellerová. „ Zavrite ústa Wellerová a počúvajte ma!“ okríkol ju Snape.“Tento elixír slúži na oživenie človeka alebo akéhokoľvek tvora zasiahnutého akoukoľvek smrtiacou kliadbou. Jediná kliadba na ktorú nezaberá je neodpustiteľná kliadba Avada Kedavra. Pri ostatných typoch tento elixír dokáže prinavrátiť život a zdravie. Viac sa o ňom dočítate v Knihe Elixírov strana 302, takže si to vo vlastnom záujime ráčte pozrieť. Nejaké otázky?“dokončil. „Pán profesor nemohli by sme si ho dnes aspoň vyskúšať urobiť?“ opýtala sa Melanie Wilsonová. Snape chvíľu váhal. „Nie je zvykom aby sa večer pred súťažou niečo také robilo, ale nie je to ani zakázané. No nepotrebujem Vás všetkých. Stačí mi jeden z Vás ktorému prípravu ukážem a ten to ostatným vysvetlí. Nejaký dobrovoľník?“ opýtal sa. Naraz zdvihli ruku všetky tri dievčatá zo skupiny.
„ Iba jedna“ ozval sa odmerane. „ Pán profesor ja to zvládnem“ ozvala sa Melanie Wilsonová. „ V poriadku Wilsonová, hláste sa v mojej pracovni o dvadsiatejtretej hodine. Vy ostatní si vo vlastnom záujime dobre naštudujte všetko o Dalvonovom oživujúcom elixíre a zopakujte si aj základné veci o ostatných elixíroch. Zajtra vás čaká ťažký deň“ dokončil svoj prejav, napísal na kus pergamenu názov elixíru a vhodil ho do nádoby. Len čo to urobil presunul sa na svoje miesto. „Tak ako, ste pripravení?“ opýtala sa Alica keď si vedľa nej sadol. „ Myslím že áno. Každy z nich má čo sa elixírov týka výborné vedomosti. Dnes ku mne ešte príde jedna študentka zo skupiny a ukážem jej prípravu elixíru ktorý pripravia ako ľubovoľný“ odpovedal . „ A ktorý si vybral?“ opýtala sa zo záujimom Alica. „ Dalvonov oživujúci elixír“reagoval. „ Hmm no to si im dal asi to najťažšie“ uškrnula sa. „ Neboj sa pripravia ho“ubezpečil ju. Pred študentov aj učiteľov predstúpil Dumbledore a otvoril tanečnú časť večierka. Do stredu tanečného parketu sa postavili prefekti všetkých štyroch fakúlt a večierok oficiálne otvorili valčíkom. Po pol minúte sa do tanca pridal aj Dumbledore a profesorka McGonnagalová a následne ďaľšie a ďaľšie páry či už učiteľov alebo študentov. Prvú hodinu hrala vážna hudba a na parkete sa striedal valčík, tango a niekoľko ďaľších tancov. Po hodine sa atmosféra trochu uvoľnila a hrala sa moderná hudba pri ktorej tancoval už úplne každý s výnimkou niekoľkých unavených učiteľov. Snape sa dvihol a odišiel robiť dozor po chodbách. Videl už niekoľko párov ktoré sa pokúšali nenápadne vytratiť z večierka. „ Hneď sa vrátim“ zamrmlal a odišiel. Len čo to urobil k Alici sa prihrnulo niekoľko profesorov a volalo ju do tanca. Najprv váhala. „ No tak dobre“ povedala nakoniec. „Veď je to moderná hudba tancuje každý“ pomyslela si a pridala sa k tancujúcim ľuďom vo Veľkej Sieni. O chvíľu sa výborne bavila aj ona. O niekoľko minút sa vrátil Snape. Videl že Alica nesedí na svojom mieste. Poobzeral sa a videl ju usmiatu tancovať a veselo sa baviť s Jamesom Alenom, Gilderoyom Lockhardom, Minervou McGonnagalovou a profesorkou Sproutovou. Chvíľu na ňu hľadel no potom z Veľkej Siene odišiel. Po polhodine tanca sa Alica išla posadiť aby si oddýchla. Videla že Snape vo Veľkej Sieni nie je. Vyšla a hľadala ho na prízemí hradu. Videla ho ako stojí na prízemí a s výrazom supa čakajúceho na zdochlinu dozerá na študentov ktorí vyšli z Veľkej Siene. „ Severus kde si sa stratil?“ usmiato k nemu pristupovala. „ Hádam som ti nezačal chýbať?“ opýtal sa ironicky a kráčal po chodbe smerom na prvé poschodie. „ Začal“ usmievala sa a kráčala vedľa neho. „ Podľa toho čo som videl ako si sa výborne bavila s Alenom to tak nevyzeralo“ pokračoval s ľadovým pokojom. Vystúpili na prvé poschodie. Snape chodil po chodbách a kontroloval všetko podozrivé. „ Veď tam boli aj iní. A navyše mi povedal že ak chcem naučí ma transfigurácii. Pretože na žiadne zviera sa zatiaľ premeniť nedokážem“ usmievala sa kráčajúc vedľa Snapea ktorý otváral dvere do všetkých miestností na prvom poschodí v domnení že tam nájde párik zabudnutých študentov. „ Takže transiguráciu. To si viem živo predstaviť ako ťa vrelo a absolútne bez zrejmého úmyslu požiada o stretnutie a potom zavedie do opustenej miestnosti kde by ťa to ..... naučil“ dodal ironicky. „ Prečo? Myslel to vážne“ ozvala sa Alica. „ Iste aj ja by som to myslel vážne keby som vedel že ťa môžem zaviesť napríklad do mojej pracovne a.....učiť ťa“ pokračoval v irónii. „ Ale tak to predsa nie je“ pokrútila hlavou. Snape sa zastavil. „ Ticho“ zašepkal. Spoza dverí pri ktorých stál počul hlasy. Otvoril ich a naskytol sa mu pohľad na párik bozkávajúcich sa študentov.
„ To by stačilo. Von!“ prehovoril na nich a mávol prútikom aby odišli. „ Strhávam Bystrohlavu 10 bodov za nevhodné správanie“ dokončil a párik sa okamžite vytratil. Pokojne za sebou zatvoril dvere a pokračoval ďalej. „ Myslím si že o žiadnu transfiguráciu mu nejde“ pokračoval v načatej debate s Alicou. V tej chvíli narazil na ďalší párik študentov ktorí sa na lavičke na chodbe túlili a držali za ruky. „ Strhávam Chrabromilu 10 bodov za sedenie na osamotenej lavičke v blízkosti menšej aká je podľa mravných pravidiel povolená. Odchod!“ okríkol študentov. „ A prečo myslíš že to robí?“ opýtala sa Alica. Snape sa zastavil. „ Myslím že sa iba pokúša dostať priamo až do tvojho lona“ utrúsil. Alica na neho pobúrene hľadela a okamžite mu vlepila facku. Trochu ju aj udivilo že čosi také počula práve z jeho úst a že to povedal takýmto staromódnym spôsobom. „ Prepáč“ sklonil hlavu. „ Takto som to nechcel povedať, ale trvám na tom že mu ide presne o to isté čo tu chcú robiť títo študenti“ dopovedal a otvoril ďaľšie dvere. Opäť zbadal študentov v intímnom objatí. „Tak to by stačilo. Von! Ak Vás tu ešte raz nájdem oboch Vás čaká vylúčenie!“ mávol prútikom aby sa postavili a odišli. “Za toto strhávam Slizolinu 10 bodov“ dokončil, nechal študentov výjsť a zatvoril dvere. „ Severus to čo hovoríš su hlúposti. A navyše nemám 15 aby som sa nechala oklamať nejakým hlupákom“ pokračovala Alica kráčajúc vedľa Snapea ktorý kontroloval ďaľšie izby a priestory prvého poschodia. „ Ano vidím ako na teba pôsobí“ reagoval a namieril pritom prútik na študentov sediacich vedľa seba na schodoch. Vyslal na nich biele svetlo ktoré ich odhodilo každého a opačnú stranu schodiska. „ Pozri je to na tebe čo urobíš“ vracal sa nazad na prízemie. Skontroloval celé prvé poschodie. „ Ja s tebou dnes nebudem pretože mi príde študentka ktorej musím vysvetliť prípravu elixíru na zajtra“ povedal pokojne a kráčal dolu schodami na prízemie. „ Ja nemám žiadne plány, s nikým, možno sa prídem pozrieť na teba a tvoju študentku“ odpovedala úsmevne. „ Ako chceš“ odpovedal odmerane. „ Počkaj“ zastavila a chytila ho za ruku. „ Poď so mnou niečo ti ukážem“ povedala a on ju nasledoval. Otvorila dvere do miestnosti bez nábytku. Jediné čo videli bolo staré kreslo. „ Načo sme sem prišli?“ opýtal sa Snape. Alica nič nepovedala natlačila ho k stene a začala bozkávať. „ Počkaj prestaň, ja mám dávať pozor na študentov aby nerobili to čo chceš robiť ty“ odtiahol sa. „ Mlč“ odpovedala mu a opäť sa na neho vrhla. Opäť sa od nej odtiahol. „Povedala si mi že mi chceš niečo ukázať“ zamračil sa. „ No iste že áno“ usmiala sa a rozopínala si šaty. Pohľad mu na chvíľu zablúdil na jej hruď. Rázom sa však začal kontrolovať a snažil sa dívať niekam inam.„ Som si istý že by ma to veľmi zaujímalo ale teraz na to naozaj nie je vhodná chvíľa“ podišiel k nej a nazad jej šaty zapínal. „Milujem ťa keď sa hráš na nedobitného“ kráčala k nemu a zvodne sa usmievala pripravená každú chvíľu sa na neho vrhnúť ako šelma. Snape zacúval a narazil na stenu za ním. „ Už ma zasa irituješ?“ nervózne sa spýtal. Alica k nemu mlčky pristúpila a začala ho vášnivo bozkávať. Tentokrát sa neodtiahol. Vzal ju do náruče a posadil sa s ňou do starého kresla. Bozkávali sa. Na chvíľu sa od neho odtiahla. „ Čo je?“ opýtal sa. „ No....“ usmiala sa a pozrela sa dolu. Snapeova tvár sa skrivila do pobaveného výrazu. „Nie, to je prútik “ uškrnul sa a zosadil ju zo seba. Vybral z vrecka hábitu prútik a ukázal jej ho. „ Vidíš?“ pobavene sa spýtal.
„ Iste“ zasmiala sa.„ To čo si mi chcela ukázať....ukážeš mi to nabudúce“ dodal pobavene a pomaly otvoril dvere. Vystrčil hlavu a skontroloval či je vzduch čistý aby ich nik nevidel ako odtiaľ vychádzajú. Vrátili sa do Veľkej Siene. Snape sa stal okamžite terčom zvedavých otázok profesorov elixírov z iných škôl. Alica sa vydala ku Minerve McGonnagalovej a spolu popíjali čarodejnícky punč. „ Ako sa Vám zatiaľ páči večierok?“ spýtala sa McGonnagalová. „ Je to skvelé teším sa na zajtrajšiu súťaž“ usmiala sa Alica a odpila si z punču. „ No dúfam že sa naši študenti posnažia, je ťažké vyhrať túto súťaž“ usmiala sa McGonnagalová a začala Alici rozprávať ako to bolo minulý rok keď sa stali šampiónmi študenti s Durmstrangu. Alica sa zahľadela na dno svojho pohára s punčom. Jednu chvíľu sa jej zdalo že videla tvár nejakej ženy ako sa jej niečo pokúša povedať. Zamračila sa a dívala sa na dno svojho pohára kde niekoľko sekúnd videla čiernovlasú osobu. „ Ste v poriadku?“ opýtala sa McGonnagalová. „ Pozrite sa, vidíte to? Vidíte tu ženu?“ opýtala sa Alica a ukázala jej svoj pohár aby nahliadla na jeho dno. „ Nevidím nič“ pokrútila hlavou McGonnagalová. „ Asi ste unavená, mali by ste si odpočinúť v poslednej dobe toho na Vás bolo veľa“ pokračovala. „ Možno máte pravdu“ odpovedala a znovu pozrela na dno pohára. Už tam nevidela nič. Položila pohár a vybrala sa k stolu. Cítila že ju bolí hlava. Posadila sa a chytila sa za hlavu. „ Si v poriadku Alica?“ opýtal sa prisediaci profesor Lupin.
„ Áno len ma akosi bolí hlava a je tu príšerne horúco“ odpovedala potichu. Pozrela na Lupina a jej tvár bola bledá. „ Naozaj si v poriadku? Nevyzeráš najlepšie“ spýtal sa ešte raz. „ Áno som v poriadku neboj sa Remus“ usmiala sa. Sedela a dívala sa na Snapea ktorý sa zhováral s ostatnými profesormi. O niekoľko minút sa vrátil k stolu. „Budem musieť ísť, o chvíľu je jedenásť“ povedal jej. „ Dobre, ja si asi pôjdem
ľahnúť. Možno ešte prídem za tebou“ odpovedala. „Budem v pracovni aj s Wilsonovou“ začal Snape. „Si akási bledá, nič ti nie je?“ opýtal sa. „ Nie je mi dobre nerob si starosti, asi potrebujem trochu čerstvého vzduchu“ usmiala sa. Už nič nepovedal a s nedôverčivým výrazom sa pobral do svojej pracovne kde ho čakala Melanie Wilsonová. Otvoril dvere do pracovne a nechal ju vojsť. „ Máte zo sebou Knihu elixírov?“ opýtal sa odmerane. „ Áno pane“ odpovedala Wilsonová. „ Nalistujte si stranu 302. a pripravte všetky potrebné suroviny“ pokračoval. Študentka si stranu nalistovala a na stôl pripravila všetko potrebné na prípravu. „ Toto očistite“ podal jej mladé korienky Žeravej hľúzy. Prešla pol hodina a Snape jej náležite ukázal celý postup prípravy. „ Teraz to budete miešať proti smeru hodinových ručičiek presne 7 a pol minúty“ dokončil a posadil sa za svoj stôl. Študentka elixír miešala a sem tam pozrela aj na Snapea. Jeden z jej pohľadov sa predĺžil natoľko že na neho doslova zízala. „ Wilsonová máte to miešať!“ okríkol ju. Študentka sa okamžite spamätala a venovala sa opäť elixíru. „ Pane treba tam pridať koreň Červenej Mandragory“ ozvala sa po chvíli. Snape dvihol hlavu a zamračene na ňu hľadel. „ Tak ho tam pridajte nemám to náhodou urobiť za vás?!“ vyprskol. „ Ale...koreň spôsobuje popálenie a navyše som ho ešte nikdy nepoužila..a...“ pokrútila hlavou. Snape sa dvihol a pristúpil ku kotlíku. „ Kde je teraz tá vaša odvaha ktorou sa tak honosíte slečna Wilsonová?“ spýtal sa posmešne. Natiahol si koženú rukavicu aby koreň Červenej Mandragory vzal a kúsok z neho vhodil do kotlíka. Študentka iba nemo stála. V tej chvíli sa pred dverami do pracovne ozval strašný náraz. Snape dvihol hlavu rovnako tak ako aj Melanie Wilsonová. „ Ostaňte tu“ prikázal jej. Dal si dole rukavicu a išiel sa pozrieť čo sa deje. Otvoril dvere a na zemi videl ležat Alicu. Bez slova k nej pristúpil a zisťoval čo sa jej stalo. Mala krvavú dolnú peru a otvorené oči, no nereagovala. Vzal ju do náručia a položil na gauč v jeho pracovni. Melanie Wilsonovej sa nebezpečne otvorili oči keď to videla. „ Čo sa jej stalo?“ opýtala sa. Snape pozrel na jej očí. Sfarbovali sa kompletne do čierna. Neprítomne sa dívala a jej pery sa snažili niečo vysloviť. Sklonil k nej hlavu aby videl a počul čo chce povedať. „Aedes“ prehovorila tichým hlasom. Nevedel čo tým slovom chce povedať, čo mu chce naznačiť. Jej oči boli už úplne čierne keď stratila vedomie. „ Toto nie je dobré“ povedal potichu a okamžite hľadal niečo v policiach. „ Čo sa jej stalo pán profesor?“ ustrašene sa opýtala študentka. „Niekto ju otrávil. Zavolajte profesora Dumbledorea“ odpovedal a Melanie sa okamžite pobrala hľadať Dumbledorea. Snape vybral niekoľko malých fľaštičiek a jej obsah jej nalial do úst. Zdvihol viečko a pozrel na jej oko. V jej očiach sa striedala čierna s bielou farbou. „ Musíš sa z toho dostať“ posadil sa vedľa a premýšľaľ kto ju mohol otráviť a čím. Žily na jej rukách navreli. Zahľadel sa na nich a vtedy ho napadol jediný jed ktorý toto spôsobuje. „ Brandburský jed“ okamžite mu prebleslo mysľou keď pozeral na navreté pulzujúce žily na jej rukách. V tej chvíli si spomenul na niekoľko vecí.
“ Brandburský jed ktorý si pýtal“ „Prekvapil si ma Severus“ prebehol mu mysľou rozhovor s Malfoyom keď sa s ním stretol na cintoríne. Vtedy mu doniesol práve Brandburský jed. V tej chvíli sa mu vybavili ďaľšie slová Luciusa Malfoya keď prišiel do školy po incidente ktorý mala s Dracom Alica. „ Si obyčajný zradca Snape a zradcovia u nás zomierajú“ „ No zdá sa že aj ty máš istú slabinu, však áno“ „Bude hračka ťa o ňu pripraviť“ rozpamätával sa na výhražné Malfoyové slová. „ Bol to Malfoy“ znechutene povedal a zlostne sa postavil. Okamžite vybral z police protijed proti Brandburskému jedu a dal jej ho vypiť. „ Malfoy!“ zlostne opakoval jeho meno. V tej chvíli dorazil Dumbledore. „ Čo sa deje?“ opýtal sa. „ Pán riaditeľ... začal potichu Snape. „ Preboha čo sa jej stalo?“ spýtal sa riaditeľ pri pohľade na Alicu.“ Bola otrávená. A mám podozrenie že to urobil Lucius Malfoy“ povedal riaditeľovi. „ Ale ako by sa dostal do školy? Ako by jej jed podal? Nemyslíte že by ho niekto videl? „ opýtal sa Dumbledore. „ To neviem, ale viem určite že je za tým Lucius Malfoy.Bola otrávená Brandburským jedom. Tento jed je veľmi ťažké pripraviť. Dokáže ho pripraviť iba človek ktorý príprave elixírov dokonale rozumí. A jediný kto ho má je on. Sám som bol bohužial nútený pripraviť ho pre neho“ pokračoval skleslo Snape. Dumbledore na neho smutne pozrel a pristúpil k Alici. Pootvorila oči a stále sa dívala neprítomným pohľadom. Jej oči sa však už kompletne zbavili černoty ktorá sa v nich po požití jedu objavila. „Aedes“ zopakovala potichu. „ Čo to hovorí?“ spýtal sa Dumbledore. Nerozumel jej. „ Povedala „Aedes“. Po latinsky to znamnená izba, ale naozaj netuším prečo to hovorí“odpovedal Snape. Dumbledore jej odopol šaty na krku a videl rozsiahle popálené miesto. „Toto ste videli?“ spýtal sa.
„ Nie“ Snape k nej pristúpil aby sa na to lepšie pozrel. „ Zdá sa, že na ňu niekto zaútočil ohnivou kliadbou“ prižmúril oči. „Ale ako? A kedy? Nikto si nič podozrivé nevšimol Severus“ pokrútil hlavou Dumbledore. Snape smutne pozeral na spálené miesto na jej krku a hrudi premýšľajúc ako k tomu prišila. „Veď by to bol niekto videl keby na ňu zaútočili ohnivou kliadbou“ premýšľal. „Aedes“ mihlo sa mu v hlave slovo ktoré opakovala.
„ Izba...no samozrejme!“ povedal nahlas Snape. „Wilsonová ostaňte s ňou!“ rozkázal študentke. „ Pán riaditeľ poďte so mnou“ schytil Dumbledorea a vyšli z jeho pracovne. „ Kam ideme?“ spýtal sa Dumbledore. „Opakovala slovo izba, niekto na ňu musel zaútočiť práve tam a som si absolútne istý že to bol Lucius Malfoy“ vysvetlil. Otvorili dvere do jej izby a videli v nej ležať v bezvedomí Luciusa Malfoya.
„ Máte pravdu Severus“ prikročil k nemu Dumbledore a zisťoval či žije. „ Ten jed jej niekto musel podať ešte vo Veľkej Sieni, do nápoja alebo jedla. Keď som odchádzal do pracovne Alica sa držala za hlavu a bola príšerne bledá. Povedala že si pôjde ľahnúť. Tu ju zrejme čakal Malfoy a zaútočil na ňu ohnivou kliadbou. Zdá sa, že to mal dopredu naplánované. Niekto ju priotrávil Brandburským jedom ktorý patrí Malfoyovi a keď prišla do svojej izby tak proti Malfoyovi nemala žiadnu šancu“ pokračoval Snape. „ Sú to všetko iba dohady Severus, no každopádne sa to prešetrí a pán Malfoy bude musieť vysvetliť čo tu robil“ reagoval nahnevane Dumbledore. „ Pán riaditeľ, Malfoy dobre vedel čo robí. Niekomu dal Brandsburský jed ktorým ju otrávili ešte vo Veľkej Sieni. Preto tam Luciusa Malfoya nik nevidel, jed jej podal niektorý z účastníkov večierka“ pokračoval Snape a v hlave sa mu rozvinul zoznam osôb ktoré by to mohli urobiť. „Alyn Woodová, Igor Karkarov...“ premýšľal.“ Lucius dobre vedel že keby bola Alica plne pri vedomí nemohol by jej ublížiť pretože by sa ubránila. No to, čo sa stalo Malfoyovi naozaj neviem“ dokončil Snape. „ To sa ešte prešetrí zavolám na ministerstvo, vráťte sa k slečne Tomarovej“ rozkázal Dumbledore. Snape sa vrátil do svojej pracovne. „ Slečna Wilsonová, žiadam Vás aby ste si to čo ste tu videli nechali pre seba“ zamračil sa na študentku. „Budem mlčať“ odpovedala. „ Teraz sa vráťte do svojej izby a pripravte sa na zajtrajšiu súťaž“ dokončil. „ Áno pane“ odpovedala a odišla. Snape sa k Alici posadil a chvíľu sa na ňu nemo díval. Sedel pri nej asi dve hodiny.
„ Čo všetko musíš prežiť len preto že stojíš vedľa mňa“ smutne jej zašepkal. „ Povedal som ti že tento svet ťa zničí, nechcela si ma počúvať. Pozri sa na seba teraz“ pokračoval smutným tónom. „Nepreháňaj“ Alica pootvorila oči a potichu zašepkala.
„ Čo sa stalo? Príšerne ma bolí hlava“ zavrtela sa. „ Lež pokojne.“ odpovedal. „ Niekto sa ťa pokúsil otráviť. Došla si až k mojej pracovni a tu si sa zložila“ pokračoval.
„ Našťastie sme zareagovali včas. Budeš v poriadku“ dokončil potichu. „ No to je dobre“ odpovedala stále ešte omámená Alica.“Nemôžeš niečo urobiť s tou príšernou bolesťou?“ opýtala sa a chytila sa za hlavu. „Nie, tá prejde sama. Zbavili sme tvoje telo jedu a to pomerne rýchlo. Teraz sa už musíš zotaviť sama“ pošepkal. „Nechceš mi povedať čo sa vlastne stalo?“ podozrievavo dvihol obočie. Alica na neho chvíľu hľadela a rozpamätávala sa.
„ Vo Veľkej Sieni ma príšerne bolela hlava, myslela som že je to od únavy“ začala Alica. „ Pila si tam niečo?“ opýtal sa. „ Áno s Minervou McGonnagalovou sme pili punč“ prikývla. „ Niekto ti dal jed zrejme tam“ dodal Snape. „ Ale kto to mohol byť?“ opýtala sa prekvapene. „ To neviem, Woodová, Karkarov, alebo Draco Malfoy“ odpovedal jej potichu. „ Ale podľa môjho názoru to bol Draco. Bola si otrávená Brandburským jedom ktorý som kedysi pripravil pre Luciusa. Ten ho musel dať Dracovi aby ti ho pridal do nápoja. Navyše sme našli Luciusa Malfoya ležať v tvojej izbe“ pokračoval. „ Keď som prišla do izby bol tam, povedal mi niekoľko škodoradostných slov o tom že mi neostáva veľa času a vyslal na mňa aj ohnivú kliadbu“ začala rozprávanie Alica. „ Bola som omámená a príšerne ma bolela hlava“ pokračovala. „ Malfoy na mňa poslal Cruciatus, to som sa ešte stihla brániť“ skončila.
„ To ale nevysvetľuje prečo bol Malfoy v bezvedomí v tvojej izbe. Čo si mu urobila?“ nechápavo sa spýtal. V tej chvíli vtrhol do miestnosti Dumbledore. „ Severus musím s Vami hovoriť“ začal nervózne. Vyšli von z pracovne a chvíľu sa rozprávali. Cez otvorené dvere obaja nechápavo hľadeli na ležiacu Alicu. „ Ďakujem za informáciu pán riaditeľ“ povedal potichu Dumbledorovi keď rozhovor ukončili a vratil sa k Alici. Posadil sa oproti nej a trochu počudvane a šokovane na ňu hľadel. „ Malfoyovi našli v žalúdku špendlíky. Prepichli mu žalúdok a poranili niekoľko ďaľších orgánov. To je tvoja práca ?“ opýtal sa. „ Áno“ odpovedala chladne. „ Ako si to...ako ich tam dala ?“ nechápavo pokrútil hlavou Snape. „ Čierna mágia je úžasná vec“ uškrnula sa. „Sám si mi to kedysi povedal nie?“ pozrela sa na neho. „Áno ale toto je dosť....“ nedokončil a zachmúrene na ňu hľadel. „Kruté?“ opýtala sa. „ Na takých ako on v mojej krajine čakajú aj horšie tresty ako je toto“ pokračovala. „ Ja sa nehrám Severus, nebudem sa nečinne prizerať, keď sa ma už druhýkrát pokúsil zabiť“ vyštekla na neho. „Ako je na tom?“ spýtala sa. „ Zle, je v nemocnici a nevedia či to prežije. Zničilo mu to niekoľko orgánov“ odpovedal Snape. „ Ak prežije, myslím že ti dá pokoj“ pousmial sa.
„ Prečo sa na mňa tak pozeráš?“ opýtala sa ho nechápavo. „ Musím ťa obdivovať. Ty dokážeš mučiť alebo sa aj zbaviť človeka takým spôsobom, že ti nik nemôže dokázať že si vinná. Keby si použila usmrcujúcu alebo mučivú kliadbu, okamžite by ťa poslali do Azkabanu. Takto nikto nemôže dokázať že si to bola ty a v tichosti si sa zbavila nepriateľa“ pokračoval. „ Čim ďalej tým viac ma prekvapuje kam až siaha rozsah tvojej mágie. Toto bol veľmi inšpiratívny a rafinovaný výkon“ dodal pobavene. Opäť si uvedomil že pred ním leží nadmieru mocná čarodejnica. „ Hm, to je môj spôsob“ zasmiala sa. „Takéto tresty sa v mojej krajine používajú pre ľudí ako on. Práve preto tam nemáme toľko zlých čarodejníkov ako tu“ zasmiala sa. „Je neskoro. Vrátiš sa do svojej izby alebo ostaneš tu?“ opýtal sa jej. „ Asi ostanem s tebou, po tom všetkom sa mi tam príliš vracať nechce“ pokrčila pery. Snape jej pomohol vstať a uložil ju do svojej postele. „To je príšerná bolesť, Severus prosím ťa urob s tým niečo“ prosila ho.„Proti bolesti ti nemôžem dať nič. Po tom protijede čo si dostala by ti to len uškodilo“ pokrútil hlavou. Alica na neho smutne pozerala a prekryla si hlavu vankúšom. Vzal svoj prútik a pristúpil k nej. „ Uvediem ťa do umelého spánku. Nebudeš cítiť nič, no budeš spať veľmi dlho“ zašepkal jej.
„ Urobím všetko aby som sa zbavila tej neznesiteľnej bolesti“ ozvala sa. „ Vocare somnus“ pošepkal a z jeho prútika vyletelo slabé svetielko ktoré Alicu okamžite uspalo. V tej chvíli niekto zaklopal na jeho dvere. Snape podišiel k dverám a pootvoril ich. Stála pred nimi Alyn Woodová. Vyšiel z izby a zatvoril za sebou dvere. „ Čo chceš?!“ vyštekol po nej. „ Ani ma nepozveš dnu?“ uškrnula sa. „Nie“ odpovedal odmerane. „ Tak čo chceš?“ opýtal sa znovu. „ Ako si na tom s Alicou? Dúfam že už čoskoro bude mŕtva“ odpovedala chladnokrvne. „ To nie je tvoja vec. Ak si prišla len pre toto tak môžeš odísť“ dodal ľadovo. „ Nie, neprišla som iba pre toto. Premýšľala som, že by sme si mohli zaspomínať“ usmievala sa. „ Na čo?“ podráždene prižmúril oči. „ Na naše spoločné chvíle. A pokiaľ viem boli to veľmi horúce chvíľe“ pošepkala a pritúlila sa k nemu. „ Pamätáš sa na našu spoločnú noc?“ špekala mu do ucha. „ Nie nepamätám“ odpovedal chladne a odstrčil ju od seba. „ Ja ti pomôžem rozpamätať sa“ zvodne zašepkala. „Nechcem si na to pamätať.Dobre vieš že sa to stalo absolútne proti mojej vôli a nesúhlasil som s tým!“ začal zapierať. „ Zvláštne. Keď uvážim aký si bol vášnivý a milý...“ začala. „ Ticho! Tvoje úvahy ma nezaujímajú!“ okríkol ju. „ Ja ti dám niečo čo ťa zaujímať bude“ túlila sa k nemu. „ Prečo to nedáš radšej Lupinovi?“ odmerane sa spýtal nevšímajúc si jej koketné prejavy. „ Pretože mi chýba tvoja vášeň, tvoje mocná náruč, tvoje telo...“prešla mu prstom po perách. „Ona ti to dať nemôže“ uškrnula sa hovoriac o Alici. „ Ja áno“ pokračovala a rukou mu prechádzala po hrudi. „ Obyčajná štetka“pomyslel si a znechutene ohrnul pery. „ Takže?“ spýtala sa.
„ Pochop konečne. To čo som chcel som od teba dostal a viac ma nezaujímaš, tak sa mi strať z očí!“ nebezpečne k nej priblížil tvár. Vedel že toto sú veľmi silné slová ktoré sa jej dotknú. No sú to slová ktoré aj keď nie sú pravdivé zabezpečia mu, že od nej bude mať pokoj.“Týmto slovám neverím“ reagovala Alyn no odtiahla sa od neho. „ Kľudne ver, vráť sa k Lupinovi a mne daj pokoj“ dodal chladne. „ Severus veď nám bolo spolu tak krásne, veľmi dobre viem že aj keď to zakrývaš túžiš po žene“ opäť sa k nemu pritúlila. „ Možno, ale ty to niesi“ odpovedal odmerane. Hrubo ju chytil za vlasy a priblížil sa k nej. „ Ty ma nezaujímaš a ani to čo mi ponúkaš. Takže si to radšej uvedom skôr než s tebou stratím trpezlivosť...“ nahnevane precedil cez zuby a pustil ju. Alyn sa chytila za vlasy kde ju držal. Zúrivo na neho hľadela a bez slova odišla. Vrátil sa nazad do izby.
" Nemáš charakter Alyn..." znechutene sa zatváril. Bezcharakterné ženy, bez určitých mravných pravidiel či noriem sa mu nadmieru hnusili.Premýšľal či urobil dobre keď jej povedal to čo jej povedal. Hoc to tak nikdy necítil musel k nej byť hrubý aby mu dala pokoj. V mysli sa mu vybavila ich spoločná noc. Spomínal na ňu rád. Bola to noc strávená s Alyn ktorú mal rád, nie s Alyn ktorú pozná teraz. Akokoľvek vedel že je chladnokrvná a krutá smrťožrútka cítil k nej obyčajnú vášeň. Nie však nežný cit. Obyčajnú vášeň, divokú a nespútanú bez nehy a súcitu, slúžiacu len na uspokojenie jeho ľudských slabostí. Podišiel k Alici a zadíval sa na ňu. Pri pohľade na ňu cítil však niečo úplne iné. Nežný láskyplný cit, túžbu po nej ktorú však chápal ako nežný akt ktorým by splynul s tou nežnou ženou ku ktorej jeho srdce pohorelo láskou, čo si však on sám nechcel nikdy pripustiť. Díval sa na ňu ako spí. Doprial svojím očiam pohľad na jej krásnú tvár a útle telo ktoré ležalo v jeho posteli. Podišiel k nej a pohladil ju po tvári. Díval sa na ňu ako na objekt svojej nežnosti, ochrany a lásky, pocitov, ktorým nikdy za svoj život nedal priestor. Nevedel si predstaviť že by bol na ňu zlý alebo hrubý,tak ako sa väčšinu času správal k Alyn Woodovej.