27 - 29. kapitola
27. kapitola – Pravá tvár
Na druhý deň študenti Rokfort opustili na príkaz ministerstva. Na hrade ostali iba učitelia a čakali. Nič iné im neostávalo. Nevedeli kedy sa niečo stane, no prijali všetky opatrenia aby sa proti smrťožrútom dokázali brániť. „ Vy by ste tu nemali byť slečna Tomarová“ pokrútil hlavou riaditeľ v spoločnosti Remusa Lupina, Alison Turnerovej, profesorky Hoochovej a profesora Moodyho. „ Myslím že zabúdate na to že toto všetko čo sa tu deje sa týka predovšetkým mňa“ ohradila sa Alica. Už od rána nemala príliš dobrú náladu. Navyše ju Snape nemilosrdne vyhodil zo svojej pracovne a zakázal jej tam prístup. Bez akéhokoľvek vysvetlenia. „ A kde je Severus?“ spýtala sa Alison. „ To neviem dnes ráno ma vyhodil zo svojej pracovne a odvtedy som o ňom nepočula“ pokrútila hlavou Alica nad nepochopiteľným Snapeovým správaním.
Správa sa veľmi zvláštne“ pokračovala. „ Myslíte si že ....“ ozval sa Moody. „ ....že má niečo s tým všetkým čo sa tu deje?“ pokračoval. „ Nie!“ ozval sa Dumbledore ktorý Snapeovi bezpodmienečne veril. „ Severus je na našej strane“ dodal. „ Tak prečo tu teraz nie je s nami?“ spýtal sa Moody. „ Je to smrťožrút, o tom niet najmenších pochýb. Neverím že človek ako on by bol schopný sa zmeniť. Kým som pracoval v Azkabane veľmi dobre som ho spoznal. Sám mi kedysi povedal že svoje ohavné činy nikdy neľutoval“ vysvetľoval Moody. „ Snape nerobí nič len tak bez toho aby z toho nemal úžitok“ pokračoval a pristúpil k Alici. „ Mýlite sa ak si myslíte že ho poznáte“ pozrel sa na ňu. Tá na neho trochu vystrašene hľadela. „ Môže vám nahovoriť čokoľvek. Nedivil by som sa ani tomu, keby Vás presvedčil že sa Pána zla navždy zriekol. Snape je lstivý a rafinovaný. No to najdôležitejšie.... on sa ho nikdy nezriekne...pretože má rád svoju temnotu, má rád čiernu mágiu, je rád keď je mocný a obávaný“ pokračoval Moody rozprávajúc na Alicu. „ Prestaňte s tým!!“ okríkla ho. „ Ja mu verím“ dodala potichu. „ Naozaj? Veríte? Viete o tom že jeho rukou zomrela celá rodina profesorky Greedovej? Alebo Vám to zabudol povedať? Myslím že Snapea vôbec nepoznáte....“dokončil Moody. Alica pozrela na Olympiu Greedovú. Tá na ňu hľadela a smutne prikývla k tomu čo Moody povedal. Alica na ňu šokovane hľadela. Rovnako šokovane na ňu hľadel aj Dumbledore. Ani on to nevedel. Alica okamžite odišla a smerovala do Snapeovej pracovne. Spoza jeho zatvorených dverí začula hlasy. Priložila ucho ku dverám a počúvala. Nepočula všetko, no zistila však že sa v jeho pracovni nachádza Alyn Woodová, Lucius Malfoy, Bellatrix Lestrangeová, Igor Karkarov a ešte jeden mužský hlas ktorý oslovovali Martius. „ Smrťožrúti....to preto ma vyhodil..“ pomyslela si a opäť začala pochybovať o tom na ktorej strane Snape stojí. „ Jeho krv bola predsa červená, nie je možné že je smrťožrút“ premýšľala vystrašene. Spomenula si na Moodyho slová o tom že Snapea vôbec nepozná. „ Bombarda Maxima“ vykríkla a namierila prútik na drevené dvere vedúce do Snapeovej pracovne. Dvere sa rozleteli a Alica do nich vstúpila. „ Takže predsa je to pravda....“ podišla k Snapeovi s nahnevaným a sklamaným výrazom nevšímajúc si ostatných smrťožrútov. „ Ráno som ti snáď niečo povedal“ ozval sa k nej odmerane. „ Aký si len bezočivý...“ podišla k nemu a nenávistne na neho hľadela. Všetko čo k nemu cítila sa zmenilo na nenávisť.
„ Opäť som ti naletela....“ dodala. Snape chvíľu ticho stál a hľadel na ňu. Jeden pohľad venoval aj smrťožrútom ktorí čakali čo urobí. „ Nemôžem za to...že si taká hlúpa ..a naivná“ zlovestne sa uškrnul. „ Hádam si si len nemyslela že som to všetko myslel vážne“ pokračoval pobaveným tónom. „ Teraz už viem že si rovnaký vrah ako títo“ mihla hlavou po smrťožrútoch. Bellatrix na ňu vytiahla prútik. „ Cruciat...“ nedokončila. „ Expelliarmus“ Alica ju predbehla a odzbrojila ju. „ Abominate aconitum!!!“ zreval Snape a namieril svoj prútik na Alicu. Ju okamžite zasiahlo zelené svetlo. Okamžite jej prišlo nevoľno a zožila sa na zem. Prikročil k nej a sklonil sa nad ňu. „ Pravé v tejto chvíli sa tvoje telo plní jedom, takže žiadne hlúposti lebo budem nútený skoncovať s tebou predčasne“ dodal. „ S ňou to vybavím“ mihol hlavou na smrťožrútov aby odišli. Tí sa v zápätí rozplynuli na čierny dym. Alica ležala na zemi no cítila len slabú bolesť a mravenčenie. Cítila ako jej tŕpli ruky aj nohy. Hýbala sa a snažila sa postaviť a vzoprieť sa mu. Akokoľvek Snape povedal že v jej tele je jed, necítila nič iba veľmi slabú bolesť a mravenčenie v končatinách. Postavila sa a namierila na neho prútik. „ Raz ťa zabijem...za všetky tvoje ohavné činy...“ mierila na neho prútikom a z očí sa jej vydrali slzy. „ To som už počul, no zatiaľ sú to iba prázdne slová“ pobavene sa zasmial. „ Si ten najhorší človek akého som kedy videla“ precedila cez zuby nahnevane. „ Nie, ja poznám aj horších. Budeš mať tu česť ich spoznať“ reagoval odmerane a aj on na ňu mieril prútikom. Po chvíli však zložil prútik a položil ho na stôl vedľa seba. „ No tak .... zabi ma ....dávam ti jednu šancu aby si to skúsila....“ dopovedal a pristúpil k nej bez prútika. Alica na neho prútikom mierila no nedokázala zo seba vydať ani hlásku. Nedokázala ho zabiť. „ No tak vidíš....nesľubuj to čo nemôžeš splniť“ ozval sa po chvíli. „ Na toto si ty slabá....takže to radšej nechaj na mňa“ uškrnul sa pobavene nad tým že ho nedokázala zabiť. Jej nevoľnosť sa v tej chvíli okamžite stratila a cítila sa opäť dobre čo ju trochu prekvapilo. „ Teraz môžeš ísť“ pokračoval a dvere jeho pracovne sa otvorili. „ No pre tvoje dobro ti neradím aby si sa zverovala Dumbledoreovi alebo ostatným učiteľom tejto školy“ pridal vyhrážku. „ Dám ti čas na to, aby si si pred smrťou užila posledné hodiny života“ pristúpil k nej a dodal potichu.
„ A teraz sa mi strať z očí skôr ako si to rozmyslím“ dodal takmer nepočuteľne. Alica na neho nenávistne pozrela a okamžite odišla z jeho pracovne. „ Zabijem ťa Snape...prisahám že ťa zabijem“ povedala nahnevane a vymýšľala plán ako sa mu postaviť. Im všetkým. Cítila sa veľmi slabá. Nevedela či má o tomto povedať Dumbledoreovi. Bála sa Snapeových vyhrážok. Vkročila do jeho izby a vzala si všetky svoje veci. Odniesla ich do svojej starej izby na treťom poschodí. Snape sa medzitým posadil do kresla a smutne pozeral do prázdna. „ Toto mi asi nikdy neodpustíš....“ pokrútil hlavou. „ Bohužiaľ nemám inú možnosť ako ťa pred týmto všetkým ochrániť....“ sklonil hlavu a bolestivo zavrel oči. „ Tvoj život je to najdôležitejšie. Zaplatím za neho akúkoľvek cenu....hoc ma budeš navždy nenávidieť....ale aspoň budeš žiť...“ „ Dnes v noci sa to všetko skončí....“ pomyslel si a premýšľal o tom ako ju bude musieť priviesť pred Voldemorta. Alica vkročila do svojej izby a položila na posteľ všetky svoje veci. Na prázdnom stole videla ležať jej amulet s dvojkrížom ktorý nosila na krku a ktorý jej pred časom ukradla Alyn Woodová. Mlčky k nemu pristúpila a vzala ho do ruky. Len čo to urobila, amulet sa rozsvietil a biele svetlo ju do neho vtiahlo. Okamžite zmizla a amulet ostal ležať na zemi.
Do polnoci chýbala iba hodina keď Snape vkročil do svojej izby a videl že Alicine veci tam nie sú. „ Uteká?“ pomyslel si a zachmúrene hľadel na prázdny šatník. Vyšiel z pracovne a poobzeral sa po chodbách. Vybral Pobertov plán Rokfortského hradu a pozemkov. Videl v ňom že sa na hrade nachádzajú všetci učitelia okrem Alyn Woodovej. Taktiež si všimol že sa na Rokforte nenachádza ani Alica. „ Kam išla?“ premýšľal. Blížil sa k jej starej izbe na treťom poschodí. Vošiel do pootvorených dverí a videl na zemi ležať Alicin amulet. Zamračil sa a podišiel k nemu. Vzal ho do rúk. Amulet zasvietil bielym svetlom a do jeho mysle sa okamžite dostala myšlienka. Videl v nej Alicu ako amulet vzala do rúk a okamžite zmizla. Následne na to ju videl ako sa objavila na starom cintoríne vedľa Šikmej uličky. „ Je to prenášadlo“ ozval sa jej hlas v jeho hlave. „ Nielen vaše duše ale i zmysly dokážu vnímať....nechaj svoje ruky vnímať čo očami nevidno....“ ozval sa v jeho hlave hlas, myšlienka ktorú si prednedávnom prečítal na dorozumievacom pergamene Alicinho rodu. Videl ju ako stojí na tmavom cintoríne obklopená osobami v čiernych plášťoch. Jedna z nich si sňala kapucu a odhalila bledú plešatú hlavu bez črtov tváre. Snapeova spomienka skončila a amulet prestal svietiť. „ Nechaj svoje ruky vnímať čo očami nevidno“ zopakoval a držal v rukách amulet. Okamžite pochopil slová na pergamene ktoré mu hovorili že len čo vezme do rúk tú vec, Alicin amulet ktorý Alyn začarovala aby bol prenášadlom, že okamžite uvidí myšlienku o tom čo sa s Alicou stalo a kde sa nachádza. Okamžite sa rozbehol ku dverám aby sa vydal na cintorín. „ Čo ak je to nejaký trik. Toto určite urobila Alyn, čo ak chce aby som to videl....“ premýšľal a chvíľu nevedel čo má robiť,čomu má veriť. Nemal však čas príliš premýšľať a okamžite sa vybral na cintorín. Vedel že s Alicou sú tam aj smrťožrúti a aj Voldemort. Na nič nečakal a pomocou transformačného prášku sa vybral na rozsiahly cintorín.
28. kapitola - Mágia najvyššej
zručnosti
Alica stála na cintoríne a okolo nej stalo šesť osôb v čiernych hábitoch. Každá z nich si sňala kapucu z hlavy. Medzi nimi sa nachádzal Lucius Malfoy, Alyn Woodová, Bellatrix Lestrangeová, Igor Karkarov, Narcissa Malfoyová a ešte jeden muž ktorého nepoznala. „ Dnes sa tvoj život skončí“ podišiel k nej Malfoy a vysmieval sa jej. „ Dnes je ten deň kedy pre nás prestaneš byť prekážkou“ nasledovala ho Alyn Woodová a nadradene na ňu hľadela. V čiernom plášti vyzerala desivo. „ Ako veľmi rád by som ťa zabil....“ povedal jej potichu Malfoy. „ No nebudem to ja kto to urobí.... takú radosť nášmu Pánovi nikdy neodopriem“ dodal. V tej chvíli sa z oblaku čierneho dymu zniesla na zem ďalšia postava. Sňala si kapucu z hlavy. Alica pred sebou videla chudú postavu bledého monštra oblečenú do čierneho plášťa. Takmer biela pokožka rúk a hlavy budila dojem že tento tvor je už dávno mŕtvy. Bezvlasé monštrum k nej prikročilo a skúmavo na ňu hľadelo priesvitne modrými očami. Tvár ktorá nemala žiadne črty ani žiaden nos sa odrazu zmenila a objavil sa na nej zlovestný úsmev plný malých ostrých zubov. „ Ty si posledná“ podišiel k nej Voldemort. „ Posledná, čo mi mohla vzdorovať. Tvoji rodičia boli odvážni to áno, no ani im sa nepodarilo zničiť ma“ ušŕňalo sa monštrum. V tej chvíli medzi smrťožrútov dorazil Snape. „ Už sme na teba čakali“ zasmiala sa Bellatrix.
„ Zradca.....“ pristúpil k nemu Voldemort. „ Máš to čo mi patrí....“vyštekol. „ Elixír nesmrteľnosti neexistuje..nikdy ani neexistoval“ pristúpil k nemu Snape s chladom v tvári ako keby sa ani nerozprával s Pánom zla. „ Veľká škoda že práve ty si ma zradil Snape“ pokrútil hlavou Voldemort. Alica na to celé hľadela trochu nechápavo. Nechápala prečo Voldemort hovorí že ho Snape zradil keď ešte pred chvíľou ho sama videla so smrťožrútmi ako sa postavil proti nej. „ Ja viem o tvojej impozantnej duševnej vlastnosti...to je dôvod prečo ťa nezabijem hneď teraz“ uškŕňal sa Voldemort. Snape iba stál a s kamenným výrazom na neho hľadel. „ Najprv zabijem ju. Ty budeš mať tú česť sledovať to. Alebo to chceš urobiť sám ?? Čo? Dúfam že si si ju užil do sýtosti ...“ bavil sa Voldemort a namieril prútik na Alicu. V tej chvíli sa v nej nakopil hnev voči všetkým smrťožrútom aj voči Voldemortovi. Jej oči sa okamžite začali sfarbovať do červena a jej postavu obkolesili ohnivé plamene. Plné pery sa okamžite skrivili do nahnevaného výrazu. „ Uvidíme či budeš mať moc zničiť ma....“ prehovorila na Voldemorta a vytiahla na neho prútik. „ Ako sa opovažuješ ty....“ z radu smrťožrútov vystúpil Lucius Malfoy a pribehol k nej aby na ňu vyslal aspoň mučivú kliadbu za to že si dovolila takto sa rozprávať s Temným pánom. Alica na neho pozrela červenými očami a v tej chvíli ho neviditeľné sily prinútili kľaknuť si pred ňou na zem. „ S kým myslíš že sa rozprávaš....“ dodala zlovestne a jej hlas sa menil z tenkého až na úplne hrubý. Útlu postavu úplne obkolesili plamene a zem okolo nej popukala. „ Ty ma nezabiješ...ty na to nemáš...“ uškrnula sa zlovestne. Malfoy sa pokúšal mieriť na ňu prútikom no neviditeľné sily ho neustále držali na zemi. „ Ja som moc ktorá ti velí..... ja som moc ktorú budeš rešpektovať..“ vztiahla k nemu ruku. „ Nikdy“ vykríkol Malfoy stále sa snažiac mieriť na ňu prútikom alebo sa aspoň postaviť. „ Nie?“ dvihla obočie. Opäť k nemu vztiahla ruku, dotkla sa jeho čela a Malfoy okamžite padol mŕtvy na zem. Po chvíli jeho telo vzplanulo a zhorelo na prach. Celé toto hrôzostrašné divadlo sledovali smrťožrúti a rovnako tak aj Severus Snape. „ Pôsobivé“ uškrnul sa Voldemort. „ Mňa tými tvojimi smiešnymi trikmi nedojmeš, aj keď to bolo naozaj pôsobivé“ ušŕňal sa a hľadel na popol ktorý z Luciusa Malfoya ostal. Pristúpil k nej a zem okolo nich sa začala triasť. Stromy, hlina a kamene v okolí sa poprepadávali do obrovských prasklín v zemi. Okolo postavy Voldemorta sa vynorili čierne plamene ktoré mu rovnako ako Alici dodávali neľudský až démonický výraz. „Škoda že stojíš na tej zlej strane. Veľká škoda...“ pokrútil hlavou. Alica stála bez pohnutia. Jej postavu stále obkolesovali horúce plamene. Bez mihnutia oka hľadela na Voldemorta a šepkala akúsi latinskú kliadbu. V tej chvíli sa zem predelila na dve časti a z jej útrob sa vynorili ďaľšie horúce plamene. Zdvihol sa prudký vietor ktorý lámal konáre zbytku stromov ktoré na holej zemi ešte ostali. Nebo sa sfarbilo do červena a z jeho útrob začal pršať krvavý dážď. „ Zem...“ zavrela oči. „ Tie tvoje triky na mňa neplatia!“ zasyčal Voldemort. Okolie okolo nich sa stávalo čoraz viac neznesiteľným, čoraz viac desivým. Smrťožrúti sa okamžite stratili pod náporom čierneho dymu keď sa pod nimi zem prepadla. Rovnako tak sa zem prepadávala aj všade inde. Výnimkou bolo miesto kde stal Snape a pozoroval celé toto desivé divadlo.
„ Vzduch...“ vyriekla druhé slovo. Voldemort si všimol že smrťožrúti sa stratili. „ Odporní zradcovia!“ zanadával. V tej chvíli sa okolo nich strhol obrovský vietor. „ Oheň....“ pokračovala a nespúšťala z Voldemorta oči. „ Avada Kedavra“ zasyčal Voldemort a vyslal na ňu usmrcujúcu kliadbu. Tú však odrazila letmým pohybom svojho prútika. Z útrob zničenej a popraskanej zeme šľahali obrovské plamene ktoré sa blížili aj k Voldemortovi. „ Voda....“ dokončila a krvavý dážď ktorý na nich pršal sa zosilnil natoľko že zaplavoval mŕtvu a popraskú zem, vnáral sa do obrovských prasklín. Snape sa zadíval na dážď ktorý na neho pršal a mal pocit že na neho naozaj prší krv.
„ Toto je krv ktorá ostala na tvojích rukách...krv všetkých ktorým si ublížil...“ vyslovila túto vetu a po okolí sa okamžite začalo pohybovať nespočetné množstvo duchov čarodejníkov ktorých kedysi Voldemort zabil. Snape sa okamžite rútil k Alici aby ju odtial dostal preč. Aby ju dostal preč od Voldemorta. „ Ustúp....ty vrah!“ vyštekla a svoj prútik namierila na Snapea. Mávla prútikom a zem medzi ňou a ním sa predelila na polovicu a vytvorila hlbokú priepasť. V tej chvíli sa z oblohy zjavilo temno- červené svetlo. Natiahla ruky k nebu a celé jej telo pohltila akási červená sila. Zdvihla hlavu a prúd červeného svetla z nej vystrelil a poslal Voldemorta k zemi. Jeho chudá postava ostala ležať. V tej chvíli sa všetko desivé divadlo skončilo. Chvíľu hľadela na postavu Voldemorta ktorá bezvládne ležala na zemi. „ Je koniec“ ozval sa potichu Snape. „ Bude vtedy keď to poviem ja“ podišla k nemu s démonickým výrazom ktorý ho desil. V tej chvíli sa na cintoríne opäť objavil Igor Karkarov a z diaľky ich sledoval.
„ Takže ....ty si si naozaj myslel..... že ma môžeš len tak zabiť?“ spýtala sa hľadiac na neho červenými očami. Jej démonická a krutá tvár sa u nej v tej chvíli naplno prejavila. „ Ovládaj sa..nedovoľ aby ťa tvoja moc pohltila“ ozval sa Snape sledujúc ako ju jej vlastná temná mágia ovláda. „ Prečo by som mala počúvať tvoje slová?“ podišla k nemu s nadradeným úsmevom. „ Slová vraha.... vraha detí....rodín...nevinných ľudí...“ pokračovala. „ Koniec tvojho biedneho života prinesie pokoj všetkým ktorým si ublížil...“ dodala a namierila na neho prútik. „ Tvoja krv nie je krv vznešeného...je skazená...hnilobná....“ pokračovala. Snape si všimol že Voldemort žije. Bledé monštrum sa postavilo a okamžite na Alicu namierilo prútik. „ Avada Kedavra“ zasyčalo a Alicu zasiahlo zelené svetlo z jeho prútika. Snape na neho v tej chvíli namieril svoj prútik. „ Avada Kedavra!“ vykríkol a zasiahol smrtiacou kliadbou Voldemorta. Postava Temného Pána padla bezvládne na zem a nad ním sa zvýjal symbol smrti. Rovnaký aký sa zvýjal aj nad bezvládnym telom Alice. Snape k nej podišiel a kľakol si k jej telu.
„ Odpusť mi...že som nedokázal ochrániť tvoj život....“ vyriekol. V tej chvíli sa na cintoríne objavil Dumbledore spolu s Alastorom Moodym. Snape prikročil ku Karkarovovi s výrazom vraha. „Neďaleko máte tri mrtvoly“ prehodil ľadovo. Cítil však nesmierny žiaľ ktorý ho napĺňal zlosťou k smrťožrútom aj ku Karkarovovi. Chvíľu váhal či by nezabil aj jeho. Alicina smrť ho zasiahla. Nedokázal zachrániť jej život. Nedostal sa na cintorín včas ani vtedy keď zabil troch smrťožrútov ktorí ho na rozsiahlom cintoríne zdržali kým sa k nej dostal. Karkarov nič nepovedal a odišiel pod náporom čierneho dymu. Snape smutne hľadel na bezvládne Alicine telo pri ktorom sa skláňal Dumbledore. Bolestivo zatvoril oči z ktorých sa vykotúľalo niekoľko sĺz.
„ Severus! Ona žije!!!!“ vykríkol Dumbledore. Snape na neho nechápavo hľadel. „ To nie je možné“ dodal a okamžite podišiel k Alicinmu telu. Sklonil sa nad ňou a videl ako dýcha. „ To predsa nie je možné...Voldemort ju zasiahol smrtiacou kliadbou. Bola mŕtva ! Sám som to videl...“ pokrútil hlavou Snape a šokovane hľadel na Alicu a následne na to na Dumbledorea. Spolu podišli k telu Voldemorta a ich prekvapenie bolo o to väčšie keď zistili že ani on nie je mŕtvy. Šokovane hľadeli na jeho telo ktoré sa im v tej chvíli pred očami rozplynulo na hmlu. „ Ako je možné že obaja prežili usmrcujúcu kliadbu?“ spýtal sa Snape. Vrátili sa nazad k Alicinmi telu. „ Slečna Tomarová?“ snažil sa ju prebrať Dumbledore. Bez výsledku. Alica síce dýchala no nereagovala.
29.kapitola - Život sa
neskončí...
Prešlo niekoľko týždňov a po udalostiach ktoré sa stali neďaleko Rokfortu, aj napriek nesúhlasu Dumbledorea a ostatných učiteľov ministerstvo rozhodlo že po tom všetkom čo sa v jeho okolí udialo, jeho prostredie viac nie je bezpečné a bude najlepšie ho zatvoriť. Táto správa šokovala študentov ktorí sa museli účastniť štúdia na iných čarodejníckych školách, rovnako tak aj všetkých Rokfortských učiteľov ktorí prišli o prácu. Výnimkou nebol ani Severus Snape ktorého však viac zaujímal zdravotný stav Alice ktorá ležala v nemocnici ako jeho práca alebo to že Rokfort zatvorili.
„Stále sa nič nezmenilo? spýtal sa Snape a vošiel do nemocničnej izby v nemocnici Vertia Blacka- slávneho čarodejníckeho lekára a objaviteľa ozdravovacieho kúzla.
„ Nie“ pokrútil hlavou Dumbledore. „ Už to trvá niekoľko týždňov, nič sa nemení“ pokračoval Snape a sledoval Alicu ležiacu na posteli. Odkedy ju zasiahla smrtiaca kliadba bola v takomto stave. Dýchala, žila no nereagovala, nikdy neotvorila oči.
„ Musíme byť trpezliví Severus“ chlácholil ho Dumbledore. Videl že Snape je z toho všetkého nadmieru nešťastný a že z nemocnice za posledných pár dní ani neodišiel aby sa poriadne vyspal. „ Máme veľa problémov. Množstvo učiteľov prišlo o prácu. Včetne Vás. Ministerstvo prešetruje záhadnú smrť Voldemorta a aj stav slečny Tomarovej„vysvetlil Dumbledore. “ Voldemort nie je mŕtvy“ poopravil ho Snape. „ Či je alebo nie, musíme čeliť tejto situácii“ dodal Dumbledore a odišiel. Snape si sadol na Alicinu posteľ. „ Ilya mala pravdu....“ premýšľal o veštbe ktorú počul od Alicinej bývalej pestúnky, jasnovidky Ilye. „ V tu noc som vzal tri životy aby som ťa chránil......“premýšľal ďalej. Chytil ju za ruku. „ Mala pravdu... v tej chvíli keď som ťa videl padnúť na zem.... cítil som že zomieram...“ premýšľal akoby jej to všetko chcel v myšlienkach povedať. „ V tú noc vo mne čosi zomrelo....no sám neviem čo to bolo...“ pokrútil hlavou. „ Neviem....či si v tú noc zomrela...“ pokračoval. „ Ale neviem si pripustiť že ťa už nikdy neuvidím....“ dokončil smutne. Na jej nočnom stolíku ležal pergamen s oznamom ktorý tam priniesol Dumbledore o výpovedi pre Snapea. Na čistej strane pergamenu sa zjavila veta. „ Odpusť mi že po zbytok tejto cesty už nemôžem kráčať s tebou...“ prečítal. V tej chvíli sa jeho srdce aj to čo ostalo z jeho duše naplnili obrovským žiaľom. Vedel že je to Alica. „ Si mŕtva?“ spýtal sa nahlas smerom k jej telu a pozrel na pergamen. „ Nie, ale neviem ako sa mám odtiaľto dostať“ prečítal vetu ktorú mu napísala. „ Musíš sa o to pokúsiť....nenechávaj ma tu opäť samého...“ prihovoril sa k nej myšlienkou. „ Tentokrát bohužiaľ naozaj neviem ako ti pomôcť, musíš sa o to pokúsiť sama“ pokrútil hlavou. „ Ja na teba počkám.....“ dokončil. Vstal a odišiel z izby. Vrátil sa do Rokfortu aby si vzal svoje veci a aby mohol naďalej pokračovať vo svojom prázdnom a čiernom živote, ktorý ako neprestával dúfať bude pokračovať aj s Alicinou prítomnosťou.