23 - 24. kapitola
23. kapitola- Temné sily
Na druhý deň ráno nastal pre študentov Rokfortu opäť jeden z likvidačných dní. Po tom čo bol Snape opäť normálny hneď na prvej hodine elixírov uplatnil svoj talent pri šikanovaní študentov a Pottera, Weasleyho, Longbottoma, Grangerovú a Wilsonovú nechal po škole. „ Prídete po obede k ohrade z hypogryfmi“ vysvetlil. Aby toho nebolo málo niekoľkých ďalších študentov nazval nie príliš prívetivými osloveniami a následne na to im odobral množstvo bodov za ich ignoráciu voči jeho osobe. Podával sa obed keď sa Alica pozrela do Veľkej Siene na Dumbledorea ako študentom rozdával nové bezpečnostné pokyny. Po šiestej hodine večer sa študenti mohli zdržovať len vo svojich klubovniach alebo izbách, nikto sa po Rokforte nesmel pohybovať sám. Dumbledore študentov dôrazne upozornil aby mali vždy otvorené oči a všetko podozrivé mu hneď hlásili. Nemohol dopustiť aby niektorý zo smrťožrútov niekomu na Rokforte ublížil. Taktiež zrušil niekoľko zápasov v metlobale. Len čo skončil svoj prejav presunul sa k profesorovi Lupinovi aby ho oboznámil s tým ako má pozmeniť svoje učebné osnovy hodín obrany proti čiernej mágii tak aby sa študenti naučili čo najefektívnejšie brániť.
„ Pán riaditeľ mali by sme to asi prebrať aj s profesorom Snapeom“ ozval sa Lupin. „ Máte pravdu“ prikývol riaditeľ. „ Nikde ho tu nevidím“ pokrútil hlavou. „ Alica...! „ zvolal Lupin. „ Alica môžeš prísť sem?“ zvolal znovu. Alica k nim pribehla. „ Deje sa niečo?“ spýtala sa. „ Nevieš kde je Severus?“ spýtal sa Lupin. „ No hovoril o nejakom treste pre študentov....myslím že asi bude u seba“ odpovedala. „ Môžete ho zavolať sem prosím?“ spýtal sa Dumbledore. „ Iste už idem“ usmiala sa a smerovala za Snapeom. Otvorila dvere jeho pracovne a videla ho ako si kontroluje všetky svoje knihy v knižnici. „ Ahoj“ pozdravila. Snape sa otočil a bez slova na ňu hľadel. „ Potrebuješ niečo?“ spýtal sa potichu. „ Áno hľadá ťa Dumbledore, je hore vo Veľkej Sieni máš za ním prísť“ začala. „ Nevieš čo chce?“ spýtal sa. Alica len pokrútila hlavou. „ Severus čo keby si ma pre dnešok otočil na juh? Blíži sa búrka a mňa z toho začína bolieť hlava“ ozvala sa socha diviaka týčiaca sa v rohu jeho pracovne. Snape ju ignoroval a ďalej pokračoval vo svojej práci. Alica na ňu prekvapene hľadela. „ Ehm, tá socha rozpráva?“ spýtala sa.
„ Niekedy celý deň nezavrie ústa“ odpovedal pokojne Snape. „ No teda, to je drzosť“ ozvala sa socha. „ Musím sa nejako zabaviť pretože ty si vtipný asi ako Škótsky zelený škriatok, ten tiež celý deň nič nepovie“ dokončila socha rozpravajúca hrubým no evidentne ženským hlasom. „ Ja tu nie som od toho aby som ťa bavil!“ vykríkol po nej a nahnevane k nej pristúpil pripravený pohádať sa s ňou. „ Severus......Severus!“ okríkla ho Alica. „ Čo je!“ okríkol ju nazad. „ Volá ťa Dumbledore takže sa prestaň hádať s tým diviakom a choď do Veľkej Siene“ odpovedala pokojnejšie. „ Že diviakom, taká opovážlivosť, ja mám väčšiu cenu ako vy dvaja dohromady“ nedala sa socha. „ Prepáčte, toto je súkromný rozhovor, čo keby ste sa do toho nestarali?“ ozvala sa Alica smerom k nej. „ Ááá iste chcete byť sami čo? Ja som to vedela, ha ha ha Snape a Tomarová, Snape a Tomarová , Snape a Tom....“ socha svoj škodoradostný výstup nedokončila. Snape mávol prútikom a zakryl ju čiernou handrou. „ Hmmm toto som mal urobiť už dávno“ skonštatoval. „ Choď do Veľkej Siene“ zopakovala Alica. „ Ja som ťa počul“ odpovedal a mieril za Dumbledoreom.
„Chceli ste so mnou hovoriť pán riaditeľ?“ spýtal sa len čo dorazil za Dumbledoreom do Veľkej Siene. „ Áno, Severus“ začal riaditeľ. „ S profesorom Lupinom sme sa zhodli že by bolo dobré trochu pozmeniť hodiny obrany proti čiernej mágii a zamerať sa na praktickú výučbu študentov. Potrebujeme aby sa čo najviac z nich vedelo adekvátne brániť v prípade incidentu. Týka sa to najmä študentov piatych, šiestych a siedmych ročníkov“ dokončil riaditeľ. „ Už som s tým začal pán riaditeľ. Uvedomujem si vážnosť toho čomu musíme čeliť, preto som tomu prispôsobil aj svoju výučbu. Zaviedol som pre študentov praktické cvičenia imitujúce nebezpečné situácie, ale za to či sa to študenti naučia už nezodpovedám“ dokončil chladne Snape.
„ Profesori!“ pribehla k nim madam Pomfreyová. „ Pán riaditeľ, profesor Kratiknot bol napadnutý! Je na ošetrovni!“ vysvetlila situáciu Pomfreyová. „ Mali by ste sa na neho ísť pozrieť“ dodala. Dumbledore, Lupin aj Snape smerovali do ošetrovne. Pri vchode do Veľkej Siene stála Alica a rozprávala sa zo študentmi. Snape ju bez reči chytil za hábit a ťahal ju za sebou do ošetrovne. „ Čo robíš?? Pusti ma a kam to ideme?“ podráždene sa spýtala keď ju ťahal do ošetrovne. „ Kratiknota niekto napadol“ odpovedal potichu. „ Čože? Kto?“ nechápavo pokrútila hlavou. „ To nevieme“ odpovedal. Prišli do ošetrovne a videli na posteli ležať malú asi 80 centimetrovú postavu profesora Kratiknota. Bol dezorientovaný a ledva sa hýbal. Dumbledore sa k nemu sklonil. „ Pán profesor videli ste útočníka?“ spýtal sa. „ Nevidel som ho pán riaditeľ. Išiel som práve do Veľkej Siene keď ma odrazu niekto zozadu napadol a očaroval. Videl som iba postavu v čiernom plášti, stihol som sa brániť a potom si už nič nepamätám“ pokrútil hlavou dezorientovaný a doráňaný Kratiknot. Evidentne na neho útočník použil kliadbu Cruciatus, obľúbenú medzi smrťožrútmi. „ Myslím že sa blíži to o čom ste hovorili slečna Tomarová“ pokrútil hlavou Dumbledore. „ Zašlo to príliš ďaleko Albus“ ozvala sa Minerva McGonnagalová. „ Máte šťastie že Vás nezabil“ pokračovala McGonnagalová smerom ku Kratiknotovi. „ Pán riaditeľ“ ozval sa Snape. „ Myslím že ten kto na neho zaútočil ho nechcel zabiť, iba zneškodniť aby nebol schopný spolu s ostatnými učiteľmi chrániť Rokfort, čo ako jasne vidíte sa mu aj podarilo“ dodal Snape hľadiac na dezorientovaného a slabého Kratiknota. „Myslím že podobné útoky sa budú ešte opakovať. Smrťožrúti chcú mať čo najmenej prekážok keď sem prídu, preto by sme mali byť pripravení na to že ohrození sú učitelia ktorí spomedzi všetkých ostatných najlepšie ovládajú blokovacie a obranné kúzla, rovnako ako profesor Kratiknot“ pokračoval potichu a pobavene sa zahľadel na Lockharda ktorý nič také nevie. „Ako to môžete vedieť profesor?“ uštipačne sa spýtal Lockhard. „ No možno preto.....“začal nebezpečne Snape „ ...že som k nim dlhý čas patril...a celkom dobre ich poznám“ dokončil. „ Vy sa s vaším impozantným umením nemáte čoho obávať“ dodal uštipačne smerom na Lockharda .„ Ale kto to mohol urobiť? Rokfort je predsa bezpečný“ ozval sa Dumbledore. „ Nemyslím, aj tu sa pohybuje množstvo nedôveryhodných ľudí pane“ reagoval. „ Kto z učiteľov myslíte že je v ohrození?“ spýtal sa Dumbledore zatiaľ čo sa v ošetrovni zhromaždili všetci učitelia Rokfortu s výnimkou Alyn Woodovej. To že tam nebola si Snape veľmi dobre všimol.
„ V prvom rade vy pane, profesorka McGonnagalová, Lupin, Moody, profesorka Turnerová, profesorka Hoochová a profesor Bells, v neposlednom rade ja a Alica Tomarová“ dokončil Snape. „ Žiadam Vás, kolegovia, aby ste boli opatrní a dávali si dobrý pozor. Musíme byť opatrní. Nesmieme dopustiť aby sa niečo také opakovalo“ vyhlásil Dumbledore. Snape sa bez slova otočil a odišiel. Kývol hlavou na Alicu a vyšli von z ošetrovne. „ O čom si to tu hovoril? Akých ľudí? Myslíš že na neho zaútočil nejaký učiteľ? Alebo snáď študent?“ pokrútila hlavou. „ Nikto ťa nenapadá?“ dvihol obočie Snape. „ Myslíš Woodovú?“ spýtala sa. „Možno si si to nevšimla ale medzi učiteľmi nebola. Je to smrťožrútka, má veľmi dobrú pozíciu môže smrťožrútom povedať čo sa tu deje a rovnako tak má prístup ku všetkému a všetkým na Rokforte.Nepochybujem o tom že polomŕtvy Kratiknot je jej práca. Kratiknot povedal že sa bránil, takže ju zasiahol aj on a ona sa teraz zrejme niekde dáva do
„ Prečo to nepovieš Dumbledoreovi?“ spýtala sa Alica. „ Pretože mi nebude veriť. Po útoku na teba ju ministerstvo vyhlásilo za nevinnú. Oni nemajú dôvod o nej pochybovať“ dodal potichu. „ Woodová zrejme pripravuje čo najvhodnejšie prostredie pre ich príchod“ pokračoval. „ V nebezpečenstve si hlavne ty, takže sa odomňa príliš nevzďaľuj“ otočil hlavou k Alici. „ Dokážem sa o seba postarať“ odvrkla. „ To áno, ale kým budem pri tebe neodváži sa ublížiť ti. To platí aj o ostatných smrťožrútoch“ prehovoril takmer nepočuteľne. „ Prečo si to myslíš? Myslíš že sa ťa boja ?“ úsmevne sa spýtala. „ Skôr by som povedal že ja pre nich predstavujem obrovskú prekážku na ceste k tebe“ dokončil. „ A čo by sa stalo keby prišli a ty by si tu bol?“ uškrnula sa. „ To ťa nemusí zaujímať. Musím ťa mať na očiach, to je všetko čo od teba chcem“ dodal odmerane. Alica sa chvíľu zahľadela. Videla v diaľke domáceho škriatka ako sa k ním náhli. „ Frollo, čo tu robíš?“ spýtala sa keď zistila že ten domáci škriatok patrí jej. „ Slečna Tomarová si musí dať veľký pozor, nesmie viac byť sama“ začal škriatok. „ Čo? O čom to hovoríš?“ nechápavo pokrútila hlavou. „ Frollo videl profesorku Woodovú ako niečo hľadá vo vašej izbe“ pokračoval škriatok. Alica na neho šokovane hľadela. Všetci traja sa urýchlene presunuli do Alicinej izby. Skontrolovala všetky svoje veci či jej niečo nezmizlo. „ Nič nezobrala?“ opýtala sa Alica. „ Nie, ale niečo hľadala a niečo nakreslila pod vašu posteľ“ dodal škriatok. Snape pristúpil k posteli a odtiahol ju. Na zemi videl nakreslené znamenie. „ Čo to je?“ spýtala sa Alica. Takýto znak nepoznala. „ To je znamenie smrti a zla- Ferrugienus Prodigium“ odpovedal potichu Snape. „ Na čo to slúži?“ spýtala sa. „Označuje človeka ktorý má zomrieť. Láka pomocníkov temného pána aby prišli a aby ťa zabili. Nočné tvory, vlkodlaky, upíri, prízraky, duchovia, nemŕtvi. Ak by si si do tej postele večer ľahla. Ráno by si sa už nemusela zobudiť“ dodal. „ Aha“ odpovedala skleslo Alica. Snape si všimol na chodbe Alyn ako ich z diaľky pozoruje. Vybehol z izby a urobil k nej niekoľko rýchlych krokov. Len čo ho Alyn zbadala dala sa na útek pred ním. Snape sa zastavil a nahnevane prižmúril oči sledujúc ako pred ním zbabelo utiekla. Vrátil sa do izby. „ Kam si išiel?“ spýtala sa Alica. „ To nič“ odpovedal chladne. „ Zbaľ si svoje veci. Tu v žiadnom prípade neostaneš“ rozkázal. „Ale kam pôjdem?“ spýtala sa. „ Do mojej izby aby som ťa mal na očiach“ dodal ľadovo. „ Ehm dobre, môžem ho zobrať zo sebou?“ spýtala sa a hodila pohľadom po sivom domácom škriatkovi. „ Nehovorila si že máš škriatka“ozval sa Snape. „ Mám ho už dlho, no akosi na to nebol čas ani situácia“ usmiala sa. „ Vezmi ho zo sebou“ odpovedal. „ Oooo ďakujem môj pane, Frollo teraz môže slúžiť dvom vznešeným čarodejníkom“ škriatok sa usmial a objal Snapeovu nohu. Ten na neho len vražedne hľadel. „ Frollo správaj sa slušne!“ okríkla ho Alica. Zbalila si svoje veci a nechala ich v Snapeovej izbe. Obaja prehľadali jeho izbu aj jeho pracovňu v domnení že aj tam nájdu čosi podozrivé. Akokoľvek si Snape svoju izbu i pracovnu vždy zamyká kúzlom a heslom ktoré vie len on, nič nenechali na náhodu. Po pol hodine hľadania však nenašli nič podozrivé. Snape sa pohodlne posadil do kresla vo svojej izbe. Alica pochodovala po miestnosti a premýšľala. Bola nervózna a zjavne ju vystrašilo to znamenie pod jej posteľou. Keby to škriatok nevidel, zajtra ráno by už nemusela existovať. Do mysle a sa jej tisli príšerné predstavy ktorých sa bála. „ Si v poriadku?“ spýtal sa Snape a prerušil tak ticho. „ Áno“ odpovedala rázne a pokračovala v pochodovaní naprieč miestnosťou. „ No asi veľmi nie“ postavil sa z kresla. „ Hovorím že je mi dobre!“ okríkla ho nervózne. „ Veď vidím že sa bojíš“ pristúpil k nej a pokojne sa ozval. „ Predomnou sa pretvarovať nemusíš“ pokračoval. „ Niekedy si myslím že by som proste mala niekam utiecť a....“ nedokončila. „ To by asi veľmi nepomohlo“ prerušil ju. „ Nemusíš sa báť, veď som tu. Akokoľvek v dnešnej dobe nie je bezpečné mať priezvisko Tomarová“ prehodil. „ Áno ešte že si tu“ dopovedala a smutne na neho hľadela. „ Kým som tu, nikto z nich ti neublíži ver mi“ pozrel do jej tváre s absolútne pokojným výrazom. Bol si úplne istý tým čo jej hovoril. Alica sa na neho mlčky dívala. Verila mu, aj ona mala vždy pocit že ostatní smrťožrúti sa ho boja. Po tom čo si vypočula jeho rozhovor s Igorom Karkarovom sa v tom utvrdila. Nevedela však príčinu toho prečo sa ho boja, akokoľvek ju to veľmi zaujímalo, Snape jej odmietal o tom čokoľvek povedať. „ Kam ideš?“ spýtala sa Alica. „ Do pracovne“ odpovedal stroho a vyšiel von z izby . Alica ho nasledovala. „ Vieš čo je toto?“ spýtal sa a držal v ruke poloprázdnu fľašku s ružovou tekutinou. „ Odkiaľ to máš?“ spýtala sa prekvapene. Dobre vedela čo to je. „ Úplne nečakane a absolútne náhodne sa to dostalo ku mne pri hodine elixírov“ ironicky odpovedal. „ Kde si to našiel?“ spýtala sa. „ Longbottom to zabudol v lavici“ odpovedal. „ Predpokladám že je to opäť tvoja práca však áno?“ pokračoval. „ Áno presne tak, musela som mu nejak pomôcť, ten chudák sa ťa bojí“ odpovedala Alica. „ To je jeho problém“ odpovedal rázne Snape. „ Elixír učenia....mýliš sa ak si myslíš že týmto mu pomôžeš“ dopovedal potichu a kráčal ku dverám. „ Musím ísť za Lupinom, ostaň tu hneď sa vrátim“ dopovedal a zatvoril za sebou dvere. „ Bože, robí taký cirkus pre jeden elixír“ pokrútila hlavou. Pocítila ako prudko ju opäť zabolela hlava. Skrčila sa a chytila sa za čelo. „ Neujdeš mi....“ ozval sa v jej hlave syčivý mužský hlas. „ Nikto ti nepomôže....“ pokračoval syčivý hlas. Čupela na zemi a držala sa za čelo. Hlavou sa jej prehnala neznesiteľná bolesť. Bolo jej jasné že je to Voldemort ktorý sa opäť snaží vstúpiť do jej mysle. V tej chvíli sa ozvalo klopanie na dvere ktoré sa následne otvorili. „ Si v poriadku? „ v dverách stál Harry Potter. „ Áno nič mi nie je“ Alica sa opäť postavila . Jej bolesť slabla. „ Čo tu robíš?“ spýtala sa Harryho. „ Snape ma nechal po škole“ odpovedal nahnevane Harry.
„ Aha a čo si urobil?“ usmiala sa. „ To neviem, on si vždy niečo nájde“ dodal znechutene Harry. „ Idete neskoro Potter!“ ozval sa za jeho chrbtom prísny Snapeov hlas. Harry sa k nemu otočil „ Už ste mi predviedli že písané pokyny nedodržiavate, a ako sa zdá hovorené tiež nie. Už zasa musím žasnúť nad vašou úchvatnou schopnosťou porozumieť hovoreným pokynom ktoré vám zadám“ pokračoval ironicky. „ Prepáčte pane, mal som veľa úloh z elixírov“ ohradil sa provokatívne Harry. „ To si zistím zajtra ako ste ich zvládli“ zlovestne sa uškrnul Snape. „ Dovnútra“ zavelil a drgol Harryho ďalej aby mohol zavrieť dvere miestnosti. Snape mu hodil starú handru a mihol hlavou ku špinavým skleneným bankám na elixíry v jednej z políc. „ Pôjdem si ľahnúť“ podišla k nemu Alica. „Prídem ťa skontrolovať“ odpovedal. Alica vyšla z pracovne a smerovala do jeho izby. Prepadala ju obrovská únava. Oblečená v hábite si ľahla na posteľ a okamžite zaspala. Po chvíli ju Snape naozaj prišiel skontrolovať. Sám sa divil ako rýchlo zaspala a že spala oblečená v hábite. Opatrne ju prikryl a odišiel nazad do pracovne. V nej strávil dve hodiny opravovaním prác študentov pred polročným hodnotením a šikanovaním Harryho Pottera. Keď skončil zamkol svoju pracovňu a vrátil sa do svojej izby. Zaujal ho pohľad ako spala. Bola bledá, spotená a niekoľkokrát sebou aj mykla. Zdalo sa mu že sa jej sníva niečo zlé. „ Nie prosím..“ ozval sa jej tichý hlas. „ Ešte nie...ešte teraz nie...“ šepkala zo spánku. „ Nechoď ku mne.....“ pokračoval jej tichý hlas. Snape k nej podišiel a chcel ju zobudiť. „ Alica“ zašepkal. „ Alica!“ zvýšil hlas a zatriasol ňou. V tej chvíli sa prebudila a spotená a bledá na neho vystrašene hľadela. „ Si v poriadku?“ spýtal sa. Alica sa posadila na posteli. „ On sa snaží dostať do mojej mysle. Nechcem mu to dovoliť....nechcem....robím pre to všetko možné“ ozvala sa prestrašene.“ Upokoj sa, bol to len sen“ dodal potichu. „ To nebol sen, nie je to prvýkrát čo sa o to pokúsil“ opravila ho Alica. „ Vkladá mi do mysle príšerné myšlienky“ pokračovala. „ Nesmieš ho pustiť do svojej mysle“ posadil sa na posteľ vedľa nej. „ Zdá sa že sa s tebou pokúša spojiť, a myslím že by nebolo múdre neprerušiť toto spojenie“ pokračoval potichu.
„ Neviem ako to mam urobiť“ pokrútila hlavou. „ Môžem sa dostať do tvojej mysle a prerušiť ho“ pokračoval Snape. „ A to ako?“ udivene sa spýtala. „ Môžem sa tam dostať a zabrániť mu aby ti čítal myšlienky alebo ti do mysle vkladal čo sám chce“ vysvetlil Snape. „ Tak dobre“ prikývla. Snape vybral svoj prútik. „ Vyprázdni svoju myseľ a nechaj odísť všetky emócie“ ozval sa potichu. „Lectomens“ namieril na ňu prútik a zreteľne slovo vyslovil. V tej chvíli sa dostal do jej mysle. Prechádzal dlhou chodbou lemovanou jej spomienkami. Odrazu sa však chodba uzavrela a on sa opäť ocitol vo svojej izbe mieriac prútikom na Alicu. „ Ty ma nepočúvaš...“ pokrútil hlavou.
„ Ak ti mám pomôcť musíš ma tam pustiť. Nemysli na to, čo sa práve chystám urobiť, nemysli na to, že uvidím tvoje spomienky, pretože inak ti nebudem vedieť pomôcť“ poučil ju. „ Prepáč“ odvetila Alica. „ Priprav sa“ dodal Snape a opäť na ňu namieril prútik. „ Lectomens“ opäť to slovo zreteľne vyslovil a opäť sa dostal do chodby lemovanej jej spomienkami. Pristúpil k jednej zo spomienok a nahliadol do nej. Videl Alicu ako malé dievčatko ako sa rozpráva so svojím otcom. „ Ty si veľmi výnimočné dievča, preto ťa musím chrániť“ ozval sa hlas jej otca. „ Zlí ľudia sem neprídu však ocko?“ spýtal sa detský hlas. „ Nie, určite nie. Zlí ľudia sú len tam vonku, sem neprídu, neboj sa maličká“ ozval sa opäť hrubý hlas jej otca. Po chvíli sa spomienka rozplynula a nahradila ju iná. Naskytol sa mu pohľad na Alicu pracujúcu v dome v tej chvíli keď sa tam ubytoval Snape. „ To je ale divný chlap“ znel jej hlas. „ Máte manželku Severus?“ pokračoval jej hlas z ich spoločného rozhovoru v dome. „ Na tej žene mi nezáleží“ ozval sa jeho hlas a on uvidel sám seba ako jej vtedy hovoril o Alyn.
„ Povedal som Vám že Vás budem chrániť, a na tom sa nič nezmenilo“ pokračoval jeho hlas a videl sám seba ako sa pri nej skláňal v ošetrovni v Rokforte. „ Cítim tvoju lásku“ ozval sa. Videl sám seba ako ju prvýkrát objal ako sa jej dotkol.“ Severus je smrťožrút, stále je smrťožrút“ ozval sa uplakaný hlas a naskytol sa mu pohľad na Alicu ako plače na svojej posteli vtedy keď si myslela že je stále verný Pánovi zla.
„Nikdy by som ti neublížil.....“ pokračoval jeho hlas. „ Nechce mi povedať nič o svojej minulosti....“ ozvala sa jedna z Aliciných obáv. „ Musím odísť, nemôžem riskovať jeho život....“ ozvala sa ďalšia. Videl ju ako odchádza z Rokfortu, ako mu v jeho pracovni necháva dopis v ktorom sa s ním rozlúčila keď odišla.
„ Nemáš na výber Alica, musíš sa to naučiť“ zbadal jej myšlienku z doby keď sa vo svojej krajine učila čiernej mágii. Videl ju ako sa zhovára so starým mužom.
„ Nájdem si ťa, v ten deň keď sa to stane zomrieš“ odrazu videl myšlienku ktorú jej do mysle vtisol Voldemort. „...už ti neostáva veľa času ....„ pokračovala ďalšia doprevádzaná desivým pohľadom do tváre pána zla. „ Čo tu robíš ty zradca“ Snape odrazu začul Voldemortov hlas. Aj on bol v tej chvíli v jej mysli.
„ Nechaj ju“ ozval sa Snapeov hlas. V jej mysli sa objavila postava Snapea stojaca oproti postave Voldemorta. „ Ako hlboko si klesol“ znechutene prižmúrilo oči bledé monštrum bez vlasov a bez akýchkoľvek črtov tváre. „ Hlbšie ako ty nie. Je to naozaj odvážne že si trúfaš iba na nejakú ženu“ ozval sa uštipačný Snapeov hlas. „ Prosím už dosť“ ozvala sa vystrašene Alica. „ My dvaja sa ešte stretneme Snape“ zasyčal Voldemort. „ A vtedy mi odovzdáš to čo mi patrí“ pokračoval syčivo. „ Tebe to nepatrí“ ozval sa nebezpečne Snape. „ V ten deň sa skončí tvoja bezvýznamná existencia...“ pokračoval chladný Snapeov hlas. „ Už nechcem...“ ozval sa opäť Alicin hlas. V jej mysli sa stretli oni obaja a ju to neznesiteľne bolelo.“ Ty ma nezastavíš“ zasmialo sa bledé monštrum. „ Neopováž sa to urobiť znovu!“ Snape skríkol a vyslal na Temného pána kliadbu pred ktorou sa Voldemort rozplynul na dym. Bol preč. „ To stačí!“ vykríkla Alica.V tej chvíli sa Snape z Alicinej mysle opäť vrátil do svojej izby. Unavene si ľahla na posteľ a utrela si spotené čelo. Nečakala že sa do jej mysle dostanú obaja a že sa tam stretnú. „ Už je dobre . Je preč“ ozval sa Snape. „ Príšerne ma bolí hlava“ chytila sa za čelo. V tej chvíli si všimol že sa jej z nosa pustila krv. „ Ide ti krv“ dopovedal a podal jej vreckovku. „ Preboha ale ako to...“ nedokončila. „Len pokojne, to sa pri silnom vypätí v mysli občas stáva“ upokojil ju. „ Toto vypi bude ti lepšie“ podal jej fľaštičku so zlatistou tekutinou. Celý jej obsah vypila. „ Je tu horúco“ posadila sa. „ No to asi preto že si vliezla do postele v hábite“ uškrnul sa. Usmiala sa a začala si hábit rozopínať. Chvíľu na ňu pobavene hľadel ako sa vyzlieka. „ Neprekážam ti tu?“spýtal sa uštipačne. „ Nie“ uškrnula sa a začala sa zbavovať aj tých najposlednejších kúskov oblečenia. Snape sa k nej okamžite rozpačito otočil chrbtom. „ Pokojne sa prezleč, ešte musím niečo zariadiť, hneď sa vrátim“ dodal nervózne a odišiel z miestnosti. Po pár minútach sa vrátil. „ Nepôjdeš si ľahnúť?“ spýtala sa. „ Nie, nie som unavený“ odpovedal nervózne.
„ Ty pokojne spi“ dodal. Po tom čo sa stalo Kratiknotovi nemohol spať. Počkal kým zaspala Alica a pokojne sa posadil do kresla vo svojej izbe. O jednej ráno však už aj jeho zmáhala únava a napokon v kresle zaspal.
24.kapitola - Nové udalosti
Začínalo svitať keď sa dvere do izby otvorili a pár staro vyzerajúcich rúk ním zatriasol. „ Vstávajte Severus“ ozval sa Dumbledoreov hlas. Snape otvoril oči a podráždene sa díval. Neznášal keď ho niekto takto budil. „ Je zle Severus, ďalší útok, mali by ste sa na to prísť pozrieť“ pokračoval Dumbledore. „ Hneď prídem“ unavene zo seba vydal Snape. Vstal z kresla a podišiel k posteli aby zobudil Alicu. „ Vstávaj“ pošúchal ju po líci. „ Čo je...prečo ma budíš....“ zamrmlala. „ Vstávaj, niekto bol napadnutý, mali by sme tam ísť“ pokračoval. „ Choď tam sám“ mrmlala a prikryla sa až po nos. „ Nie samú ťa tu nenechám, takže vstaň ak nechceš aby som ťa zobudil tak ako naposledy“ dodal a spomenul si ako ju zobudil keď sa jej nechcelo vstávať ešte keď boli v dome jeho rodičov. Odkryl ju. „ Zasa sem prinesieš nejaku mäsožravú burinu aby ma zožrala?“ spýtala sa a nazad sa prikryla.
„ Možno“ odpovedal a opäť ju odkryl. Alica sa zamrvila a opäť sa zakryla. Snape sa zachmúril a na ňu namieril prútik. „ Dimitto“ ozval sa a posteľ sa okamžite zatriasla a vyhodila Alicu na zem. „ Ty ma nenecháš ani poriadne vyspať“ zamrmlala podráždene a obliekala si biely župan. „ Presne tak“ dodal ľadovo Snape ktorý spal oblečený vo svojom hábite. „ Prečo vstávate tak zavčasu“ ozval sa podráždene starý plešatý muž z obrazu na stene a unavene si zívol. „ Človek tu pri Vás dvoch nemá ani chvíľu pokoja“ dodal. „ Mlčte!“ okríkol ho Snape. „ Neviem prečo ste ma zavesili práve sem. Aký to má zmysel, no povedzte profesor Snape, aký to má vlastne zmysel že som zavesený tu, keď tu nemám ani chvíľu pokoja“ pokračoval muž v obraze. „ Keď sa vrátim zavesím Vás do pracovne“ odpovedal ľadovo Snape. „ Nie preboha len do pracovne nie, toto mi nerobte, nedávajte ma k tomu prekliatému urečnenému diviakovi prosím, už budem ticho ale do pracovne nie“ dokončil preľaknuto muž v obraze. Snape po ňom hodil iba jeden zachmúrený pohľad. Len čo si Alica obliekla župan obaja sa pobrali do ošetrovne. Hneď ako tam vkročili videli väčšinu učiteľov ako stoja okolo jednej z postelí. Podišli k nej. „ To je Alison“ šokovane sa ozvala Alica. Jej ako všetkým ostatným sa naskytol pohľad na Alison Turnerovú ležiacu bez pohnutia na posteli. Bola bledá a pokrytá súvislou vrstvou ľadovej vrstvy. Nehýbala sa. „ Niekto ju zmrazil?“ spýtala sa Snapea. „ Vyzerá to že áno, no skôr mi pripadá ako keby.....“ nedokončil a o niečom premýšľal. „ Ako keby čo?“ spýtala sa. Rovnako spýtavo na neho hľadel aj Dumbledore. „ ...ako keby ju napadol dementor“ dokončil a sledoval zdesený výraz v jej tvári. „ To nie je možné Severus“ pokrútil hlavou Dumbledore. „ Dementori predsa strážia Rokfort a jeho pozemky“ oponoval Snape. „ Áno ale do hradu by nikdy nevošli“ reagoval Dumbledore. „ Vošli by do hradu ak by ich k tomu niekto prinútil, a vy si môžete skúsiť tipnúť kto to bol“ dokončil Snape. „ Severus, dementori sú tu aby chránili hrad pred smrťožrútmi, vy si myslíte že ich niektorý z nich očaroval aby zaútočili na slečnu Turnerovú?“ spýtal sa Dumbledore. Celú ich debatu sledovali ostatní učitelia.
„Možno má pravdu“ ozval sa Lupin. „ Nie je tajomstvom že Temnému pánovi a jeho spoločníkom slúžia aj dementori“ dodal.“ Veď ani nevieme či ju naozaj napadol dementor“ ozvala sa madam Pomfreyová. „ Vieme jej pomôcť?“ spýtal sa Dumbledore. „ Neviem ako by sme jej pomohli pán riaditeľ, možno zahrievacie kúzlo by ju dalo do poriadku“ pokračovala madam Pomfreyová. „ To určite nie, pokiaľ ju nechceme zabiť“ pokrútil hlavou Snape. „ Ak ju napadol dementor, môžeme len dúfať v to, že v nej kúsok z jej duše ostal“ pokračoval. Alica sledovala bledú a studenú Alison, jej desivý výraz v tvári. Z tohto pohľadu ju až zatriaslo. Nehýbala sa, bola ako ľadová socha, ako keby z nej niekto vysal všetok jej život. „ Budeme to musieť nahlásiť na ministerstve, uvidíme ako zareagujú. Obávam sa že ak to neprestane budeme musieť školu na istý čas zatvoriť“ sklonil hlavu Dumbledore. „ Zatiaľ sa to pokúsime pred študentmi utajiť. Nemôžeme dopustiť aby na škole vznikla panika“ pokračoval. „ Pán riaditeľ nemyslíte že by bolo dobré poslať študentov domov? Nemyslím že toto je pre nich bezpečné prostredie“ ozval sa Snape. „ Neviem Severus, uvidíme čo povie ministerstvo“ reagoval Dumbledore. „ Dnes bude pokračovať výučba podľa bezpečnostných pokynov ktoré sme pre niekoľkými dňami zaviedli“ pokračoval riaditeľ. „ Slečna Tomarová, vy nesmiete ostať sama“ otočil hlavu k Alici. „ Môžem ti robiť spoločnosť ak chceš, dnes mám len jednu hodinu“ ozval sa Lupin. Snape na neho podráždene pozrel. Nemohol však povedať nič, pretože mal toho dnes príšerne veľa a nemohol sa jej venovať. Dumbledore učiteľov poučil o ďalších bezpečnostných pokynoch ktoré majú vysvetliť aj študentom a potom sa každý z nich odobral do svojej izby. „ Chceš ostať s vlkodlakom?“ odmerane sa spýtal Snape nazývajúc tak Remusa Lupina. „ No nie je to zlý nápad, Remus je v obrane proti čiernej mágii skúsený, ak by sa niečo stalo vedel by mi pomôcť“ pokrčila plecami Alica. „ To iste“ znechutene odvetil Snape. „ Si si istá že s ním chceš ostať? Nevadia ti jeho mierne vyšinuté vlkodlačie prejavy?“ spýtal sa ľadovo. „ Pozri keď ti to vadí že mi bude robiť spoločnosť povedz to rovno“ vyhŕkla. „ Áno vadí mi to. No bohužiaľ s tým nemôžem nič robiť. Iba ak by si sa rozohdla prísť na všetky moje hodiny“ pokračoval Snape. „ Ďakujem, to ako ma naposledy naháňal kotlík s elixírom oživenia mi stačilo“ odvrkla Alica. „ Ako chceš“ odmerane reagoval. Akokoľvek mu nebolo po vôli že Alica ostane s Lupinom nemal na výber a aj keď to nerád priznával Lupina vždy uznával pre jeho znalosti v obrane proti čiernej mágii. Alica sa vrátila do izby aby sa prezliekla Snape sa pripravoval na svoju prvú hodinu elixírov zo siedmakmi. „ A kde budete?“ prerušil ticho ktoré medzi nimi zavládlo. „ Neviem iba niekde tu naokolo“ odpovedala Alica. „ Ak chceš môžete ostať v mojej pracovni“ dodal chladne. „ Severus ...“ podišla k nemu. „ Prečo sa hneváš? Veď Lupin je fajn chlap“ chytila ho za ruku. „ Nehnevám sa“ odvrkol, a otočil sa aby si pripravil svoje poznámky. „ Ale áno hneváš sa“ zasmiala sa. Snape bez pohnutia stál na jednom mieste a nič nehovoril. „ Na tom nie je vôbec nič smiešne“ ozval sa po chvíli a otočil sa k nej. “ A nedá sa to nejako zariadiť aby si bol so mnou ty?“ usmiala sa. „ Nie“ pokrútil hlavou. V tej chvíli sa vo dverách izby objavil škriatok. „ Prišiel balíček pre slečnu Tomarovú, sova ju nechala v jej izbe preto ho Frollo priniesol sem“ začal škriatok. „ Ďakujem“ poďakovala sa a udivene si vzala balíček. „ Čo to je?“ spýtal sa Snape. Bez slova balíček otvorila. Naskytol sa jej pohľad na malú skrinku. Otvorila ju a videla ako sa v jej vnútri miešajú rôzne farebné plochy a spájajú sa v slabom víre. „ Čo to je?“ pozrela na Snapea. „ To je mysľomisa“ vysvetlil a zahľadel sa na predmet.
„ Ale táto je začarovaná tak, aby spomienky ktoré do nej uložíš nevidel nikto iný len ty“ vysvetlil. „ Mám si do nej dať spomienky?“ spýtala sa. „ Áno“ odpovedal. „ Kto ti to poslal?“. Alica vzala priložený list a otvorila ho. Zistila že nie je napísaný v angličtine.
Dúfam že ti to pomôže uchovať si tvoje najvzácnejšie spomienky. Prajem krásne narodeniny.
Alica chvíľu ostala nehybne stáť. „ Tak kto ti to poslal?“ spýtal sa znovu. „ Ilya“ usmiala sa Alica a spomenula si ako sa o ňu Ilya vždy starala kým bola malá. „Úplne som na to zabudla“ zasmiala sa. „ Na čo?“ nechápal. „ Dnes mám dvadsaťštyri rokov“ usmiala sa. „ Máš narodeniny?“ pristúpil k nej. Veselo prikývla. „ Hmm, no to si mi mala povedať skôr“ odpovedal. „To je v poriadku, sama som na to zabudla“ zasmiala sa. „ Niečo vymyslím, teraz už musím ísť“dodal a vzal svoje poznámky. „ Dávaj si pozor“dodal medzi dverami. Otočil sa a odišiel na hodinu so siedmakmi. Alica strávila dopoludnie s Lupinom v Snapeovej pracovni. „ Vieš že som niekedy chcel učiť elixíry?“ ozval sa Lupin keď sa rozhliadal po nespočetnom množstve elixírov uložených v policiach. „ Naozaj? Prečo ich teda neučíš, pokiaľ viem Severus by radšej učil obranu proti čiernej mágii“ usmiala sa Alica. „ No v elixíroch nie som tak dobrý ako on, preto sa radšej venujem obrane proti čiernej mágii“ zasmial sa Lupin. „ Ako je na tom Alison?“ spýtala sa Alica. „ Stále rovnako“ smutne pokrútil hlavou. „ Nepreberá sa, je stále v rovnakom stave v akom sme ju našli, naozaj neviem ako by sme jej mohli pomôcť“ pokračoval. „ Blíži sa to Remus“ sklonila hlavu. „ Cítim ho stále silnejšie, ako sa ku mne blíži, cítim jeho nenávisť ako zapĺňa moju myseľ a zbavuje ma všetkých mojích krásnych spomienok“ zavrela oči. Opäť ju rozbolela hlava. „ Nedovoľ mu aby ťa ovládal“ prikročil k nej Lupin. Alica mala zavreté oči a prudko sa chytila za hlavu. Ľahla si na gauč v pracovni a dívala sa do stropu. Jej oči sa sfarbili takmer na priesvitnú modrú farbu. „ Alica,.....“ preľaknuto na ňu hľadel Lupin. „ Alica!“ potriasol ňou. „ Cítim ako vo mne žije...... berie si ma..berie si môj život.....hovorím mu že s ním nechcem ísť....ale on ma nepočúva...“vyriekla. Lupin videl že upadla do podivného stavu kedy nevnímala nič naokolo a bolo mu jasné že to má opäť na svedomí Voldemort. Na nič nečakal a okamžite išiel pre Snapea. O pár minút sa obaja vrátili do pracovne. „ Čo sa jej stalo?“ zlostne sa spýtal Snape a pristúpil k Alici ležiacej na gauči. „ Neviem odrazu si tam ľahla a hovorila čudné veci, ako keby to ani nebola ona. Myslím že v tom má prsty Voldemort“ pokrútil hlavou Lupin. Alica sa stále neprítomne dívala do stropu s takmer priesvitnými očami.
„Počuješ ma?“ spýtal sa Snape. „ Keď ste pri mne tak odchádza“ dodala a priesvitnými očami na neho pozerala. Udivilo ho že mu odrazu vyká.„ Volá ma k sebe....“ usmiala sa akoby hovorila o niečom príjemnom. „ Ale nevie ako ma zničiť... ten temný muž mu v tom bráni“ slastne zatvorila oči. „ Ten mocný muž....“ usmiala sa a v tvári mala neprítomný výraz. Obaja na ňu iba preľaknuto hľadeli. Mala zavreté oči no už nepovedala nič. „Alica?“ zašepkal Lupin. Otvorila svoje už opäť modré oči a porozhliadla sa po miestnosti. Videla Snapea a Lupina ako na ňu zdesene hľadia.
„ Prečo sa na mňa tak pozeráte?“ zachmúrila sa. „ Nepamätáš si nič z toho čo sa práve stalo?“ dvihol obočie Snape. „ Nepamätám si veľa vecí“ pokrútila hlavou. „ Ďalej už to nesmie zájsť“ dodala a postavila sa. „ On si berie všetky moje pekné spomienky“ smutne na nich hľadela. „ Hlavne sa upokoj“ Snape k nej pristúpil. „ To bude v poriadku“ chlácholil ju. Lupin videl že je v miestnosti navyše preto radšej odišiel. „ On to robí pretože sa ho bojíš, nesmieš sa ho báť. Veď on sa ti predsa rovnať nemôže, tak prečo sa ho bojíš?“ zašepkal jej. Odrazu sa otvorili dvere a do miestnosti prikráčalo čudesné stvorenie. Malo hlavu orla, telo leva a veľké krídla. Tvor bol asi meter vysoký a meter a pol dlhý. Stál na štyroch levích končatinách a mával krídlami. Na bielej orlej hlave svietili dve hnedé oči. „ Čo to je?“ začudovane sa na to dívala Alica. „ Môj darček pre teba“ vysvetlil Snape. „ Aha, no to je od teba veľmi milé“ usmiala sa na neho. „ Má to aj meno?“ pobavene sa spýtala. Pri pohľade na tvora sa jej okamžite zlepšila nálada. „ To je gryf“ odpovedal a priblížil sa k tvorovi. „ Je to stvorenie s orliou hlavou, krídlami a telom leva. Rovnako tak nesie aj vlastnosti týchto zvierat. Je to symbol ochrany a znovuzrodenia, znázorňuje božskú moc a krásu. Jeho vtáčia časť znázorňuje božskú podobu a jeho levia časť podobu ľudskú. Je uznávaný pre svoju múdrosť a ostražitosť. Kedysi sa vyskytoval v rodinách mocných čarodejníkov“ začal vysvetľovať. „ Aj vo vašej rodine ste ho mali“ dodal. „ Je to verné a chrabré stvorenie, chráni svojho pána v každej situácii a navyše ti každý pohľad na neho zlepšuje náladu a zaháňa zlé myšlienky. Ak budeš niekedy smutná, vezme si tvoj smútok a vymaže z tvojho života všetko zlé“dokončil Snape. „ To naozaj???Je veľmi milý“ usmiala sa podišla k tvorovi. Pohladila ho po hlave. Stvorenie sa k nej pritúlilo a priateľsky vrtelo levím chvostom. „ Myslím že ťa bude mať rád“pousmial sa Snape.“ Ďakujem Severus, je to od teba naozaj veľmi pekné“ podišla k nemu a objala ho. „ No musím ťa upozorniť že jeho rev spôsobuje postupné ohluchnutie“ zašepkal jej keď ho obíjmala.
„ Preto ho nezabudni pravidelne kŕmiť“ pobavene dodal. „ No to hádam zvládnem“ zasmiala sa. V prítomnosti Gryfa sa Alici naozaj zlepšila nálada. Odrazu nemyslela na nič čo ju väčšinu času ťažilo. V tej chvíli do pracovne vletel Lupin. „ Alison sa prebrala otvorila oči a.....“ Lupin nedokončil. Šokovane hľadel na stvorenie uprostred miestnosti. „ To je Gryf? Komu patrí?“ usmial sa. „ Alici“ odpovedal Snape. „ To je úžasné“ dodal Lupin a pristúpil k tvorovi. „ Gryf je veľmi vzácny, je veľmi málo ľudí ktorí ho majú. Ja sám som ho ešte nikdy predtým naživo nevidel“ pokračoval Lupin a zo záujmom hľadel na tvora. „ Navyše je to veľmi mocný tvor, predpokladám že profesor Snape ti už povedal o jeho neoceniteľných vlastnostiach“ dodal. „ No áno niečo mi už povedal „ usmiala sa Alica. „ Mala by si si ho strážiť, Gryf nie je tvor ktorého len tak niekde zoženieš“ dokončil Lupin. „ Načo si prišiel?“ prerušil ho ľadovo Snape. „ Alison sa má lepšie“ usmial sa Lupin. Aj jemu sa pri pohľade na Gryfa nálada zlepšila. „ Prebrala sa, a komunikuje, myslím že bude v poriadku“ dodal s úsmevom. „ Pôjdeme sa na ňu pozrieť?“ Alica spýtavo sa pozrela na Snapea. Ten iba pokrčil plecami že mu je to jedno.
„ Môžem ho tu nechať?“ hodila pohľadom na tvora ktorý sa uložil pri krbe. „ Iste“ dodal Snape a odišli do ošetrovne za Alison. „ Alison ako sa cítite?“ usmiala sa Alica a podišla k jej posteli. „ Veľmi dobre ďakujem ale som ešte trochu slabá“ usmiala sa. „ Viete kto Vám to urobil?“ spýtal sa Snape. „ Čože? Vy snáď žartujete“ zasmiala sa Alison. „ Nemusíte sa báť nikto na mňa nezaútočil“ dodala pobavene. Snape, Lupin aj Alica na seba začudovane pozreli. „ A čo sa Vám teda stalo?“ spýtal sa Lupin. „ Skúšala som chladivý elixír, no na môj organizmus to zabralo akosi inač ako malo a celú ma to na istý čas zmrazilo“ dodala pobavene. Snape na ňu udivene hľadel a rovnako udivene sa pozrel aj na Lupina ktorý jeho pohľad opätoval rovnako udivenou tvárou. „ Zle ste ho pripravili?“ spýtala sa Alica. „ Nemyslím“ zasmiala sa Alison. Alica počudovane pozrela na Snapea z Lupinom ako si vymieňajú rozpačité pohľady. „ Čo sa deje?“ spýtala sa. „ Myslím že toto je osobná vec slečny Turnerovej a nemali by sme sa do toho miešať“ ozval sa trochu udivene Snape. „ Súhlasím“ prikývol Lupin. Alica na nich nechápavo hľadela. „ Ja Vám to vysvetlím“ zasmiala sa Alison. „ Profesori už zdá sa vedia čo sa stalo“ pozrela na Lupina a Snapea. „ Ten elixír na mňa pôsobil takto pretože moje telo prechádza zmenami“ blažene sa usmievala Alison. „ Akými zmenami?“ pokrútila hlavou Alica. „ Čakám dieťatko“ veselo odpovedala. Snape z Lupinom na seba opäť rozpačito pozreli. „ Naozaj? No.... no tak to je skvelé to Vám gratulujem“ usmiala sa Alica hoc bola trochu v šoku. „ Je to určite oveľa lepšie ako keby Vás mal niekto napadnúť ako sme si mysleli“ zasmiala sa. „ Necháme Vás oddýchnuť si“ dokončila a všetci traja odišli. „ Som rád že sa to vysvetlilo“ pobavene sa zasmial Lupin. „ No takéto bizardné vysvetlenie som teda nečakal“ pokračoval pobavene. Rovnako pobavene sa tvárila aj Alica. Jediný Snape vyzeral že ho to vôbec nezaujíma.
„ Kto myslíš že je otec?“ Alica pobavene šťuchla do Snapea keď videla jeho otrávený výraz.
„ Prečo by ma to malo zaujímať?“ spýtal sa odmerane. „ Len tak, možno je to niekto zo školy. Ha! Čo ak je to Lockhard?“ zasmiala sa a pridal sa k nej aj Remus Lupin.
„ Možno. No nerozumiem tomu prečo do toho pcháte nos. Myslím že je to jej osobná záležitosť. Mňa nejaká tehotná učiteľka vôbec nezaujíma“ dokončil odmerane a smeroval do pracovne. Lupin sa s nimi medzitým rozlúčil a odišiel do svojej izby.
„ S tebou nie je žiadna sranda“ zasmiala sa Alica. „ Som rád že sa smeješ, i keď táto jej situácia nie je príliš na smiech“ reagoval. „ Ale čoby nie, dieťaťko je predsa požehnaním. Ty nechceš mať deti?“ pobavene sa ho spýtala. „ Myslím že na takéto otázky odpovedať nebudem“ dodal podráždene a otvoril dvere svojej pracovne. Videl Gryfa ako pokojne odpočíva pri krbe. „ Mám ešte jednu hodinu na ktorú sa musím pripraviť“ pokračoval. V tej chvíli na dvere jeho pracovne niekto zaklopal. „ Ďalej“ ozval sa nevrlo. Dvere sa otvorili a stála v nich študentka Melanie Wilsonová.
„ Wilsonová čo tu zasa chcete!“ okríkol ju. „ No viete pán profesor, skúšala som účinky elixíru zväčšenia tak ako ste mi kázali a ...“ nedokončila. Snape na ňu podráždene pozrel. „...a neviem čo mám robiť s týmto“ dokončila a do miestnosti vletel motýľ obrovských rozmerov priviazaný na tenkom povraze ktorý držala. „ Oh môj bože“ Alica vystrašene cúvla a skryla sa za Snapea. „ To ste na neho vyliali celý kotlík?“ spýtal sa Snape pri pohľade na vyše jeden a pol metrového farebného a zjavne dobre vykrmeného motýľa ktorý mu ťažkopádne poletoval po pracovni. „ Ja vlastne ani neviem ako sa to stalo....“ pokrútila hlavou. Motýľ sa posadil na jednu z políc ktorá sa pod jeho váhou rozpadla a všetky knihy ktoré na nej ležali pobadali na zem. „ Wilsonová!!! Kontrolujte si to lebo Vám ho zabavím!“ zvreskol po nej Snape pri pohľade na svoje knihy popadané na zemi.“ Áno pane“ sklonila hlavu a pritiahla motýľa k sebe. „ Vráťte sa do učebne, uvidím čo sa dá robiť“ prikázal . Študentka bez slova odišla a ťahala za sebou prerasteného motýľa na povraze. Snape sa pobavene pozrel na Alicu ako sa za ním skrýva. „ Už môžeš vyliezť“ uškrnul a sa otočil sa k nej. „ Nevedel som že sa bojíš motýľov“ dodal pobavene. „ Toto že bol motýľ? Veď tá vec by ma zadusila jedným mávnutím krídla“ odvkrla. „ Zbav sa toho čo najskôr“ pokračovala. Snape sa pobavene úškŕňal a bral si svoje poznámky. „ Prídeš so mnou na hodinu“ ozval sa . „ To má byť rozkaz?“ pobavene sa zasmiala. „ Presne tak“ dodal vážne. „ Nejaké námietky?“ pokračoval a otočil sa k nej s kamenným výrazom. „ Nie, ale keď tam bude tá vec, môžeš si byť istý že tam dlho nebudem“ odpovedala s vážnou tvárou. „ Niečo s tým urobíme“ dodal takmer nepočuteľne. Alica si zvykla na to, že Snape k nej väčšinu času rozprával neuveriteľne potichu a z ľadovým pokojom ktorý mu bol odjakživa vlastný. Pobrali sa na hodinu elixírov. Večer sa Alica chystala na večeru. Snape večerať nechcel a tak ostal vo svojej pracovni. Smerovala prázdnou chodbou. Už meškala, väčšina ľudí už sedela vo Veľkej Sieni a jedla. Odrazu na ruke zacítila ostré bodnutie. „ Au čo to.....“ všimla si že ju bodol akýsi hmyz ktorý potom bzučivo odletel. Na ruke mala červené miesto po vpichu. V tej chvíli jej prišlo nevoľno a videla všetko rozmazane. Netrvalo dlho a jej oči prestali vidieť. „ Bože čo to je?...Čo s tým teraz urobím?“ povedala si nahlas keď už vôbec nič nevidela. „ Haló je tu niekto?“ spýtala sa nahlas v domnení že ju niekto začuje a pomôže jej. Nevidela absolútne nič. Takisto na jej otázku nikto nereagoval. „ Musím sa dostať nazad do Severusovej pracovne“ pomyslela si a šuchotavými krokmi naslepo kráčala chodbou o ktorej si myslela že vedie nazad do jeho pracovne. Odrazu do niečoho narazila a padla na zem. Asi po minúte sa prebrala no jej oči boli stále slepé. „ Bože môj...čo teraz?“ pomyslela si keď sedela na zemi. Rozhodla sa, že aby sa vyhla ďaľším nárazom do predmetov a sôch na chodbe, bude sa pohybovať po stvornožky. Kľakla si na kolená a po štvornožky pomaly pokračovala ďalej. Odrazu však narazila do čohosi mäkkého. Dotkla sa toho a cítila medzi prstami akúsi látku. Druhou rukou sa dotkla predmetu tesne nad zemou. Bol z kože. Po chvíli zistila že sa dotýka topánky. Siahla vyššie a zistila že v tej topánke je čiasi noha. Okamžite jej došlo že pred ňou niekto stojí. „ Haló?“ ozvala sa a znovu sa dotkla látky pred sebou. Chvíľu sa jej nikto neozýval. „ Haló tak ozvite sa. Viem že tu niekto stojí, cítim vašu topánku“ ozvala sa znovu. „ Môžeš mi vysvetliť čo to tu robíš?“ ozval sa Snapeov hlas. Snape na ňu hľadel ako keby bola bláznivá. „ Severus, chvalabohu“ reagovala Alica a snažila sa postaviť. „ Potrebujem tvoju pomoc, niečo ma uštiplo a odvtedy nevidím“ odpovedala a neprítomne hľadela. Nevidela totiž kde sa nachádza. „ Asi nejaký hmyz, pozri“ dodala a ukázala ruku. „ Takže hmyz“ ozval sa pobavene Snape. „ Nesmej sa zo mňa!“ okríkla ho. „Je to naozaj pozoruhodné a nepochybne zvláštne že vždy keď sa tu niečo stane ty si pri tom“ dodal. „Naozaj ma nevidíš?“ spýtal sa a zamával jej rukou pred očami. „ Keby som ťa videla nebehám tu po chodbe po štyroch ako idiot!“ dodala podráždene. „ Snáď s tým niečo urobíme“ dodal potichu. Vzal ju za ruku a zaviedol ju do pracovne. Stála na jednom mieste. Urobila dva kroky dozadu keď na svojom drieku a zadku zacítila čosi teplé. „ Severus to si ty?“ usmiala sa. „Niekto ma chytil za zadok“zasmiala sa pobavene. „ To by som si ja nedovolil“ ozval sa Snapeov pokojný hlas z úplne inej časti pracovne. „ Dotýka sa ťa tvoj gryf“ dodal. Zviera sa k Alici pritúlilo a oblízlo jej ruku. „ Aha tak, no vieš myslela som ...“ začala. „ Radšej nemysli “ odbil ju a vložil jej do ruky ampulku ktorú mala vypiť. Len čo to urobila vrátila mu ju. „ Ako dlho potrvá kým sa mi vráti zrak?“ spýtala sa. „ Asi hodinu“ odpovedal jej. „Aha“ odpovedala trochu skleslo a rukami sa pred sebou snažila nahmatať Snapea. Nahmatala jeho krk a gombíky jeho hábitu. Prešla rukou nižšie a narazila na ďalší dlhý rad gombíkov. „ Severus prečo máš na tom hábite vždy toľko gombíkov?“ spýtala sa pobavene. „ Väčšiu hlúposť sa ma už nevieš opýtať?“ ozval sa unudene a doviedol ju aby si sadla na gauč. „ No len ma zaujíma prečo. Mne by sa nechcelo každý deň zapínať také množstvo gombíkov“ zasmiala sa. „ To od teba nikto nechce“ odpovedal jej s jeho typickým odmeraným tónom a kamennou tvárou.